Kāśikāvṛttī1:
rephaṣakārābhyām uttarasy nakārasya ṇakārādeśo bhavati, samānapadasthau cen
nimi
See More
rephaṣakārābhyām uttarasy nakārasya ṇakārādeśo bhavati, samānapadasthau cen
nimittanimittinau bhavataḥ. āstīrṇam. viśīrṇam. avagūrṇam. ṣakārāt kuṣṇāti.
puṣṇāti. muṣṇāti. ṣagrahaṇam uttarārtham, ṣṭutvena eva hi siddham etat. samānapade
iti kim? agnirnayati. vāyurnayati. ṛvarṇāc ca iti vaktavyam. tisṛṇām.
catasṛṇām. mātṛ\u0304ṇām. pitṛ\u0304ṇām. raśrutisāmānyanirdeśāt vā siddham.
avarnabhaktyā ca vyavadhāne 'pi ṇatvaṃ bhavati iti kṣubhnādiṣu nṛnamanatṛpnotigrahaṇaṃ
jñāpakam. athavā ṛvarṇādapi ṇatvaṃ bhavati iti etadeva anena jñāpyate.
Kāśikāvṛttī2:
raṣābhyāṃ no ṇaḥ samānapade 8.4.1 rephaṣakārābhyām uttarasy nakārasya ṇakārādeś
See More
raṣābhyāṃ no ṇaḥ samānapade 8.4.1 rephaṣakārābhyām uttarasy nakārasya ṇakārādeśo bhavati, samānapadasthau cen nimittanimittinau bhavataḥ. āstīrṇam. viśīrṇam. avagūrṇam. ṣakārāt kuṣṇāti. puṣṇāti. muṣṇāti. ṣagrahaṇam uttarārtham, ṣṭutvena eva hi siddham etat. samānapade iti kim? agnirnayati. vāyurnayati. ṛvarṇāc ca iti vaktavyam. tisṛṇām. catasṛṇām. mātṝṇām. pitṝṇām. raśrutisāmānyanirdeśāt vā siddham. avarnabhaktyā ca vyavadhāne 'pi ṇatvaṃ bhavati iti kṣubhnādiṣu nṛnamanatṛpnotigrahaṇaṃ jñāpakam. athavā ṛvarṇādapi ṇatvaṃ bhavati iti etadeva anena jñāpyate.
Nyāsa2:
raṣābhyāṃ no ṇaḥ samānapade. , 8.4.1 "samānapadasthau cet()" ityādi. s
See More
raṣābhyāṃ no ṇaḥ samānapade. , 8.4.1 "samānapadasthau cet()" ityādi. samānaśabdo'yamekaparyāyaḥ. samānam()ekam(), abhinnamityarthaḥ. samānañca tat? padañceti karmadhārayaḥ; tatra tiṣṭhata iti samānapadasthau, "supi sthaḥ" 3.2.4 iti kapratyayaḥ. atra nimittaṃ rephaḥ ṣakāraśca. tannimittaṃ yasyāstīti ṇatvabhāvena vipariṇatau sādhyāyāṃ sa nimittī nakāraḥ. tenaitaduktaṃ bhavati--yatra pade rephaṣakārau stastatra yadi nakaro'pītyarthaḥ. "āstīrṇam(), viśīrṇam()" iti. "stṛñ? ācchādane" (dhā.pā.1484), "śṛ hiṃsāyām()" (dhā.pā.1488). vyāṅpūrvābhyāṃ niṣṭhā; "śruyukaḥ kiti" 7.2.11 iṭpratiṣedhaḥ. "ṛta iddhātoḥ" 7.1.100 itīttvam(); raparatvañca. "avagūrṇam()" iti. "gurī udyamane" (dhā.pā.1396), "()āīdito niṣṭhāyām()" 7.2.14 itīṭpratiṣedhaḥ. "hali ca" 8.2.77 iti dīrghaḥ, "radābhyāṃ niṣṭhāto naḥ" 8.2.42 iti takārasya nakāraḥ, tasyānenaiva ṇatvam(). "kuṣṇāti, puṣṇāti" iti. "kuṣa niṣkarṣe" (dā.pā.1518), "puṣa puṣṭau" (dhā.pā.1529). śnāpratyayaḥ. "ṣagrahaṇamuttarārtham()" iti. athaitadarthamapi kasmānna bhavati? ityāha--"ṣṭutvenaiva siddhatvāt()" iti. yadyevam(), kuṣṇātītyāderupanyāsaḥ kimarthaḥ? uttarārthaṃ ṣagrahaṇaṃ kriyamāṇametadarthamapi bhavatīti pradarśanārthaḥ. asati ṣagrahaṇe kuṣṇātītyevamādau ṣṭutvenaiva siddhirbhavati. sati ca tasminnuttarārtha ārabhyamāṇe'nenaiva ṇatvaṃ katrtadavyam(). asmin? katrtavye ṣṭutvasyāsiddhatvādanyatra caritārthatvānna ca paratvamupapadyate; "pūrvatrāsiddhīye nāsti viprati, vipratiṣedho'bhāvāduttarasya" (jai.pa.ṣṛ.67) iti.
"ṛvarṇācceti vaktavyam()" ityādi. raṣābhyāṃ ṇatvamucyamānamṛvarṇānna prāpnoti, tasya varṇāntaratvāt(). na ca śakyate vaktum()--ṛvarṇasthādrephādbhaviṣyati, varṇo hi rephaḥ sūtre ṇatvaṃ prati nimittatvenāśritaḥ. na hi ṛvarṇastho repho varṇaḥ, kiṃ tarhi? varṇaikadeśaḥ; tadekadeśatvāt(), na hi varṇekadeśo varṇagrahaṇena gṛhrate. tathā coktam()--"varṇeṣu ye varṇaikadeśā varṇāntarasamānākṛtayasyeṣu tatkāryaṃ na vati. tacchāyānukāriṇo hi te, na punasta eva. pṛthakprayatnanirvarttya varṇamicchantyācāryāḥ" iti. tasmāt? "ṛṣarṇācca" iti vaktavyam(). "tisṛṇām(), catasṛṇām()" iti. "tricaturoḥ striyāṃ tisṛcatasṛ" 7.2.99 ityetāvādeśau bhavataḥ. "na tisṛcatasu" (6.4.4) iti niṣedhāt? "nāmi" 6.4.3 iti dīrghatvaṃ na bhavati.
"raśrutisāmānyanirdeśāt? siddham()" iti. anenopasaṃkhyānaṃ pratyācaṣṭe. "ra" itīha śrutirupalabviryasyeti bahuvrīhiḥ. atha vā--śruyata iti śrutiḥ, raścāsau śrutiśceti raśrutiḥ. tasyāḥ kevalāyā ṛvarṇasthāyāśca varṇatvāvarṇatvakṛtabhedamutsṛjya yat? sāmānyaṃ raśrutimātraṃ tadiha nirdiśyate, na tu varṇātmikaiva rephabyaktiḥ. teneha siddhaṃ tisṛṇāmityādāvapi ṇatvam(); ṛvarṇe hi tasya raśrutisāmānyasya vidyamānatvāt(). syādetat()--ṛkāre trayo'jbhāgāḥ santi, tanmadhyavartī turīyo rephaḥ, tatra raśrutisāmānyanirddeśādapi naiva ṇatvaṃ sidhyati; yo'sau rephāt? paro'jbhāgastena vyavadhānāt()? ityata āha--"avarṇabhāk()" ityādi. yadayaṃ kṣumnādiṣu ṇatvapratiṣedhārthaṃ nunamanatṛpnotigrahaṇaṃ karoti tenaitajjñāpyate--avarṇabhāgavyavadhāne'pi ṇatvaṃ bhavatīti, anyathaitayoḥ pāṭho'narthakaḥ syāt(); prāptyabhāvāt(), prāptipūrvakatvāta pratiṣedhānāmiti.
idānīṃ yadyapi varṇāsmikaiva rephavyaktirnirddiśyate, tathāpi ṇatvaṃ bhavatoti darśayitumāha--"atha vā" ityādi. pūrvaṃ sūtropāttādraśrutisāmānyanirddeśādavarṇabhāgavyavadhāne'pi ṇatvaṃ bhavatīti jñāpitam(). samprati tu sūtrānupāttādṛvarṇādavyavahitādbhavatītyeva viśeṣaḥ. śatha kimarthaṃ ṇagrahaṇam()? yāvatā prakṛto'tra mūrdhanyo'nuvarttiṣyate. sa eva vidheyaḥ; tatrāntaratamyānnakārasya ṇakāra eva bhaviṣyati? satyametat(); pūrvasūtre mūrdhanyagrahaṇaṃ niṣedhena sambaddham(), atasatadanuvṛttau tasyāpyanuvṛttirāśaṅkyeta. tasmāt? pratiṣedhaśaṅkānirāsārthaṃ punagrrahaṇaṃ niṣedhena sambaddham(), atastadanuvṛttau tasyāpyanuvṛttirāśaṅkyeta. tasmāt? pratiṣedhaśaṅkānirāsārthaṃ punagrrahaṇaṃ kṛtam(). nanu ca prāptyabhāvādeva pratiṣedhaśaṅkā na bhaviṣyati; prāptipūrvakā hi pratiṣedhā bhavanti, na ca kenacidraṣābhyāmuttarasya mūrdhanyaprāptirasti? satyametat(), asmādeva pratiṣedhādvidhiranumīyata iti. atha vā anantarasūtre "vā" iti. vacanādvikalpenāyaṃ vidhirvijñāyate. tasmādvikalpanivṛttyartham, vispaṣṭārtha vā॥
Laghusiddhāntakaumudī1:
Sū #268
Laghusiddhāntakaumudī2:
raṣābhyāṃ no ṇaḥ samānapade 268, 8.4.1
Bālamanoramā1:
raṣābhyām. raṣābhyāmiti digyoge pañcamī. parasyetyadyāhāryam. samānaśabda
ekapa Sū #233
See More
raṣābhyām. raṣābhyāmiti digyoge pañcamī. parasyetyadyāhāryam. samānaśabda
ekaparyāyaḥ. yathā-`samānagrāmā vaya'-cehā'khaṇḍatvaṃ vivakṣitaṃ, pade ityetāvataiva siddhe
samānagrahaṇasāmathryāt. anyathā rāmanāmetyādau `aṭkupvāṅ' iti ṇatvāpattiḥ.
etasyaiva samānapadaśabdasya tatrāpyanuvṛtteḥ. `mātṛbhogīṇaḥ' ityatra ṇatvaṃ tu
taddhitādhikāre vakṣyate.
nacā'llopasya sthānivadbhāvānnakārasya ṣātparatvaṃ neti śaṅkyaṃ, `raṣābhyā'miti
ṣātparasya hi nasya ṇatve kartavye'llopasya sthānivadbhāvo nāpekṣitaḥ. kiṃtu
ṇatvā'bhāve tadapekṣā. ṇatvā'bhāvaścā'śāstrīyatvānnā'tideśyaḥ. sthāniti sati
yatkāryaṃ bhavati tadeva hi sthānivatsūtreṇātidiśyate. `sthānini sati yanna bhavati
tadādeśe'pi na bhavatī'tyevaṃ kāryā'bhāvastvaśāstrīyatvānnātidiśyate iti
sthānivatsūtre'vocāma. yadyapyacaḥ parasminnityatrā'śāstrīyaḥ
kāryābhāvo'pyatidiśyata ityabhyadhāyi, tathāpi neha tasyāpi sūtrasya pravṛttiriti.
sthānībhūtādacaḥ pūrvatvena dṛṣṭasyaiva vidhau tatpravṛtteḥ. iha
cā'llopasthānībhūtādakārātparasyaiva ṇatvavidhānāditi bhāvaḥ. nanvacaḥ parasminniti
sūtre sthānībhūtādacaḥ pūrvasmātparasya vidhāvajādeśaḥ sthānivaditi pakṣo'pi bhāṣye
sthitaḥ. evañcātra lopādeśasthānībhūtādakārātpūrvo yaḥ ṣakārastasmātparasya nakārasya
ṇatvavidhau lopasya sthānivadbhāve satyakāreṇa vyavadhānātṣātparatvā'bhāvātkathaṃ
ṇatvamityata āha–pūrvasmāditi. pakṣe tvityādinā'sya pakṣasyā'nityatvaṃ
sūcitam. ata eva pravigaṇayyeti bhāṣye prayuktaṃ saṅgacchate. curādau `gaṇa saṅkhyāne'
ityadanto dhātuḥ. ṇic. ato lopaḥ. allopasya sthānivadbhāvāt `ata upadhāyāḥ' iti
vṛddhirna. ṇyantātktvo lyapiṇilopaṃ bādhitvā `lyapi laghupūrvā'diti
ṇerayādeśaḥ. pūrvasmātparasya vidhau sthānivadbhāvasya nityatve iha `lyapi
laghupūrvā'diti ṇerayādeśo na syāt. lopasthānībhūtādataḥ pūrvasmātparasya
ṇerayādeśavidhāvallopasya sthānivadbhāve sati atā vyavahitatvena
ṇerlaghupūrvāṇṇakārātparatvā'bhāvāt. tasmādacaḥ parasminnityatra pūrvasmātparasya
vidhau sthānivadbhāvasyā'nityatvaṃ vijñāyate. evaṃ ca gośabdātsaṃbuddhau oto ṇittve
vṛddhau he `gau'riti sidhyati. anyathā aukārasya sthānībhūtādokārātpūrvo yo
gakārastasmātparasyāḥ sambuddherlopalidhau sthānivadbhāve okārādeṅaḥ
paratvātsaṃbuddhilopaḥ syāditi śabdenduśekhare spaṣṭam. aḍvyavāye ityeveti.
`aṭkupvāṅi'ti sūtreṇaivetyarthaḥ. ṣādavyābahitaparasya nasya ṇatvavidhāvudāharaṇaṃ tu–
puṣṇātītyādi bodhyam. vastutastu `tatrāpi ṣṭutvenaiva siddhe
ṣagrahaṇamuttarārtha'miti spaṣṭamākare. nanvallopasya ṇatve kartavye kathaṃ
sthānivadbhāvaḥ, pūrvatrāsiddhe na sthānivaditi niṣedhāt. ṇatvasya
pūrvatrāsiddhīyatvādityata āha–pūrvatreti. saṃyogādilope latve ca kartavye,
tasya=`pūrvatrāsiddhe na sthāniva'dityasya, doṣaḥ=bādhaḥ. apravṛttiriti
yāvat.
sthānivadbhāvāt `skoḥ saṃyogādyo'riti kakāralopo na. latve yathā-nigālyate. atra
ṇilopasya sthānivattvāt `aci vibhāṣe'ti latvam. ṇatve yathā-māṣavapanī.
vapaterlyuṭ, anādeśaḥ , ugittvānṅīp, `yasyeti ce'ti nakārā dakārasya lopaḥ. iha
akāralopasya sthānivattvena nakārasya prātipadikāntatvā'bhāvāt
`prātipadikāntanumvibhaktiṣu ce'ti ṇatvaṃ na. yūṣan-bhyāmiti sthite.
Bālamanoramā2:
raṣābhyāṃ no ṇaḥ samānapade 233, 8.4.1 raṣābhyām. raṣābhyāmiti digyoge pañcamī.
See More
raṣābhyāṃ no ṇaḥ samānapade 233, 8.4.1 raṣābhyām. raṣābhyāmiti digyoge pañcamī. parasyetyadyāhāryam. samānaśabda ekaparyāyaḥ. yathā-"samānagrāmā vaya"-cehā'khaṇḍatvaṃ vivakṣitaṃ, pade ityetāvataiva siddhe samānagrahaṇasāmathryāt. anyathā rāmanāmetyādau "aṭkupvāṅ" iti ṇatvāpattiḥ. etasyaiva samānapadaśabdasya tatrāpyanuvṛtteḥ. "mātṛbhogīṇaḥ" ityatra ṇatvaṃ tu taddhitādhikāre vakṣyate. yūṣṇa iti. śasi rūpam. yūṣṇeti. tṛtīyaikavacanam. nacā'llopasya sthānivadbhāvānnakārasya ṣātparatvaṃ neti śaṅkyaṃ, "raṣābhyā"miti ṣātparasya hi nasya ṇatve kartavye'llopasya sthānivadbhāvo nāpekṣitaḥ. kiṃtu ṇatvā'bhāve tadapekṣā. ṇatvā'bhāvaścā'śāstrīyatvānnā'tideśyaḥ. sthāniti sati yatkāryaṃ bhavati tadeva hi sthānivatsūtreṇātidiśyate. "sthānini sati yanna bhavati tadādeśe'pi na bhavatī"tyevaṃ kāryā'bhāvastvaśāstrīyatvānnātidiśyate iti sthānivatsūtre'vocāma. yadyapyacaḥ parasminnityatrā'śāstrīyaḥ kāryābhāvo'pyatidiśyata ityabhyadhāyi, tathāpi neha tasyāpi sūtrasya pravṛttiriti. sthānībhūtādacaḥ pūrvatvena dṛṣṭasyaiva vidhau tatpravṛtteḥ. iha cā'llopasthānībhūtādakārātparasyaiva ṇatvavidhānāditi bhāvaḥ. nanvacaḥ parasminniti sūtre sthānībhūtādacaḥ pūrvasmātparasya vidhāvajādeśaḥ sthānivaditi pakṣo'pi bhāṣye sthitaḥ. evañcātra lopādeśasthānībhūtādakārātpūrvo yaḥ ṣakārastasmātparasya nakārasya ṇatvavidhau lopasya sthānivadbhāve satyakāreṇa vyavadhānātṣātparatvā'bhāvātkathaṃ ṇatvamityata āha--pūrvasmāditi. pakṣe tvityādinā'sya pakṣasyā'nityatvaṃ sūcitam. ata eva pravigaṇayyeti bhāṣye prayuktaṃ saṅgacchate. curādau "gaṇa saṅkhyāne" ityadanto dhātuḥ. ṇic. ato lopaḥ. allopasya sthānivadbhāvāt "ata upadhāyāḥ" iti vṛddhirna. ṇyantātktvo lyapiṇilopaṃ bādhitvā "lyapi laghupūrvā"diti ṇerayādeśaḥ. pūrvasmātparasya vidhau sthānivadbhāvasya nityatve iha "lyapi laghupūrvā"diti ṇerayādeśo na syāt. lopasthānībhūtādataḥ pūrvasmātparasya ṇerayādeśavidhāvallopasya sthānivadbhāve sati atā vyavahitatvena ṇerlaghupūrvāṇṇakārātparatvā'bhāvāt. tasmādacaḥ parasminnityatra pūrvasmātparasya vidhau sthānivadbhāvasyā'nityatvaṃ vijñāyate. evaṃ ca gośabdātsaṃbuddhau oto ṇittve vṛddhau he "gau"riti sidhyati. anyathā aukārasya sthānībhūtādokārātpūrvo yo gakārastasmātparasyāḥ sambuddherlopalidhau sthānivadbhāve okārādeṅaḥ paratvātsaṃbuddhilopaḥ syāditi śabdenduśekhare spaṣṭam. aḍvyavāye ityeveti. "aṭkupvāṅi"ti sūtreṇaivetyarthaḥ. ṣādavyābahitaparasya nasya ṇatvavidhāvudāharaṇaṃ tu--puṣṇātītyādi bodhyam. vastutastu "tatrāpi ṣṭutvenaiva siddhe ṣagrahaṇamuttarārtha"miti spaṣṭamākare. nanvallopasya ṇatve kartavye kathaṃ sthānivadbhāvaḥ, pūrvatrāsiddhe na sthānivaditi niṣedhāt. ṇatvasya pūrvatrāsiddhīyatvādityata āha--pūrvatreti. saṃyogādilope latve ca kartavye, tasya="pūrvatrāsiddhe na sthāniva"dityasya, doṣaḥ=bādhaḥ. apravṛttiriti yāvat.sayogādilope yathā-cakrayatra. iha "acaḥ parasmin" iti yaṇādeśasya sthānivadbhāvāt "skoḥ saṃyogādyo"riti kakāralopo na. latve yathā-nigālyate. atra ṇilopasya sthānivattvāt "aci vibhāṣe"ti latvam. ṇatve yathā-māṣavapanī. vapaterlyuṭ, anādeśaḥ , ugittvānṅīp, "yasyeti ce"ti nakārā dakārasya lopaḥ. iha akāralopasya sthānivattvena nakārasya prātipadikāntatvā'bhāvāt "prātipadikāntanumvibhaktiṣu ce"ti ṇatvaṃ na. yūṣan-bhyāmiti sthite.
Tattvabodhinī1:
raṣābhyāṃ no ṇaḥ. atra `apadāntasya mūrdhanyaḥ' ityanuvarttya ṇaprahaṇaṃ,
Sū #197
See More
raṣābhyāṃ no ṇaḥ. atra `apadāntasya mūrdhanyaḥ' ityanuvarttya ṇaprahaṇaṃ,
`padāntasye'ti sūtraṃ ca bhāṣye pratyākhyātam. samānapade iti.
nimittanimittanorapadasthatvā'saṃbhavātpade itīyataiva sāmathryādekapadatve labdhe
samānagrahaṇaṃ yatsamānameva padaṃ, nimittavatpadabhinnapadasthatvā'bhāvāditi yāvat, tatra yathā
syādityetadartham. tena samāse `rāmanāma' `gandharvagāna'dityādau na bhavati. tatra hi
nakārasyaikapadavṛttitve'pi nimittavatpadabhinnapadasthatvāt. bhavati hi `yūṣṇa' ityādau
ṇatvam, nimittavatpadabhinnapadatvā'bhāvavadvṛttitvānnākārasya. `mātṛbhogīṇa'
ityādāvapi nasya ṇatvaṃ bhavatyeva, pratyayavṛttitve'pi
nimittavatpadabhinnapadasthatvā'bhāvāt. etena samānagrahaṇamakhaṇṭapadalābhārthamiti vyākhyāya
`rāmanāme'tyādāvapiprasaṅge nivārite'pi `mātṛbhogīṇa' ityādāvavyāptiḥ syādeveti
keṣāṃciduktiḥ parāstā. uktarītyā tvavyāptiśaṅkāyā nirastatvāt. yūṣṇa iti.
yūṣo maṇḍaḥ. `mudrāmalakayūṣastu bhedī dīpanapācanaḥ' iti darśanāt.
Tattvabodhinī2:
raṣābhyāṃ no ṇaḥ samānapade 197, 8.4.1 raṣābhyāṃ no ṇaḥ. atra "apadāntasya
See More
raṣābhyāṃ no ṇaḥ samānapade 197, 8.4.1 raṣābhyāṃ no ṇaḥ. atra "apadāntasya mūrdhanyaḥ" ityanuvarttya ṇaprahaṇaṃ, "padāntasye"ti sūtraṃ ca bhāṣye pratyākhyātam. samānapade iti. nimittanimittanorapadasthatvā'saṃbhavātpade itīyataiva sāmathryādekapadatve labdhe samānagrahaṇaṃ yatsamānameva padaṃ, nimittavatpadabhinnapadasthatvā'bhāvāditi yāvat, tatra yathā syādityetadartham. tena samāse "rāmanāma" "gandharvagāna"dityādau na bhavati. tatra hi nakārasyaikapadavṛttitve'pi nimittavatpadabhinnapadasthatvāt. bhavati hi "yūṣṇa" ityādau ṇatvam, nimittavatpadabhinnapadatvā'bhāvavadvṛttitvānnākārasya. "mātṛbhogīṇa" ityādāvapi nasya ṇatvaṃ bhavatyeva, pratyayavṛttitve'pi nimittavatpadabhinnapadasthatvā'bhāvāt. etena samānagrahaṇamakhaṇṭapadalābhārthamiti vyākhyāya "rāmanāme"tyādāvapiprasaṅge nivārite'pi "mātṛbhogīṇa" ityādāvavyāptiḥ syādeveti keṣāṃciduktiḥ parāstā. uktarītyā tvavyāptiśaṅkāyā nirastatvāt. yūṣṇa iti. yūṣo maṇḍaḥ. "mudrāmalakayūṣastu bhedī dīpanapācanaḥ" iti darśanāt. pūrvatrāsiddhe na sthānivaditi. etacca nyāyasiddhaṃ, tripādyā asiddhatvena tatratye kartavye "acaḥ parasmi"nnityatideśasyā'pravṛtteḥ. tasyeti. tasya "pūrvatrāsiṃddhe ne"tyasya. tathāca sthalatraye sthānivadbhāvo vaktavya ityarthaḥ. saṃyogādilope--cakryatra. iha "acaḥ parasmi"nniti yaṇādeśasya sthānivattvāt "skoḥ" iti kalopo na. latve-nigālyate. atra ṇilopasya sthānivattvā "daci vibhāṣe"ti latvam. ṇatve-māṣavapanī. iha "yasyeti ce"tyallopasya sthānivattvena nakārasya prātipadikāntatvā'bhāvāṇṇatvaṃ na. nanu "gargabhaginī"tyatreva "māṣavapanī"tyatrāpi ṇatvaprāptirnāstyeva, "uttarapadaṃ yatprātipadikaṃ tadantasye"ti vakṣyamāṇatvāt. atrāhuḥ-"sādhanaṃ kṛte"ti lyuḍantena samāse paścānṅīpi "yasyeti ce"tyallope kṛte nakārasyottarapadāntatvāṇṇatvaprāptirastyeveti. syādetat "yūṣṇa" ityādau "raṣābhyā"mityasya nopayogaḥ, ṣṭhutvenaiva rūpasiddheḥ. ataeva ca "ṣagrahaṇamuttarārthaṃ"mityākare sthitimiti ceducyate, uttarārthatayā'pīha ṣagrahaṇaṃ sthitaṃ, tataśca "yūṣṇaḥ" "puṣṇātī"tyādau "raṣābhyā"miti ṇatvasya pravṛttiḥ kena vāryatām?. ṣṭutveneti cenna, tasyā'siddhatvāt. na ca vacanaprābhāṇyātsiddhatvaṃ śaṅkyam, "pṛṣṭaḥ" "puṣṭiḥ" "ṣaṣṭhaḥ" ityādau caritārthatvāt. "nasya ṣayoge ṇa" ityaṃśo'caritārtha iti cenna, tasya pṛthaganukteḥ. iha ṣātparasyetyuktipyacaritārthetyasyāpi tusyatvācca. evamapyuttarārthaṃ ṣagrahaṇamityākaro virudhyata iti cenna, ākare hīha ṣagrahaṇaṃ vinā puṣṇātītyādilakṣyasyā'siddhirnāstītyetāvadabhipretaṃ, na tu "puṣṇātī"tyādau "raṣābhyā" mityasyā'pravṛttiriti.
1.Source: Arsha Vidya Gurukulam
2.Source: Sanskrit Documents