Donate
   
Select your preferred input and type any Sanskrit or English word. Enclose the word in “” for an EXACT match e.g. “yoga”.
Root Search
vah has 2 results
        Root Word (Pāṇini Dhātupāṭha:)Full Root MarkerSenseClassSutra
√vahvahaaprāpaṇe1726
√vāhvāhprayatne1416
 
 
vah has 1 results
Root WordIAST MeaningMonier Williams PageClass
√वह्vahcarrying, conveying / prāpaṇa707/2Cl.1
Amarakosha Search
36 results
WordReferenceGenderNumberSynonymsDefinition
agniḥMasculineSingularjvalanaḥ, barhiḥ, śociṣkeśaḥ, bṛhadbhānuḥ, analaḥ, śikhāvān, hutabhuk, saptārciḥ, citrabhānuḥ, appittam, vaiśvānaraḥ, dhanañjayaḥ, jātavedāḥ, śuṣmā, uṣarbudhaḥ, kṛśānuḥ, rohitāśvaḥ, āśuśukṣaṇiḥ, dahanaḥ, damunāḥ, vibhāvasuḥ, vahniḥ, kṛpīṭayoniḥ, tanūnapāt, kṛṣṇavartmā, āśrayāśaḥ, pāvakaḥ, vāyusakhaḥ, hiraṇyaretāḥ, havyavāhanaḥ, śukraḥ, śuciḥ, vītihotraḥfire god
anādaraḥ1.7.22NeuterSingularparibhāvaḥ, asūrkṣaṇam, tiraskriyā, rīḍhā, avamānanā, avajñā, paribhavaḥ, avahelanamdisrespect
andham3.3.110NeuterSingularsūryaḥ, vahniḥ
bhakṣitaḥMasculineSingularglastam, annam, khāditam, liptam, bhuktam, grastam, abhyavahṛtam, gilitam, carvitam, aśitam, jagdham, psātam, pratyasitam
elāparṇīFeminineSingularyuktarasā, suvahā, rāsnā
gajabhakṣyāFeminineSingularsuvahā, hlādinī, surabhī, rasā, maheraṇā, kundurukī, sallakī
godhāpadīFeminineSingularsuvahā
grāhaḥMasculineSingularavahāraḥa shark
karṇīrathaḥ2.8.52MasculineSingularḍayanam, pravahaṇam
ketanam3.3.121NeuterSingularlokavādaḥ, paśvahipakṣiṇāṃyuddham
khanati2.9.65MasculineSingulardhu‍rīṇaḥ, dhūrvahaḥ, dhuryyaḥ, dhaureyaḥ
mahatī3.3.76FeminineSingularśastram, vahnijvālā, raverarciḥ
nāgaḥ3.3.26MasculineSingularsukham, stryādibhṛtāvahaḥ, phaṇaḥ, kāyaḥ
nākulīFeminineSingularrāsnā, suvahā, sugandhā, gandhanākulī, nakuleṣṭā, bhujaṅgākṣī, surasā, chatrākī
nāsā2.6.90FeminineSingulargandhavahā, ghoṇā, nāsikā, ghrāṇam
niṣṭhāFeminineSingularnirvahaṇamthe catasthrope
pāṭhīMasculineSingularcitrakaḥ, vahnisañjñakaḥ
piccaṭam2.9.106NeuterSingularvahniśikham, ‍mahārajanam, ku‍sumbham
praiṣaḥ3.3.227MasculineSingularcakram, vyavahāraḥ, kaliḥ, indriyam, drumaḥ, dyūtāṅgam, karṣaḥ
pṛthagjanaḥ3.3.112MasculineSingularvahniḥ, barhī
puṇyam3.3.168MasculineSingularnivahaḥ, avasaraḥ
ruciḥ3.3.34FeminineSingulargoṣṭhaḥ, dhvaniḥ, vahaḥ
saṃsaktaḥ3.1.67MasculineSingularavyavahitam, apaṭāntaram
samūhaḥ2.5.41MasculineSingularvyūhaḥ, vrajaḥ, nikaraḥ, saṅghātaḥ, samudayaḥ, gaṇaḥ, nikurambam, sandohaḥ, stomaḥ, vrātaḥ, sañcayaḥ, samavāyaḥ, saṃhatiḥ, kadambakam, nivahaḥ, visaraḥ, oghaḥ, vāraḥ, samudāyaḥ, kṣayaḥ, vṛndam
ṣaṇḍaḥ2.9.63MasculineSingularvahaḥ
senānīḥ2.8.63MasculineSingularvahinīpatiḥ
śephālikāFeminineSingularnīlikā, suvahā, nirguṇḍī
sthūlam3.3.212MasculineSingularvanam, araṇyavahniḥ
śvasanaḥMasculineSingularvāyuḥ, pṛṣadaśvaḥ, anilaḥ, mārutaḥ, samīraṇaḥ, pavanaḥ, mātariśvā, gandhavahaḥ, āśugaḥ, marut, nabhasvān, pavamānaḥ, sparśanaḥ, sadāgatiḥ, gandhavāhaḥ, samīraḥ, jagatprāṇaḥ, vātaḥ, prabhañjanaḥair or wind
tviṭ3.3.233FeminineSingularsūryaḥ, vahniḥ
vivādaḥMasculineSingularvyavahāraḥa dispute
vyāghrapucchaḥ2.2.50MasculineSingularvyaḍambakaḥ, pañcāṅgulaḥ, rucakaḥ, gandharvahastakaḥ, varddhamānaḥ, cañcuḥ, erubūkaḥ, maṇḍaḥ, citrakaḥ, eraṇḍaḥ
avahitthāFeminineSingularākāraguptiḥdissimulation
dhurāvahaḥ2.9.66MasculineSingularsarvadhurīṇaḥ
vārtāvahaḥ2.10.15MasculineSingular‍vaivadhikaḥ
pravahaḥ2.4.18MasculineSingular
Monier-Williams Search
946 results for vah
Devanagari
BrahmiEXPERIMENTAL
vah cl.1 P. A1. () v/ahati-, te- (in later language A1.only mc.;Vedic forms which may partly belong to the Aorist are v/akṣi-, voḍham-, ḍh/ām-or voḷham-, ḷh/ām-, uhīta-, v/akṣva-, voḍhvam-, ūḍhvam-, /uhāna-; perfect tense uvāha-, ūh/uḥ-; ūh/e- etc.; vavāha-, hatuḥ- ; Aorist Ved. /avākṣīt-or /avāṭ- subjunctive v/akṣat-, ati-, preceding uhyāt-; avakṣi-, avoḍha- grammar; future voḍh/ā- ; vakṣy/ati-, te- etc.; vahiṣyati- etc.; infinitive mood voḍhum- etc. etc. [Ved. also ḍhave-and ḍhavai-]; vāhe- ; v/ahadhyai- ; ind.p. ūḍhvā- ; -/uhya- etc.; confer, compare 1. ūh-), to carry, transport, convey (with instrumental case of vehicle) etc. ; to lead, conduct (especially offerings to the gods, said of agni-) ; to bear along (water, said of rivers) ; to draw (a car), guide (horses etc.) ; to lead towards, to bring, procure, bestow ; to cause, effect ; to offer (a sacrifice) ; to spread, diffuse (scent) ; to shed (tears) ; to carry away, carry off, rob etc. ; to lead home, take to wife, marry etc. ; to bear or carry on or with (Inc. or instrumental case) etc. ; to take or carry with or about one's self, have, possess ; to wear (clothes) ; (with śiras-) to bear one's head (uccaiś-tarām-,"high") ; (with vasuṃdharām-or kṣmā-maṇḍālam-) to support id est rule the earth ; (with garbham-) to be with child ; to bear, suffer, endure ; to forbear, forgive, pardon ; to undergo (with agnim-, viṣam-, tulām-,"the ordeal of fire, poison, and the balance") ; to experience, feel etc. ; to exhibit, show, betray ; to pay (a fine) ; to pass, spend (time) ; (intrans.) to drive, ride, go by or in (with instrumental case of the vehicle) , be borne or carried along, run, swim etc. etc. ; to draw (scilicet a carriage, said of a horse) ; to blow (as wind) ; to pass away, elapse : Passive voice uhy/ate- (Epic also ti-; Aorist avāhi-), to be carried (uhyamāna-,"being carried") etc. ; to be drawn or borne by (instrumental case) or along or off etc. etc.: Causal vāhayati- (mc. also te-; Aorist avīvahat-; Passive voice vāhyate-), to cause to bear or carry or convey or draw (with two accusative Va1rtt. 6 ), drive (a chariot), guide or ride (a horse), propel (a boat), go or travel by any vehicle etc. ; to cause to guide (two accusative) ; to cause any one (accusative) to carry anything (accusative) on (locative case) ; to cause to take in marriage ; to cause to be conveyed by (instrumental case) ; to traverse (a road) ; to accomplish (a journey) ; to employ, keep going or in work ; to give, administer (See vāhita-) ; to take in, deceive (See idem or '1. 2. vasra-. See p.932, and column 1.'): Desiderative vivakṣati-, te- grammar : Intensive vanīvāhy/ate-, to carry hither and thither (confer, compare vanīv/āhana-and vanīvāhit/a-) ; vāvahīti-, to bear (a burden) ; vāvahyate-, vāvoḍhi- grammar ([ confer, compare Greek for , ; Latin vehere,vehiculum; Slavonic or Slavonian vesti; Lithuanian ve4z3ti; Gothic gawigan; German wëgan,bewegen; English weigh.]) View this entry on the original dictionary page scan.
vah(in fine compositi or 'at the end of a compound';strong form vāh-weak form ūk-,which with a preceding a-coalesces into au-; see ) carrying, drawing, bearing, holding (see anaḍ-uh-, apsu-vah-, indra-vah-etc.) . View this entry on the original dictionary page scan.
vahamf(ā-)n. (in fine compositi or 'at the end of a compound') carrying, bearing, conveying, bringing, causing, producing, effecting (see gandha--, dāru--, puṇya-v-etc.) View this entry on the original dictionary page scan.
vahamf(ā-)n. flowing through or into or towards (see para-loka-v-, sarva-loka-v-etc.) View this entry on the original dictionary page scan.
vahamf(ā-)n. bearing along (said of rivers) View this entry on the original dictionary page scan.
vahamf(ā-)n. bearing (a name) on (in a quotation) View this entry on the original dictionary page scan.
vahamf(ā-)n. exposing one's self to (heat etc.) View this entry on the original dictionary page scan.
vaham. the act of bearing or conveying (see dur--, sukha-v-) View this entry on the original dictionary page scan.
vaham. the shoulder of an ox or any draught animal View this entry on the original dictionary page scan.
vaham. the shoulder-piece of a yoke View this entry on the original dictionary page scan.
vaham. a horse View this entry on the original dictionary page scan.
vaham. a male river View this entry on the original dictionary page scan.
vaham. a road, way View this entry on the original dictionary page scan.
vaham. wind View this entry on the original dictionary page scan.
vaham. the breathing of a cow View this entry on the original dictionary page scan.
vaham. a weight or measure of four droṇa-s View this entry on the original dictionary page scan.
vahāf. a river, stream in general View this entry on the original dictionary page scan.
vahadguind. (pr. p. of vah-+ go-) at the time when the oxen are yoked gaRa tiṣṭhad-gv-ādi-. View this entry on the original dictionary page scan.
vahadhyaiSee 1. vah-, column 2. View this entry on the original dictionary page scan.
vahalamf(-)n. accustomed to the yoke, broken in View this entry on the original dictionary page scan.
vahalan. a ship (prob. wrong reading for vahana-). View this entry on the original dictionary page scan.
vahaṃlihamf(ā-)n. licking the shoulder (see ) . View this entry on the original dictionary page scan.
vahanamfn. bearing, carrying, conveying (See rāja-v-) View this entry on the original dictionary page scan.
vahanan. the act of bearing, carrying, conveying, bringing View this entry on the original dictionary page scan.
vahanan. the flowing (of water) View this entry on the original dictionary page scan.
vahanan. a ship, vessel, boat View this entry on the original dictionary page scan.
vahanan. the undermost part of a column, View this entry on the original dictionary page scan.
vahanan. a square chariot with a pole View this entry on the original dictionary page scan.
vahanabhaṅgam. shipwreck View this entry on the original dictionary page scan.
vahanīkṛP. -karoti-, to turn into a vehicle View this entry on the original dictionary page scan.
vahanīyamfn. to be carried or borne or drawn or conducted View this entry on the original dictionary page scan.
vahantam. air, wind View this entry on the original dictionary page scan.
vahantam. an infant View this entry on the original dictionary page scan.
vahantīf. (of pr. p. of1. vah-) flowing water View this entry on the original dictionary page scan.
vaharāvinmfn. groaning under a yoke () View this entry on the original dictionary page scan.
vahasn. the shoulder of a draught animal (varia lectio for vah/a-). View this entry on the original dictionary page scan.
vahatf. (prob.) a vessel, ship ("a stream") . View this entry on the original dictionary page scan.
vahatam. an ox View this entry on the original dictionary page scan.
vahatam. a traveller View this entry on the original dictionary page scan.
vahatim. (only ) wind View this entry on the original dictionary page scan.
vahatim. a friend View this entry on the original dictionary page scan.
vahatim. an ox View this entry on the original dictionary page scan.
vahatīf. a river. View this entry on the original dictionary page scan.
vahatum. the bridal procession (to the husband's house), nuptial ceremony (plural the objects constituting a bride's dowry ) View this entry on the original dictionary page scan.
vahatum. means of furthering (equals stotra-and śastra- ) View this entry on the original dictionary page scan.
vahatum. an ox View this entry on the original dictionary page scan.
vahatum. a traveller View this entry on the original dictionary page scan.
vahedakam. Terminalia Belerica (see baheṭaka-). View this entry on the original dictionary page scan.
vahim. (artificial) Name of a piśāca- View this entry on the original dictionary page scan.
vahikāSee rāja-v-. View this entry on the original dictionary page scan.
vahinmfn. bearing the yoke, drawing well View this entry on the original dictionary page scan.
vahinm. an ox View this entry on the original dictionary page scan.
vahīnaraSee bahīnara-. View this entry on the original dictionary page scan.
vahisSee bah/is-. View this entry on the original dictionary page scan.
vahiṣṭhamfn. (superl.) drawing or driving or carrying best, swiftest View this entry on the original dictionary page scan.
vahitran. "instrument of conveying", a boat, vessel (also traka- ) View this entry on the original dictionary page scan.
vahitran. a square chariot with a pole View this entry on the original dictionary page scan.
vahitrabhaṅgam. shipwreck View this entry on the original dictionary page scan.
vahitrakarṇam. Name of a particular yoga- posture (in which the two legs are stretched out together in front on the ground) (see maraṇālasa-). View this entry on the original dictionary page scan.
vahīyasmfn. (Comparative degree) drawing or driving or carrying better, swifter View this entry on the original dictionary page scan.
vahli vahlika- etc. See balhi-. View this entry on the original dictionary page scan.
vahnim. any animal that draws or bears along, a draught animal, horse, team View this entry on the original dictionary page scan.
vahnim. any one who conveys or is borne along (applied to a charioteer or rider, or to various gods, especially to agni-, indra-, savitṛ-, the marut-s etc.) View this entry on the original dictionary page scan.
vahnim. Name of soma- (as"the flowing or streaming one") View this entry on the original dictionary page scan.
vahnim. the conveyer or bearer of oblations to the gods (especially said of agni-,"fire" , or of the three sacrificial firesSee agni-) View this entry on the original dictionary page scan.
vahnim. particular fire View this entry on the original dictionary page scan.
vahnim. fire (in general or"the god of fire") etc. (vahninā saṃ-skṛ-,to hallow by fire, burn solemnly) View this entry on the original dictionary page scan.
vahnim. the fire of digestion View this entry on the original dictionary page scan.
vahnim. Name of the number"three"(fr. the three sacred fires) View this entry on the original dictionary page scan.
vahnim. Name of various plants (according to to Plumbago Ceylanica;Semecarpus Anacardium;Poa Cynosuroides;and the citron tree) View this entry on the original dictionary page scan.
vahnim. a mystical Name of the letter r-
vahnim. Name of the 8th kalpa- (q.v) View this entry on the original dictionary page scan.
vahnim. of a daitya- View this entry on the original dictionary page scan.
vahnim. of a son of kṛṣṇa- View this entry on the original dictionary page scan.
vahnim. of a son of turvasu- View this entry on the original dictionary page scan.
vahnim. of a son of kukura- View this entry on the original dictionary page scan.
vahnibhayan. danger of fire, conflagration View this entry on the original dictionary page scan.
vahnibhayadamfn. bringing danger of fire View this entry on the original dictionary page scan.
vahnibhogyan. "that which is to be consumed by fire", ghee or clarified butter View this entry on the original dictionary page scan.
vahnibījan. "fire-seed", gold View this entry on the original dictionary page scan.
vahnibījan. a citron-tree View this entry on the original dictionary page scan.
vahnibījan. a Name of the mystical syllable ram- (repeated as the peculiar mantra- of fire in the tantra- system) View this entry on the original dictionary page scan.
vahnicakrāf. Methonica Superba View this entry on the original dictionary page scan.
vahnicayam. a fire-place, hearth View this entry on the original dictionary page scan.
vahnicūḍan. equals sthūpaka- (?) View this entry on the original dictionary page scan.
vahnidamfn. giving heat (to the body) View this entry on the original dictionary page scan.
vahnidagdhamfn. burned View this entry on the original dictionary page scan.
vahnidāhasamudbhavamfn. produced by burning View this entry on the original dictionary page scan.
vahnidaivatamfn. having agni- for a deity View this entry on the original dictionary page scan.
vahnidamanīf. Solanum Jacquini View this entry on the original dictionary page scan.
vahnidhautamfn. pure like fire (see -śuddha-). View this entry on the original dictionary page scan.
vahnidhūmanyāyam. the rule of fire and smoke (id est of invariable concomitance), View this entry on the original dictionary page scan.
vahnidīpakam. safflower View this entry on the original dictionary page scan.
vahnidīpikāf. equals aja-modā- View this entry on the original dictionary page scan.
vahnigandham. the resin of Shorea Robusta View this entry on the original dictionary page scan.
vahnigandham. incense View this entry on the original dictionary page scan.
vahnigarbham. a bamboo View this entry on the original dictionary page scan.
vahnigarbham. a particular gaṇa- of śiva- View this entry on the original dictionary page scan.
vahnigarbhāf. Mimosa Suma View this entry on the original dictionary page scan.
vahnigṛhan. a fire-chamber View this entry on the original dictionary page scan.
vahnijāyāf. the wife of vahni- (called svāhā-) View this entry on the original dictionary page scan.
vahnijvālam. Name of a hell View this entry on the original dictionary page scan.
vahnijvālāf. Grislea Tomentosa View this entry on the original dictionary page scan.
vahnikam. heat View this entry on the original dictionary page scan.
vahnikamfn. hot View this entry on the original dictionary page scan.
vahnikanyāf. a daughter of the god of fire (plural) View this entry on the original dictionary page scan.
vahnikaramfn. making fire, igniting, lighting View this entry on the original dictionary page scan.
vahnikaramfn. promoting digestion, stomachic View this entry on the original dictionary page scan.
vahnikarīf. Grislea Tomentosa View this entry on the original dictionary page scan.
vahnikāryamfn. to be performed or achieved through fire View this entry on the original dictionary page scan.
vahnikāṣṭhan. a kind of Agallochum used as incense View this entry on the original dictionary page scan.
vahnikoṇam. the south-east quarter View this entry on the original dictionary page scan.
vahnikopam. the raging of fire, a conflagration View this entry on the original dictionary page scan.
vahnikṛtmfn. causing a fire View this entry on the original dictionary page scan.
vahnikumāram. plural (with jaina-s) a particular class of gods View this entry on the original dictionary page scan.
vahnikuṇḍan. a pit in the ground for receiving the sacred fire View this entry on the original dictionary page scan.
vahnilakṣaṇan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vahniloha n. "fire-like iron", copper View this entry on the original dictionary page scan.
vahnilohan. (haka-), white brass View this entry on the original dictionary page scan.
vahnilohakan. "fire-like iron", copper View this entry on the original dictionary page scan.
vahnilohakan. (haka-), white brass View this entry on the original dictionary page scan.
vahnilokam. the world of agni- View this entry on the original dictionary page scan.
vahnimantham. the tree Premna Spinosa (the wood of which when rubbed produces fire) View this entry on the original dictionary page scan.
vahnimārakamfn. destroying fire View this entry on the original dictionary page scan.
vahnimārakan. water View this entry on the original dictionary page scan.
vahnimatmfn. containing fire, View this entry on the original dictionary page scan.
vahnimattvan. View this entry on the original dictionary page scan.
vahnimayamf(ī-)n. consisting of fire View this entry on the original dictionary page scan.
vahnimitram. "fire-friend", air, wind View this entry on the original dictionary page scan.
vahnināmanm. "called after fire", the marking-nut plant View this entry on the original dictionary page scan.
vahnināmanm. lead-wort View this entry on the original dictionary page scan.
vahnināśanamfn. extinguishing the heat (of the body). View this entry on the original dictionary page scan.
vahninetram. "having 3 eyes", Name of śiva- View this entry on the original dictionary page scan.
vahninīf. Nardostachys Jatamansi View this entry on the original dictionary page scan.
vahnipatanan. "entering the fire", self-immolation View this entry on the original dictionary page scan.
vahnipriyāf. the wife of Fire (called svāhā-) View this entry on the original dictionary page scan.
vahnipurāṇan. Name of a purāṇa- (equals agni-p-). View this entry on the original dictionary page scan.
vahnipuṣpīf. Grislea Tomentosa View this entry on the original dictionary page scan.
vahnirasam. a particular mixture View this entry on the original dictionary page scan.
vahniretasm. "fire-semen", Name of śiva- View this entry on the original dictionary page scan.
vahnirohiṇīf. a kind of disease View this entry on the original dictionary page scan.
vahnisakham. "fire-friend", the wind View this entry on the original dictionary page scan.
vahnisakham. cumin View this entry on the original dictionary page scan.
vahnisākṣikamind. so that fire is or was witness View this entry on the original dictionary page scan.
vahniśālāf. a fire-chamber View this entry on the original dictionary page scan.
vahnisaṃjñakam. equals citraka- q.v View this entry on the original dictionary page scan.
vahnisaṃskāram. the religious rite of cremation (of a corpse) View this entry on the original dictionary page scan.
vahnisātkṛP. -karoti-, to consume with fire, burn View this entry on the original dictionary page scan.
vahniśekharan. saffron View this entry on the original dictionary page scan.
vahniśikhan. safflower View this entry on the original dictionary page scan.
vahniśikhan. saffron View this entry on the original dictionary page scan.
vahniśikhan. Ehites Dichotoma View this entry on the original dictionary page scan.
vahniśikhāf. a flame View this entry on the original dictionary page scan.
vahniśikhāf. Methonica Superba View this entry on the original dictionary page scan.
vahniśikhāf. Grislea Tomentosa View this entry on the original dictionary page scan.
vahniśikhāf. Commelina Salicifolia and other species (varia lectio for bahu-ś-). View this entry on the original dictionary page scan.
vahniśikharam. Celosia Cristata View this entry on the original dictionary page scan.
vahnisphuliṅgam. a spark of fire View this entry on the original dictionary page scan.
vahniṣtambham. the (magical) quenching of fire. View this entry on the original dictionary page scan.
vahnisthānan. a fire-place, hearth View this entry on the original dictionary page scan.
vahniśuddhamfn. pure as fire View this entry on the original dictionary page scan.
vahnisutam. chyle View this entry on the original dictionary page scan.
vahnīśvarīf. Name of lakṣmī- View this entry on the original dictionary page scan.
vahnitamamfn. (v/ahni--) carrying or leading best View this entry on the original dictionary page scan.
vahnitamamfn. bearing an oblation (to the gods) in the best manner View this entry on the original dictionary page scan.
vahnitamamfn. most luminous, brightest View this entry on the original dictionary page scan.
vahnitaskarapārthivam. plural fire and thieves and the king View this entry on the original dictionary page scan.
vahnivadhūf. the wife of agni- (svāhā-) View this entry on the original dictionary page scan.
vahnivaktrāf. Methonica Superba View this entry on the original dictionary page scan.
vahnivallabham. "fire-favourite", resin View this entry on the original dictionary page scan.
vahnivallabhāf. the wife of agni- View this entry on the original dictionary page scan.
vahnivarṇamfn. fire-coloured View this entry on the original dictionary page scan.
vahnivarṇan. a flower of the red water-lily View this entry on the original dictionary page scan.
vahnivatmfn. containing the word vahni- View this entry on the original dictionary page scan.
vahniveśam. Name of a physician equals agni-v- View this entry on the original dictionary page scan.
vahnīyaNom. A1., yate-, to become fire View this entry on the original dictionary page scan.
vahnyutpātam. an igneous meteor View this entry on the original dictionary page scan.
vahyamfn. fit to bear or to be borne or to draw or to be drawn etc. View this entry on the original dictionary page scan.
vahf. the wife of a muni- View this entry on the original dictionary page scan.
vahyan. a portable bed, litter, palanquin View this entry on the original dictionary page scan.
vahyakamfn. equals vahya- View this entry on the original dictionary page scan.
vahyakam. a draught animal View this entry on the original dictionary page scan.
vahyakāf. Name of a woman gaRa tikādi-.
vahyaśīvanmf(arī-)n. reclining on a couch or palanquin View this entry on the original dictionary page scan.
vahyaskam. Name of a man gaRa bidādi-. View this entry on the original dictionary page scan.
vahyeśayamf(-)n. equals vahya-ś/īvan- View this entry on the original dictionary page scan.
abhipravahto carry or bring towards View this entry on the original dictionary page scan.
abhivah(3. plural -v/ahanti-; Potential 3. plural -vaheyuḥ-; Aorist subjunctive 2. sg. -vakṣi-,3. dual number -voḷh/ām-[ ]) to convey or carry near to or towards : Causal -vāhayati- (incorrectly for ati-v-), to pass (time) View this entry on the original dictionary page scan.
abhivahanan. carrying near to View this entry on the original dictionary page scan.
abhyāvah(3. pl Imper. -vahantu-and imperfect tense -avahan-) to convey, bring towards (accusative) View this entry on the original dictionary page scan.
abhyavahāram. taking food View this entry on the original dictionary page scan.
abhyavahārafood, View this entry on the original dictionary page scan.
abhyavaharaṇan. throwing away or down View this entry on the original dictionary page scan.
abhyavaharaṇan. taking food, eating commentator or commentary on View this entry on the original dictionary page scan.
abhyavahāravahṛtamfn. eaten, View this entry on the original dictionary page scan.
ābhyavahārikamfn. (fr. abhy-avahāra-), supporting life, belonging to livelihood View this entry on the original dictionary page scan.
abhyavahārinSee satṛṇābh-. View this entry on the original dictionary page scan.
abhyavahāryamfn. eatable and commentator or commentary View this entry on the original dictionary page scan.
abhyavahāryan. ([ ]) or (āṇi-) n. plural ([ ]) food, eating. View this entry on the original dictionary page scan.
abhyavahto throw down into water (accusative; ap/aḥ-or samudr/am-or hrad/am-) (see abhy-ava--) ; to bring near ; to take food, eat : Causal to cause to throw down (into water) ; to attack (as an enemy) ; to take food, eat ; to cause to eat View this entry on the original dictionary page scan.
abhyudayāvaham. bringing prosperity, View this entry on the original dictionary page scan.
abhyupāvah -up/āva-hara-ti-, to bring or set down upon (accusative) ; to lower (as one's arms, bāh/ū-) View this entry on the original dictionary page scan.
adhyavahanto thrash upon View this entry on the original dictionary page scan.
adhyavahananamfn. serving as an implement on which anything is thrashed View this entry on the original dictionary page scan.
adrivahnim. fire on or in a mountain or rock. View this entry on the original dictionary page scan.
agāvaham. Name of a son of vasudeva-, and of others View this entry on the original dictionary page scan.
agnivahamfn. exposing one's self to heat, View this entry on the original dictionary page scan.
ahavyavahm(Nominal verb -vāṭ-)fn. not offering a sacrifice View this entry on the original dictionary page scan.
ajātavyavahāram. having no experience of business, a minor, a youth under fifteen. View this entry on the original dictionary page scan.
ājñāvahamfn. one who obeys orders, a minister View this entry on the original dictionary page scan.
ambunivaham. "water-bearer", a cloud View this entry on the original dictionary page scan.
amīvahanmfn. destroying pains, killing evil spirits View this entry on the original dictionary page scan.
anavahitamfn. heedless, inattentive. View this entry on the original dictionary page scan.
anavahvaramfn. not crooked, straightforward View this entry on the original dictionary page scan.
aṅkapāśavyavahāram. the use of that concatenation. View this entry on the original dictionary page scan.
antavahnim. the fire of the end (by which the world is to be burnt). View this entry on the original dictionary page scan.
anupravahto drag (or carry) about ; to go or get forward View this entry on the original dictionary page scan.
anusaṃvahto draw or run by the side of ; to convey along View this entry on the original dictionary page scan.
anuvahto convey or carry along ; to take after commentator or commentary on View this entry on the original dictionary page scan.
anuvaham. "bearing after", one of the seven tongues of fire. View this entry on the original dictionary page scan.
anvah perf. -āha-, to pronounce (especially a ceremonial formula ) View this entry on the original dictionary page scan.
anvahamind. day after day, every day. View this entry on the original dictionary page scan.
anvāvahto convey to or in the proximity of View this entry on the original dictionary page scan.
anvavahanto throw down by striking View this entry on the original dictionary page scan.
anvavahto lower (the shoulder) View this entry on the original dictionary page scan.
anyadurvahamfn. difficult to be borne by another. View this entry on the original dictionary page scan.
apavahto carry off ; to deduct ; to give up: Caus. -vāhayati-, to have (something) carried off or taken away ; to drive away View this entry on the original dictionary page scan.
aprāptavyavahāramfn. a minor in law View this entry on the original dictionary page scan.
aprāptavyavahāramfn. under age, not of years to engage in law or public business. View this entry on the original dictionary page scan.
apsuvahm(Nominal verb plural -v/āhas-)fn. driving in water View this entry on the original dictionary page scan.
arthavyavahāram. a pecuniary suit, , Scholiast or Commentator View this entry on the original dictionary page scan.
asadṛśavyavahārinmfn. behaving improperly. View this entry on the original dictionary page scan.
asadvyavahāramfn. and m. equals -ācāra- mfn. and m. View this entry on the original dictionary page scan.
asadvyavahārinmfn. equals -ācārin-. View this entry on the original dictionary page scan.
asamavahitamind. so as not to touch each other View this entry on the original dictionary page scan.
asaṃvyavahāryamfn. with whom intercourse is forbidden View this entry on the original dictionary page scan.
asaṃvyavahitamind. with out interval, immediately View this entry on the original dictionary page scan.
asarvahomam. not offering the whole of an oblation (keeping back a portion), View this entry on the original dictionary page scan.
āśāvaham. bringing hope View this entry on the original dictionary page scan.
āśāvaham. Name of the sun View this entry on the original dictionary page scan.
āśāvaham. of a vṛṣṇi- View this entry on the original dictionary page scan.
asṛgvahāf. a blood-vessel View this entry on the original dictionary page scan.
aśruvahamfn. full of tears, View this entry on the original dictionary page scan.
asukhāvahamf(ā-)n. producing unhappiness View this entry on the original dictionary page scan.
vahanam. equals -ghna- q.v View this entry on the original dictionary page scan.
vahantṛm. equals -ghna- q.v View this entry on the original dictionary page scan.
vahanum. Name of a man View this entry on the original dictionary page scan.
vahārakam. a horse-stealer View this entry on the original dictionary page scan.
vahavisn. Name of a sacrificial ceremony View this entry on the original dictionary page scan.
vahayamfn. driving horses View this entry on the original dictionary page scan.
vahṛdayan. horsemanship View this entry on the original dictionary page scan.
vahṛdayāf. a Name of the apsaras- rambhā- View this entry on the original dictionary page scan.
aśvavaham. a horseman View this entry on the original dictionary page scan.
atharvahṛdayan. Name of a pariśiṣṭa-. View this entry on the original dictionary page scan.
atipravahto extend or carry beyond. View this entry on the original dictionary page scan.
ativahto carry over or across to pass by ; to pass (time) : Causal vāhayati-, to let pass, get over or through, endure ; to let time pass, spend. View this entry on the original dictionary page scan.
āvahP. A1. -vahati-, -te-, to drive or lead near or towards ; to bring ; to fetch, procure etc. ; to bring home (a bride) ; to pay ; to carry away ; to bear ; to use : Causal -vāhayati-, to cause to drive or come near ; to invite, invoke View this entry on the original dictionary page scan.
avahā(aor.3. sg. av/ahāh-[for hās-t-], perf. 3. sg. -jah/ā- ind.p. -h/āya-) to leave, quit Passive voice hīyate- (future -hasyate- ) to be left remaining, remain behind ,"to remain behind" id est to be excelled (1. sg. hīye-) to be abandoned Causal (Aorist subjunctive 2. sg. -jīhipas-) to cause to remain behind on or to deviate from (a path ablative) View this entry on the original dictionary page scan.
āvahamf(ā-)n. bringing, bringing to pass, producing View this entry on the original dictionary page scan.
āvahamf(ā-)n. what bears or conveys etc. View this entry on the original dictionary page scan.
āvaham. Name of one of the seven winds or bands of air (that which is usually assigned to the bhuvar-loka-or atmospheric region between the bhūr-loka-and svar-loka-) View this entry on the original dictionary page scan.
āvaham. one of the seven tongues of fire.
avahālikāf. ( hal-), a wall, hedge (see nir av-.) View this entry on the original dictionary page scan.
āvahamānamfn. bringing near, bearing along, followed or succeeded by, bringing in succession. View this entry on the original dictionary page scan.
avahan(subjunctive 2. sg. -han- ;Imper. 2. plural -hantanā- Imper. 2. sg. -jahi-; imperfect tense 2. and 3. sg. -/ahan-,or ahan-; perf. 2. sg. -jaghantha-) to throw down, strike, hit ; Ved. to drive away, expel, keep off, fend off etc. ; chiefly Vedic or Veda to thresh (parasmE-pada fem. -ghnatī-) etc.: A1. -jighnate-, to throw down : Causal (Pot -ghātayet-) to cause to thresh : Intensive (Imper. 2. sg. -jaṅghanīhi-) to drive away, fend off View this entry on the original dictionary page scan.
āvahanan. bringing near. View this entry on the original dictionary page scan.
avahananan. threshing, winnowing (see adhy-avah-) View this entry on the original dictionary page scan.
avahananan. the left lung commentator or commentary on View this entry on the original dictionary page scan.
avahantṛm. one who throws off or wards off View this entry on the original dictionary page scan.
avahāram. truce, suspension of arms , cessation of playing etc. View this entry on the original dictionary page scan.
avahāram. summoning, inviting View this entry on the original dictionary page scan.
avahāram. a thief. View this entry on the original dictionary page scan.
avahāram. a marine monster View this entry on the original dictionary page scan.
avahāram. (equals dharmāntara-) apostacy, abandoning a sect or cast (?) View this entry on the original dictionary page scan.
avahāram. (equals apanetavya-draya or upan-) a tax, duty (?) View this entry on the original dictionary page scan.
avahārakamfn. one who stops fighting etc. View this entry on the original dictionary page scan.
avahārakam. a marine monster (see yuddhāvahdrika-.)
avaharaṇan. putting aside, throwing away View this entry on the original dictionary page scan.
avahārikan. booty, plunder, View this entry on the original dictionary page scan.
avaharṣistamfn. ( hṛṣ-), caused to shiver View this entry on the original dictionary page scan.
avahāryamfn. to be caused to pay (as a person) View this entry on the original dictionary page scan.
avahāryamfn. to be caused to be paid (as a sum) View this entry on the original dictionary page scan.
avahasto laugh at, deride View this entry on the original dictionary page scan.
avahāsam. jest, joke View this entry on the original dictionary page scan.
avahāsam. derision View this entry on the original dictionary page scan.
avahasanan. deriding View this entry on the original dictionary page scan.
avahastam. the back of the hand View this entry on the original dictionary page scan.
avahāsyamfn. to be derided, exposed to ridiculous, ridiculous View this entry on the original dictionary page scan.
avahāsyatāf. ridiculousness View this entry on the original dictionary page scan.
avahatmfn. not flowing, stagnant (as water), View this entry on the original dictionary page scan.
avahatamfn. threshed, winnowed View this entry on the original dictionary page scan.
avahelaf(ā-)n. ( hel-for hed-), disrespect View this entry on the original dictionary page scan.
avahelanan. disrespect View this entry on the original dictionary page scan.
avahelayāind. instrumental case without any trouble, quite easily (see vahelam-.) View this entry on the original dictionary page scan.
avahelitamfn. disrespected View this entry on the original dictionary page scan.
avahelitan. disrespect View this entry on the original dictionary page scan.
avahitamfn. plunged into (locative case) View this entry on the original dictionary page scan.
avahitamfn. fallen into (as into water or into a hole of the ground) View this entry on the original dictionary page scan.
avahitamfn. placed into, confined within etc. View this entry on the original dictionary page scan.
avahitamfn. (gaṇa- pravṛddhādi- q.v) attentive View this entry on the original dictionary page scan.
avahitaSee ava-dhā-. View this entry on the original dictionary page scan.
avahitāñjalimfn. with joined hand View this entry on the original dictionary page scan.
avahitapāṇimfn. holding in the hand, View this entry on the original dictionary page scan.
avahitatāf. application, attention View this entry on the original dictionary page scan.
avahitthan. (corrupted fr. abahiḥ-stha-?) dissimulation View this entry on the original dictionary page scan.
avahitthāf. idem or 'n. (corrupted fr. abahiḥ-stha-?) dissimulation' View this entry on the original dictionary page scan.
avahnimfn. (probably) not sacrificing, View this entry on the original dictionary page scan.
avahA1. -harate- (generally ind.p. -hṛtya-) to move down (as the arms), take down, put down or aside ; (P.Imper. 2. sg. -hara-) P. -harati- to bring together, amass (?) : Causal to cause to pay taxes : Causal Passive voice (3 plural -hāryante-) to be caused to pay taxes View this entry on the original dictionary page scan.
avahṛtamfn. for apa-h-, taken off View this entry on the original dictionary page scan.
avahu(3. plural -juhvati-) to shed (as drops of sweat) View this entry on the original dictionary page scan.
avahvaraSee /an-av-. View this entry on the original dictionary page scan.
avahveA1. (1. sg. -hvaye-) to call down from View this entry on the original dictionary page scan.
avyavahāram. improper conduct or practice, View this entry on the original dictionary page scan.
avyavahāryamfn. not to be practised View this entry on the original dictionary page scan.
avyavahāryamfn. not to be discussed in law, unactionable View this entry on the original dictionary page scan.
avyavahitamfn. not separated, adjoining, contiguous etc.
avyavahitamfn. uninterrupted (as worship) View this entry on the original dictionary page scan.
avyavahitamfn. separated by the letter a View this entry on the original dictionary page scan.
avyavahitaSee a-vyavadhāna-. View this entry on the original dictionary page scan.
avyavahṛtamfn. (= hārya-), View this entry on the original dictionary page scan.
avyuptavahamfn. (a horse) whose shoulder is unshaven, ibidem or 'in the same place or book or text' as the preceding View this entry on the original dictionary page scan.
bhadrāvahamfn. causing prosperity View this entry on the original dictionary page scan.
bhadrāvahan. (with ghṛta-) a particular medicine preparation View this entry on the original dictionary page scan.
bhāravah(strong form -vāh-) mf(bhārau-)n. carrying a lowest View this entry on the original dictionary page scan.
bhāravaham. a horse's canter (also n.andf(ā-).) View this entry on the original dictionary page scan.
bhārodvaham. a lowest-carrier, porter View this entry on the original dictionary page scan.
bhayāvahamfn. bringing feer or danger, formidable, fearful, View this entry on the original dictionary page scan.
bhṛgūdvaham. "offspring of bhṛgu-", Name of śaunaka- View this entry on the original dictionary page scan.
bhṛgūdvaham. of paraśu-rāma- View this entry on the original dictionary page scan.
bhṛgukulodvaham. patronymic of paraśu-rāma- View this entry on the original dictionary page scan.
bhūvah(strong form -vāh-,weak bh/uh-) mfn. View this entry on the original dictionary page scan.
bījavahaṇam. "seed-bearer", Name of śiva-, View this entry on the original dictionary page scan.
brahmavyavahāram. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
bṛhaspatisavahautraprayogam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
cakṣurvahanam. equals -bahala- View this entry on the original dictionary page scan.
campakavyavahārikathāf. Name of a tale (about the merchant Campaka). View this entry on the original dictionary page scan.
cāruvahamfn. View this entry on the original dictionary page scan.
chāyāvyavahāram. measuring the shadow cast by the sun on the dial. View this entry on the original dictionary page scan.
citivyavahāram. calculation of the cubic measure of a pile. View this entry on the original dictionary page scan.
citravahāf. "having a wonderful current", Name of a river View this entry on the original dictionary page scan.
daivahatamfn. stricken by destiny, ill-fated View this entry on the original dictionary page scan.
daivahatakamfn. idem or 'mfn. stricken by destiny, ill-fated ' : cursed by destiny View this entry on the original dictionary page scan.
daivahatakan. a blow of destiny, View this entry on the original dictionary page scan.
daivahatakan. cursed Destiny. , View this entry on the original dictionary page scan.
daivahavamf(ī-)n. gaRa kaṇvādi-. View this entry on the original dictionary page scan.
daivahavyam. patron. fr. deva-- gaRa gargādi-. View this entry on the original dictionary page scan.
daivahīnamfn. forsaken by fortune View this entry on the original dictionary page scan.
dakṣiṇāvahmf(Nominal verb -v/āṭ-)n. being borne to the right of the fire (the ladle) View this entry on the original dictionary page scan.
dāruvahamfn. bearing or carrying timber vArttika View this entry on the original dictionary page scan.
deśavyavahāram. custom or usage of a country View this entry on the original dictionary page scan.
devahavisn. oblation to the gods View this entry on the original dictionary page scan.
devahavyan. idem or 'n. oblation to the gods ' View this entry on the original dictionary page scan.
devahavyam. Name of a ṛṣi- View this entry on the original dictionary page scan.
devaheḍana n. offence against the gods View this entry on the original dictionary page scan.
devaheḍanan. Name of View this entry on the original dictionary page scan.
devaheḷanan. offence against the gods View this entry on the original dictionary page scan.
devaheḷanan. Name of View this entry on the original dictionary page scan.
devahetif. divine weapon View this entry on the original dictionary page scan.
devahiṃsakam. enemy of the gods View this entry on the original dictionary page scan.
devahitamfn. (v/a--) arranged or appointed or settled by the gods View this entry on the original dictionary page scan.
devahitam. the good or welfare of the gods View this entry on the original dictionary page scan.
devahitārthāyaind. for the sake of the gods View this entry on the original dictionary page scan.
devahiti(v/a--) f. divine ordinance or arrangement View this entry on the original dictionary page scan.
devahotram. Name of the father of yogeśvara- (a partial incarnation [ aṃśa-] of hari-) View this entry on the original dictionary page scan.
devahradam. "the divine lake", Name of a sacred bathing-place View this entry on the original dictionary page scan.
devahūmfn. invoking the gods (superl. -tama-) View this entry on the original dictionary page scan.
devahūm. Name of a man gaRa gargādi- View this entry on the original dictionary page scan.
devahūf. (scilicet dvār-) Name of the northern aperture of the human body, id est of the left ear (which is turned north wards if the face is directed towards the east) (see pitṛ--). View this entry on the original dictionary page scan.
devahūtif. (v/a--) invocation of the gods etc. (also - ) View this entry on the original dictionary page scan.
devahūtif. Name of a daughter of manu- svayam-bhū- and wife of kardama- (-, ) . View this entry on the original dictionary page scan.
devahūyan. invocation of the gods View this entry on the original dictionary page scan.
dharmavahikāf. an accountbook of charitable expenditure, View this entry on the original dictionary page scan.
dhurāvahamfn. bearing a burden View this entry on the original dictionary page scan.
dhūrvahaetc. See 2. dhūr-. View this entry on the original dictionary page scan.
dhūrvahamfn. equals -dhara- mfn. View this entry on the original dictionary page scan.
dhūrvaham. a beast of burden View this entry on the original dictionary page scan.
dityavahm. (in strong cases vāh- Nominal verb vāṭ-; instrumental case dityauhā-) View this entry on the original dictionary page scan.
dityavahf. tyauhī- ( ) a two-year-old steer or cow (Prob. from ditya- equals dvitīya-+ vah- see turya-vah-.) View this entry on the original dictionary page scan.
duḥkhanivahamfn. carrying pain with or after it, painful (thirst) View this entry on the original dictionary page scan.
duḥkhanivaham. a multitude of pains or evils View this entry on the original dictionary page scan.
durāvahamfn. difficult to be brought or led towards (compound) View this entry on the original dictionary page scan.
durudvahamfn. hard to bear View this entry on the original dictionary page scan.
durvahamfn. hard to bear View this entry on the original dictionary page scan.
durvahakam. Name of a poet View this entry on the original dictionary page scan.
durvyavahāram. wrong judgement (in law) View this entry on the original dictionary page scan.
durvyavahṛtif. ill-report or rumour View this entry on the original dictionary page scan.
dūṣaṇāvahamfn. occasioning guilt View this entry on the original dictionary page scan.
dvidhūrvaham. a draught-ox carrying loads in the 2nd year, View this entry on the original dictionary page scan.
ekadhurāvaha mfn. bearing the same burden, fit for the same burden, equal, apt View this entry on the original dictionary page scan.
ekavyāvahārikam. plural "living solitary (?)", Name of a Buddhist school. View this entry on the original dictionary page scan.
gandharvahastam. " gandharva--handed (the form of the leaves resembling that of a hand)", the castor-oil tree View this entry on the original dictionary page scan.
gandharvahastam. (a-manuṣyasya h- ) View this entry on the original dictionary page scan.
gandharvahastakam. idem or 'm. (a-manuṣyasya h- )' View this entry on the original dictionary page scan.
gandhavahamfn. bearing fragrances (said of wind) View this entry on the original dictionary page scan.
gandhavaham. wind etc. View this entry on the original dictionary page scan.
gandhavahāf. the nose View this entry on the original dictionary page scan.
gandhavahaśmaśānan. Name of a cemetery
gauḍavyavahāranirṇayam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
girvahmfn. (Nominal verb plural -v/āhas-) bearing one who is fond of hymns (gir-vāhas- ) . View this entry on the original dictionary page scan.
grāvahasta(gr/āv-) mfn. equals -grābh/a- View this entry on the original dictionary page scan.
guṇāvahamfn. having the proper qualities View this entry on the original dictionary page scan.
hariharadevahindūpatim. Name of certain man () View this entry on the original dictionary page scan.
havirvahmfn. (Nominal verb -vāṭ-) conveying the sacrifice View this entry on the original dictionary page scan.
havyakavyavahamfn. receiving both oblations (see above) conveying both oblations View this entry on the original dictionary page scan.
havyavahm. (Nominal verb v/āṭ-) bearing the oblation (to the gods) View this entry on the original dictionary page scan.
havyavahm. fire or the god of fire View this entry on the original dictionary page scan.
havyavaham. fire View this entry on the original dictionary page scan.
hayagrīvahanm. "slayer of haya-", Name of viṣṇu- View this entry on the original dictionary page scan.
hotravah(or -v/āh-) mfn. bearing the sacrifice View this entry on the original dictionary page scan.
hutahavyavaham. Name of a son of dhara- View this entry on the original dictionary page scan.
hutavaham. (in fine compositi or 'at the end of a compound' f(ā-).) "oblation-bearer", agni- or fire etc. View this entry on the original dictionary page scan.
hutavahajvālāsamamfn. like flames of fire View this entry on the original dictionary page scan.
hutavahāyaNom. A1. yate-, to be or act like fire View this entry on the original dictionary page scan.
indravah(in strong cases vāh-) mfn. conveying indra- (said of his horses) View this entry on the original dictionary page scan.
jagadvahāf. "bearer of all living beings", the earth View this entry on the original dictionary page scan.
jalanivaham. a quantity of water View this entry on the original dictionary page scan.
janavyavahāram. popular practice or usage
jayavahamfn. conferring victory View this entry on the original dictionary page scan.
jayāvahamfn. equals ya-v- View this entry on the original dictionary page scan.
jayāvaham. a kind of pavilion View this entry on the original dictionary page scan.
jayāvahāf. a kind of Croton View this entry on the original dictionary page scan.
jītavyavahārasūtran. Name of a Jain text. View this entry on the original dictionary page scan.
vahiṃsāf. hurting living beings View this entry on the original dictionary page scan.
jīvitodvahanan. carrying on life, continuing to live, ibidem or 'in the same place or book or text' as the preceding View this entry on the original dictionary page scan.
kaṇvahotṛmfn. one whose hotṛ- priest is a kaṇva- View this entry on the original dictionary page scan.
kanyāpravahaṇan. (= pradāna-), View this entry on the original dictionary page scan.
kaukkuḍīvahan. Name of a village of the bāhīka-s Va1rtt. 26 (varia lectio kkuṭīv-) View this entry on the original dictionary page scan.
kaukkuḍīvahakamfn. coming from that village (varia lectio kkuṭīv-). View this entry on the original dictionary page scan.
kavyavah Nominal verb vāṭ- mfn. equals -v/āhana- below. View this entry on the original dictionary page scan.
krakacavyavahāram. a particular method of computing or rating a heap of wood View this entry on the original dictionary page scan.
krākacyavyavahṛtif. equals krakaca-vyavahāra- View this entry on the original dictionary page scan.
kṛmipūyavaham. Name of a hell View this entry on the original dictionary page scan.
kṣetravyavahāram. ascertainment of the dimensions of a plane figure View this entry on the original dictionary page scan.
kṣetravyavahāram. (in geometry) drawing a figure View this entry on the original dictionary page scan.
kṣetravyavahāram. geometrical demonstration View this entry on the original dictionary page scan.
kṣīravahamf(ā-)n. running with milk (as a river)
kūlamudvahamfn. carrying or tearing away the bank (as a river etc.) View this entry on the original dictionary page scan.
kulodvahamfn. propagating the family of, descendant of (genitive case or in compound) View this entry on the original dictionary page scan.
kūṭavyavahārinm. a deceitful merchant View this entry on the original dictionary page scan.
kuṭṭakavyavahāram. that branch or chapter of arithmetic (treated by brahmagupta-) which treats of the multiplier called kuṭṭaka-. View this entry on the original dictionary page scan.
kvahaSee 2. ku- at end. View this entry on the original dictionary page scan.
lajjāvahamf(ā-)n. causing shame, disgraceful View this entry on the original dictionary page scan.
lajjodvahanan. possession or sentiment of shame View this entry on the original dictionary page scan.
lajjodvahanākṣamamfn. incapable of feeling shame View this entry on the original dictionary page scan.
lokasaṃvyavahāram. commerce or intercourse with the world, worldly business View this entry on the original dictionary page scan.
lokasaṃvyavahāranāmakāṅkam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
lokavyavahāram. idem or 'm. the events or occurrences of the world, course or proceedings of the world ' on View this entry on the original dictionary page scan.
lokavyavahāram. usual or commonly current designation View this entry on the original dictionary page scan.
madanavahniśikhāvalīf. the flame of the fire of love, View this entry on the original dictionary page scan.
mahādevahārivaṃśam. Name of author View this entry on the original dictionary page scan.
mahādevahatamfn. slain by rudra- View this entry on the original dictionary page scan.
makhavahnim. sacrificial fire View this entry on the original dictionary page scan.
malāvahamfn. bringing or causing defilement View this entry on the original dictionary page scan.
maṅgalāvahamfn. auspicious View this entry on the original dictionary page scan.
manovahāf. the heart-artery View this entry on the original dictionary page scan.
mantravaham. Name of viṣṇu- View this entry on the original dictionary page scan.
medovahan. a vessel conveying fat, a lymphatic View this entry on the original dictionary page scan.
meghavahnim. "cloud-fire", lightning View this entry on the original dictionary page scan.
miśrakavyavahāram. equals mitra-v-, View this entry on the original dictionary page scan.
miśravyavahāram. (in arithmetic) investigation of mixed or combined quantities, ascertainment of anything combined (as of principal and interest, etc.) View this entry on the original dictionary page scan.
mlecchanivaham. a host or swarm of barbarian View this entry on the original dictionary page scan.
munīvaha View this entry on the original dictionary page scan.
mūtravahamfn. conveying urine View this entry on the original dictionary page scan.
navahastam. Name of an author (see -kara-). View this entry on the original dictionary page scan.
nirāvahP. -vahati-, to carry off ; to fetch, bring View this entry on the original dictionary page scan.
niravaham. (fr. nis-+ ava-+ han-?) a kind of sword View this entry on the original dictionary page scan.
niravahālikāf. a fence, hedge, outer wall View this entry on the original dictionary page scan.
nirvahP. -vahati- (future -voḍhā- ), to lead out of, save from (ablative) ; to carry off, remove ; to flow out of (ablative) ; to bring about, accomplish ; to be brought about, succeed ; to attain one's object, be successful, overcome obstacles etc. ; to subsist, live on or by (instrumental case) ; to be fit or meet : Causal -vāhayati-, to perform, accomplish ; to pass, spend (time) View this entry on the original dictionary page scan.
nirvahaṇan. end, issue, completion View this entry on the original dictionary page scan.
nirvahaṇan. the catastrophe of a drama View this entry on the original dictionary page scan.
nirvahitṛm. accomplisher, producer of (genitive case) View this entry on the original dictionary page scan.
nirvivahP. -vahati-, to carry out, export, expel View this entry on the original dictionary page scan.
nivahP. A1. -vahati-, te-, to lead down, lead or bring to (dative case or locative case) ; to flow ; to carry, support (See below) : Causal -vāhayati- (Passive voice vāhyate-), to set in motion View this entry on the original dictionary page scan.
nivahamf(ā-)n. bringing, causing (see duḥkha--, puṇya--) View this entry on the original dictionary page scan.
nivaham. multitude, quantity, heap (also plural) etc. View this entry on the original dictionary page scan.
nivaham. killing, slaughter View this entry on the original dictionary page scan.
nivaham. Name of one of the 7 winds and of one of the 7 tongues of fire (?) View this entry on the original dictionary page scan.
pailuvaha View this entry on the original dictionary page scan.
pailuvahaka View this entry on the original dictionary page scan.
pakvaharitalūnamfn. cut (grain), ripe but not dry View this entry on the original dictionary page scan.
pāṇḍavavahnim. pl. "the pāṇḍava- fires", Name of the 3 elder sons of paṇḍu- ("kindled on the araṇi- id est pṛthi- or kuntī-"; see pāṇḍavāraṇi-and pṛthāraṇi-) View this entry on the original dictionary page scan.
pāpāvahīmind. leaving sin behind View this entry on the original dictionary page scan.
paralokavahamf(ā-)n. (a river) flowing in or toward the other world View this entry on the original dictionary page scan.
parasvaharaṇan. equals -graha- View this entry on the original dictionary page scan.
parasvahṛtmfn. taking or seizing another's property () View this entry on the original dictionary page scan.
parāvahP. -vahati- (Aorist subjunctive -vakṣat-), to carry off take away, bring to (dative case) View this entry on the original dictionary page scan.
parāvaham. Name of one of the 7 winds (the other 6 being called ā-vaha-, ud--, pari--, pra--, vi--and saṃ-vaha-) View this entry on the original dictionary page scan.
parāvartyavyavahāram. appeal (in law) View this entry on the original dictionary page scan.
parivahP. -vahati- (), to carry about or round etc. ; to drag about ; to flow around ; to lead home the nuptial train or the bride, take to wife, marry (Passive voice -uhy/ate-, parasmE-pada -uhy/amāna-) View this entry on the original dictionary page scan.
parivaham. Name of one of the 7 winds (for the othersSee parā-vaha-) View this entry on the original dictionary page scan.
parivaham. of one of the 7 tongues of fire View this entry on the original dictionary page scan.
parodvaham. "descendant of another id est of the crow ", the Indian cuckoo (see para-bhṛta-). View this entry on the original dictionary page scan.
pārṣṇivah pārṣṇivāh m. "drawing (id est harnessed to) the extremities of the axle-tree" View this entry on the original dictionary page scan.
pārṣṇivah pārṣṇivāh m. an outside horse View this entry on the original dictionary page scan.
paṣṭhavahm. (fr. paṣṭha- equals pṛṣṭha-[?] + vah-; Nominal verb v/āṭ-[ ]or v/āt-[TS]) a bull four years old View this entry on the original dictionary page scan.
paṣṭhavahm. Name of an aṅgirasa-, View this entry on the original dictionary page scan.
pīluvahan. Name of a district (see pailuvahaka-). View this entry on the original dictionary page scan.
prāptavyavahāram. a young man come of age, an adult, one able to conduct his own affairs (opp. to"a minor") View this entry on the original dictionary page scan.
praṣṭhavahm. (strong -vāh-,weak praṣṭhauh-; Nominal verb -vāṭ-. ) a side-horse View this entry on the original dictionary page scan.
praṣṭhavahm. a young bull or steer training for the plough View this entry on the original dictionary page scan.
prativahP. -vahati-, to lead or draw towards ; to oppose : Causal -vāhayati-, to carry along View this entry on the original dictionary page scan.
prativahanan. leading back View this entry on the original dictionary page scan.
prativahanan. beating back, warding off View this entry on the original dictionary page scan.
prativahnipradakṣiṇamind. at each perambulation from left to right of the sacred fire View this entry on the original dictionary page scan.
pratyagvahanaprayogam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
pratyapavahP. -vahati-, to drive back, repel View this entry on the original dictionary page scan.
pratyavahanP. -hanti-, to strike back, repel View this entry on the original dictionary page scan.
pratyavah(only Vedic or Veda infinitive mood -hartos-), to lessen, shorten, diminish : Causal -hārayati-, to suspend, interrupt, finish View this entry on the original dictionary page scan.
pratyavavahāram. drawing back, withdrawal View this entry on the original dictionary page scan.
pratyavavahāram. dissolution, re-absorption View this entry on the original dictionary page scan.
pravahP. -vahati-, () , to carry forwards, draw or drag on wards ; to carry off in flowing, wash away ; to lead or bring to (accusative) ; to bear ; to exhibit, show, utter ; (A1.) to drive onwards ; to flow along ; to rush, blow (as wind) : Causal -vāhayati-, to cause to go away, send off, dismiss ; to cause to swim away (Passive voice,to be washed away) ; to set in motion or on foot
pravahamf(ā-)n. bearing along, carrying (in fine compositi or 'at the end of a compound') View this entry on the original dictionary page scan.
pravaham. Name of one of the 7 winds said to cause the motion of the planets etc. (see ) View this entry on the original dictionary page scan.
pravaham. wind, air View this entry on the original dictionary page scan.
pravaham. Name of one of the 7 tongues of fire View this entry on the original dictionary page scan.
pravaham. a reservoir into which water is carried View this entry on the original dictionary page scan.
pravaham. flowing or streaming forth (see -vāka-) View this entry on the original dictionary page scan.
pravaham. going forth, going from a town View this entry on the original dictionary page scan.
pravahaṇan. sending away id est giving (a girl) in marriage View this entry on the original dictionary page scan.
pravahaṇan. creation, (varia lectio) View this entry on the original dictionary page scan.
pravahaṇan. a carriage (for women) View this entry on the original dictionary page scan.
pravahaṇan. a kind of litter View this entry on the original dictionary page scan.
pravahaṇaf(ī-)n. (in fine compositi or 'at the end of a compound' f(ā-).) a ship View this entry on the original dictionary page scan.
pravahaṇabhaṅgam. shipwreck View this entry on the original dictionary page scan.
prāvahaṇim. wrong reading for -vāhaṇi- View this entry on the original dictionary page scan.
pravahlif. a riddle, enigma (see pravalha-, hikā-). View this entry on the original dictionary page scan.
pravahf. a riddle, enigma (see pravalha-, hikā-). View this entry on the original dictionary page scan.
pravahlikāf. a riddle, enigma (see pravalha-, hikā-). View this entry on the original dictionary page scan.
prāvṛṭkālavahamf(ā-)n. (a river) flowing only in the rainy season View this entry on the original dictionary page scan.
prodvah(pra-ud-vah-) P. -vahati-, to utter, manifest View this entry on the original dictionary page scan.
pṛṣṭhavah pṛṣṭhavāh mfn. "borne on the back", riding View this entry on the original dictionary page scan.
pṛṣṭhavah pṛṣṭhavāh mfn. carrying a load on the back View this entry on the original dictionary page scan.
pṛṣṭhavah pṛṣṭhavāh mfn. wrong reading for paṣṭha-v- and praṣṭha-v- q.v View this entry on the original dictionary page scan.
pṛṣṭivah pṛṣṭivāh mfn. carrying on the sides (or on the back) View this entry on the original dictionary page scan.
puṇyanivahamfn. conferring religious merit, meritorious View this entry on the original dictionary page scan.
puṇyavahamfn. causing felicity; View this entry on the original dictionary page scan.
purūdvaham. Name of a son of the 11th manu- View this entry on the original dictionary page scan.
pūrvāgnivahanan. a vehicle for carrying the sacred formerly View this entry on the original dictionary page scan.
pūrvahomam. an introductory, sacrifice View this entry on the original dictionary page scan.
pūrvahūti(pūrv/a--) f. first or earliest invocation, morning prayer View this entry on the original dictionary page scan.
pūrvavah(v/āh-) mfn. drawing in front, being the first horse or leader, or harnessed for the first time (applied to a horse) View this entry on the original dictionary page scan.
puṣpavahāf. "carrying flower", Name of a river View this entry on the original dictionary page scan.
pūyavaham. "filthy-streamed", Name of a particular hell View this entry on the original dictionary page scan.
raghūdvaham. "offspring of raghu-", Name of rāma- View this entry on the original dictionary page scan.
rājavahanamfn. carrying kind, ridden by kind View this entry on the original dictionary page scan.
rājavahanan. the vehicle on which the soma- is carried View this entry on the original dictionary page scan.
rājavahikā varia lectio for -vāhikā- q.v View this entry on the original dictionary page scan.
rājavyavahārakośam. equals kośanighaṇṭu-, q.v View this entry on the original dictionary page scan.
rājyavyavahāram. government business View this entry on the original dictionary page scan.
rasavahamfn. bringing or producing juice View this entry on the original dictionary page scan.
rasāvahamfn. causing enjoyment, delighting, View this entry on the original dictionary page scan.
rāśivyavahāram. (in arithmetic) the method for finding the quantity contained in a heap View this entry on the original dictionary page scan.
rathodvaham. a chariots-horse View this entry on the original dictionary page scan.
rathodvaham. the Indian cuckoo (wrong reading for ratod-) View this entry on the original dictionary page scan.
rathodvaham. equals next View this entry on the original dictionary page scan.
ratodvaham. the Indian cuckoo View this entry on the original dictionary page scan.
rāvaṇavaham. (Prakrit equals prec.) another Name of the setubandha- (q.v) View this entry on the original dictionary page scan.
rekhāgaṇitakṣetravyavahāram. "geometry and mensuration", Name of a work by jagan-nātha- (18th century). View this entry on the original dictionary page scan.
retovaham. conveying or producing semen View this entry on the original dictionary page scan.
ṛkṇavahamf(ī-)n. having the shoulders wounded or rubbed (by the yoke;said of an animal used for drawing vehicles) View this entry on the original dictionary page scan.
ṛṣīvahamfn. on View this entry on the original dictionary page scan.
rucivahamfn. bringing light vArttika View this entry on the original dictionary page scan.
śabdābhivahamf(ā-)n. conducting sound (as the auditory passage) View this entry on the original dictionary page scan.
sadākālavahamf(ā-)n. flowing at all seasons (opp. to prāvṛṭ-kāla-v-) View this entry on the original dictionary page scan.
sadānīravahāf. equals next View this entry on the original dictionary page scan.
sadvaham. Name of a king (varia lectio vāha-). View this entry on the original dictionary page scan.
sahavah(strong form -vāh-) mfn. drawing together (said of horses) View this entry on the original dictionary page scan.
sakṛdvaha() m. plural Name of peoples. View this entry on the original dictionary page scan.
śālivah(strong form -vāh-) mf(śāly-ūhī-)n. carrying rice View this entry on the original dictionary page scan.
samativahCaus. -vāhayati-, to cause to be spent, pass, spend (as time) View this entry on the original dictionary page scan.
samāvahP. A1. -vahati-, te-, to bear or bring together or near, collect, assemble ; (A1.) to procure means of subsistence View this entry on the original dictionary page scan.
samavahā(only ind.p. -hāya-), to avoid, abandon View this entry on the original dictionary page scan.
samāvahamfn. bringing about, effecting, causing, producing View this entry on the original dictionary page scan.
samavahāram. collection, quantity, abundance View this entry on the original dictionary page scan.
samavahāram. mixture View this entry on the original dictionary page scan.
samavahāsyamfn. ( has-) to be laughed at or derided (tāṃ gam-,"to become ridiculous") View this entry on the original dictionary page scan.
samavahitaSee /a-sam-avahitam-. View this entry on the original dictionary page scan.
samavahitaSee column 2 View this entry on the original dictionary page scan.
samavah(only ind.p. -hāram-), to collect, gather View this entry on the original dictionary page scan.
saṃśayāvahamfn. causing danger, dangerous to (genitive case or compound) View this entry on the original dictionary page scan.
samudāvahP. -vahati-, to lead or conduct out, draw or carry away ; to draw along (said of horses) ; to conduct home, marry View this entry on the original dictionary page scan.
samudravahnim. submarine tire View this entry on the original dictionary page scan.
samudravyavahārinmfn. trading by sea View this entry on the original dictionary page scan.
samudvahP. A1. -vahati-, te-, to lift out, carry forth ; to lead away, lead home, marry ; to lift up, raise ; to bear (with manasā-,or hṛdayena-,"in the heart"), tolerate, suffer, endure ; to wear, possess ; to exhibit, show, display
samudvahamfn. who or what lifts up View this entry on the original dictionary page scan.
samudvahamfn. moving up and down View this entry on the original dictionary page scan.
samupavahP. -vahati-, to bear or carry along with, flow with : Passive voice -upohyate-, to be borne near, approach View this entry on the original dictionary page scan.
saṃvah(see sam--1. ūh-) cl.1 P. A1. -vahati-, te- (infinitive mood -voḍhum-), to bear or carry together or along or away, take, convey, bring etc. ; to load (a cart or car) ; to take a wife, marry ; to carry or move or rub (the hand) along the body, stroke, soothe (3. dual number perfect tense saṃ-vavāhatuḥ-, according to to some fr. saṃ-vāh-) ; to manifest, express : Passive voice -samuhyate-, to be borne by (instrumental case), ride on (instrumental case) : Causal -vāhayati-, te- (Passive voice -vāhyate-), to cause to be brought together, bring together, assemble ; to guide, conduct, drive (a carriage) ; to chase, hunt ; to rub, stroke etc. ; to set in motion ; to take (a wife), marry (varia lectio) View this entry on the original dictionary page scan.
saṃvaham. "bearing or carrying along", Name of the wind of the third of the 7 mārga-s or paths of the sky (that which is above the ud-vaha-and impels the moon;the other five winds being called ā--, pra--, vi--, pari--,and ni-vaha-) etc. View this entry on the original dictionary page scan.
saṃvaham. Name of one of the 7 tongues of fire View this entry on the original dictionary page scan.
saṃvahanan. guiding, conducting View this entry on the original dictionary page scan.
saṃvahanan. showing, displaying View this entry on the original dictionary page scan.
saṃvahanan. (fr. idem or 'm. a shampooer ') bearing, carrying, driving etc. View this entry on the original dictionary page scan.
saṃvahanan. the moving along or passage (of clouds) View this entry on the original dictionary page scan.
saṃvahanan. rubbing the person, shampooing View this entry on the original dictionary page scan.
saṃvahitṛSee sāṃvahitra-. View this entry on the original dictionary page scan.
sāṃvahitramfn. (fr. saṃ-vahitṛ- equals saṃ-voḍhṛ-) Va1rtt. 8 View this entry on the original dictionary page scan.
saṃvyavahāram. idem or 'n. doing business well together, prospering in affairs, worldly business on ' (see loka-s-) View this entry on the original dictionary page scan.
saṃvyavahāram. mutual dealing, traffic, intercourse, dealing with (compound) View this entry on the original dictionary page scan.
saṃvyavahāram. occupation with, addiction to (compound) View this entry on the original dictionary page scan.
saṃvyavaharaṇan. doing business well together, prospering in affairs, worldly business on View this entry on the original dictionary page scan.
saṃvyavahāravatm. a man of business View this entry on the original dictionary page scan.
saṃvyavahāravatm. a usual or commonly current term View this entry on the original dictionary page scan.
sāṃvyavahārikamf(ī-)n. (fr. saṃ-vyavahāra-) current in every-day life, generally intelligible View this entry on the original dictionary page scan.
saṃvyavahitaSee a-s-. View this entry on the original dictionary page scan.
saṃvyavahto have intercourse or business with (instrumental case) View this entry on the original dictionary page scan.
saṃvyavyavahārika wrong reading for sāṃv-. View this entry on the original dictionary page scan.
saṃvyavyavahāryaSee a-saṃv-. View this entry on the original dictionary page scan.
sarvadevahutāśanamfn. eating the sacrifice designed for all gods View this entry on the original dictionary page scan.
sarvadevahutāśanam. Name of agni- View this entry on the original dictionary page scan.
sarvadhurāvahamfn. bearing all burdens mfn. View this entry on the original dictionary page scan.
sarvadhurāvaham. equals next m. View this entry on the original dictionary page scan.
sarvagandhavahamfn. wafting perfume of all kinds
sarvaharamfn. appropriating everything View this entry on the original dictionary page scan.
sarvaharamfn. inheriting a person's whole property View this entry on the original dictionary page scan.
sarvaharamfn. all-destroying (as death) View this entry on the original dictionary page scan.
sarvaharam. Name of yama- View this entry on the original dictionary page scan.
sarvahāram. equals -haraṇa- View this entry on the original dictionary page scan.
sarvahāramind. confiscating a person's whole property View this entry on the original dictionary page scan.
sarvaharaṇan. confiscation of one's entire property View this entry on the original dictionary page scan.
sarvaharim. Name of the hymn View this entry on the original dictionary page scan.
sarvaharim. of the author of the same hymn (having the patronymic aindra-) View this entry on the original dictionary page scan.
sarvahārinm. "all-seizing", Name of an evil spirit View this entry on the original dictionary page scan.
sarvaharṣakaramfn. causing universal joy View this entry on the original dictionary page scan.
sarvahāsyamfn. derided by all View this entry on the original dictionary page scan.
sarvahatyāf. every kind of murder View this entry on the original dictionary page scan.
sarvahāyas(s/arva--) mfn. having all strength or vigour View this entry on the original dictionary page scan.
sarvahemamayamf(ī-)n. entirely golden View this entry on the original dictionary page scan.
sarvahitamfn. useful or beneficial to all View this entry on the original dictionary page scan.
sarvahitam. Name of śākya-muni- View this entry on the original dictionary page scan.
sarvahitan. pepper View this entry on the original dictionary page scan.
sarvahomam. a complete oblation View this entry on the original dictionary page scan.
sarvahomam. (asarva-h-,"not a complete oblation") View this entry on the original dictionary page scan.
sarvahomapaddhatif. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
sarvahṛdn. the whole heart or soul View this entry on the original dictionary page scan.
sarvahṛdāind. with all one's heart View this entry on the original dictionary page scan.
sarvahutmfn. offered completely (as a sacrifice) View this entry on the original dictionary page scan.
sarvahutmfn. (prob.) all-sacrificing or sacrificing all at once View this entry on the original dictionary page scan.
sarvahuta(s/arva--) mfn. offered entirely ( sarvahutatva -tva- n.) View this entry on the original dictionary page scan.
sarvahutatvan. sarvahuta
sarvahutif. a complete sacrifice View this entry on the original dictionary page scan.
sarvasvahāram. the seizure or confiscation of all one's property View this entry on the original dictionary page scan.
sarvasvaharaṇa n. the seizure or confiscation of all one's property View this entry on the original dictionary page scan.
śastravyavahāram. practice of weapons View this entry on the original dictionary page scan.
śataślokavyavahārakam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
satpratipakṣatāvyavahārakroḍam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
satṛṇābhyavahārinmfn. eating grass and all (figuratively = "undiscerning") View this entry on the original dictionary page scan.
sattvaharamfn. taking away the quality of goodness View this entry on the original dictionary page scan.
śauvahānan. (fr. śva-hāna-) Name of a town Va1rtt. 1 View this entry on the original dictionary page scan.
savahāf. equals saralā-, a kind of Convolvulus View this entry on the original dictionary page scan.
vahelamfn. disdainful, contemptuous, careless ( sāvahelam am- ind."carelessly, quite easily") View this entry on the original dictionary page scan.
vahelamind. sāvahela
vahitamfn. giving attention, attentive View this entry on the original dictionary page scan.
śavodvaham. a corpse-carrier View this entry on the original dictionary page scan.
sevāvyavahāram. the practice of service View this entry on the original dictionary page scan.
śīghravahamf(ā-)n. flowing rapidly View this entry on the original dictionary page scan.
śilāvaham. plural Name of a people View this entry on the original dictionary page scan.
śilāvahāf. Name of a river View this entry on the original dictionary page scan.
śilavahan. a N. View this entry on the original dictionary page scan.
śītavahamf(ā-)n. flowing with cold water (a river) View this entry on the original dictionary page scan.
skandhavaham. "carrying burdens on the shoulders"(as an ox etc.) View this entry on the original dictionary page scan.
ślāghāvahamfn. meriting praise. View this entry on the original dictionary page scan.
somavahanan. a vehicle or stand for supporting or carrying the soma- View this entry on the original dictionary page scan.
somavahniprakāśamfn. bright as the fire of the moon View this entry on the original dictionary page scan.
srautovahamfn. (fr. sroto-vahā-) relating to a river (varia lectio) View this entry on the original dictionary page scan.
średhīvyavahāram. the ascertainment or determination of progressions View this entry on the original dictionary page scan.
śrīpativyavahāranirṇayam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
śrīpativyavahārasamuccayam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
śrīvaham. "bringing fortune", Name of a serpent-demon View this entry on the original dictionary page scan.
srotovah f. a river View this entry on the original dictionary page scan.
srotovahāf. a river View this entry on the original dictionary page scan.
śrutisukhāvahamfn. giving pleasure to the ear, pleasant to hear. () View this entry on the original dictionary page scan.
sruvahastam. Name of śiva- View this entry on the original dictionary page scan.
sruvahomam. a libation offered with the sruva- View this entry on the original dictionary page scan.
subhikṣāvahamfn. causing abundance of food or good times View this entry on the original dictionary page scan.
sudurvahamfn. very difficult to be borne View this entry on the original dictionary page scan.
sukhavahamfn. easily borne or carried View this entry on the original dictionary page scan.
sukhāvahamfn. bringing or conferring pleasure, delightful View this entry on the original dictionary page scan.
śukravahamfn. bringing semen View this entry on the original dictionary page scan.
suṣṭhuvah(or -v/āh-) mfn. carrying well bearing along rapidly (as horses) View this entry on the original dictionary page scan.
suvah(strong form -vāh-) mfn. drawing or carrying well View this entry on the original dictionary page scan.
suvahamfn. idem or '(strong form -vāh-) mfn. drawing or carrying well '
suvahamfn. easy to be drawn or carried View this entry on the original dictionary page scan.
suvahamfn. carrying well, bearing well, patient View this entry on the original dictionary page scan.
suvaham. a particular wind View this entry on the original dictionary page scan.
suvaham. Name of various plants (Vitex Negundo;Cissus Pedata;Boswellia Thurifera etc.) View this entry on the original dictionary page scan.
suvaham. a vīṇā- or lute View this entry on the original dictionary page scan.
suvahmanmfn. driving well, a good charioteer (said of indra-) View this entry on the original dictionary page scan.
suvahnimfn. having a good team (as a chariot) View this entry on the original dictionary page scan.
śvahanmf(ghnī-)n. one killing by means of dog View this entry on the original dictionary page scan.
śvahanm. a hunter View this entry on the original dictionary page scan.
śvahānaSee śauvah-. View this entry on the original dictionary page scan.
svahantṛm. a suicide View this entry on the original dictionary page scan.
svahantṛ sva-haraṇa- etc. See . View this entry on the original dictionary page scan.
svaharaṇan. confiscation of property View this entry on the original dictionary page scan.
svahastam. one's own hand (taṃ--,"to offer one's hand for aid [ locative case ]") etc. View this entry on the original dictionary page scan.
svahastam. own handwriting, autograph View this entry on the original dictionary page scan.
svahastagatamfn. fallen into or being in one's own hands View this entry on the original dictionary page scan.
svahastasvastikastanīf. covering (her) breasts with crossed hands View this entry on the original dictionary page scan.
svahastikāf. a hoe, mattock, pickaxe View this entry on the original dictionary page scan.
svahastitamfn. held or supported by one's own hand View this entry on the original dictionary page scan.
svahastollikhitamfn. drawn or painted by one's own hands,
śvahatamfn. killed by a dog or dogs View this entry on the original dictionary page scan.
svahatavāsasmfn. clothed in beautiful and unwashed (id est new) garments View this entry on the original dictionary page scan.
svahetum. one's own cause, own sake (tunā-,"for one's own self") View this entry on the original dictionary page scan.
svahitamfn. beneficial to one's self View this entry on the original dictionary page scan.
svahitamfn. well disposed to one's self View this entry on the original dictionary page scan.
svahitan. one's own welfare View this entry on the original dictionary page scan.
svahitaiṣinmfn. seeking one's own good or advantage View this entry on the original dictionary page scan.
svahotṛ(sv/a--) m. one's own hotṛ- View this entry on the original dictionary page scan.
svastivah(or -vāh-) mfn. carrying auspiciously (as a carriage;others, "conferring happiness") View this entry on the original dictionary page scan.
svatvahānif. loss of proprietary right, forfeiture of title View this entry on the original dictionary page scan.
svatvahetum. ground or cause of proprietary right View this entry on the original dictionary page scan.
svavahitamfn. self-impelled, self-moved View this entry on the original dictionary page scan.
svavahitamfn. alert, active View this entry on the original dictionary page scan.
svayaṃvahamfn. self-moving View this entry on the original dictionary page scan.
svayaṃvahan. (scilicet yantra-) a self-moving machine or instrument View this entry on the original dictionary page scan.
śvetavahmfn. (Nominal verb -vāḥ-; instrumental case -vāhā-[?] or śvetau- dual number -vobhyām-; f. -vāhī-[?] or śvetau-) borne by white horses vArttika
śvetavahm. Name of indra- View this entry on the original dictionary page scan.
trinavahan. plural (metrically for ha- see triṇav/a-) 27 days View this entry on the original dictionary page scan.
triplakṣāvaharaṇan. idem or 'm. plural "the 3 fig-trees", a place near the yamunā- where the dṛṣad-vatī- disappears ' View this entry on the original dictionary page scan.
turyavahm. (in strong cases) vāh- Nominal verb vāṭ- f(ryauh/ī-). an ox or cow 4 years old View this entry on the original dictionary page scan.
tvaksāravyavahāravatmfn. occupied with bamboo work View this entry on the original dictionary page scan.
udāvahP. -vahati-, to lead away, carry or draw away ; to marry ; to extol, praise View this entry on the original dictionary page scan.
udvahP. A1. -vahati-, -te-, to lead or carry out or up, draw out, save etc. ; to bear up, lift up, elevate ; to take or lead away (a bride from her parents' house), lead home, marry etc. ; to lead to or near, bring ; to bear (a weight or burden), wear (clothes etc.) etc. ; to support (the earth), rule, govern etc. ; to wear, have, possess ; to show etc.: Causal -vāhayati-, to cause to marry, marry View this entry on the original dictionary page scan.
udvahamfn. carrying or leading up View this entry on the original dictionary page scan.
udvahamfn. carrying away, taking up or away View this entry on the original dictionary page scan.
udvahamfn. continuing, propagating View this entry on the original dictionary page scan.
udvahamfn. eminent, superior, best View this entry on the original dictionary page scan.
udvaham. the act of leading home (a bride), marriage View this entry on the original dictionary page scan.
udvaham. son, offspring View this entry on the original dictionary page scan.
udvaham. chief offspring View this entry on the original dictionary page scan.
udvaham. the fourth of the seven winds or courses of air (viz. that which supports the nakṣatra-s or lunar constellations and causes their revolution) View this entry on the original dictionary page scan.
udvaham. the vital air that conveys nourishment upwards View this entry on the original dictionary page scan.
udvaham. one of the seven tongues of fire View this entry on the original dictionary page scan.
udvaham. Name of a king View this entry on the original dictionary page scan.
udvahāf. daughter View this entry on the original dictionary page scan.
udvahanan. the act of lifting or bringing up View this entry on the original dictionary page scan.
udvahanan. carrying, drawing, driving View this entry on the original dictionary page scan.
udvahanan. being carried on, riding (inst.) etc. View this entry on the original dictionary page scan.
udvahanan. leading home (a bride), wedding, marriage View this entry on the original dictionary page scan.
udvahanan. possessing, showing View this entry on the original dictionary page scan.
udvahanan. the lowest part of a pillar, pediment commentator or commentary on View this entry on the original dictionary page scan.
udvahnimfn. emitting sparks or gleams (as an eye) View this entry on the original dictionary page scan.
udvahnijvālamfn. sending flames upwards, shining upwards View this entry on the original dictionary page scan.
upacayāvahamfn. causing prosperity or success View this entry on the original dictionary page scan.
upavahP. -vahati-, to bring or lead or convey near ; to bring near, procure ; to adduce (see upoh-.) View this entry on the original dictionary page scan.
upāvahP. -vahati-, to bring or convey near View this entry on the original dictionary page scan.
upavahan. a piece of wood placed on the neck of an ox under the yoke (to raise it to the right level for a yoke-fellow of greater height) View this entry on the original dictionary page scan.
upavahan. (varia lectio /upa-vahas-.) View this entry on the original dictionary page scan.
upāvaharaṇan. the act of taking or bringing down View this entry on the original dictionary page scan.
upavahasfor upa-- vaha-, , kāṇva- recension. View this entry on the original dictionary page scan.
upāvahitamfn. placed or put down close by View this entry on the original dictionary page scan.
upāvahP. -harati-, to fetch or bring or take down, cause to let down (exempli gratia, 'for example' the arms)
ūrjavaha m. Name of a king View this entry on the original dictionary page scan.
vāgvyavahāram. employment of many words, a long discussion or altercation View this entry on the original dictionary page scan.
vāhīvahSee prāsaṅga-v-, . View this entry on the original dictionary page scan.
vaiśvadevahomam. the offering made to all the gods and to Fire at the vaiśvadeva- ceremony View this entry on the original dictionary page scan.
vaiyavahārikamfn. (fr. vyavahāra-,less correct than vyāvahārika-) conventional, usual, of everyday occurrence View this entry on the original dictionary page scan.
vajravah(or -v/āh-) m. wielding a thunderbolt View this entry on the original dictionary page scan.
vākśavahūmfn. (said of a saṃhitā-) View this entry on the original dictionary page scan.
vanavahnim. a forest-conflagration View this entry on the original dictionary page scan.
vandhyātvakārakopadravaharavidhim. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vaṇigvaham. "merchant's vehicle", a camel View this entry on the original dictionary page scan.
vārivahamf(ā-)n. carrying water, running with water (in ramya-vāri-vaha-, śiva-vāri-vaha-).
varṣāmbupravaham. a receptacle or reservoir of rain-water View this entry on the original dictionary page scan.
vārttāvaham. "news-bearer", a pedlar View this entry on the original dictionary page scan.
vātavaham. Name of a village ( vātavahaka haka- mfn.) View this entry on the original dictionary page scan.
vātavahakamfn. vātavaha
vahimfn. (fr. Intensive of vah-) carrying or conducting well View this entry on the original dictionary page scan.
vīravah(strong form v/āh-) mfn. conveying men View this entry on the original dictionary page scan.
vīrayogavahamfn. promoting men or heroes View this entry on the original dictionary page scan.
viśvaha ind. always, at all times View this entry on the original dictionary page scan.
viśvahāind. always, at all times View this entry on the original dictionary page scan.
viśvahartṛm. the world-destroyer (Name of śiva-) View this entry on the original dictionary page scan.
viśvaharyarkaor (varia lectio) View this entry on the original dictionary page scan.
viśvaharyatam. a sacrifice View this entry on the original dictionary page scan.
viśvahetum. the cause of all things (applied to viṣṇu-) View this entry on the original dictionary page scan.
viśvavah(in the strong cases -vāh-,in the weak cases viśvauuh-) mf(viśvau-)n. View this entry on the original dictionary page scan.
vivahP. -vahati- (rai-ely A1.), to bear or carry off, remove ; to lead away (the bride from her father's house), take in marriage, marry etc. ; (also A1.,with or without mithas-) to marry or form a matrimonial alliance together : Causal -vāhayati-, to marry (a girl) to (genitive case or saha-) ; (A1.) to lead home, take to wife View this entry on the original dictionary page scan.
vivaham. "carrying away", Name of one of the seven winds View this entry on the original dictionary page scan.
vivaham. of one of the seven tongues of fire View this entry on the original dictionary page scan.
viyogāvahamfn. bringing or causing separation View this entry on the original dictionary page scan.
vyājavyavahāram. artful conduct or behaviour View this entry on the original dictionary page scan.
vyapavahSee vy-apoh-. View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāram. doing, performing, action, practice, conduct, behaviour etc. (vyavahāraḥ kāryaḥ-,with instrumental case,"it should be acted according to") View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāram. commerce or intercourse with (saha- or compound) etc. View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāram. affair, matter View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāram. usage, custom, wont, ordinary life, common practice View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāram. activity, action or practice of occupation or business with (locative case or compound) View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāram. mercantile transaction, traffic, trade with, dealing in (compound) etc.
vyavahāram. a contract View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāram. legal procedure, contest at law with (saha-), litigation, lawsuit, legal process (See -matṛkā-below) etc. View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāram. practices of law and kingly government View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāram. mathematical process View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāram. administration of justice View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāram. (figuratively) punishment View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāram. competency to manage one's own affairs, majority (in law) View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāram. propriety, adherence to law or custom View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāram. the use of an expression, with regard to, speaking about (tair eva vyavahāraḥ-,"just about these is the question","it is to these that the discussion has reference") View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāram. designation View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāram. compulsory work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāram. a sword View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāram. a sort of tree View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāram. Name of a chapter of the agni-purāṇa-. View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārābhiśastamfn. prosecuted, accused, proceeded against legally View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāracamatkāram. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāracandrodayam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāracintamaṇim. () Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāradarpaṇam. Name of various works. View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāradarśanan. judicial investigation, trial View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāradaśāf. the state of common everyday life or reality View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāradaśaślokīf. Name of work on law by śrī-dhara- bhaṭṭa-. View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāradīdhitif. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāradīpikāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāradraṣṭṛm. "examiner of a lawsuit", a judge, View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārajñamfn. knowing the ways of the world, acquainted with practice or legal procedure, one competent to manage his own affairs (id est one who has passed his 16th year and legally arrived at his majority) View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārakam. a dealer, trader View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārakālam. the period of action, a mundane period View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārakalpatarum. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārakamalākaram. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārakāṇḍan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāralakṣaṇan. a characteristic of judicial investigation View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārālokam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāramind. alternately View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāramādhavam. Name of a chapter of the parāśara-smṛti-vyākhyā- by mādhavācārya- View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāramahodayam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāramālāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāramālikāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāramārgam. a course or title of legal procedure (equals viṣaya- q.v) View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāramātṛkāf. the material or matter of ordinary judicature, legal process in general, any act or subject relating to the formation of legal courts or the administration of justice (arranged under thirty heads in the beginning of the second book or vyavahārādhyāya- of the mitākṣarā- exempli gratia, 'for example' 1. vyavahāra-darśanani-,2. vyavahāra-lakṣaṇam-,3. sabhā-sadaḥ-,4. prāḍ-vivākādiḥ-,5. vyavahāra-viṣayah-,6. rājñaḥ kāryānutpādakatvam-,7. kāryārthini praśnaḥ-,8. āhvānānāhvāne-,9. āsedhah-,10. pratyarthiny āgatelekhyādi-kartavyatā-,11. pañca-vidho hīnaḥ-,12. kīdṛśaṃ lekhyam-,13. pakṣābhāsāḥ-,14. anadeyāḥ-,15. ādeyaḥ-,and fifteen others) View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāramātṛkāf. Name of work on dharma- (also called nyāya-m-) by jīmūta-vāhana-. View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāramayūkham. Name of work () View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārāṃśam. any part or division of legal procedure View this entry on the original dictionary page scan.
vyavaharaṇaSee below. View this entry on the original dictionary page scan.
vyavaharaṇan. a contest at law, litigation View this entry on the original dictionary page scan.
vyavaharaṇavahartavyamfn. to be managed or used or employed on View this entry on the original dictionary page scan.
vyavaharaṇavahartavyamfn. to be transacted or done (n. impersonal or used impersonally) View this entry on the original dictionary page scan.
vyavaharaṇavahartavyamfn. to be litigated or decided judicially View this entry on the original dictionary page scan.
vyavaharaṇavahartṛmfn. one who acts or transacts business, engaged in or occupied with (instrumental case), View this entry on the original dictionary page scan.
vyavaharaṇavahartṛmfn. observing or following established usages View this entry on the original dictionary page scan.
vyavaharaṇavahartṛm. the manager of any business, conductor of any judicial procedure, judge, umpire View this entry on the original dictionary page scan.
vyavaharaṇavahartṛm. one engaged in litigation, a litigant, plaintiff, any one who institutes an action at law View this entry on the original dictionary page scan.
vyavaharaṇavahartṛm. an associate, partaker View this entry on the original dictionary page scan.
vyavaharaṇavahartṛm. a vaiśya- View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārāṅgan. the body of civil and criminal law
vyavahārāṅgasmṛtisarvasvan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāranirṇayam. (also with śivakathita-) Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārapadan. a title or head of legal procedure, occasion or case of litigation (see -mātṛkā-below ), View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārapādam. the fourth part of a legal process, one of the four stages of a regular lawsuit (these four are, pūrva-pakṣa-, uttara-pakṣa-, kriyā-pāda-, nirṇaya-pāda-,qq. vv,; see vyavahārasya prathamaḥ pādaḥ- ) View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāraparibhāṣāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārapariśiṣṭan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārapradīpam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārapradīpikāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāraprakāśam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāraprāptam. one who has attained a knowledge of business or legal procedure, a youth of 16 years of age (see -jña-) View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāraratnan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāraratnākaram. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāraratnamālāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārārthasāram. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārārthasmṛtisārasamuccayam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārārthinm. one who has a lawsuit, a plaintiff, accuser View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārasamuccayam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārāsanan. a judgement-seat, tribunal View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārasāram. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārasāroddhāram. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāraśatakan. Name of work (containing rules of good manners, by trivikramācārya-). View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārasaukhyan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārasthānan. equals -viṣaya- View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārasthitif. judicial procedure View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāratasind. according to established practice, practically, conventionally View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāratattvan. Name of a chapter of the smṛti-tattva- View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāratilakam. Name of work by bhava-deva- bhaṭṭa-. View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāratvan. the state of being common practice or usage or of being the occasion of litigation or of a lawsuit View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāravatmfn. having occupation, occupied with (compound) View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāravatm. a man of business View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāravidhim. legal enactment, rule of law, the precepts or code by which judicature is regulated, any code of law View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāraviṣayam. a subject or title of legal procedure, any act or matter which may become the subject of legal proceedings (according to eighteen in number, viz. ṛṇādānam-, nikṣepaḥ-, asvāmi-vikrayaḥ-, sambhūya-samutthānam-, dattasyānapakarma-, vetanādānam-, saṃvid-vyatikramaḥ-, kraya-vikrayānuśayaḥ-, svāmi-pālayor vivādaḥ-, sīmā-vivādaḥ-, vāk-pāruṣyam-, daṇḍa-pāruṣyam-, steyam-, sāhasam-, strī-saṃgrahaṇam-, strīpuṃ-dharmaḥ-, vibhāgaḥ-, dyūtam-, āhvayaḥ-,qq.vv.) View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārayitavyamfn. (fr. Causal) to be occupied (especially with compulsory work) View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārāyogyamfn. unfitted for legal proceedings View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārāyogyam. one incompetent to conduct business, a minor, one not yet of age View this entry on the original dictionary page scan.
vyāvahārīf. ( hṛ-with vi-ā-ava-) mutual taking, interchange of intercourse View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārikāf. a female slave (Bombay edition vyāv-) View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārikāf. common practice, the ways of the world View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārikāf. a broom View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārikāf. Terminalia Catappa View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārika wrong reading for vyāvahārika-. View this entry on the original dictionary page scan.
vyāvahārikamf(ī-)n. (fr. vyava-hāra-) relating to common life or practice or action, practical, usual, current, actual, real (as opp. to,"ideal") etc. View this entry on the original dictionary page scan.
vyāvahārikamf(ī-)n. (in philosophy) practical existence (opp. to pāramārthika-,"real", and prātibhāsika-,"illusory") View this entry on the original dictionary page scan.
vyāvahārikamf(ī-)n. sociable, affable View this entry on the original dictionary page scan.
vyāvahārikamf(ī-)n. belonging to judicial procedure, judicial, legal View this entry on the original dictionary page scan.
vyāvahārikam. a counsellor, minister, official View this entry on the original dictionary page scan.
vyāvahārikam. Name of a Buddhist school View this entry on the original dictionary page scan.
vyāvahārikan. business, commerce, trade View this entry on the original dictionary page scan.
vyāvahārikatvan. practicalness, the state of belonging to procedure or action View this entry on the original dictionary page scan.
vyāvahārikatvakhaṇḍanan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyāvahārikatvakhaṇḍaṇasāram. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārinmfn. acting, proceeding, dealing with (in fine compositi or 'at the end of a compound') View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārinmfn. transacting, practising (any business or trade) View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārinmfn. fit or competent for legal proceedings or for affairs, being of age ( vyavahāritā ri-- f.majority in law) View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārinmfn. relating to a legal process or action View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārinmfn. customary. usual View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārinm. a man of business, trader, merchant etc. View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahārinm. Name of a Mohammedan sect View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāritāf. vyavahārin
vyavahāroccayam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāryamfn. to be transacted or practised (See a-vyav-) View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāryamfn. one who may be associated with View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāryamfn. customary, usual View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāryamfn. to be employed or used View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāryamfn. actionable, liable to a legal process View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāryan. a treasure View this entry on the original dictionary page scan.
vyāvahāryamfn. able, capable, not worn-out (a-śrānta- ) View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahāsa( has-), mutual laughter View this entry on the original dictionary page scan.
vyāvahāsīf. ( has-) mutual or universal laughter (see ) View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahitamfn. placed apart or asunder etc. View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahitamfn. separated, not contiguous or immediately connected View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahitamfn. interrupted, obstructed, disturbed View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahitamfn. screened from view, concealed, covered View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahitamfn. hostile, opposed View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahitamfn. remote, distant View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahitamfn. passed over, surpassed, excelled, put to shame View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahitamfn. done, acted, performed View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahitaSee vy-ava-dhā-. View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahP. A1. -harati-, te-, to transpose, exchange ; to have intercourse with (instrumental case or locative case) ; to meet (as foes), fight with (instrumental case with or without rdham-) to act, proceed, behave towards or deal with (locative case) etc. ; to be active or busy, work ; to carry on commerce, trade, deal in (locative case instrumental case,or genitive case) ; to bet at, play for (genitive case) ; to manage, employ make use of (accusative) ; to carry on legal proceedings, litigate ; to be intent upon, care for cherish (accusative) ; to roam or stroll about ; to recover, regain, obtain ; to distinguish Passive voice -hriyate-, to be named or termed or designated : Causal -hārayati-, to allow any one to do what he likes on to deal with (accusative) : Passive voice of Causal hāryate-, to be named or designated View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahriyamāṇamfn. being named or designated ( vyavahriyamāṇatva -tva- n.) View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahriyamāṇatvan. vyavahriyamāṇa
vyavahṛtmfn. dealing in (in fine compositi or 'at the end of a compound') View this entry on the original dictionary page scan.
vyavahṛtmfn. (as substantive) usage, practice View this entry on the original dictionary page scan.
vyavavahṛtamfn. practised, employed, used View this entry on the original dictionary page scan.
vyavavahṛtan. commerce, intercourse View this entry on the original dictionary page scan.
vyavavahṛtif. practice, conduct, action View this entry on the original dictionary page scan.
vyavavahṛtif. intercourse View this entry on the original dictionary page scan.
vyavavahṛtif. business, trade, commerce View this entry on the original dictionary page scan.
vyavavahṛtif. litigation, lawsuit View this entry on the original dictionary page scan.
vyavavahṛtif. speech, talk, rumour (See dur-vy-) View this entry on the original dictionary page scan.
vyavavahṛtitattvan. Name of a chapter of the smṛti-tattva- (see vyavahāra-t-). View this entry on the original dictionary page scan.
yadūdvaham. "supporter of the yadu-s", Name of kṛṣṇa- View this entry on the original dictionary page scan.
yadukulodvaham. "supporter of the yadu- family", Name of kṛṣṇa- View this entry on the original dictionary page scan.
yajñavaham. dual number "conducting the sacrifice to the gods"Name of the two aśvin-s View this entry on the original dictionary page scan.
yathāvyavahāramind. according to usage View this entry on the original dictionary page scan.
yogakṣemavahamfn. offering or procuring sustenance or a livelihood. () View this entry on the original dictionary page scan.
yogavahamfn. (in fine compositi or 'at the end of a compound') bringing about, promoting, furthering View this entry on the original dictionary page scan.
yogodvahanan. support (with food and clothes) View this entry on the original dictionary page scan.
yuddhāvahārikan. booty View this entry on the original dictionary page scan.
yuvahanmf(ghnī-)n. child-murdering, infanticide View this entry on the original dictionary page scan.
Apte Search
91 results
vah वह् 1 U. (वहति-ते, उवाह, ऊहे, अवाक्षीत्, अवोढ, वक्ष्यति-ते, वोढुम्, ऊढ; pass. उह्यते) 1 To carry, lead, bear, convey, transport (oft. with two acc.); अजां ग्रामं वहति; वहति विधिहुतं या हविः Ś1.1; न च हव्यं वहत्यग्निः Ms.4.249. -2 To bear along, cause to move onward, waft, propel; जलानि या तीरनिखातयुपा वहत्ययोध्यामनु राजधानीम् R.13.61; त्रिस्रोतसं वहति यो गननप्रतिष्ठाम् Ś.7.6; R.11.1. -3 To fetch, bring; वहति जलमियम् Mu.1.4. -4 To bear, support, hold up, sustain; न गर्दभा वाजिधुरं वहन्ति Mk.4.17; ताते चापद्वितीये वहति रणधुरां को भयस्यावकाशः Ve.3.5 'when my father is leading the van &c.'; वहति भुवनश्रेणीं शेषः फणाफलकस्थिताम् Bh.2.35; Ś.7.17; Me.17. -5 To carry off; take away; अद्रेः शृङ्गं वहति (v. l. for हरति) पवनः किंस्विद् Me.14. -6 To marry; यद्ढया वारणराजहार्यया Ku.5.7; Ms.3.38. -7 To have, possess, bear; वहसि हि धनहार्यं पण्यभूतं शरीरम् Mk.1.31; वहति विषधरान् पटीरजन्मा Bv.1.74. -8 To assume, exhibit, show; लक्ष्मीमुवाह सकलस्य शशाङ्कमूर्तेः Ki.2.59;9.2. -9 To look to, attend to, take care of; मुग्धाया मे जनन्या योगक्षेमं वहस्व M.4; तेषां नित्याभियुक्तानां योगक्षेमं वहाम्यहम् Bg.9.22. -1 To suffer, feel, experience; धर्मव्यथां वहति शीतभवां रुजं च Bv.1.94; so दुःखं, हर्षं, शोकं, तोषं &c. -11 (Intransitive in this and the following senses) To be borne or carried on, move or walk on; वहतं बलीवर्दौ वहतम् Mk.6; उत्थाय पुनरवहत् K.; Pt.1.43,291. -12 To flow (as rivers); प्रत्यगूहुर्महानद्यः Mb.; परोपकाराय वहन्ति नद्यः Subhāṣ. -13 To blow (as wind); मन्दं वहति मारुतः Rām.; वहति मलयसमीरे मदनमुपनिधाय Gīt.5. -15 To breathe. -Caus. (वाहयति-ते) 1 To cause to bear or carry, cause to be brought or led. -2 To drive, impel, direct. -3 To traverse, pass or go over; स वाह्यते राजपथः शिवाभिः R.16.12; भवान् वाहयेदध्वशेषम् Me.4. -4 To use, carry; असींश्च वाहयांचक्रुः Bk.14.23. -5 To place in a boat. -6 To proceed, go. -7 To carry out, complete, finish. -8 To go to, visit. -Desid. (विवक्षति-ते) To wish to carry &c.
vahaḥ वहः [वह्-कर्तरि अच्] 1 Bearing, carrying, supporting &c. -2 The shoulder of an ox. -3 A vehicle or conveyance in general. -4 Particularly, a horse; दर्शनस्पर्शनवहो घ्राणश्रवणवाहनः Mb.12.236.1. -5 Air, wind. -6 A way, road. -7 A male river (नद). -8 A measure of four Droṇas. -9 A current, stream. -1 The breathing of a cow. -हा a river, stream.
vahala वहल a. See बहल. -लः A raft, boat.
vahālaḥ वहालः Wind; Gīrvāṇa. वहित्रम् vahitram वहित्रकम् vahitrakam वहिनी vahinī वहित्रम् वहित्रकम् वहिनी [वह्-इत्र Uṇ.4.181] 1 A raft, float, boat, vessel; प्रत्यूषस्यदृश्यत किमपि वहित्रम् Dk.; प्रलयपयोधिजले धृतवानसि वेदं विहितवहित्रचरित्रंमखेदम् Gīt.1. -2 A square chariot with a pole.
vahanam वहनम् [वह्-ल्युट्] 1 Carrying, bearing, conveying. -2 Supporting. -3 Flowing. -4 A vehicle, conveyance. -5 A boat, raft. -6 The undermost part of a column. -Comp. -भङ्गः shipwreck; Ratn.
vahanīkṛ वहनीकृ To turn into a vehicle.
vahantaḥ वहन्तः [वह्-झच् Uṇ.3.128] 1 Wind. -2 An infant. -3 A chariot.
vahataḥ वहतः [वह्-अतच्] 1 A traveller. -2 An ox.
vahatī वहती A river, stream in general.
vahatiḥ वहतिः [वह्-अतिः Uṇ.4.62] 1 An ox. -2 Air, wind. -3 A friend, counsellor, adviser.
vahatuḥ वहतुः 1 An ox. -2 Ved. A traveller. -3 A marriage (Ved.). -4 A bride's dowry.
vahis वहिस् See बहिस्.
vahiṣka वहिष्क a. Outer, external. वहेटकः vahēṭakḥ वहेडुकः vahēḍukḥ वहैडुकः vahaiḍukḥ वहेटकः वहेडुकः वहैडुकः The Bibhītaka tree.
vahita वहित p. p. 1 Carried, conveyed. -2 Known, celebrated. -3 Obtained, got.
vahitrakarṇaḥ वहित्रकर्णः N. of a particular Yaga posture (in which the two legs are stretched out together in front on the ground).
vahlika वह्लिक वह्लीक See बह्लिक, बह्लीक.
vahniḥ वह्निः [वह्-निः &Uṇ.4.53] 1 Fire; अतृणे पतितो वह्निः स्वयमेवोपशाम्यति Subhāṣ. -2 The digestive faculty, gastric fluid. -3 Digestion, appetite. -4 A vehicle. -5 The marking-nut plant. -6 Lead-wort. -7 A sacrificer, priest. -8 A god in general. -9 An epithet of the Maruts. -1 Of Soma. -11 A horse. -12 A draught animal. -13 The number 'three'. -14 The mystical N. of the letter र्; रकार. -Comp. -उत्पातः an igneous meteor. -कर a. 1 igniting. -2 stimulating digestion, stomachic. -करी Grislea Tomentosa (Mar. धायटी). -काष्ठम् a kind of agallochum. -कोणः the south-east quarter. -कोपः a conflagration. -गन्धः 1 incense. -2 resin. -गर्भः 1 a bamboo. -2 the Śamī tree; cf. अग्नि- गर्भ. -दीपकः safflower. (-का) = अजमोदा q. v. -धौत a. pure like fire. -नामन् m. 1 the marking nut plant. -2 lead-wort. -पतनम् self-immolation. -बीजम् 1 gold. -2 a citron tree. -3 N. of the mystical syllable रम्. -भोग्यम् clarified butter. -मन्थः, -मन्थनः Premna Spinosa (Mar. नरवेल). -मारकम् water. -मित्रः air, wind. -रेतस् m. 1 an epithet of Śiva. -2 gold. -लोह, -लोहक copper. -वधू f. 1 Svāhā, the wife of Agni. -2 The Svāhā Mantra. -वर्णम् the red water-lilly. -वल्लभः resin. -वीजम् 1 gold. -2 the common lime. -शिखम् 1 saffron. -2 saffower; स्यात् कुसुम्भं वह्निशिखं वस्त्ररञ्जकमित्यपि Bhāva P. -शेखरम् saffron. -संस्कारः the religious rite of cremation. -सखः the wind. -संझकः the Chitraka tree. -साक्षिकम् ind. fire being the witness. -सुतः chyle.
vahnikaḥ वह्निकः Heat. -a. Hot.
vahnisāt वह्निसात् कृ To consume with fire, burn.
vahyam वह्यम् 1 A carriage. -2 A vehicle or conveyance in general; तेन वह्येन हन्तासि त्वमर्यं पुरुषाशिनाम् Bk.6.51. -ह्या The wife of a Muni.
ativah अतिवह् 1 P. To carry over or across. -Caus. 1 To spend, pass (as time); किं वा मयापि न दिनान्यतिवाहितानि Māl.6.13; अतिवाहयां बभूवत्रियामाम् R.9.7; ऋतून् 19.47. -2 To let pass over, get through successfully; गुहा- विसारीण्यतिवाहितानि मया कथंचिद् घनगर्जितानि R.13.28 allowed to pass over my head, endured; स शापस्तेनातिवाहितः Ks. 33.91. -3 To rid oneself of, elude, avoid; अस्मिंस्तमाल- विटपान्धकारे प्रविश्य एनमतिवाहयावः Ratn.2; get out of his way, elude his pursuit (and thus cheat him). -4 To transplant, remove (to another place), bring or carry over; अलकामतिवाह्यैव वसतिं वसुसंपदाम् Ku.6.37. -5 To follow, tread (as a path; लोकातिवाहिते मार्गे Śarva. Ś.
adhyavahananam अध्यवहननम् [अधि उपरि अवहननम्] Beating again what is being threshed and peeled (पूर्वावघातेन वितुषीकर- णे$पि पुनरवघातः).
anavahvara अनवह्वर a. [अवहृ-कौटिल्ये-अच् न. त.] Not crooked, straightforward. ता सम्राजा घृतासुती आदित्या दानुनस्पति । सचेते अनवह्वरम् ॥ Rv.9.41.6.
anuvahaḥ अनुवहः One of the 7 tongues of fire.
anvaham अन्वहम् ind. Day after day, every day. आभ्यः कुर्याद् देवताभ्यो ब्राह्मणो होममन्वहम् Ms.3.84.
apavah अपवह् 1 P. 1 To carry off or away, bear off or away; अपोवाह च वासो$स्या मारुतः Mb. (प्रद्युम्नं) अपोवाह रणा- त्सूतः Bhāg.1.76.27. -2 To drive away, disperse, dispel, remove, take away; अमी जनस्थानमपोढविघ्नं मत्वा R. 13.22 freed from obstacles; अथानपोढार्गलमप्यगारम् (प्रविष्टाम्) 16.6 the bolts of which were not removed or unchained; तदुच्छिष्टमपोह्य Dk.133. -3 To give up, relinquish, leave, abandon, cast off; शमिततापमपोढमहीरजः Śi.6.33; संभ्रमो$भवदपोढकर्मणाम् (ऋत्विजाम्) R.11.25; तद्भक्त्यपोढपितृराज्य- महाभिषेके (मूर्धनि) 13.7 thrown away; Dk.67; दिव्येन शून्यं वलयेन बाहुमपोढनेपथ्यविधिर्ददर्श R.16.73 before he had commenced his toilet. -4 To deduct, subtract. -Caus. 1 To carry off, remove, carry or draw to a distance, take away; मलयकेतुरपवाहितः Mu.1,3; कलत्रम् 2; इमां मया सार्धमपवाह्य M.5; अपवाह्य च्छलाद् वीरौ किमर्थं मामिहा$हरः Bk. 8.86. -2 To chase or drive away, expel; हृतसर्वस्वतया अपवाहितः Dk.47,59. -3 To reduce to powder, pulverize. -4 To cause to carry the yoke; गामिव नासिकां विद्धूवाप- वाहयति Mk.8.
abhivaha अभिवह a. Conveying towards or near, driving near.
abhivahanam अभिवहनम् Carrying towards.
abhyavahita अभ्यवहित Laid, allayed, put down (e. g. dust); पतितैरभ्यवहितं प्रणनाश महीरजः Rām.2.4.33.
abhyavah अभ्यवहृ 1 P. 1 To throw, fling, cast. -2 To collect, draw in, procure, obtain. -3 To use as food or drink, eat; सक्तून् पिब धानाः खादेत्यभ्यवहरति P.III.4.5. Sk. -Caus. 1 To cause to throw down (in water). -2 To cause to take or eat (as food), feed (one with something); शक्नोषि किमनेन शालिप्रस्थेन संपन्नमन्नमस्मानभ्यवहारयितुम् Dk. 131,72,132; to take or eat (oneself). -3 To lay or put on (snares &c.). -4 To attack; get one to oppose another.
abhyavaharaṇam अभ्यवहरणम् 1 Throwing away or down. -2 Eating, taking food; throwing down the throat (कष्ठादधोनयनम् Mitā.)
abhyavahāra अभ्यवहार a. Fit to eat; शुचीन्यभ्यवहाराणि मूलानि च फलानि च Rām.4.5.35.
abhyavahāraḥ अभ्यवहारः Eating, taking food, eating, drinking &c. Śukra.3.3. -2 Food; जम्भशब्दो$भ्यवहारार्थवाची Kāśi.; ˚संवादापेक्षी M.4; V.2; Ratn.2. -मण्डपः A dining hall.
abhyavahārya अभ्यवहार्य pot. p. Fit to eat, eatable; कानि चाभ्यवहा- र्याणि तत्र तेषां महात्मनाम् Mb.3.16.3. -र्यम् Food; सर्वत्रौ- दरिकस्य अभ्यवहार्यमेव विषयः V.3.
ābhyavahārika आभ्यवहारिक a. (-की f.) [अभ्यवहाराय हितं ठक्] Eatable (as food &c.).
āvah आवह् 1 P. 1 To bring; अग्ने पत्नीरिहावह Rv.1.22.9. -2 To bring home (as a bride). -3 To conduce, lead or tend to, produce, bring on; क्रीडमावहति मे स संप्रति R.11.73 shames me; मनसो रुजमावहन् &Sacute.3.4 tending to mental anguish; न मे सौख्यमावहति does not tend to my happiness Pt.1; संगमम् K.174; Ms.3.82. -4 To pay; गृहीतवेतनः कर्म त्यजन्द्विगुणमावहेत् Y.2.193. -5 To lead forth, conduct away. -6 To flow (as blood &c.). -7 To bear, support, wear; मण्डनमावहन्तीम् Ch. P.18. -8 To apply, use, employ; मा रोदीर्धैर्यमावह Mārk. P. -Caus. 1 To send for, cause to be brought. -2 To invoke a deity (by means of Mantras); गायत्रीमावाहयामि, गणपतिमा- वाहयामि &c.
āvaha आवह a. (As last member of comp.) Producing, leading or tending to, bringing on; क्लेशावहा भर्तुरलक्षणा$हम् R.14.5; so दुःख˚, भय˚, क्षय˚ &c. -हः 1 N. of one of the seven winds or bands of air, usually assigned to the भुवर्लोक or atmospheric region between the भूर्लोक and स्वर्लोक. -2 One of the seven tongues of fire.
āvahanam आवहनम् Bringing near, producing.
āvahamāna आवहमान a. 1 Bringing near. -2 Followed or succeeded by.
udvah उद्वह् 1 P. 1 To marry, lead home (as a bride); पार्थिवीमुदवहद्रघूद्वहः R.11.54; नोद्वहेत्कपिलां कन्याम् Ms.3.8, 1,15; अविप्लुतब्रह्मचर्यो लक्षण्यां स्त्रियमुद्वहेत् Y.1.52; Bk. 2.48; Bhāg.1.52.41. -2 To bear up, raise up, elevate. -3 To hold up, sustain, support; पदमुद्वहन्ती Ku.5.85; उद्वह धुरम् K.19; Ku.6.3; आत्मानमुद्वोढुम- शक्नुवत्यः R.16.6,11.66; Śi.9.73; Bk.9.7; भारम् &c. -4 To suffer, experience, feel; वात्सल्यमोहपरिदेवितमुद्वहामि Māl.6.9; स्वाम्यर्थमुद्वहन् Mu.2.21. Adhering to his master's cause. -5 To possess, have, assume, be endowed with; पुरुषाभिमानमुद्वहद्भिः Mu.4; यौवनमुद्वहन्त्या Ku.1.19; श्रियमुद्वहति मुखं ते बालातपरक्तकमलस्य V.4.73; M.5.14; so शब्दम्, अङ्गुलिम्, पाणिम्, ज्ञानम्, गर्वम्, प्रमोदम् &c. -6 To carry off or away, take or lead away; तमुद्वहन्तं पथि भोजकन्याम् R.7.35,7. -7 To lead to termination, finish; प्रारब्धमुत्तमजनास्त्वमिवोद्वहन्ति Mu.2.17 v. l. -8 To respect, honour, uphold; स्वयंभुवो वाक्यमथोद्वहन्तौ Rām.6.74.3. -Caus. 1 To cause to marry. -2 To spread above; उत्कर्णमुद्वाहितधीरकन्धरैः Śi.12.73.
udvaha उद्वह a. 1 Carrying, leading up; Av.19.25.1. taking up or away. -2 Continuing, perpetuating (as a family); कुल˚ U.4; so रघु˚ 4.22; R.9.9;11.54. -3 Eminent, head, principal, best, foremost. दिशं पश्यन्ति तामेव यया यातो रघूद्वहः । Pratimā.2.3. -हः 1 A son; किमियं वक्ष्यतीत्येवं विममर्श भृगूद्वहः Mb.5.177.29. -2 One (i. e. the 4th) of the seven courses of air. -3 The vital air which conveys nourishment upwards. -4 One of the seven tongues of fire. -5 Marriage. -6 A chief or head of the family; रघूद्वहः R.9.9. -हा A daughter.
udvahanam उद्वहनम् 1 Marrying; श्वो भाविनि त्वमजितोद्वहने विदर्भान् Bhāg.1.52.41. -2 Supporting, holding or lifting up, bearing, carrying; भुवः प्रयुक्तोद्वहनक्रियायाः R.13.8; कैलास- नाथोद्वहनाय भूयः 14.2; Māl.1; R.2.18; Ku.3.13. -3 Being carried on, riding; खरेणोद्वहनं तथा Ms.8.37. -4 Possessing, having; लज्जा˚, विनय˚ &c. -5 Protection; सन्दह्यमानसर्वाङ्गः एषामुद्वहनाधिना Bhāg.3.3.7.
udvahni उद्वह्नि a. Emitting sparks or gleams (as an eye); उद्वह्निलोचनम् Śi.4.28.
upavah उपवह् 1 P. 1 To bear or lead near, lead towards. -2 To bring about, commence. -3 To gather together; कृत्स्नगोधनमुपोह्य दिनान्ते Bhāg.1.35.22.
upavaham उपवहम् Ved. Anything placed on the neck of an ox under the yoke, to raise it to the right level for a yoke-fellow of greater height; M. W. cf. Śat. Br. 1.4.4.7.
upavahanam उपवहनम् (In music) Preliminary singing, humming a tune before beginning to sing it aloud; M.2.
upāvaharaṇam उपावहरणम् Bringing down, taking down.
kūlamudvaha कूलमुद्वह a. Tearing up or carrying away the bank; उत्तीर्णौ वा कथं भामाः सरितः कूलमुद्वहाः Bk.6.95; ऋषभं कूलमु- द्वहम् Mbh. on P.I.4.8.
nirvah निर्वह् 1 P. 1 To carry out, extricate oneself. -2 To be finished. -3 To live upon, live by the aid of. -Caus. -1 To take to the end of, complete, finish, manage; यथा प्रियसखी बन्धुजनशोचनीया न भवति तथा निर्वाहय Ś.3. -3 To carry out, accomplish, effect. -4 To pass, spend (as time).
nirvahaṇam निर्वहणम् 1 End, completion; यान्ति निर्वहणमस्य संसृति- क्लेशनाटकडम्बनाविधेः Ś.14.63. -2 Maintaining, carrying to the end, sustaining; मानस्य निर्वहणम् Amaru.24. -3 Destruction, annihilation. -4 (In dramas) The catastrophe, the last stage in which the action of the play is brought to a head, the denouement; तत्किंनिमित्तं कुकवि- कृतनाटकस्येव अन्यन्मुखे$न्यन्निर्वहणे Mu.6.
nirvahitṛ निर्वहितृ a. Accomplisher, producer; आकाशो वै नाम नामरूपयोर्निर्वहिता Ch. Up.8.14.1.
nivah निवह् 1 U. 1 To bring or lead near. -2 To bear up, sustain, support; वेदानुद्धरते जगन्निवहते Gīt.1. -3 To flow.
nivahaḥ निवहः 1 A multitude, collection, quantity, heap; भुजगनिवहो भूषणनिधिः Ā. L.16; राजपुत्रनिवहः Bh.3.37; so घन˚, दैत्य˚, कपोत˚ &c. -2 N. of one of the seven winds. -3 N. of one of the seven tongues of fire. -4 Killing, slaughter. -a. Bringing, causing; कर्माणि पुण्यनिवहानि सुमङ्गलानि Bhāg.11.1.11.
parāvahaḥ परावहः N. of one of the seven winds (the other six are:-- आवह, उद्वह, परिवह, प्रवह, विवह, and संवह).
parivah परिवह् 1 U. 1 To overflow. -2 To carry about or round. -3 To marry.
parivahaḥ परिवहः 1 N. of one of the seven courses of wind; it is the sixth course and bears along the Saptarṣis and the celestial Ganges; सप्तर्षिचक्रं स्वर्ङ्गगां षष्ठः परिवहस्तथा; (for the other courses of wind see under cf. the description of परिवह given by Kālidāsa:-- त्रिस्रोतसं वहति यो गगनप्रतिष्ठां ज्योतींषि वर्तयति च प्रविभक्तरश्मिः । तस्य द्वितीय- हरिविक्रमानेस्तमस्कं वायोरिमं परिवहस्य वदन्ति मार्गम् Ś.7.6). -2 One of the seven tongues of fire.
prativahanam प्रतिवहनम् Leading back.
pratyavahāraḥ प्रत्यवहारः 1 Withdrawal; ततः प्रत्यवहारो$ भूत् सैन्यानां राघवाज्ञया Mb.3.284.41. -2 Universal destruction, dissolution (of the world); सर्गस्थितिप्रत्यवहारहेतुः R.2.44.
pravah प्रवह् 1 P. 1 To bear, carry, draw along. -2 To waft, carry or bear along; प्रवहन्तं सदामोदम् Bk.8.52. -3 To support, bear up (as a burden). -4 To flow, stream forth. -5 To blow. -6 To have, possess, feel. -7 To breathe. -8 To exhibit, show.
pravahaḥ प्रवहः 1 Flowing or streaming forth. -2 Wind. -3 N. of one of the seven courses of wind (said to cause the motion of the planets); प्राणापानौ समानं च व्यानोदानौ च तत्त्वतः । अंधश्चैवानिलं ज्ञात्वा प्रवहं चानिलं पुनः ॥ सप्त वातांस्तथा ज्ञात्वा Mb.12.31.27-28; एकः पिपासुः प्रवहानिलस्य N.22.77. -4 A reservoir into which water is carried off. -5 Going forth, going from a town.
pravahaṇam प्रवहणम् 1 A covered carriage or litter (for women); आरुह प्रवहणम् Mk.4.23/24. -2 A carriage, conveyance, vehicle in general. -3 A ship; प्रवहणनिमित्तमेको$मात्यः सर्वानमात्यानावाहयेत् Kau. A.1.1.
pravahaṇī प्रवहणी निकायः Corporation of workmen; Kau. A.2.4.
pravahliḥ प्रवह्लिः ह्ली (also -ह्लिका and -ह्लीका) See प्रहेलिका. A riddle, enigma; विदग्धबालेङ्गितगुप्तिचातुरीप्रवह्लिकोत्पाटनपाटवे हृदः N.16.12.
vivah विवह् 1 P. 1 To remove, take away, drive off. -2 To marry. -Caus. To give in marriage.
vivahaḥ विवहः N. of one of the seven tongues of fire.
viśvaha विश्वह ind. At all times. -हा ind. Everywhere.
vaiyavahārika वैयवहारिक a. Conventional, usual.
vyavahita व्यवहित p. p. 1 Placed apart. -2 Separated by anything intervening; मृदुव्यवहितं तेजो भोक्तुमर्थान् प्रकल्पते Śi.2.85. -3 Interrupted, stopped, obstructed, impeded. -4 Screened from view, hidden, concealed. -5 Not immediately connected. -6 Done, performed. -7 Passed over, omitted. -8 Surpassed, excelled. -9 Hostile; opposed. -1 Remote, distant. -Comp. -कल्पना A mode of construction in which words or phrases which are separated from one another by some other intervening words, pharses or sentences are constructed together as forming a sentence. This mode is as a general rule not admissible and is worse than even लक्षणा (see व्यवधान); सत्रविश्वजित्सम्बन्धे व्यवहितकल्पना स्यात् ŚB. on MS.6.4.33;7.4.1. व्यवधारणकल्पना vyavadhāraṇakalpanā व्यवधारणकल्पना f. A mode of interpreting a sentence where words or expressions connected with one another are treated as being not so connected, disconnecting what is connected; ŚB. on MS.1.2.1; सैषा व्यवधारणकल्पना । तमस्मै भक्षं प्रयच्छेत् तमस्मै भक्षं कुर्यादित्यर्थः ŚB. on MS.3.5.48.
vyavahita व्यवहित See under व्यवधा.
vyavah व्यवहृ 1 P. 1 To deal in any transaction or business. -2 To act, behave, deal with (with loc. or by itself); कथं कार्यविनिमयेन व्यवहरति मय्यनात्मज्ञ M.1; बहिः सर्वाकारप्रगुण- रमणीयं व्यवहरन् Māl.1.14. -3 To go to law, sue (one) in a court of law; अर्थपतिर्व्यवहर्तुमर्थगौरवादभियोक्ष्यते Dk. 2.2. -4 To manage, transact business; सर्वथा व्यवहर्तव्यं कुतो ह्यवचनीयता U.1.5. -5 To regain, recover. -6 To distinguish. -7 To roam, stroll about.
vyavaharaṇam व्यवहरणम् Litigation.
vyavahartṛ व्यवहर्तृ m. 1 The manager of a business. -2 A suer, litigant, plaintiff. -3 A judge. -4 An associate.
vyavahāraḥ व्यवहारः 1 Conduct, behaviour, action. -2 Affair, business, work; कुटुम्बार्थे$ध्यधीनो$प व्यवहारं यमाचरेत् Ms. 8.167. -3 Profession, occupation. -4 Dealing, transaction. -5 Commerce, trade, traffic. -6 Dealing in money, usury. -7 Usage, custom, an established rule or practice. -8 Relation, connection; तेषां च व्यवहारो$यं परस्परनिबन्धनः Pt.1.79. -9 Judicial procedure, trial or investigation of a case, administration of justice; व्यवहारस्तमाह्वयति; अलं लज्जया व्यवहारस्त्वां पृच्छति Mk.9; व्यवहारस्थापना Kau. A.3; Ms.8.1; शिवं सिषेवे व्यवहारलब्धम् Bu. Ch.2.4. -1 A legal dispute, complaint, suit, law-suit, litigation; व्यवहारो$यं चारुदत्तमवलम्बते, इति लिख्यतां व्यवहारस्य प्रथमः पादः, केन सह मम व्यवहारः Mk.9; ददर्श संशय- च्छेद्यान् व्यवहारानतन्द्रितः R.17.39. -11 A title of legal procedure, any occasion of litigation. -12 A contract; असंबद्धकृतश्चैव व्यवहारो न सिद्धति Ms.8.163. -13 Mathematical process. -14 Competency to manage one's own affairs; majority. -15 A sword. -Comp. -अङ्गम् the body of civil and criminal law. -अभिशस्त a. prosecuted, charged. -अयोग्यः a minor (in law). -अर्थिन् a plaintiff, accuser; अहो स्थिरसंस्कारता व्यवहारार्थिनः Mk. 9.5/6. -आसनम् the tribunal of justice, judgmentseat; व्यवहारासनमाददे युवा R.8.18. -ज्ञः 1 one who understands business. -2 a youth come of age, one who is no longer a minor. -3 one who is acquainted with judicial procedure. -तन्त्रम् course of conduct; वाक्प्रतिष्ठा- निबन्धनानि देहिनां व्यवहारतन्त्राणि Māl.4. -दर्शनम् trial, judicial investigation. -पदम् = व्यवहारविषय q. v. -पादः 1 any one of the four stages of a legal proceeding; these are four:-- (1) पूर्वपक्ष, the plaint; (2) उत्तरपक्ष, the defence; (3) क्रियापाद, adducing evidence, oral or written; (4) निर्णयपाद, the decision or verdict. -2 the fourth stage; i. e. निर्णयपाद, that part which concerns the verdict or decision. -मातृका 1 a legal process in general. -2 any act or subject relating to the administration of justice or formation of courts (of which thirty heads are enumerated). -वादिन् m. upholder of the usage theory i. e. one who holds that transactions of old persons (वृद्धव्यवहार) can explain the knowledge of the connection between शब्द and its अर्थ by the younger ones; अपि च व्यवहारवादिनः प्रत्यक्षमुपदिशन्ति कल्पयन्ति इतरे सम्बन्धारम् ŚB. on MS.1.1.5. -विधः a rule of law, any code of law. -विषयः (so -पदम्, -मार्गः, -स्थानम्) a subject or head of legal procedure, an actionable business, a matter which may be made the subject of litigation (these are eighteen; for an enumeration of their names, see Ms.8.4-7). -स्थितिः f. judicial procedure.
vyavahārakaḥ व्यवहारकः A dealer, trader, merchant.
vyavahārika व्यवहारिक a (-का or -की f.) 1 Relating to business. -2 Engaged in business, practical. -3 Judicial, legal. -4 Litigant. -5 Usual, customary.
vyavahārikā व्यवहारिका 1 Usage, custom. -2 A broom. -3 The Iṅgudee plant.
vyavahārin व्यवहारिन् a. 1 Transacting business, acting, practising. -2 Engaged in a law-suit, litigant; नाराजके जनपदे सिद्धार्था व्यवहारिणः (कथाभिरभिरज्यन्ते) Rām.2.67.16. -3 Usual, customary. -m A man of business; मनोहारी व्यवहार्युपयम्य Dk.1.1.
vyavahārya व्यवहार्य a. 1 Usual, customary. -2 Liable to be sued. -र्यम् A treasure.
vyavahṛtam व्यवहृतम् Commerce, intercourse; जिह्नप्रायं व्यवहृतं शाठ्यमिश्रं च सौहृदम् Bhāg.1.14.4.
vyavahṛtiḥ व्यवहृतिः f. 1 Practice, process. -2 Action, performance; निवासे विद्यानामुपहितकुटुम्बव्यवहृतिः Mv.1.11. -3 Speech, talk, rumour. -4 Business, trade.
vyāvahārika व्यावहारिक a. (-की f.) 1 Relating to business, practical. -2 Legal, judicial; स्वभावेनैव यद्ब्रूयुस्तद्ग्राह्यं व्यावहारिकम् Ms.8.78. -3 Customary, usual. -4 Relating to the world of illusion; cf. प्रातिभासिक. -कः 1 A counsellor, minister; व्यपनिन्युः सुदुःखार्तां कौसल्यां व्यावहारिकाः Rām.2.66.13. -2 Superintendent of Transactions; Kau. A.1.12. -कम् 1 Use. -2 Business, trade.
vyāvahārī व्यावहारी Mutual seizing, taking.
vyāvahāsī व्यावहासी Mutual derision or laughter; मृग्या शत्रु- निकायानां व्यावहासीमनाश्रितैः Bk.7.42.
saṃvah संवह् 1 P. 1 To carry or bear along, drag. -2 To carry together. -3 To rub, press. -4 To show, display. -5 To take a wife, marry. -6 To soothe. -Caus. 1 To rub or press together, shampoo; संवाहयामि चरणावुत पद्म- ताम्रौ Ś.3.2. -2 To assemble, collect. -3 To drive (a carriage). -4 To marry, take a wife. -5 To carry away, drive along, impel; सो$पि संवाह्यते लोके तृष्णया पश्य कौतुकम् Pt.5.15.
saṃvahaḥ संवहः N. of the third of the seven courses or Mārgas of the wind; see वायु.
saṃvahanam संवहनम् 1 Guiding, conducting. -2 Showing, displaying.
saṃvyavahāraḥ संव्यवहारः 1 Duty, business; संव्यवहारात् शौचं मैत्रतां दृढभक्तिं च परीक्षेत Kau. A.1.9. -2 Mercantile transaction, calling, trade; अपि प्रचीयन्ते संव्यवहाराणां वृद्धिलाभाः Mu.1; see व्यवहार.
samavahāraḥ समवहारः 1 Mixture; कुशलाकुशलसमवहारविनिर्मित Bhāg. 5.14.1. -2 Collection; प्रज्ञासमवहारो$यं कविभिः संभृतं मधु Mb.12.142.3.
samudvah समुद्वह् 1 P. 1 To raise or lift up. -2 To bear or carry out. -3 To bear, carry. -4 To display, exhibit. -5 To marry.
samudvahaḥ समुद्वहः 1 Bearing up. -2 Moving up and down. -3 One who lifts up.
vahela सावहेल a. Disdainful, disdaining, despising. -लम् ind. Disdainfully, scornfully.
Macdonell Vedic Search
7 results
vah vah carry, draw, drive, I. váha, vii. 63, 2; s ao. ávāṭ, x. 15, 12 [Lat. veh-ere, Eng. weigh]. ánu- drive after: pf. anūhiré, x. 15, 8. á̄- bring, i. 1, 2; 85, 6; vii. 71, 3; x. 14, 4. ní- bring: pf. ūhathur, vii. 71, 5.
vahant váh-ant, pr. pt. carrying, i. 35, 5; bearing, ii. 35, 9; bringing, vii. 71, 2.
vahantī váh-ant-ī, pr. pt. f. bringing, ii. 35, 14.
vahni váh-ni, m. driver, i. 160, 3 [vah drive].
devahiti devá-hiti, f. divine order, viii. 103, 9 [devá god + hi-tí, f. impulse from hi impel].
viśvaha viśvá-ha, adv. always, ii. 12, 15; viii. 48, 14; -hā, id., i. 160, 5; for ever, ii. 35, 14.
sarvahut sarva-hút, a. (Tp.) completely offering, x. 90, 8. 9 [hu-t: hu sacrifice + determinative t].
Macdonell Search
29 results
vaha a. (--°ree;) drawing, conveying; flow ing, -through, into, or towards; bearing along (of rivers); bringing; producing, effect ing; bearing (a name); having, provided with; exposing oneself to (heat etc.); m. shoulder of a draught animal; shoulder piece of the yoke.
vahadhyai V. inf. (√ vah) to ride.
vahala a. accustomed to the yoke. broken in.
vahaṃliha a. licking the shoulder.
vahana a. (--°ree;) driving; bearing; n. conveying (sacrifice); carrying; vessel, boat: -bha&ndot;ga, m. shipwreck.
vaharāvin a. groaning under the yoke.
vahatu m. (V.) bridal procession (to the husband's house); wedding; means of furthering.
vahitra n. boat, vessel: -bha&ndot;ga, m. shipwreck; -ín, a. drawing well, accus tomed to the yoke (V.); (váh)-ishtha, spv. drawing or driving best (horses, car; V.); (váh)-îyas, cpv. drawing better orswiftly (V.).
vahya n. portable bed, litter, palan quin, couch (V.).
vahyeśayā a. f. lying on a litter or couch (RV.1).
atidurvaha a. very hard to bear; -tva, n. abst. n.
anavahita (pp.) ad. inattentively (°ree;--).
anavahiṃsita pp. not killed.
anvaham ad. day by day.
abhyavaharaṇa n., -hâra, m. taking food and drink; -hârya, fp. eatable; n. food.
avahanana n. threshing, un husking; lung; -hâra, m. putting off; -hârya, fp. to be made to pay (ac.); that must be caused to be paid; -hâsa, m. jest; derision; -hâsya, fp. ridiculous: -tâ, f. abst. n.; -hita, pp. √ dhâ; -helâ, f. contempt: in. with the greatest ease.
āvaha a. bringing, effecting (--°ree;).
udvaha a. carrying upwards, con tinuing; m. son, descendant of (--°ree;); -ana, n. raising up; bearing, supporting; drawing, driving; riding on (in.); possession of (--°ree;).
turyavah a. (strong st. -v&asharp;h, nm. -v&asharp;t) being in its fourth year (ox); m. ox --, f. turyauh&isharp;, cow in its fourth year.
dityavah m. (nm. -vât) two-year-old bull; dityauh&isharp;, f. two-year-old cow.
bhārodvaha m. burden-carrier, porter; -½upagîvana, n. subsistence by carry ing burdens.
viśvaha ad. always (V.).
vaiyavahārika a. convention al, usual, every-day (less correct for vyâva-).
vyavahārin a. acting, pro ceeding (--°ree;); transacting business; m. trader, merchant; -hârya, fp. who may be asso ciated with; -hita, pp. √ dhâ; -hrit, a. dealing in (--°ree;); -hriti, f.practice, conduct, action; intercourse; business dealings, trade; litigation, lawsuit.
vyavahāra m. conduct, action; intercourse, with (saha or --°ree;); usage, custom, ordinary life, general practice; action or prac tice of, addiction to, occupation or business with (lc., --°ree;); transaction, business, traffic, trade, with (--°ree;); contract; litigation, law suit, with (saha); administration of justice; majority (in law); use of an expression, talk of (--°ree;); designation, of (g.): asmad-âgñayâ vya vahârah kâryah, everything must be done in accordance with our commands; tair eva½a tra vyavahârah, it is just these that are here meant: -ka, m. trader; -gña, a. know ing the ways of the world, come of age; -darsana, n. judicial investigation, trial; -pada, n. legal case; -pâda, m. stage in a trial (there being four: plaint, defence, proof, verdict); -yitavya, cs. fp. (√ hri) to be oc cupied with (in.); -vat, a. occupied with, dealing in (--°ree;); m. trader; -vidhi, m. legal procedure; -sthâna, n. legal case; -sthiti, f. legal procedure; -½âsana, n. judgment-seat.
vyāvahārika a. (î) relating to every-day life (vyavahâra), prevalent in the world, customary, currently termed; real (opp. ideal); bearing on legal cases; socia ble; m. official; n. trade, business (P.).
saṃśayāvaha a. productive of danger, to (g., --°ree;).
srautovaha a. relating to a river (srotovahâ).
svaharaṇa n. confiscation of pro perty; -hasta, m. own hand: -gata, pp. fallen into or being in one's own hand, -svas tika-stanî, a. f. covering her breasts with crossed hands; -hastikâ, f. hoe, mattock, pickaxe; -hastita, pp. held or supported by one's hand; -hita, pp. beneficial to oneself; well disposed to one; n. one's own welfare.
Vedic Index of
Names and Subjects
29 results8 results
vahatu Is the regular name in the Rigveda and later for the ceremonial conducting of the bride from the house of her parents to that of her husband.
vahni carrier,' denotes any draught animal—e.g., a ‘ horse,’ a ‘goat,’ or an ‘ox.’
vahya Denotes in the Rigveda and the Atharvaveda a ‘ couch ’ or ‘ bed ’ of a comfortable kind used by women.
turyavah (masculine) ‘A four-year-old ox or cow,’ is mentioned in the later Samhitās.
paṣṭhavah Is mentioned as a seer of Sāmans in the Pañcavimśa Brāhmana.
pūrvavah Is a term applied to the horse (Aśva) in the Taittirlya Brāhmana and elsewhere. It may either refer to a horse fastened in front as a * leader,’ or merely mean drawing (a chariot) for the first time,’ as understood by the commentator on the Taittirlya Brāhmana.
prāvahi Is the name of a teacher in the Kausītaki Brāh­mana, where, however, Lindner’s edition has Prāgfahi.
madhyamavah Occurs in one passage of the Rigveda as an epithet of the chariot. The exact interpretation is doubtful. Roth assigns to it the expression the sense of ‘driving with a single horse between the shafts.’ According to Sāyana's explanation, it means ‘driving with middling speed.’ It might mean ‘driving in the middle’ that is, ‘only half-way.’
Bloomfield Vedic
Concordance
29 results8 results4681 results
ā vaḥ somaṃ nayāmasi MS.1.3.15b: 36.6 (text, vaḥ somaṃ nayāmasi, preceded by haviṣā, from which ā must be divided off). See under abhi somaṃ.
ā vaha Aś.1.3.6; Mś.5.1.1.11.
ā vaha jātavedaḥ suyajā yaja Aś.1.3.22 (cf. 1.3.6 and comm.). See under ā ca vaha jāta-, and cf. the sequel.
ā vaha devān devāyate yajamānāya VS.5.12; TS.1.2.12.3; 2.5.9.3; 6.2.8.2; MS.1.2.8: 18.6; 3.8.5: 101.1; KS.2.9; 3.5; 25.6. Cf. ā vaha devān throughout.
ā vaha devān pitṝn yajamānāya Aś.2.19.7. Cf. ā vaha devān throughout.
ā vaha devān yajamānāya VS.5.12; TS.2.5.9.4; KB.12.7; śB.1.4.2.16; 3.5.2.13; TB.3.5.3.2; Aś.1.3.6 (cf. comm.); śś.1.5.1. Cf. ā vaha devān throughout.
ā vaha devān sunvate yajamānāya Aś.5.3.7. Cf. ā vaha devān throughout.
ā vaha svāhā Aś.1.3.14.
ā vahā duhitar divaḥ RV.5.79.8b. Cf. candreṇa duhitar.
ā vahā daivyaṃ janam RV.6.16.6b.
ā vahethe parākāt RV.8.5.31a.
ā vāhaya Aś.1.3.6. Fragment of mantras to be pronounced with pluti.
ā vāhayāmi Mś.11.7.1.14 (quinq.; once, erroneously, a vā-).
ā vaḥ pītayo 'bhipitve ahnām RV.4.34.5c.
abhi vahnaya ūtaye RV.8.12.15a.
abhi vahnir amartyaḥ RV.9.9.6a.
abhi vahnī anūṣātām RV.8.8.12d.
adhārayanta vahnayaḥ RV.1.20.8a.
āgne vaha pathibhir devayānaiḥ RV.5.43.6d.
āgne vaha varuṇam iṣṭaye naḥ RV.10.70.11a.
āgne vaha haviradyāya devān RV.7.11.5a.
agne vahne śundhasva Apś.6.3.4. P: agne vahne Mś.1.6.1.9 (some mss. have the whole mantra).
agne vahne svaditaṃ nas tanaye pituṃ paca Apś.4.16.5.
agniṃ vaḥ pūrvyaṃ huve RV.8.23.7a.
agniṃ vaḥ pūrvyaṃ girā RV.8.31.14a; TS.1.8.22.3a; MS.2.13.7a: 156.10; 4.11.2: 164.11; KS.11.12a; Mś.5.1.6.7. Cf. BṛhD.6.75.
agnim-agniṃ vaḥ samidhā duvasyata RV.6.15.6a.
aindro vaḥ parikrośaḥ HG.1.14.4c. See aindraḥ pari-.
ajanti vahniṃ sadanāny acha RV.9.91.1d. See mṛjanti vahniṃ.
ākṣṇayāvāno vahanti RV.8.7.35a.
antarikṣaprā vahamāno aśvaiḥ RV.7.45.1b; MS.4.14.6b: 223.13; KS.17.19b; TB.2.8.6.1b.
araṃ vahanty āśavaḥ (RV.VS. vahanti manyave) RV.6.16.43c; SV.1.25c; 2.733c; VS.13.36c; TS.4.2.9.5c; MS.2.7.17c: 101.9; KS.22.5c; JB.2.379.
āsā vahniṃ na śociṣā virapśinam RV.10.115.3c.
āsā vahnir no acha RV.1.129.5g.
asenyā vaḥ paṇayo vacāṃsi RV.10.108.6a.
asmai vaḥ kāmāyopa etc. see asmai kāmāyopa etc.
asmai vaḥ pūṣā marutaś ca sarve AVś.14.1.33c.
aṣṭāvandhuraṃ vahatābhito ratham RV.10.53.7c.
atha vaha havyaṃ devebhyo jātavedaḥ KS.30.8d.
athā vaha devān deva viśvān RV.3.6.6c.
athā vaha sahasyeha devān RV.10.1.7d.
athā vaha somapatiṃ haribhyām RV.1.76.3c.
athā vahāsi sumanasyamānaḥ RV.10.51.7c; MS.4.14.15c: 242.5.
ātī vāhaso darvidā te vāyavyāḥ TS.5.5.13.1; KSA.7.3. See ātir.
ātir vāhaso darvidā te vāyave VS.24.34; MS.3.14.15: 175.9. See ātī.
atrivad vaḥ krimayo hanmi AVś.2.32.3a; 5.23.10a. See under atriṇā.
ayakṣmā vaḥ prajayā saṃsṛjāmi KS.1.3a; 31.2; TB.3.7.4.15a; Apś.1.12.11a,14a,17; Mś.1.1.3.17a. Cf. ayakṣmāya tvā.
āyuṣe vaḥ MS.1.1.6: 3.13; 1.1.7: 4.6; 4.1.6: 8.6; 4.1.7: 9.13.
bhagaṃ vahanty aditir na aitu AVP.10.6.2d.
bharamāṇā vahamānā havīṃṣi VS.8.18c; śB.4.4.4.10. See vahamānā.
bhartuṃ vaḥ śakeyam Apś.6.19.7.
bhīmaṃ vahantībhyaḥ svāhā TS.7.4.14.1; KSA.4.3.
bhūtyai vaḥ Kauś.51.11.
bījaṃ vahadhve akṣitam RV.5.53.13b.
bṛhaspatiṃ vaḥ prajāpatiṃ vo vasūn vo devān rudrān vo devān ādityān vo devān sādhyān vo devān āptyān vo devān viśvān vo devān sarvān vo devān viśvatas pari havāmahe GB.2.2.15; Vait.17.7. Cf. bṛhaspatiṃ viśvān.
bṛhaspatir vaḥ praṇayatu Mś.1.2.1.14.
candro vaḥ (sc. sarvāsāṃ sākam) Kauś.116.8c. ūha of indro vaḥ etc.
dadhikrāṃ vaḥ prathamam aśvinoṣasam RV.7.44.1a.
devaṃ vahanti ketavaḥ RV.1.50.1b; AVś.13.2.16b; 20.47.13b; SV.1.31b; VS.7.41b; 8.41b; 33.31b; TS.1.2.8.2b; 4.43.1b; MS.1.3.37b: 43.6; KS.4.9b; 30.5b; śB.4.3.4.9b; 6.2.2b; KA.1.198.1b,19b; JG.1.4b; N.12.15b.
devaṃ vahantu bibhrataḥ RV.6.55.6c; N.6.4c.
devasya vaḥ savituḥ prasave madhumatīḥ sādayāmi KS.39.1 (sexies); Apś.16.32.5; 33.1 (quinq.).
devasya vaḥ savituḥ prasave 'śvinor bāhubhyāṃ pūṣṇo hastābhyāṃ saṃ vapāmi MS.1.1.9: 4.16; 4.1.9: 10.16. P: devasya vaḥ savituḥ prasave Mś.1.2.1.31; 1.2.3.10. See devasya tvā etc.
devasya vaḥ savituḥ prasave 'śvinor bāhubhyāṃ pūṣṇo hastābhyām ... agnaye vo juṣṭān nirvapāmi MS.1.1.5: 3.3; 4.1.5: 6.18. See under devasya tvā etc.
devo vaḥ savitā punātv achidreṇa pavitreṇa (KS. adds sūryasya raśmibhis svāhā) MS.2.6.8: 68.13; 4.4.2: 51.14; KS.15.6. Cf. under devas tvā etc.
devo vaḥ savitā pratigṛhṇātu etc. see next but two.
devo vaḥ savitā prārpayatu śreṣṭhatamāya karmaṇe VS.1.1; TS.1.1.1.1; MS.1.1.1: 1.2; 4.1.1: 1.13,14; KS.1.1; 30.10; GB.1.1.29; śB.1.7.1.4,5; TB.3.2.1.4. Ps: devo vaḥ savitā prārpayatu Apś.1.2.4; Mś.1.1.1.18; devo vaḥ Kś.4.2.9.
devo vaḥ savitā vivinaktu MS.4.1.7: 9.1. See vāyur va, and vāyur vo.
devo vaḥ savitā hiraṇyapāṇiḥ pratigṛbhṇātv (VSK. vaḥ savitā pratigṛhṇātu hiraṇyapāṇir) achidreṇa pāṇinā VS.1.16,20; VSK.1.5.7; śB.1.1.4.23; 2.1.19,21. P: devo vaḥ Kś.2.4.21. See next.
devo vaḥ savitā hiraṇyapāṇiḥ prati (MSṃś. -pāṇir upa) gṛhṇātu TS.1.1.5.2; 6.1; MS.1.1.7: 4.7; 4.1.7: 9.14; KS.1.6; 31.5; TB.3.2.5.11; 6.4; Apś.1.20.11; 21.7; Mś.1.2.2.32. See prec.
devo vaḥ savitotpunātv achidreṇa pavitreṇa vasoḥ (KS. omits vasoḥ) sūryasya raśmibhiḥ TS.1.1.5.1; 10.3; MS.1.1.6: 3.8; 1.1.9: 5.1; KS.1.5. Ps: devo vaḥ savitotpunātu MS.4.1.6: 7.16; 4.1.9: 10.18; KS.31.4; TB.3.2.5.2; Apś.1.11.9; Mś.1.1.3.14; devo vaḥ savitā Mś.1.2.5.18; devo vaḥ JG.1.2. Cf. under devas tvā savitā punātv.
dhuraṃ vahanti vahnayaḥ RV.8.3.23b.
divo vahadhva uttarād adhi ṣṇubhiḥ RV.5.60.7b.
dṛtiṃ vahethe madhumantam aśvinā RV.4.45.3d.
dyaur vaḥ pitā pṛthivī mātā RV.1.191.6a. Cf. under dyauḥ pitā.
enāṃsi vahatām itaḥ AVP.10.11.4d.
eṣā vaḥ sā satyā saṃvāg abhūd yayā bṛhaspatiṃ vājam ajījapata VS.9.12; śB.5.1.5.11. P: eṣā vaḥ Kś.14.4.9.
eṣā vaḥ sā satyā saṃvāg abhūd yayendraṃ vājam ajījapata VS.9.12; śB.5.1.5.12. See iyaṃ vaḥ sā.
eṣa vaḥ kuravo rājā VSK.11.3.3; 6.3; Apś.18.12.7. See under eṣa te janate.
eṣa vaḥ kurupañcālā rājā Apś.18.12.7. See under eṣa te janate.
eṣa vaḥ kuśikā vīraḥ AB.7.18.7a; śś.15.27a.
eṣa vaḥ pañcālā rājā VSK.11.3.3; 6.3; Apś.18.12.7. See under eṣa te janate.
eṣa vaḥ sadvivācanam AB.7.18.6d. See eṣa vas tad-.
eṣa vaḥ (and vas) stomo etc. see eṣa va etc.
etad vaḥ pitaraḥ pātram Kauś.83.30; 87.17.
etad vaḥ pitaro bhāgadheyam JG.2.1a.
etad vaḥ pitaro vāsaḥ (VS. vāsa ādhatta) VS.2.32; VSK.2.7.4; Aś.2.7.6; SMB.2.3.14; JG.2.2. Ps: etad vaḥ pitaraḥ JG.2.2; ViDh.73.12,13; etad vaḥ Kś.4.1.16; KhG.3.5.30. See etāni vaḥ, vaddhvaṃ, and cf. asāv etat te vāsaḥ.
etāni vaḥ pitaro vāsāṃsi Apś.1.10.1; HG.2.12.8. See under etad vaḥ pitaro vāsaḥ.
ete vaḥ somakrayaṇāḥ VS.4.27; TS.1.2.7.1; MS.1.2.5: 14.12; KS.2.6; śB.3.3.3.11.
idaṃ vaḥ kriyate haviḥ AVś.18.3.64d.
idaṃ vaḥ patnyaḥ (sc. haviḥ) Kauś.88.12. Cf. next.
idaṃ vaḥ pitaro haviḥ Kauś.87.9. Cf. prec.
īḍe vahniṃ namasāgnim AVP.9.1.3b. See īḍāno vahnir.
ihā vahatam aśvinā AVP.8.11.3d.
iheha vaḥ svatavasaḥ (TA. svatapasaḥ) RV.7.59.11a; MS.4.10.3a: 150.6; KS.20.15a; TA.1.4.3a; Aś.2.16.11. P: iheha vaḥ śś.3.13.14. Cf. BṛhD.4.122.
imaṃ vahatum āgaman AVś.14.2.73b.
indrāgnī vaḥ prasthāpayatām HG.1.18.1a.
indrākutsā vahamānā rathena RV.5.31.9a. P: indrākutsā BṛhPDh.9.312. Cf. BṛhD.1.56; 5.28.
indrāya vāhaḥ kuśikāso akran RV.3.30.20d; TB.2.5.4.1d.
indrāya vāhaḥ kṛṇavāva juṣṭam RV.3.53.3b; N.4.16.
indro vaḥ śaktibhir devīḥ AVś.3.13.3c; AVP.3.4.3c; TS.5.6.1.3c; MS.2.13.1c: 152.12; KS.39.2c.
indro vaḥ śarma yachatu RV.10.103.13b; AVP.1.56.1c; SV.2.1212b; VS.17.46b; TS.4.6.4.4c. Cf. indro me śarma.
indro vaḥ sarvāsāṃ sākam AVP.9.6.3c; Kauś.116.7c. P: indro vaḥ Kauś.116.8.
irāṃ vahantaḥ sumanasyamānāḥ HG.1.29.2c. See next.
irāṃ vahanto (ApMB. vahato; MG.VārG. vahantī) ghṛtam ukṣamāṇāḥ (VārG. -māṇān) Aś.2.5.17c; Apś.6.27.5c; AG.2.9.5c; śG.3.5.3c; ApMB.1.8.2c; MG.1.14.6c; 2.11.17c; VārG.15.17c. See prec.
iṣaṃ vahantīḥ sukṛte sudānave RV.1.92.3c; SV.2.1107c. Cf. iṣaṃ pṛñcantā.
īśāno vaḥ (sc. sarvāsāṃ sākam etc.) Kauś.116.8. Vikāra of indro vaḥ etc.
iyaṃ vaḥ pātram anayā vo gṛhṇāmi Mś.1.4.1.12.
iyaṃ vaḥ sā satyā saṃdhābhūd (MS. saṃvāg abhūd) yām indreṇa samadhadhvam (MS. samadadhvam) TS.1.7.8.4; MS.1.11.3: 163.10. P: iyaṃ vaḥ sā satyā saṃdhābhūt Apś.18.5.2. See eṣā vaḥ sā.
jarase vahataṃ punaḥ AVś.3.11.6d. Cf. jarimṇe nayataṃ.
jātavedo vahemaṃ (śś. vahasvainaṃ) sukṛtāṃ yatra lokaḥ (TA. lokāḥ) TA.6.1.4; śś.4.14.36. See nayā hy.
kad vāho arvāg upa mā manīṣā RV.10.29.3c; AVś.20.76.3c.
kasmād vahati pūruṣaḥ AVś.10.2.9d.
kasmai vaḥ praṇayati tasmai vaḥ praṇayatu Mś.1.2.1.14.
ko vaḥ paścāt prāvichāyat AVP.6.3.1a.
ko vaḥ praṇayati sa vaḥ praṇayatu Apś.1.16.8; Mś.1.2.1.14. P: ko vaḥ praṇayati śG.1.8.8.
ko vaḥ sakhitva ohate RV.8.7.31c.
krīḍaṃ vaḥ śardho mārutam RV.1.37.1a; TS.4.3.13.6a; MS.4.10.5a: 155.4; KS.21.13a; AB.5.19.16; Aś.2.18.16. Ps: krīḍaṃ vaḥ śardhaḥ Aś.8.10.3; krīḍaṃ vaḥ śś.3.15.15. Cf. BṛhD.3.107.
kṣemāya vaḥ śāntyai prapadye śivaṃ śagmaṃ śaṃyoḥ śaṃyoḥ VS.3.43; Apś.6.27.4; HG.1.29.2. P: kṣemāya vaḥ Kś.4.12.23.
kva vaḥ sumnā navyāṃsi RV.1.38.3a.
vaḥ kṣetre parabījāni vāpsuḥ ApDh.2.6.13.6b.
vaḥ pari ṣṭhāt sarayuḥ purīṣiṇī RV.5.53.9c.
vaḥ pramattām amṛtāc ca yajñāt GB.1.5.24c.
vaḥ prāṇaṃ mā vo 'pānam AVś.19.27.6a; AVP.10.7.6a.
vaḥ śivā oṣadhayo mūlaṃ hiṃsiṣam MS.1.1.10: 5.16. P: mā vaḥ śivā oṣadhayaḥ Mś.1.2.4.14.
vaḥ sindhur ni rīramat RV.5.53.9b.
vaḥ susroc camaso dṛṃhatā tam RV.10.101.8d; AVś.19.58.4d; AVP.1.110.4d; KS.38.13d; Apś.16.14.5d.
vaḥ stena etc. see mā va stena.
manojavaso vaḥ pitṛbhir dakṣiṇata upadadhatām TA.1.20.1. See under pitaras tvā manojavā.
mayā vaḥ saṃ sṛjāmasi AVś.3.14.5d.
mayi vaḥ kāmadharaṇaṃ bhūyāt (śś. omits bhūyāt) VS.3.27; śB.2.3.4.34; śś.2.12.4. Cf. mayi te etc.
mimāti vahnir etaśaḥ RV.9.64.19a.
mithunā vahato ratham RV.8.33.18b.
mitraṃ vaha varuṇam indram agnim RV.7.39.5b.
mṛjanti vahniṃ sadaneṣv acha SV.1.543d. See ajanti vahniṃ.
na vaḥ pratimai sukṛtāni vāghataḥ RV.3.60.4c.
nahi vaḥ śatrur vivide adhi dyavi RV.1.39.4a.
namo vaḥ kirikebhyo devānāṃ hṛdayebhyaḥ VS.16.46; TS.4.5.9.2; KS.17.16; śB.9.1.1.22,23. See namo girikebhyo.
namo vaḥ pitara iṣe MS.1.10.3: 143.3; Aś.2.7.7.
namo vaḥ pitara ūrje AVś.18.4.81a; MS.1.10.3: 143.3; Aś.2.7.7. P: namo vaḥ pitaraḥ Kauś.88.26.
namo vaḥ pitaraḥ AVś.18.4.85. See next but one, and namo vaḥ pitaro namaḥ.
namo vaḥ pitaraḥ krūrāya KS.9.6. See under namo vaḥ pitaro ghorāya.
namo vaḥ pitaraḥ pitaro vaḥ namaḥ VS.2.32; śś.4.5.1; SMB.2.3.11; GG.4.3.21. See under prec. but one.
namo vaḥ pitaraḥ śuṣmāya (VS.śś. śoṣāya; SMB.GG.KhG. śūṣāya) VS.2.32; VSK.2.7.4; TS.3.2.5.5; MS.1.10.3: 143.4; KS.9.6; TB.1.3.10.8; Aś.2.7.7; śś.4.5.1; SMB.2.3.8; GG.4.3.18; KhG.3.5.25; JG.2.2. P: namo vaḥ pitaraḥ Mś.1.1.2.34.
namo vaḥ pitaras tapase VSK.2.7.4.
namo vaḥ pitaraḥ svadhāyai VS.2.32; TS.3.2.5.5; TB.1.3.10.8; śś.4.5.1; SMB.2.3.10; GG.4.3.20; KhG.3.5.27. See svadhāyai ca, and svadhāyai vaḥ.
namo vaḥ pitaro ghorāya (VSK. ghorāya manyave) VS.2.32; VSK.2.7.4; TS.3.2.5.6; TB.1.3.10.8; Aś.2.7.7; śś.4.5.1; SMB.2.3.9; GG.4.3.19; KhG.3.5.26; JG.2.2. See namo vaḥ pitaraḥ krūrāya, and namo vaḥ pitaro yad ghoraṃ.
namo vaḥ pitaro jīvāya VS.2.32; TS.3.2.5.5; KS.9.6; TB.1.3.10.8; Aś.2.7.7; śś.4.5.1; SMB.2.3.8; GG.4.3.18; KhG.3.5.25; JG.2.2. P: namo vaḥ KhG.3.5.29. See namo vaḥ pitaro yaj jīvaṃ.
namo vaḥ pitaro namaḥ Aś.2.7.7. See under namo vaḥ pitaraḥ.
namo vaḥ pitaro balāya KS.9.6; śś.4.5.1; JG.2.2.
namo vaḥ pitaro bhāmāya AVś.18.4.82a.
namo vaḥ pitaro manyave AVś.18.4.82b; VS.2.32; TS.3.2.5.6; KS.9.6; TB.1.3.10.8; śś.4.5.1; SMB.2.3.10; GG.4.3.20; KhG.3.5.27; JG.2.2. Cf. VSK.2.7.4.
namo vaḥ pitaro mṛtyave śś.4.5.1.
namo vaḥ pitaro yac chivaṃ tasmai AVś.18.4.84a.
namo vaḥ pitaro yaj jīvaṃ tasmai VSK.2.7.4; MS.1.10.3: 143.4. See namo vaḥ pitaro jīvāya.
namo vaḥ pitaro yat krūraṃ tasmai AVś.18.4.83b.
namo vaḥ pitaro yat syonaṃ tasmai AVś.18.4.84b.
namo vaḥ pitaro yad ghoraṃ tasmai AVś.18.4.83a; MS.1.10.3: 143.5. See under namo vaḥ pitaro ghorāya.
namo vaḥ pitaro rasāya AVś.18.4.81b; VS.2.32; VSK.2.7.4; TS.3.2.5.5; MS.1.10.3: 143.4; KS.9.6; TB.1.3.10.8; Aś.2.7.7; śś.4.5.1; Apś.1.10.2; 13.12.10; SMB.2.3.9; GG.4.3.19; KhG.3.5.26; HG.2.12.10; JG.2.2. Ps: namo vaḥ pitaraḥ JG.2.2; namo vaḥ Kś.4.1.15; 5.9.24.
namo-namo vaḥ pitaraḥ MS.1.10.3: 143.5; KS.9.6.
nāsatyā vahatuṃ sūryāyāḥ RV.1.184.3b.
nopaspijaṃ vaḥ pitaro vadāmi RV.10.88.18c.
pacate vāhutām amā AVP.12.9.1b. Cf. amā ca pacate.
pañcavāhī vahaty agram eṣām AVś.10.8.8a.
parā vahantu sindhavaḥ AVś.10.4.20b.
pari vaḥ sikatāvatī (AVP. sikatāmayam) AVś.1.17.4a; AVP.1.94.4a.
pari vaḥ sainyād vadhāt śG.3.9.1a.
poṣāya vaḥ Apś.1.16.3. See poṣāya.
pra vaḥ śaṃsāmy adruhaḥ RV.8.27.15a.
pra vaḥ śardhāya ghṛṣvaye RV.1.37.4a.
pra vaḥ śukrāya bhānave bharadhvam RV.7.4.1a; MS.4.14.3a: 218.4; KS.7.16a; JB.3.177; KB.12.7; 26.8; TB.2.8.2.3a; Aś.3.7.5. P: pra vaḥ śukrāya śś.6.10.1; 10.9.2; 14.53.2,3.
pra vaḥ sakhāyo agnaye RV.6.16.22a; KS.7.16a. P: pra vaḥ sakhāyaḥ śś.12.10.3.
pra vaḥ satāṃ jyeṣṭhatamāya suṣṭutim RV.2.16.1a. Ps: pra vaḥ satāṃ jyeṣṭhatamāya śś.14.31.5; pra vaḥ satām Aś.6.4.10; śś.9.12.3.
pra vaḥ sa dhītaye naśat RV.1.41.5c.
pra vaḥ sutāso harayanta pūrṇāḥ RV.4.37.2c.
pra vaḥ (RV. va) spaḍ (śś. spal) akran suvitāya dāvane RV.5.59.1a; KB.21.3. P: pra vaḥ spal akran śś.11.8.7.
pra vaḥ pāntaṃ raghumanyavo 'ndhaḥ RV.1.122.1a; KB.24.9. P: pra vaḥ pāntaṃ raghumanyavaḥ śś.11.12.13. Cf. BṛhD.3.140.
pra vaḥ pāntam andhaso dhiyāyate RV.1.155.1a. P: pra vaḥ pāntam andhasaḥ śś.9.4.5; 12.26.15. Cf. BṛhD.4.20.
pra vaḥ pūṣṇe dāvana ā RV.1.122.5c.
prabhūtyai vaḥ MS.4.1.5: 6.17.
praitaśebhir vahamāna ojasā RV.10.49.7b.
prajāpatir vaḥ (sc. sarvāsāṃ sākam) Kauś.116.8c. ūha of indro vaḥ etc.
prajāpatir vaḥ sādayatu TA.6.6.2.
praṣṭir vahati rohitaḥ RV.1.39.6b; 8.7.28b; AVś.13.1.21b.
pṛchāmi vaḥ kavayo vidmane kam RV.10.88.18d.
prītaṃ vahniṃ vahatu jātavedāḥ VS.29.3d; TS.5.1.11.2d; MS.3.16.2d: 184.3; KSA.6.2d.
pṛkṣo vahatam aśvinā RV.1.47.6b.
pṛkṣo vahann ā ratho vartate vām RV.5.77.3b.
proṣṭheśayā vahyeśayāḥ (AVś. proṣṭheśayās talpeśayāḥ) RV.7.55.8a; AVś.4.5.3a. See vahyeśayāḥ.
punāno vahne adbhuta RV.9.20.5c; SV.2.322c.
pūṣā vaḥ paraspā aditiḥ pretvarīyā indro vo 'dhyakṣo 'naṣṭāḥ punar eta MS.4.1.1: 2.6.
pūṣā vaḥ punar udājatu HG.1.18.1d.
puṣṭyai vaḥ Kauś.51.11.
vaḥ sūryo bṛhatā śamayāti AVP.2.36.3d.
tābhir vahainaṃ sukṛtām u lokam (TA. vahemaṃ sukṛtāṃ yatra lokāḥ) RV.10.16.4d; AVś.18.2.8d; TA.6.1.4d. See vahāsi.
tad vaḥ prabravīmi KS.4.14; Kauś.56.7.
tad vaḥ sujātā maruto mahitvanam RV.1.166.12a.
taṃ vaḥ śardhaṃ rathānām RV.5.53.10a.
taṃ vaḥ śardhaṃ ratheśubham RV.5.56.9a.
taṃ vaḥ śardhaṃ mārutaṃ sumnayur girā RV.2.30.11a. Cf. BṛhD.4.85.
taṃ vaḥ sakhāyaḥ saṃ yathā suteṣu RV.6.23.9a.
taṃ vaḥ sakhāyo madāya RV.9.105.1a; SV.1.569a; 2.448a; JB.3.162a; PB.13.11.3.
taṃ vaḥ suprītaṃ subhṛtam akarma (KS. abhārṣam) TS.1.4.45.3; KS.4.13. See taṃ suprītaṃ.
tāṃ vahantv agatasyānu panthām AVś.14.2.74c.
tāṃ vahāmi prataraṇīm avasyuvam RV.5.46.1b.
tān vaḥ saṃ namayāmasi AVś.3.8.5d; 6.94.1d; MS.2.2.6d: 20.9; KS.10.12d. See taṃ samāvartayāmasi.
tena vaḥ saṃ sṛjāmasi AVP.2.13.4d. See tenā etc.
tenā vaḥ saṃ sṛjāmasi AVś.3.14.1d. See tena etc.
tenā vaha sukṛto adhvarāṃ upa RV.1.48.11c.
teṣāṃ vaḥ sumne suchardiṣṭame naraḥ RV.7.66.13c.
tisro vahanti sādhuyā RV.10.33.5b.
tmanā vahanto duro vy ṛṇvan RV.1.69.10a.
tricakreṇa vahatuṃ sūryāyāḥ RV.10.85.14b; AVś.14.1.14b.
tuvigraye vahnaye duṣṭarītave RV.2.21.2c.
ugrā vaḥ santu bāhavaḥ RV.10.103.13c; AVś.3.19.7b; AVP.1.56.1b; SV.2.1212c; VS.17.46c. See sthirā vaḥ etc.
ugraṃ vahantībhyaḥ svāhā TS.7.4.14.1; KSA.4.3.
upavidā vahnir vindate vasu RV.8.23.3c.
ūrjā vaḥ paśyāmi TS.1.5.6.3; 8.4; MS.1.5.3: 69.15; 1.5.10: 78.14; KS.7.1,8; Apś.6.17.9; Mś.1.6.2.10; 9.4.1.22; HG.1.18.4.
ūrjaṃ vahantīr amṛtaṃ ghṛtaṃ payaḥ kīlālaṃ parisrutam VS.2.34; śś.4.5.3; Apś.1.10.4; SMB.2.3.15; JG.2.2; BDh.2.5.10.4. Ps: ūrjaṃ vahantīḥ GG.4.3.26; KhG.3.5.31; ViDh.73.23; BṛhPDh.5.278; ūrjam Kś.4.1.19.
ūrjāya vaḥ Apś.1.17.10.
uṣarbudho vahantu somapītaye RV.1.92.18c; SV.2.1085c.
uta vaḥ śaṃsam uśijām iva śmasi RV.2.31.6a.
vaḥ śarma śaśamānāya santi RV.1.85.12a; TS.1.5.11.5a; MS.4.10.4a: 153.3; 4.14.18: 247.8; KS.8.17a; TB.2.8.5.6a; Aś.3.7.12. P: yā vaḥ śarma TS.2.1.11.1; 3.14.4; MS.4.11.4: 170.13; KS.21.13; śś.6.10.8.
vaḥ sarvā upabruve RV.1.188.8b.
vahasi puru spārhaṃ vananvati RV.7.81.3c.
yad vaḥ kravyād aṅgam adahat HG.2.11.1a. P: yad vaḥ kravyāt ViDh.73.15.
yad vaḥ krūraṃ manaso yac ca vācaḥ AVP.10.4.5a.
yad vaḥ śrāntāya sunvate RV.8.67.6a.
yad vaḥ sahaḥ sahamānāḥ AVś.8.7.5a.
yad vāham abhidudroha RV.1.23.22c; 10.9.8c; VSK.6.5.5c; Mś.1.8.4.40c. See under yac cābhi-.
yad vāhiṣṭhaṃ tad agnaye RV.5.25.7a; SV.1.86a; VS.26.12a; TS.1.1.14.4a; KS.39.14a; JB.3.269a; KB.7.9; 24.1; Aś.10.6.7. P: yad vāhiṣṭham śś.3.15.10; 5.5.6; 11.10.2; 14.3.3.
yad vāhyaṃ etc. see yad bāhyaṃ etc.
yadā vaḥ pṛśnimātaraḥ AVś.8.7.21c.
yadī vahanty āśavaḥ SV.1.356a. See ya īṃ vahanta.
yadi vāham anṛtadeva āsa (AVś. -devo asmi) RV.7.104.14a; AVś.8.4.14a. Cf. BṛhD.6.30.
yajiṣṭho vahnitamaḥ śośucānaḥ RV.4.1.4c; VS.21.3c; TS.2.5.12.3c; MS.4.10.4c: 153.13; 4.14.17c: 246.10; KS.34.19c; KA.1.198.29c; ApMB.1.4.14c.
yajñā-yajñā vaḥ samanā tuturvaṇiḥ RV.1.168.1a.
yajñaṃ vahanty ṛtvijaḥ TS.5.7.7.3b; KS.40.13b.
yajñāya vaḥ pannejanīḥ sādayāmi TS.3.5.6.2.
yaṃ vahanty aṣṭāyogāḥ AVP.9.8.10a.
yamo vaḥ (sc. sarvāsāṃ sākam) Kauś.116.8c. ūha of indro vaḥ etc.
yathā vaḥ susahāsati RV.10.191.4d; AVś.6.64.3d; MS.2.2.6d: 20.11; KS.10.12d; TB.2.4.4.5d.
yathā vaḥ svāhāgnaye dāśema RV.7.3.7a.
yathābhāgaṃ vahatu havyam agniḥ AVP.12.19.9d; Kauś.6.11d.
yathātathaṃ vaha havyam agne HG.2.14.4c.
yathāyaṃ vāho aśvinā AVś.6.102.1a. P: yathāyaṃ vāhaḥ Kauś.35.21.
yatra vaḥ preṅkhā haritā arjunā uta AVś.4.37.4c. See yatra vo 'kṣā.
yatra vahnir abhihitaḥ RV.5.50.4a.
yatraiṣa vaha āhitaḥ AVś.4.11.8b; AVP.3.25.11b.
yuktā vahanti sukṛtām u lokam GB.1.5.24d.
yuktā vahnī rathānām RV.8.94.1c; SV.1.149c.
yukto vaha jātavedaḥ purastāt AVP.12.18.2a; HG.1.2.18a; VārG.1.23a. P: yukto vaha MG.1.10.9; 2.2.15. See purastād yukto.
yunakta vāhān vi yugā tanota AVP.11.14.4a. See next.
aṃśāṃ jānīdhvaṃ vi bhajāmi tān vaḥ # AVś.11.1.5c.
aṃśāya svāhā # VS.10.5; TS.1.8.13.3; MS.2.6.11: 70.9; KS.15.7; śB.5.3.5.9.
aṃsābhyāṃ svāhā # TS.7.3.16.2; KSA.3.6.
aṃseṣv ā marutaḥ khādayo vaḥ # RV.7.56.13a; MS.4.14.18a: 247.10; TB.2.8.5.5a.
aṃseṣv ā vaḥ prapatheṣu khādayaḥ # RV.1.166.9c.
aṃsau ko asya tad devaḥ # AVś.10.2.5c.
aṃhomucaḥ svāhākṛtāḥ pṛthivīm ā viśata # VS.4.13; śB.3.2.2.20; Apś.10.13.9.
aṃho rājan varivaḥ pūrave kaḥ # RV.1.63.7d. Cf. hantā vṛtraṃ varivaḥ.
akarṇakāya svāhā # TS.7.5.12.1; KSA.5.3.
akāmā viśve vo (TB. akāmā vo viśve) devāḥ # AVś.6.114.3c; TB.2.4.4.9c.
akupyantaḥ kupāyavaḥ # AVś.20.130.8.
akṛṇvata bhiyasā rohaṇaṃ divaḥ # RV.1.52.9b.
akṛtāya karmaṇe svāhā # Kś.2.2.23.
akṣaṇvate svāhā # TS.7.5.12.1; KSA.5.3.
akṣitam akṣityai juhomi svāhā # Apś.6.14.5.
akṣitāya svāhā # Kauś.122.2.
akṣībhyāṃ svāhā # TS.7.3.16.1. See cakṣurbhyāṃ svāhā.
agacho rocanaṃ divaḥ # RV.8.98.3b; 10.170.4b; AVś.20.62.7b; SV.2.377b.
aganma jyotir uttamam (TB.2.4.4.9d in text, and once in commentary, uttaram; JG. adds svāhā) # RV.1.50.10d; AVś.7.53.7d; 18.3.64e; AVP.5.6.9d; VS.20.21d; 27.10d; 35.14d; 38.24d; TS.4.1.7.4d; 5.1.8.6; MS.2.12.5d: 149.13; 4.9.27d: 140.6; KS.18.16d; 38.5d; TB.2.4.4.9d; 6.6.4d; śB.12.9.2.8; 14.3.1.28; JB.2.68d; TA.6.3.2d; KA.1.198.20d; Lś.2.12.10e; ChU.3.17.7e; JG.1.4d.
aganma devāḥ svaḥ svar aganma # AVP.10.10.1. See aganma svaḥ svar.
aganma svaḥ # VS.2.25; MS.1.4.2: 48.17; 1.4.7: 55.2; KS.5.5; 32.5; śB.1.9.3.14; śś.4.12.7; Vait.24.5; Kś.3.8.15. Cf. next.
aganma svaḥ svar (TS.Apś. suvaḥ suvar) aganma # AVś.16.9.3; TS.1.6.6.1; 7.6.1; Apś.4.14.11. P: aganma svaḥ Kauś.6.16. See aganma devāḥ, and cf. prec.
agan sa devaḥ paramaṃ sadhastham # AVś.14.2.36c.
agavyūti kṣetram āganma devāḥ # RV.6.47.20a. Cf. BṛhD.5.111.
agastyayaḥ kaṇvāḥ kutsāḥ prasravaṇāḥ # AVP.8.15.2a.
agūhat tamo vy acakṣayat svaḥ # RV.2.24.3d.
agṛbhītāḥ paśavaḥ santu sarve # TB.2.5.3.3d; Aś.2.10.18d; Apś.7.16.7d.
agṛhītebhyaḥ svāhā # TS.7.3.19.1; 20.1; KSA.3.9,10.
agna āvasathya pariṣadya juṣasva svāhā # Mś.8.5.3. Cf. under agne pariṣadya.
agna ā vaha # Aś.1.3.7. Vikāra of agnim (ā vaha) Aś.1.3.8. Cf. agnim agna ā vaha.
agna indra varuṇa mitra devāḥ # RV.5.46.2a; VS.33.48a.
agnayā (Mś. -ya) ekākṣarāya (so read) chandase svāhā # MS.1.11.10: 173.2; Mś.7.1.2.28.
agnaye karmakṛte svāhā # TA.6.2.1.
agnaye kavyavāhanāya manthaḥ # KS.9.6.
agnaye kavyavāhanāya svadhā namaḥ (JG. adds svāhā) # AVś.18.4.71; TB.1.3.10.3; Aś.2.6.12; Apś.1.8.4; Mś.1.1.2.18; 11.9.1.7; MG.2.9.13; JG.2.1; ViDh.21.7. P: agnaye kavyavāhanāya Vait.9.8; Kauś.88.2.
agnaye kavyavāhanāya svadhā svāhā # ApMB.2.19.13 (ApG.8.21.4); ApMB.2.21.9 (ApG.8.22.7).
agnaye kavyavāhanāya svāhā # VS.2.29; śB.2.4.2.13; śś.4.4.1; AuśDh.5.43. P: agnaye Kś.4.1.7. See svāhāgnaye kavyavāhanāya.
agnaye kavyavāhanāya sviṣṭakṛte svadhā namaḥ # HG.2.11.3; 14.6; 15.10; BDh.2.8.14.7.
agnaye kavyavāhanāyānu brūhi # śB.2.6.1.30.
agnaye kāṇḍarṣaye svāhā # HG.2.18.3.
agnaye kāmāya svāhā # TB.3.12.2.2--8. Cf. kāmāya svāhā, and agnīṣomābhyāṃ kāmāya.
agnaye kṣāmavate svāhā # AB.7.6.4.
agnaye gṛhapataye rayipataye puṣṭipataye kāmāyānnādyāya svāhā # Apś.6.13.2. P: agnaye gṛhapataye Apś.13.24.8.
agnaye gṛhapataye rayimate puṣṭipataye svāhā # VSK.3.2.5; Vait.7.17; Kś.4.14.23. Cf. agnaye rayimate.
agnaye gṛhapataye svāhā # VS.10.23; TS.1.8.15.2; 16.2; MS.2.6.13: 72.8; 4.4.7: 58.2; KS.15.8 (bis); śB.5.4.3.15; TB.1.7.10.6; Aś.2.4.8; śś.2.10.1; Apś.18.17.14; 20.4; Mś.9.1.5.4. P: agnaye gṛhapataye Kś.15.6.23.
agnaye 'gnivate svāhā # AB.7.6.1.
agnaye janavide svāhā # AVP.1.35.1; Kauś.78.10; ApMB.1.4.3 (ApG.2.5.2); MG.1.10.8; VārG.14.10. Cf. agnir janavin.
agnaye jyotiṣmate svāhā # Apś.9.9.14.
agnaye tantumate svāhā # AB.7.9.6; śG.5.4.2.
agnaye tapasvate janadvate pāvakavate svāhā # AB.7.8.4; Apś.9.9.14.
agnaye tvā vasumate svāhā # MS.4.9.8: 128.10; TA.4.9.1; 5.7.10; KA.2.129; Apś.15.10.9.
agnaye tvā svāhā # TS.1.1.11.1; TB.3.3.6.2.
agnaye 'numataye svāhā # JG.1.4.
agnaye 'nnapataye svāhā # HG.1.7.18.
agnaye 'nnādāya svāhā # HG.1.7.18.
agnaye 'nnādāyānnapataye svāhā # VSK.3.2.5; AB.7.12.5; Vait.7.19; Kś.4.14.25.
agnaye pathikṛte svāhā # AB.7.8.3.
agnaye pavitravate svāhā # AB.7.9.3.
agnaye puraḥsade (AVP.KS. purassade rakṣoghne) svāhā # AVP.2.54.1; MS.2.6.3: 65.11; KS.15.2; Mś.9.1.1.27. See agninetrebhyo, and ye devāḥ puraḥsado.
agnaye pṛthivīkṣite svāhā # Kś.4.14.28.
agnaye 'psumate svāhā # AB.7.7.2.
agnaye balimate svāhā # TB.3.12.2.7.
agnaye bṛhate nākāya (KS.ApMB. nākāya svāhā) # TS.1.1.3.1; KS.1.3; 31.2; TB.3.2.3.5; ApMB.2.6.9 (ApG.5.11.22). See agnaye tvā bṛhate.
agnaye marutvate svāhā # AB.7.9.8.
agnaye rakṣoghne svāhā # TS.1.8.7.2; TB.1.7.1.5; Apś.18.9.12.
agnaye rayimate paśumate puṣṭipataye svāhā # śś.2.10.1. Cf. agnaye gṛhapataye rayimate, and next.
agnaye rayimate svāhā # TA.6.1.2. Cf. prec.
agnaye varuṇāya svāhā # AB.7.9.5. Cf. svāhāgnaye varuṇāya.
agnaye vivicaye svāhā # AB.7.6.3.
agnaye vītamanyave svāhā # KS.37.13,14.
agnaye vītaye svāhā # AB.7.6.2.
agnaye vaiśvānarāya suvargāya lokāyā svāhā # TA.6.2.1; 4.2.
agnaye vaiśvānarāya svāhā # VS.11.66; TS.4.1.9.1; MS.2.7.7: 82.9; KS.16.7; AB.7.9.1; śB.6.6.1.20; Aś.2.4.14; Kś.25.12.10; śG.5.4.2. See svāhāgnaye vaiśvānarāya.
agnaye vratapataye svāhā # AB.7.8.2; Apś.9.9.14; Kauś.56.6.
agnaye vratabhṛte svāhā # AB.7.8.1.
agnaye śucaye svāhā # AB.7.7.3; Apś.9.9.14.
agnaye saṃvargāya svāhā # AB.7.7.1,4.
agnaye saṃveśapataye svāhā # VS.2.20. P: agnaye Kś.3.7.18.
agnaye surabhimate svāhā # AB.7.9.7.
agnaye svāhā # AVś.19.4.1; 43.1; VS.10.5; 22.6,27; 39.1; TS.1.8.13.3; 7.1.12.1; 14.1; 16.1; 17.1; 20.1; MS.2.6.11: 70.7; 2.6.12: 71.13; 3.12.2: 160.9; 3.12.7: 162.12; 4.4.6: 57.1; KS.15.7; 23.2 (bis); KSA.1.3,5,7,8,11; śB.2.3.1.36; 5.3.5.8; 12.6.1.16; 13.1.3.3; 14.3.2.5; 9.3.8; 4.18; TB.3.1.4.1; 8.6.3; 9.3; 17.1 (bis),2; 12.4.2--6; ṣB.5.7; AdB.7; śś.2.10.1; 6.3.8; Kś.15.5.3; 18.5.3; 20.2.3; Mś.1.5.3.18; 9.1.3.20; 9.1.4.10; 9.2.1.27; 9.2.2.30; Apś.9.9.14; 18.15.8; 20.4.5; 5.9; 11.3,4,7; Tā.10.67.1; MahānU.19.2; BṛhU.6.3.8; 4.18; AG.1.9.7; 10.13; 4.3.26; śG.1.17.8; 2.14.4; Kauś.4.1; 6.11; 72.27; 81.31; 94.14; 95.3; 119.2; 130.2; 131.2; 135.9 (p. 285); GG.1.3.9; 8.4,9; KhG.1.5.13; 2.1.17; PG.1.9.3; 12.3; HG.1.2.16; 7.18; 23.8; ApG.1.2.6; MG.1.5.4; 2.2.18; 3.1; JG.1.3,23; BDh.3.9.4; Svidh.1.8.9,13. Cf. agniṃ svāhā.
agnaye svāhā somāya pavitravate varuṇāya dhanvantaraye manasā prājāpatyaṃ brahmaṇe 'gnaye sviṣṭakṛte # Svidh.1.3.7.
agnaye svāhā somāya svāhāgniṣomābhyām indrāgnibhyām indrāya viśvebhyo devebhyo brahmaṇe prajāpataye 'gnaye sviṣṭakṛte # GDh.26.16; Svidh.1.2.5.
agnaye sviṣṭakṛte suhutahute sarvaprāyaścittāhutīnāṃ (HG. suhutahute sarvahuta āhutīnāṃ; ApMB. suhutahuta āhutīnāṃ) kāmānāṃ samardhayitre sarvān naḥ kāmān samardhaya (the last four words omitted in ApMBḥG.) svāhā # AG.1.10.23; HG.1.3.7; ApMB.2.18.31 (ApG.7.20.4).
agnaye sviṣṭakṛte svāhā # TB.3.12.2.2--8; 4.2--6; Tā.10.67.1; MahānU.19.2; śG.1.17.8; 2.14.4; Kauś.5.12; GG.1.8.14; KhG.2.1.24; PG.1.12.3; HG.1.7.18; 2.8.9; MG.2.2.22. Cf. agnaye sviṣṭakṛte, in GDh.26.16; SaṃnyāsaU.1; Svidh.1.2.5; 3.7, and agnibhyaḥ sviṣṭa-.
agnaye hiraṇyavate svāhā # AB.7.9.4.
agnā yo martyo duvaḥ # RV.6.14.1a; MS.4.10.2a: 145.14; KS.20.14a; KB.1.4. Ps: agnā yo martyaḥ Aś.10.2.18; agnā yo Aś.4.13.7.
agniḥ pṛthur dharmaṇas patir juṣāṇo agniḥ pṛthur dharmaṇas patir ājyasya (VSK. inserts here haviṣo) vetu svāhā # VS.10.29; VSK.11.8.6; śB.5.4.4.22. P: agniḥ pṛthuḥ Kś.15.7.15; BṛhPDh.9.215.
agniṃ yaja # śB.2.2.3.24; 5.2.31; 3.7,12; 3.4.4.11; Apś.2.19.6; Mś.1.3.2.10,15. Cf. agniṃ kavyavāhanaṃ yaja, and Apś.2.18.3.
agniṃ vaiśvānaraṃ gacha svāhā # VS.6.21; TS.1.3.11.1; 6.4.1.4; MS.1.2.18: 28.3; 3.10.7: 139.2; KS.3.8; śB.3.8.5.4.
agniṃ somam (āvaha) # Aś.1.3.8. Perhaps to be divided into agnim (āvaha), and somam (āvaha).
agniṃ stuhi daivavātaṃ devaśravaḥ # RV.3.23.3c.
agniṃ svāhā # MS.4.10.3: 149.5 (bis). Cf. agnaye svāhā, agnim agnau svāhā, and svāhāgnim.
agniṃ hotrāt (mss. hotrān) svāhā # MS.4.10.3: 149.6.
agniṃ hotrāyā vaha # śB.1.4.2.17; 2.6.1.22; TB.3.5.3.2; Aś.1.3.22; 2.19.8; śś.1.5.5.
agniṃ kavyavāhanaṃ yaja # śB.2.6.1.31. Cf. agniṃ yaja.
agniṃ kavyavāhanam āvaha # Mś.5.1.4.14.
agniṃ ca havyavāhanam # RV.2.41.19c.
agnijihvā manavaḥ sūracakṣasaḥ # RV.1.89.7c; VS.25.20c; KS.35.1c; Apś.14.16.1c.
agnidagdhās tu ye jīvāḥ # Mś.11.9.2.11a. P: agnidagdhāḥ Mś.11.9.2.10.
agninā devena pṛthivīlokena lokānām ṛgvedena vedānāṃ tena tvā śamayāmy asau svāhā # śG.1.16.3.
agninetrebhyo devebhyaḥ puraḥsadbhyaḥ svāhā # VS.9.35; śB.5.2.4.5. P: agninetrebhyaḥ Kś.15.1.20. See agnaye puraḥsade, and ye devāḥ puraḥsado.
agninendreṇa somena sarasvatyā viṣṇunā devatābhiḥ, yājyānuvākyābhyām upa te huve savāham (KSA. huve 'sā aham) # TS.7.3.11.2; KSA.3.1.
agniṃ te vasuvantam (AVP. vasumantam) ṛchantu, ye māghāyavaḥ prācyā diśo 'bhidāsān # AVś.19.18.1; AVP.7.17.1.
agniṃ te haraḥ siṣaktu yātudhāna svāhā # AVP.2.82.1.
agniṃ tvāhur vaiśvānaram # AVP.1.95.3a; GB.1.2.21a; Vait.6.7a.
agnibhyaḥ sviṣṭakṛdbhyaḥ svāhā # Kś.20.8.8. Cf. agnaye sviṣṭakṛte svāhā.
agnim agna ā vaha # TS.2.5.9.4; KB.3.3; 12.7; TB.3.5.3.2; śB.1.4.2.16; śś.1.5.2. Cf. agnim ā vaha, and agna ā vaha.
agnim agnau svāhā # Apś.6.1.8; Mś.1.6.1.4; ApMB.2.15.14. Cf. agnaye svāhā, and agniṃ svāhā.
agnim aśvatthād adhi havyavāham # TB.1.2.1.16c; Vait.5.7c; Apś.5.8.5c.
agnim ā vaha # KB.8.8; śB.1.4.2.16; 2.6.1.22; TB.3.5.3.2; śś.1.5.3; 5.11.4. P: agnim Aś.1.3.8. Cf. agnim agna ā vaha.
agnir ajvī gāyatreṇa chandasā tam aśyāṃ tam anvārabhe tasmai mām avatu tasmai svāhā # Aś.6.5.2.
agnir annādo 'nnapatir annādyam asmin yajñe mayi dadhātu (TB. yajñe yajamānāya dadātu) svāhā # TB.2.5.7.3; śB.11.4.3.8; Kś.5.13.1.
agnir āgnīdhrāt svāhā # VS.2.10,11; śB.1.8.1.41 (bis). See under prec. but one.
agnir ājyasya vetu svāhā # VS.6.16; śB.3.8.2.21. P: agnir ājyasya Kś.6.6.17.
agnir āsīt purogavaḥ # RV.10.85.8d; AVś.14.1.8d.
agnir indro bṛhaspatir īśānaś ca (ApMB. bṛhaspatiś ca) svāhā # HG.1.15.1d; ApMB.2.22.4d. Cf. akar agnir, and AVś.3.15.6.
agnir ukthena vāhasā # VS.26.8c; TS.1.5.11.1c; MS.3.16.4c: 189.13; KS.4.16c; Aś.8.11.4c; śś.10.9.17c. See agnir uktheṣv, and cf. agnir naḥ su-.
agnir gṛhapatiḥ somo viśvavaniḥ savitā sumedhāḥ svāhā # TS.2.4.5.2.
agnir janitā sa me 'mūṃ jāyāṃ dadātu svāhā # śG.1.9.9. Cf. agnir janavin.
agnir jyotir jyotir agniḥ (with or without svāhā) # SV.2.1181; VS.3.9; MS.1.6.10: 102.11; 1.8.1: 115.2; 1.8.5: 121.1; 2.7.16: 99.4; KS.40.6; AB.2.31.4; 32.1; 37.17; 5.31.4; KB.2.8; 14.1; JB.1.4; ṣB.1.4.9 (comm.); śB.2.3.1.30,32,36; TB.2.1.9.2; TA.4.10.5; 5.8.10; Aś.2.3.16; 5.9.11; śś.2.9.1; 7.9.2; Lś.1.8.14; Apś.6.10.8; 15.12.8; 16.23.10; Mś.1.6.1.37. P: agnir jyotiḥ Kś.4.14.14; TB.2.1.2.11; Karmap.3.1.16. See agnau jyotir.
agnir jyotir jyotiḥ sūryaḥ svāhā # TB.2.1.2.10; Apś.6.10.9. P: agnir jyotiḥ TB.2.1.2.11.
agnir dūto abhavad dhavyavāhanaḥ # RV.5.11.4c.
agnir no devaḥ suvite dadhātu # TB.3.1.1.1d.
agnir no havyavāhanaḥ # RV.5.25.4c.
agnir māgnināvatu (AVP. māghnyenāvatu) prāṇāyāpānāyāyuṣe varcasa ojase tejase svastaye subhūtaye svāhā # AVś.19.45.6; AVP.15.4.6.
agnir mūrdhā divaḥ kakut # RV.8.44.16a; SV.1.27a; 2.882a; VS.3.12a; 13.14a; 15.20a; TS.1.5.5.1a; 7.1; 4.4.4.1a; MS.1.5.1a: 65.8; 1.5.5 (bis): 73.7,8; 1.7.4: 113.4; KS.6.9a; 7.4; 9.2; śB.2.3.4.11a; 7.4.1.41; 13.4.1.13; TB.3.5.7.1a; 12.3.4; YDh.1.299. Ps: agnir mūrdhā divaḥ JG.2.9; agnir mūrdhā TS.1.5.11.4; 4.1.11.1; MS.1.5.6: 74.3; 2.13.7: 155.13; 4.10.1: 141.1; 4.10.3: 149.9; KS.7.5; 12.14; 20.14,15; 39.14; 40.14; TB.3.1.3.3; Aś.1.6.1; 2.10.11 (comm.); śś.1.8.4; 2.5.16; 14.52.10; Kś.17.12.5; Mś.5.1.1.21; 5.1.2.8; 5.1.3.8; 5.1.5.25; Apś.5.28.11; 16.22.6; 17.4.10; 10.6; 20.13.4; Svidh.1.7.11; BṛhPDh.9.64,306.
agnir yajurbhiḥ pūṣā svagākārais ta imaṃ yajñam avantu te mām avantu anu va ārabhe 'nu mārabhadhvaṃ svāhā # KS.35.2; Apś.14.17.1.
agnir yava indro yavaḥ somo yavaḥ # AVś.9.2.13.
agnir varco jyotir varcaḥ svāhā # VS.3.9; śB.2.3.1.31 (without svāhā). P: agnir varcaḥ Kś.4.14.15.
agnir vāyuḥ sūryo vaṣaṭ svāhā namaḥ # TS.7.3.12.1.
agnir vā rohitāśvaḥ # AVP.11.14.2b.
agnir havyavāḍ iha tān āvahatu # TB.3.7.4.4c; Apś.4.1.8c.
agniś ca havyavāhanaḥ # AVś.7.20.1c; VS.34.9c; TS.3.3.11.3c; MS.3.16.4c: 189.11; Aś.4.12.2c; śś.9.27.2c; SMB.2.2.19c; JG.1.20c.
agniṣ ṭaṃ agre pramumoktu devaḥ # MS.1.2.15c: 25.6. See agniṣ ṭān agre.
agniṣ ṭapati pratidahaty ahāvo 'hāvaḥ # śB.4.4.5.8; 14.3.1.12. P: agniṣ ṭapati Lś.2.12.1.
agniṣ ṭān (KS. ṭāṃ; TSṭA. agnis tāṃ) agre pra mumoktu (AVP. mumukta) devaḥ # AVś.2.34.3c; AVP.3.32.4c; TS.3.1.4.2c; KS.30.8c; TA.3.11.11c. See agniṣ ṭaṃ agre, and cf. indras tān agre, and vāyuṣ ṭān.
agniḥ suśaṃsaḥ suhavaḥ piteva # RV.6.52.6d.
agnihotṛbhyo devebhyaḥ svāhā # TB.3.7.10.4d; Apś.14.32.5d.
agnīṣomābhyāṃ (svāhā) # GDh.26.16; Svidh.1.2.5.
agnīṣomābhyāṃ kāmāya # AVś.12.4.26a. Cf. agnaye kāmāya svāhā.
agnīṣomāv (agna āvaha) # Aś.1.3.9. See agna āvaha, and cf. agnīṣomāv āvaha.
agnīṣomāv āvaha # TB.3.5.3.2; śś.1.5.3. See agnīṣomāv (agna āvaha).
agnīṣomāv āvaha viṣṇuṃ vā # śś.1.5.3.
agnīṣomau # Aś.1.3.9: see agnīṣomāv (agna āvaha).
agne akṣīṇi (HG. agneyakṣīṇi) nir daha svāhā # ApMB.2.14.2c; HG.2.3.7c.
agneḥ purīṣavāhanaḥ (MS. purīṣya-; VS.śB. -vāhaṇaḥ) # VS.11.44d; TS.4.1.4.2d; MS.2.7.4d: 79.2; KS.16.4d; śB.6.4.4.3.
agne gṛhapate juṣasva svāhā # KS.6.8. See next.
agne gṛhapate pariṣadya juṣasva svāhā # MS.1.8.5: 122.9; Apś.6.13.1. See prec., and cf. agne pariṣadya.
agne gṛhapate 'he budhnya pariṣadya divaḥ pṛthivyāḥ pary antarikṣāl lokaṃ vinda yajamānāya # KS.7.13; Apś.5.12.2.
agne tāṃ mahyam ā vaha (svāhā) # JB.2.270d.
agne tvaṃ sūktavāg asy upaśruti (TB. upaśrito; śB.Aś.śś. upaśrutī) divas pṛthivyoḥ (TB. divaḥ pṛthivyoḥ) # MS.4.13.9: 211.14; śB.1.9.1.4; TB.3.5.10.1; Aś.1.9.1; śś.1.14.2,3. Fragment: upaśrito divaḥ pṛthivyoḥ TS.2.6.9.5.
agne tvam asmad yuyodhy amīvāḥ # RV.1.189.3a; MS.4.14.3a: 218.9; TB.2.8.2.4a; Aś.3.13.12.
agne 'dabdhāyo 'śītatano pāhi mādya divaḥ pāhi prasityai, pāhi duriṣṭyai, pāhi duradmanyai, pāhi duścaritāt # TS.1.1.13.3. P: agne 'dabdhāyo 'śītatano TB.3.3.9.9; Apś.3.10.1. See next two, and cf. adabdhāyo 'śītatano.
agne 'dābhya (Apś. 'dābhya pariṣadya) juṣasva svāhā # KS.6.8; Apś.6.13.4. Cf. agne pariṣadya.
agne divaḥ sūnur asi pracetāḥ # RV.3.25.1a. P: agne divaḥ śś.14.52.4.
agne duḥśīrtatano juṣasva svāhā # MS.1.8.6: 123.4; Apś.6.14.13. P: agne duḥśīrtatano Mś.3.2.12.
agne devayajanaṃ vaha # MS.1.1.8: 4.9; Mś.1.2.3.3. See ā devayajaṃ vaha.
agne devāṃ ā vaha naḥ priyavratam # RV.10.150.3c.
agne devāṃ (MS. devaṃ; śG. devān) ihā vaha # RV.1.12.3a,10b; 15.4a; AVś.20.101.3a; SV.2.142a; VS.17.9b; TS.1.3.14.8b; 5.5.3b; 4.6.1.3b; MS.1.5.1b: 66.16; 4.11.4b: 171.15; KS.19.14b; 39.13a; TB.3.11.6.2a; Aś.3.12.14b; śś.3.5.9b; Apś.16.35.5a; śG.2.13.5b. Cf. devāṃ ā sādayād, and agne patnīr.
agne naya mayobho suśeva divaḥ pṛthivyāḥ pary antarikṣāl lokaṃ vinda yajamānāya # KS.7.13. See agne 'nnapā.
agne 'nnapā mayobhuva suśeva divaḥ pṛthivyāḥ pary antarikṣāl lokaṃ vinda yajamānāya # Apś.5.13.8. See agne naya mayobho.
agne patnīr ihā vaha # RV.1.22.9a; VS.26.20a; AB.6.10.4; KB.28.3; GB.2.2.20; Aś.5.5.18. P: agne patnīḥ śś.7.4.9. Cf. agne devāṃ ihā vaha.
agnā3i patnīvan (VSK. agne vākpatni; MS.KS. patnīvā3n; TS. patnīvā3ḥ; Mś. agnā3 patnīvān) sajūr devena (MS.KS. sajūs) tvaṣṭrā somaṃ piba svāhā (omitted in MS.KS.) # VS.8.10; VSK.8.6.3; TS.1.4.27.1; 6.5.8.4 (in fragments, without svāhā); MS.1.3.29: 40.4; 4.4.7: 97.13; KS.4.11; śB.4.4.2.15,16. P: agnā3i patnīvan (Apś. -vā3ḥ; KS. -vā3n; Mś. agnā3 patnīvān) KS.28.8; Kś.10.6.19; Apś.13.14.8; Mś.2.5.2.12.
agne balada saha (MS. sahā) ojaḥ kramamāṇāya me dā abhiśastikṛte 'nabhiśastenyāyāsyai janatāyai (MS. -syā janatāyāḥ) śraiṣṭhyāya svāhā (omitted in Apś.) # MS.1.4.14: 64.9; Apś.5.24.4. P: agne balada Mś.1.5.6.20.
agne yat te paraṃ hṛn nāma tāv ehi saṃ rabhāvahai # TS.4.4.7.2; 5.3.11.3. P: agne yat te paraṃ hṛn nāma Apś.17.5.14.
agner apunann uśijo amṛtyavaḥ # RV.3.2.9b. See under agner akṛṇvann.
agne rayiṃ maghavadbhyo na ā vaha # RV.7.16.9c.
agner viśvāḥ samidho devayānīḥ # RV.10.51.2d.
agner vo 'pannagṛhasya sadasi sādayāmi # VS.6.24; TS.1.3.12.1; MS.1.3.1: 29.1; KS.3.9; śB.3.9.2.13; Apś.11.20.13; Mś.2.2.5.15 (14). P: agner vaḥ Kś.8.9.11. See agner vām.
agne vatsaṃ na svasareṣu dhenavaḥ # RV.2.2.2b.
agne viśvaṃbhara viśvato mā pāhi svāhā # AVP.2.43.5. Cf. agne vaiśvānara viśvair, and viśvaṃbhara viśvena.
agne vaiśvānara viśvair mā devaiḥ pāhi svāhā # AVś.2.16.4. P: agne vaiśvānara Vait.8.9. Cf. agne viśvaṃbhara.
agne vaiśvānara (MS.3.2.4d, -raḥ) svāhā # TS.4.2.5.2d; MS.2.7.12d: 91.5; 3.2.4d: 20.8; TB.3.7.8.1d.
agne śumbhasva tanvaḥ # Aś.2.5.9c; Apś.6.25.7c.
agneś ca dīrgham āyur astu devāḥ # RV.10.51.8d; N.8.22d.
agne sadhasthā vida lokam asya # KS.40.13b. See under devāḥ sadhasthā.
agne sabhya pariṣadya juṣasva svāhā # Mś.8.5.3.
agne samrāḍ ajaikapād āhavanīya divaḥ pṛthivyāḥ pary antarikṣāl lokaṃ vinda yajamānāya # KS.7.13; Apś.5.15.6; 6.2.1.
agne sarvās tanvaḥ saṃ rabhasva # AVś.19.3.2c; AVP.1.73.2c.
agne suśravaḥ suśravasaṃ mā kuru # PG.2.4.2. See suśravaḥ.
agne svāhā kṛṇuhi (AVP. kṛṇu) # AVś.5.27.12a; AVP.9.1.11a; VS.27.22a; TS.4.1.8.3a; MS.2.12.6a: 151.1; KS.18.17a.
agnau tāḥ sarvāḥ sviṣṭāḥ suhutā juhomi # TB.3.7.6.21f; Apś.3.10.1f.
agrāya svāhā # TB.3.1.5.8.
aghāya bhūma harivaḥ parādai (MS. parādaiḥ) # RV.7.19.7b; AVś.20.37.7b; TS.1.6.12.6b; MS.4.12.3b: 183.2.
aghāsu hanyante gāvaḥ # RV.10.85.13c. See maghāsu etc., and maghābhir.
aṅgavate svāhā # KSA.5.3. See aṅgine.
aṅgāni yasya yātavaḥ # AVś.10.7.18c.
aṅgine svāhā # TS.7.5.12.2. See aṅgavate.
aṅgiraso naḥ pitaro navagvāḥ # RV.10.14.6a; AVś.18.1.58a; VS.19.50a; TS.2.6.12.6a; Kauś.81.36; N.11.19a. P: aṅgirasaḥ śś.3.16.5; 8.6.12.
aṅgirobhyaḥ svāhā # TS.7.5.11.2; KSA.5.2. Cf. atharvabhyaḥ.
aṅgebhyaḥ svāhā # TS.7.3.16.2; KSA.3.6.
acarmakāya svāhā # TS.7.5.12.2; KSA.5.3.
aceti citrā vi duro na āvaḥ # RV.1.113.4b.
acodaso no dhanvantv indavaḥ # RV.9.79.1a; SV.1.555a. P: acodasaḥ Svidh.2.3.9.
acyutakṣitaye svāhā # Tā.10.67.1; MahānU.19.2.
acyutāya dhruvāya bhaumāya svāhā # MG.2.11.7; 16.1. See next.
acyutāya bhaumāya svāhā # AG.2.1.4; 8.15; PG.3.4.3. See prec.
acha yāhy ā vahā daivyaṃ janam # RV.1.31.17c. Cf. achā no yāhy etc.
achā no yāhy ā vaha # RV.6.16.44a; SV.2.734a. Cf. acha yahy.
achā ma (SVṣvidh. va) indraṃ matayaḥ svarvidaḥ (SV. svaryuvaḥ) # RV.10.43.1a; AVś.20.17.1a; SV.1.375a; GB.2.4.16; Vait.25.9. P: achā ma indram Aś.6.1.2; 8.3.34; śś.12.12.6; achā vaḥ Svidh.2.5.3.
achāyaṃ vo marutaḥ śloka etu # RV.7.36.9a; Aś.6.12.11; Apś.13.8.1a; Mś.2.5.4.12a. P: achāyaṃ vaḥ śś.3.20.4; 4.11.6; 8.9.5.
achā samudram āśavaḥ # RV.9.64.16b.
achā samudram indavaḥ # RV.9.66.12a; SV.2.9a; JB.1.104.
aja ātmā mahā dhruvaḥ # śB.14.7.2.23b; BṛhU.4.4.23b.
aja ekapāt tanayitnur arṇavaḥ # RV.10.66.11b.
ajaḥ pakvaḥ svarge loke dadhāti # AVś.9.5.18a.
ajaḥ pañcaudanaḥ savaḥ # AVP.8.19.3d,8d.
ajanayathās tanvaḥ svāyāḥ # RV.10.54.3d.
ajany agnir hotā (Apś. ajann agniḥ) pūrvaḥ pūrvebhyaḥ pavamānaḥ pāvakaś śucir (Apś. śuciḥ pāvaka) īḍyaḥ # KS.7.13; Apś.5.11.2.
ajaras tasthāv itaūtir ṛṣvaḥ # RV.1.146.2b.
ajā anyasya vahnayaḥ # RV.6.57.3a.
ajātā āsann ṛtavaḥ # AVś.11.8.5a.
ajāyanta svabhānavaḥ # RV.1.37.2c.
ajāyaikapade svāhā # TB.3.1.5.10.
ajirāsāṃ gamiṣṇavaḥ # TB.3.10.1.4.
ajirāso harayo ye ta āśavaḥ # RV.8.49 (Vāl.1).8a.
ajuryāso hariṣāco haridravaḥ # RV.10.94.12c.
ajaiṣaṃ sarvāḥ pṛtanāḥ # AVś.8.5.8c.
ajaiṣaṃ sarvān ājīn vaḥ # AVś.2.14.6c; AVP.2.4.3c; 10.1.6c.
ajrā indrasya girayaś cid ṛṣvāḥ # RV.6.24.8c.
añjaye svāhā # TS.7.3.17.1; KSA.3.7.
añjisakthāya (KSA. añjiṣakthāya) svāhā # TS.7.3.17.1; KSA.3.7.
añjyetāya svāhā # TS.7.3.17.1; KSA.3.7; TB.3.8.17.4; Apś.20.6.4; 11.13.
ata inoṣi vidhate cikitvaḥ # RV.6.5.3c.
atandro devaḥ sadam eva prārthaḥ # TA.3.14.2d.
atandro havyā (SV. havyaṃ) vahasi haviṣkṛte # RV.8.60.15c; SV.1.46c.
ataś cid indrād abhayanta devāḥ # RV.5.30.5c.
atāriṣur bharatā gavyavaḥ sam # RV.3.33.12a.
ati durgāṇi viśvahā # AVś.19.50.2d; AVP.14.9.2d.
ati dhenur anaḍvāham # AVP.5.31.6a.
atimuktyai svāhā # TB.3.1.6.2.
ati yo mandro yajathāya devaḥ # RV.2.28.1c.
atirātraṃ varṣan pūrtir āvṛt (MS. vavarṣvān pūrta rāvaṭ; KS. vavṛṣvān pūta rāvat) svāhā # TS.2.4.7.1; MS.2.4.7: 44.2; KS.11.9.
ati viśvāḥ pariṣṭhāḥ # RV.10.97.10a; AVP.11.7.1a; VS.12.84a; TS.4.2.6.3a; MS.2.7.13a: 94.3; 4.14.6: 224.4; KS.16.13a; TB.2.8.4.8. P: ati viśvāḥ śś.9.28.7.
atiśiṣṭāya svāhā # TS.7.3.20.1; KSA.3.10.
ati hvarāṃsi babhravaḥ # RV.9.63.4b.
ato devā avantu naḥ # RV.1.22.16a; SV.2.1024a; Aś.1.5.38; 11.13; 6.7.2; 9.11.17; śś.13.7.5; AG.2.3.11; Vāsū.2. P: ato devāḥ VHDh.7.300; 8.233. Cf. BṛhD.3.93.
atra yajamānaḥ parastād āyuṣaḥ svāhā # ChU.2.24.6,10,15.
atrā jahāma (AVś. jahīta) ye asann aśevāḥ (AVś.12.2.27c, aśivāḥ; 12.2.26c, -san durevāḥ) # RV.10.53.8c; AVś.12.2.26c,27c; TA.6.3.2. See atra (atrā) jahīmo etc.
atrāha tad vahethe madhva āhutim # RV.1.135.8a.
atraiva tvam iha vayaṃ suvīrāḥ (TA. suśevāḥ) # RV.10.18.9c; AVś.18.2.59c; AVP.1.66.1c; TA.6.1.3c (ter).
atvakkāya svāhā # TS.7.5.12.2; KSA.5.3.
atsyavo jighatsavaḥ # AVP.2.91.2.
atharvaṇe svāhā # śB.12.6.1.18. Cf. atharvabhyaḥ.
atharvabhyaḥ (sc. svāhā) # BDh.3.9.4. Cf. atharvaṇe svāhā, and aṅgirobhyaḥ svāhā.
atharvāṅgirasas tvayi juhomi svāhā # HG.2.3.9.
atharvāṇo bhṛgavaḥ somyāsaḥ # RV.10.14.6b; AVś.18.1.58b; VS.19.50b; TS.2.6.12.6b; N.11.19b.
atha viśve arapā edhate gṛhaḥ # TS.3.2.8.4d. See adhā viśvāhārapa.
atha havyā jātavedo juṣasva # TS.3.1.4.4d. Cf. devebhyo havyā vaha.
athā janā vi hvayante siṣāsavaḥ # RV.1.102.6d.
athā jīvaḥ pitum addhi pramuktaḥ # TS.4.2.5.3d; MS.2.7.12d: 91.3. See athaitaṃ pitum, adomadam, adhā viṣitaḥ, and anamīvaṃ pitum.
athā devā dadhire havyavāham # RV.7.11.4d; 10.52.3d; N.6.35d.
athā no viśvā saubhagāny ā vaha # RV.1.92.15c; SV.2.1083c.
athemā viśvāḥ pṛtanā jayāsi (RV.10.52.5d, jayāti) # RV.8.96.7d; 10.52.5d; SV.1.324d; AB.3.20.1d; TB.2.8.3.6d.
athaitaṃ pitum addhi prasūtaḥ # VS.12.65d; śB.7.2.1.15. See under athā jīvaḥ.
athaitasya haviṣo vīhi svāhā # AVś.19.52.5d; AVP.1.30.5d; Kauś.92.31d.
athaite dhiṣṇyāso agnayo yathāsthānaṃ kalpantām ihaiva svāhā # HG.1.17.4. See atho yatheme, ime ye dhiṣṇyāso, and punar agnayo dhiṣṇyā.
atho tvāhur aditiṃ viśvarūpām # AVP.11.5.2b.
atho tvāhur vanaspatim # AVP.7.19.9b.
atho yadā samabhavaḥ # AVś.19.34.8a.
atho ye te svāḥ santi # AVP.5.34.3c.
adantakāya svāhā # TS.7.5.12.1; KSA.5.3; TB.3.8.18.4; Apś.20.12.5.
adabdhāḥ santi pāyavaḥ sugevṛdhaḥ # RV.8.18.2c.
adarśi vi srutir divaḥ # RV.1.46.11c.
aditaye svāhā # śG.2.14.4. See adityai svāhā.
aditiḥ śarma yachatu # RV.6.75.12d,17d; 8.47.9b; SV.2.1216d; VS.17.48d; 29.49d; TS.1.5.11.5b; 4.6.6.4d; MS.3.16.3d: 187.1; KSA.6.1d. Cf. viśvāhā śarma yachatu.
adityā yat tanvaḥ saṃbabhūva # AVś.3.22.1b; AVP.3.18.1b.
adityai mahyai svāhā # VS.22.20; TS.7.3.15.1; MS.3.12.5: 162.1; KSA.3.5; śB.13.1.8.4; TB.3.8.11.2.
adityai ṣoḍaśākṣarāya chandase svāhā # MS.1.11.10: 173.10. Cf. under aditiḥ ṣoḍaśākṣarayā etc.
adityai sumṛḍīkāyai (VSK. sumṛlīkāyai) svāhā # VS.22.20; VSK.24.26--28; TS.7.3.15.1; MS.3.12.5: 162.2; KSA.3.5; śB.13.1.8.4; TB.3.8.11.2.
adityai svāhā # VS.22.20; TS.7.3.15.1; MS.3.12.5: 162.1; KSA.3.5; śB.13.1.8.4; TB.3.1.4.5; 6.6; 8.11.2. See aditaye svāhā.
adugdhā iva dhenavaḥ # RV.7.32.22b; AVś.20.121.1b; SV.1.233b; 2.30b; VS.27.35b; TS.2.4.14.2b; MS.2.13.9b: 158.14; KS.39.12b; JB.1.293b; Apś.17.8.4b; 19.22.16b; Mś.5.2.3.8b,12b; śirasU.4b.
aduṣ ṭe devāḥ putram # AVś.5.25.9c. See dadan te.
adṛśram (AVś.13.2.18a, ArSṃS.KSṃś. adṛśrann) asya ketavaḥ # RV.1.50.3a; AVś.13.2.18a; 20.47.15a; ArS.5.8a; VS.8.40a; MS.1.3.33a: 41.7; KS.4.11a; śB.4.5.4.11a; Apś.16.12.1a; Mś.7.2.2.26. P: adṛśram Kś.12.3.2.
adṛṣṭāḥ kiṃ caneha vaḥ # RV.1.191.7c.
adevād devaḥ pracatā guhā yan # RV.10.124.2a.
adomadam annam addhi prasūtaḥ # AVś.6.63.1d. See under athā jīvaḥ.
adbhyas te lohitaṃ spṛṇomi svāhā # śB.11.8.4.6; Kś.25.6.11.
adbhyaḥ svāhā # AVś.19.43.7; VS.22.25,29; 39.2; TS.1.8.13.3; 7.4.14.1; MS.3.12.10: 163.11; KS.15.3; KSA.4.3; śB.14.3.2.13; TB.3.1.5.4; 8.17.5; 12.2.6; Tā.10.67.1; Apś.18.16.12; 20.11.17; MahānU.19.2; Kauś.103.2; MDh.3.88 (adbhyaḥ, sc. svāhā).
adbhyo yātam iṣam ūrjaṃ vahantā # RV.5.76.4d.
adya jīvāni mā śvaḥ # AVś.5.18.2d; AVP.9.17.2d.
adyā tam asya mahimānam āyavaḥ # RV.8.3.8c; AVś.20.99.2c; SV.2.924c; VS.33.97c.
adyādyā śvaḥ-śvaḥ # RV.8.61.17a; SV.2.808a; JB.2.391; PB.4.7.7.
adrogham ā vahośato yaviṣṭhya # RV.8.60.4a.
adha kratvā maghavan tubhyaṃ devāḥ # RV.5.29.5a.
adha jmo adha vā divaḥ # RV.8.1.18a; SV.1.52a.
adha tvā viśve pura indra devāḥ # RV.6.17.8a.
adha dyukṣaṃ sacevahi # RV.8.69.16c; AVś.20.92.13c.
adharād vā sadānvāḥ # AVP.1.36.4b.
adhare santu śatravaḥ # MS.4.12.3b: 185.11; TB.2.4.2.9b; Apś.16.2.10b.
adharo mad asau vadāt svāhā # ApMB.2.21.32d. See next.
adharo vad asau vadā svāhā # HG.1.15.5d. See prec., and cf. adho vadādharo.
adharmāya svāhā # Tā.10.67.1; MahānU.19.2.
adha (TB. adhā) vāyuṃ niyutaḥ saścata svāḥ # RV.7.90.3c; VS.27.24c; MS.4.14.2c: 217.3; TB.2.8.1.1c.
adhaspadaṃ kṛṇutāṃ (AVś.7.34.1c, kṛṇuṣva; TS. kṛṇute) ye pṛtanyavaḥ # AVś.7.34.1c; 62.1d; VS.15.51d; TS.4.7.13.3d; MS.2.12.4d: 147.12; KS.18.18d; śB.8.6.3.20.
adhaspadaṃ kṛṇuṣva ye pṛtanyavaḥ # see prec. but one.
adhaspadaṃ pṛtanyavaḥ # AVP.5.29.8c.
adha svam oko abhi vaḥ syāma # RV.7.56.24d.
adhāt pītiṃ saṃ madā agmatā vaḥ # RV.4.34.1d.
adhā niyutvaḥ sagaṇo marudbhiḥ # RV.1.101.9c.
adhā no agna ā vaha # TB.3.10.8.1c.
adhā viśvāhārapa edhate gṛhe # VS.8.5d. See atha viśve.
adhā viṣitaḥ pitumad dhi pramuktaḥ # KS.16.12d. See under athā jīvaḥ.
adhikṣiyanti pūravaḥ # RV.7.96.2b.
adhijarāyum āghāre havyavāham # AVP.11.5.2c.
adhi no gāta marutaḥ sadā hi vaḥ # RV.8.20.22c.
adhipataye svāhā # VS.9.20; 18.28; 22.30,32; MS.3.12.11: 163.15; KS.14.1; 35.10; śB.5.2.1.2; TB.3.10.7.1; Apś.14.25.11.
adhi putropamaśravaḥ # RV.10.33.7a.
adhi yā bṛhato divaḥ # RV.8.25.7a.
adhi śravaḥ pāñcajanyāsu kṛṣṭiṣu # RV.3.53.16b.
adhoakṣāḥ sindhavaḥ srotyābhiḥ # RV.3.33.9d.
adhvagato harayas tvā vahanti # AVś.13.2.36b,43c.
adhvane svāhā # Apś.18.10.25.
adhvaro yajño 'yam astu devāḥ # TS.3.1.9.3a; Apś.12.20.20. See next.
adhvaro 'yaṃ (KSṃś. adhvaryo 'yaṃ) yajño astu (Mś. 'stu) devāḥ # KS.35.7a; Apś.14.27.7a; Mś.2.3.8.4a. See prec.
adhvaryavo bharatendrāya somam # RV.2.14.1a; Aś.6.4.10; śś.18.19.5. P: adhvaryavo bharatendrāya śś.9.7.5; 12.4.8. Cf. adhvaryavaḥ sunu-.
adhvaryavo yo divyasya vasvaḥ # RV.2.14.11a.
adhvasmabhir viśvahā dīdivāṃsam # RV.2.35.14b.
anakṣikāya (KSA. -kṣakāya) svāhā # TS.7.5.12.1; KSA.5.3.
anaṅgāya (KSA. anaṅgakāya) svāhā # TS.7.5.12.2; KSA.5.3.
anaḍvāṃs tapyate vahan (Mś. mss. talpate vahān) # Apś.21.20.3d; Mś.7.2.7.10d.
anaḍvāham anv ārabhāmahe (VSKṭA. ārabhāmahe svastaye) # VS.35.13a; VSK.35.47a; TA.6.10.1a. P: anaḍvāham Kś.21.4.24. Cf. anaḍvāhaṃ plavam.
anaḍvāhaṃ plavam anv ārabhadhvam # AVś.12.2.48a; MG.2.1.14a. P: anaḍvāham Kauś.72.8. Cf. anaḍvāham anv.
anapajayyāya svāhā # TB.3.1.5.5.
anabhihitāya svāhā # TS.7.4.22.1; KSA.5.1.
anamīvaṃ pitum addhi prasūtaḥ # AVP.2.61.1d. See under athā jīvaḥ.
anamīvā āpa (ApMBḥG. anamīvās ta āpa) oṣadhayo bhavantu (Aś. santu sarvāḥ; ApMB. santv asau) # TB.2.5.3.3b; Aś.2.10.18b; Apś.7.16.7; HG.2.5.3; ApMB.2.14.11--14.
anamīvā vivakṣavaḥ # AVś.2.30.3b. Cf. AVP.2.17.5ab.
anamīvo vāstoṣpate # Kauś.43.13a. See amīvahā.
anaśany avasphūrjan didyud varṣan tveṣar āvṛt svāhā # TS.2.4.7.1. See avasphūrjan didyud, and naśany etc.
anaśravo 'namīvāḥ suratnāḥ (TA. suśevāḥ) # RV.10.18.7c; AVś.12.2.31c; 18.3.57c; TA.6.10.2c.
anasthikāya (KSA. -sthakāya) svāhā # TS.7.5.12.2; KSA.5.3.
anāgā devāḥ śakuno gṛheṣu (AVś. gṛhaṃ naḥ) # RV.10.165.2b; AVś.6.27.2b; MG.2.17.1b.
anāturā ajarā sthāmaviṣṇavaḥ # RV.10.94.11c.
anātmane (KSA. -tmakāya) svāhā # TS.7.5.12.2; KSA.5.3.
anādhṛṣṭās tanvaḥ sūryasya # Vait.14.1d.
anādhṛṣyāya tvā vātāya svāhā # VS.38.7; MS.4.9.8: 128.9; śB.14.2.2.4; TA.4.9.1.
anāptā ye (KS.Apś. yā) vaḥ prathamā # AVś.4.7.7a; 5.6.2a; AVP.6.11.2a; KS.38.14a; Apś.16.18.7a.
anāyudhāso asurā adevāḥ # RV.8.96.9c.
anāvṛtainān pradhamantu devāḥ # TB.2.5.8.4c.
anāsikāya svāhā # TS.7.5.12.1; KSA.5.3.
anirākariṣṇur yaśasvī tejasvī brahmavarcasy annādo bhūyāsaṃ svāhā # PG.2.4.3.
aniṣavyās tanvaḥ santu pāpīḥ # RV.10.108.6b.
aniṣṭebhyaḥ svāhā # TB.3.7.11.3; Apś.3.11.2. Or perhaps, vaṣaḍ aniṣṭebhyaḥ svāhā, q.v.
anu jāyantāṃ bahavaḥ sujātam # AVś.2.13.5d; AVP.15.6.9d; HG.1.7.17d; ApMB.2.6.15d.
anu triśokaḥ śatam āvahan nṝn # RV.10.29.2c; AVś.20.76.2c.
anu tvā devāḥ śavasā madanti # RV.10.73.8c.
anu tvā viśve devā avantu (AVP.KS. viśve avantu devāḥ) # AVP.4.3.5c; KS.37.9c; TB.2.7.8.2c. Cf. anu māṃ mitrā-.
anu tvāhighne adha deva devāḥ # RV.6.18.14a; MS.4.12.3a: 183.4; KS.8.16a; Aś.9.5.16.
anu dyāvāpṛthivī pūrvahūtau # ā.5.1.1.11d. Cf. śaṃ no dyāvāpṛthivī etc.
anu drapsāsa indavaḥ # RV.9.6.4a.
anu pūrvāḥ kṛpate vāvaśānā # RV.1.113.10c.
anu pratnāsa āyavaḥ # RV.9.23.2a; SV.1.502a.
anumataye svāhā # śB.14.9.4.18; BṛhU.6.4.18; AG.4.3.26; śG.2.14.4; Kauś.45.16. P: anumataye PG.2.10.9; BDh.3.9.4. Cf. SaṃnyāsaU.1. See anumatyai etc., and asūyantyai.
anumatiṃ prati bhūṣanty āyavaḥ # TS.3.3.11.4b.
anumatyai svāhā # TB.3.12.2.2--8; 4.2--6. See under anumataye etc.
anu yat pūrvā aruhat sanājuvaḥ # RV.1.141.5c.
anurādhebhyaḥ svāhā # TB.3.1.5.1.
anurūpāya svāhā # TS.7.3.18.1; KSA.3.8.
anuvañcate svāhā # TS.7.4.22.1; KSA.5.1.
anuvarṣate svāhā # TS.7.5.11.2; KSA.5.2.
anuvittyai svāhā # TB.3.12.2.8.
anu viprāso amadann avasyavaḥ # RV.9.86.24b.
anuveda para enāvareṇa # RV.1.164.18b. See avaḥ pareṇa para etc.
anuṣvadham ā vaha mādayasva # RV.2.3.11c; 3.6.9d; AVś.20.13.4d; VS.17.88c; TA.10.10.2c; MahānU.9.11c.
anu suvānāsa indavaḥ # RV.8.6.38c.
anūnāya svāhā # Kauś.122.2.
anṛkṣarā ṛjavaḥ santu panthāḥ (AVś. panthānaḥ) # RV.10.85.23a; AVś.14.1.34a; ApMB.1.1.2a (ApG.2.4.2); JG.1.20a; VārG.10.7a. P: anṛkṣarāḥ śG.1.6.1; Kauś.75.12; 77.3. Cf. BṛhD.7.131.
aneśann asya yā iṣavaḥ (AVPṭS.KSṇīlarU. asyeṣavaḥ) # AVP.14.4.5c; VS.16.10c; TS.4.5.1.4c; MS.2.9.2c: 122.4; KS.17.11c; NīlarU.15c.
antakāya svāhā # VS.39.13.
antarāgnī paśavaḥ # TB.3.7.4.4a; Apś.4.1.9a.
antarā dyāvāpṛthivī apaḥ suvaḥ (VārG. apa svaḥ) # TB.2.7.17.3b; ApMB.2.1.8d; HG.2.6.12d; VārG.4.21d. See antarā dyāvāpṛthivyor.
antarikṣaṃ rakṣatu devahetyāḥ # AVś.8.1.12e.
antarikṣaṃ vṛtaṃ tad vāyunā vṛtaṃ tena vṛtena vartreṇa yasmād bhayād bibhemi tad vāraye svāhā # AG.3.11.1.
antarikṣaṃ gacha svāhā (TA.KA. -kṣaṃ gacha) # VS.6.21; TS.1.3.11.1; 6.4.1.2; MS.1.2.18: 27.11; 3.10.7: 138.12; KS.3.8; śB.3.8.4.12; TA.4.9.3; 5.8.3; 6.9.2 (bis); KA.2.131.
antarikṣaṃ te śrotraṃ siṣaktu yātudhāna svāhā # AVP.2.82.4.
antarikṣam atho svaḥ (TA. suvaḥ) # RV.10.190.3d; TA.10.1.2d,14d; MahānU.1.9d; 5.7d.
antarikṣasya tvā sānāv avagūhāmi (KS. -kṣasya sānūpeṣa) # TS.1.3.6.2; KS.3.3; 26.6; Apś.7.11.9. See divaḥ sānūpeṣa.
antarikṣasya havir asi (VS.śB. asi svāhā) # VS.6.19; TS.1.3.10.2; MS.1.2.17: 27.5; KS.3.7; śB.3.8.3.32.
antarikṣāya svāhā # AVś.5.9.3,4; AVP.6.13.11,14; VS.22.27,29; 39.1; TS.1.8.13.3; 7.1.15.1; 17.1; 5.11.1; MS.3.12.7: 162.12; 3.12.10: 163.10; 3.12.12: 164.3; KS.15.3; 37.15,16; KSA.1.6,8; 5.2; śB.14.3.2.6; 9.3.6; TB.3.8.17.1,2; 18.4; Tā.10.67.2 (bis); śś.17.12.2; Apś.20.11.4,5; 12.5; MahānU.19.2 (bis).
antarikṣe atho (AVP.7.13.3b, adho) divaḥ # AVP.7.13.3b; 15.21.7b.
antarikṣe patayiṣṇavaḥ # AVP.8.8.2a.
antarikṣe bṛhati śrayasva svāhā # TB.3.7.10.1; Apś.14.31.5. See bṛhati stabhāya.
antar girau yajamānaṃ bahuṃ (text vahuṃ) janam # AVP.12.15.2c. Cf. prec.
antar jāteṣūta ye janitvāḥ # RV.4.18.4d.
antarvatīś ca suvate ca viśvahā # RV.10.91.6d; SV.2.1174d.
antarhitāḥ paśavaḥ kakṣyā me # AVP.13.1.9a.
antarhitā ma ṛtavaḥ # śG.3.13.5a. See antar dadha.
antān pṛthivyā divaḥ # TB.1.5.5.2b; Apś.8.8.21b. See tad antāt pṛ-.
antāya svāhā # TS.7.2.20.1; KSA.2.10; TB.3.8.16.4.
anti ṣad bhūtu vām avaḥ # RV.8.73.1c--18c.
andhase svāhā # śB.12.6.1.5.
annaṃ yo brahmaṇāṃ malvaḥ (AVP. manyaḥ) # AVś.5.18.7c; AVP.9.17.6c.
annaṃ vā ekaṃ chandasyam (GG. ekachandasyam) annaṃ hy ekaṃ bhūtebhyaś chandayati (svāhā) # SMB.2.6.13. Ps: annaṃ vā ekachandasyam GG.4.9.4; annaṃ vai KhG.4.3.10.
annaṃ kṛṣir vṛṣṭir vaṣaṭ svāhā namaḥ # TS.7.3.12.1; KSA.3.2.
annam iṣavaḥ # AVś.3.27.3.
annasya ghṛtam eva rasas tejaḥ saṃpatkāmo juhomi svāhā # SMB.2.6.15. Ps: annasya ghṛtam eva GG.4.9.5; annasya KhG.4.3.11.
annena manuṣyāṃs trāyase tṛṇaiḥ paśūn kartena sarpān yajñena devān svadhayā pitṝn svāhā # ApMB.2.17.3 (ApG.7.18.7). See next.
anyakṛtasyainaso 'vayajanam asi svāhā (Apśṃś. omit svāhā) # Tā.10.59; Apś.13.17.9; Mś.2.5.4.8; MahānU.18.1. See anājñātājñātakṛtasya, and cf. enasa-enaso.
anyataḥ pretya saṃbhavaḥ # śB.14.6.9.34b; BṛhU.3.9.34b.
anyatra vāṃ ghoraṃ tanvaḥ paraitu dantau # AVś.6.140.3c.
anyatreto 'ghāyavaḥ # AVP.7.3.5d.
anyad adya karvaram anyad u śvaḥ # RV.6.24.5a.
anyad āhur (īśāU. evāhur) avidyāyāḥ (VSK.īśāU. avidyayā) # VS.40.13b; VSK.40.10b; īśāU.10b.
anyad evāhur vidyāyāḥ (VSK.īśāU. vidyayā) # VS.40.13a; VSK.40.10a; īśāU.10a.
anyad evāhuḥ saṃbhavāt # VS.40.10a; īśāU.13a.
anyam asmad ririṣeḥ kaṃ cid adrivaḥ # RV.1.129.10f.
anvavindan ṛtāyavaḥ # AVP.9.11.13b.
anvāsāribhyaḥ svāhā # HG.2.9.2; ApMB.2.18.44.
apa kṛṣṇāṃ nirṇijaṃ devy āvaḥ # RV.1.113.14b.
apa tyā asthur anirā amīvāḥ # RV.8.48.11a.
apa druho mānuṣasya duro vaḥ # RV.1.121.4d.
apa dvārā tamaso vahnir āvaḥ # RV.3.5.1d.
apa dveṣo maghonī duhitā divaḥ # RV.1.48.8c.
apabharaṇībhyaḥ svāhā # TB.3.1.5.14.
apa rakṣaḥ sadānvāḥ # AVP.7.7.3b.
aparimitāya svāhā # Kauś.122.2.
aparītaṃ nṛto śavaḥ # RV.8.24.9b.
apalālapate svāhā # TA.6.2.1.
apaśyaṃ grāmaṃ vahamānam ārāt # RV.10.27.19a.
apaśyate svāhā # TS.7.5.12.1; KSA.5.3.
apas te rasaḥ siṣaktu yātudhāna svāhā # AVP.2.83.1.
apaḥ samudrād divam ud vahanti (Kauś. -hantu) # AVś.4.27.4a; AVP.4.35.4a; 14.1.8a; Kauś.3.3b. P: apaḥ samudrāt Vait.12.12.
apaḥ svaḥ paribhūr eṣy ā divam # RV.1.52.12d.
apāḥ pūrveṣāṃ harivaḥ sutānām # RV.10.96.13a; AVś.20.32.3a; AB.4.4.8,9,12; KB.17.4; Aś.6.3.16. P: apāḥ pūrveṣām śś.9.6.18; Vait.26.13.
apākhyātre svāhā # TA.6.2.1.
apāṃ garbho 'si rāṣṭradā rāṣṭraṃ me dehi svāhā # VS.10.3; śB.5.3.4.11.
apāñco yantu nivatā (AVP. prabudhā) durasyavaḥ (KS. nirṛthaṃ punas te) # AVś.5.3.2c; AVP.5.4.2c; KS.40.10c. See pratyañco etc.
apādakāya svāhā # TS.7.5.12.1; KSA.5.3.
apānaṃ yacha svāhā # AB.2.21.3; Aś.5.2.2.
apānaṃ me jinva svāhā # KB.12.4; śś.6.8.2. See apānaṃ jinva.
apānāya svāhā # VS.22.23; 23.18; TS.7.1.19.1; 4.21.1; MS.3.12.9: 163.7; 3.12.20: 166.8; KSA.1.10; 4.10; śB.13.2.8.2; 5.1.4; TA.4.5.1; 15.1; 10.33.1; 34.1; KA.2.79; Tā.10.69; Mś.9.2.4.11; MahānU.15.8,9; ChU.5.21.1; MU.6.9; PrāṇāgU.1.
apānena gandhān aśīya svāhā # PG.1.19.4. Cf. BṛhU.3.2.2.
apāne 'mṛtam adhāṃ svāhā # JB.1.14. Cf. prec.
apāno yajñena kalpatām (VS. -tāṃ svāhā) # VS.22.33; TS.1.7.9.1; 4.7.10.2.
apāṃ napāt sindhavaḥ sapta pātana # AVś.6.3.1c.
apāṃ naptre svāhā # TS.1.8.16.2; MS.2.6.13: 72.8; 4.4.7: 58.2; KS.15.8; TB.1.7.10.6; Apś.18.20.3; Mś.9.1.5.4. P: apāṃ naptre MG.1.5.2.
apām upasthe adhy āyavaḥ kavim # RV.9.86.25c.
apāṃ pataye svāhā # ṣB.5.5; AdB.5.
apāṃ patir asi rāṣṭradā rāṣṭraṃ me dehi svāhā # VS.10.3; śB.5.3.4.10. See prec. but one.
apāṃ puṣpam asy oṣadhīnāṃ rasa (TB.Apś. rasaḥ somasya priyaṃ dhāma; Lś. raso 'gneḥ priyatamā tanūr) indrasya (TB.Apś. agneḥ, indrasya, and viśveṣāṃ devānāṃ) priyatamaṃ haviḥ svāhā # PB.1.6.8; TB.3.7.14.2,3; Lś.3.2.8; Apś.14.32.1. P: apāṃ puṣpam Lś.2.11.9. Cf. apām oṣadhīnāṃ rasa.
apāṃ modāya svāhā # VS.22.6; TS.7.1.14.1; 16.1; MS.3.12.2: 160.9; KSA.1.7; śB.13.1.3.3; TB.3.8.6.4.
apāvyaṃ vāco aśāntiṃ vaha # Aś.1.2.1. Cf. TS.2.2.6.3.
apijāya svāhā # VS.9.20; 18.28; 22.32; MS.1.11.3: 163.17; KS.14.1; śB.5.2.1.2.
apibat kadruvaḥ sutam # RV.8.45.26a; SV.1.131a.
apetetaḥ sadānvāḥ # AVP.5.1.5a.
apaitenārātsīr asau svāhā # AVś.5.6.7a.
apo devā madhumatīr agṛbhṇan # VS.10.1a; śB.5.3.4.3. P: apo devāḥ Kś.15.4.43. See under apo devīr maetc.
apo hy eṣām ajuṣanta devāḥ # RV.4.33.9a.
apratidhṛṣyāya tvā vātāya svāhā # VS.38.7; MS.4.9.8: 128.9; śB.14.2.2.4; TA.4.9.1.
apramādam ihopā yantu sarvāḥ # Kauś.98.2d.
aprāṇate svāhā # TS.7.5.12.1; KSA.5.3.
aprāṇāya (KSA. aprāṇakāya) svāhā # TS.7.5.12.1; KSA.5.3.
apsu dhūtasya harivaḥ pibeha # RV.10.104.2a; AVś.20.33.1a; Aś.6.4.10. P: apsu dhūtasya Vait.26.7.
abdaivatam (sc. sūktam), abliṅgam (sc. sūktam), and abliṅgāḥ (sc. ṛcaḥ) # designations of the three stanzas, āpo hi ṣṭhā mayobhuvaḥ (q.v.) GDh.25.7; ViDh.56.16; BDh.2.4.7.2; 10.17.37; 3.2.7; 4.2.13; VāDh.28.13; MDh.8.106; 11.133; YDh.1.24; LAtDh.3.14; VAtDh.3.14; Karmap.2.1.5.
abhayaṃ naḥ prājāpatyebhyo bhūyāt # AG.2.3.5; MG.2.7.1 (with svāhā).
abhi kṣamadhvaṃ yujyāya devāḥ # RV.2.28.3d.
abhijite svāhā # TB.3.1.5.6.
abhijityai svāhā # TB.3.1.4.3,13,14; 5.1,2,4,5,6,14.
abhi tyaṃ gāvaḥ payasā payovṛdham # RV.9.84.5a.
abhi tvā devaḥ savitā # RV.10.174.3a; AVś.1.29.3a; AVP.1.11.3a.
abhi dyumnaṃ (RV.VS. sumnaṃ) devabhaktaṃ yaviṣṭha (MS.KS. devahitaṃ yaviṣṭhya) # RV.10.45.9d; VS.12.26d; TS.4.2.2.3d; MS.2.7.9d: 87.2; KS.16.9d; ApMB.2.11.28d.
abhi droṇāni babhravaḥ # RV.9.33.2a; SV.2.115a; JB.3.13; PB.11.3.1.
abhi dhenavaḥ payasem (SV. payased) aśiśrayuḥ # RV.9.86.17d; SV.2.503d.
abhipramandur āyavaḥ # RV.8.12.13b.
abhi prayāṃsi vāhasā # RV.3.11.7a; SV.2.907a; Aś.7.8.1.
abhi prayo nāsatyā vahanti (RV.6.63.7b, vahantu) # RV.1.118.4d; 6.63.7b.
abhi pra vaḥ surādhasam # RV.8.49 (Vāl.1).1a; AVś.20.51.1a; SV.1.235a; 2.161a; PB.11.9.2; ā.5.2.4.2; Aś.7.4.3; 8.6.16; Vait.31.18,24; 33.7; 41.8. P: abhi pra vaḥ śś.7.23.4; 12.9.11. Designated as vālakhilyāni Aś.8.4.8, and elsewhere. Each stanza of this hymn is to be compared with the corresponding stanza of RV.8.50 (Vāl.2).
abhi priyā divas padā (SV. divaḥ kaviḥ) # RV.9.12.8a; SV.2.554a.
abhibhave svāhā # see abhibhuve svāhā.
abhibhuve (MS. abhibhve; KS. abhibhave ?) svāhā # VS.22.30; MS.2.13.17: 164.15; 3.12.11: 163.15; 3.12.14: 164.11; KS.35.10; TB.3.10.7.1; Apś.14.25.11.
abhibhūḥsauryadivyānāṃ sarpāṇām adhipataye svāhā (also adhipate 'vanenikṣva, adhipata eṣa te baliḥ, and adhipate pralikhasva) # PG.2.14.9,12,14,16.
abhibhve svāhā # see abhibhuve svāhā.
abhimātighne svāhā # MS.3.12.14: 164.11.
abhimātiṣāhe svāhā # MS.3.12.14: 164.11.
abhilālapate svāhā # TA.6.2.1.
abhi vatsaṃ na dhenavaḥ (SV. mātaraḥ) # RV.9.13.7b; AVś.20.48.1c; SV.2.543b.
abhi vatsaṃ na svasareṣu dhenavaḥ # RV.8.88.1c; AVś.20.9.1c; 49.4c; SV.1.236c; 2.35c; VS.26.11c; PB.11.4.3c.
abhivayase svāhā # MS.3.12.14: 164.9. See Apś.17.6.1.
abhivardham abhibhavam # AVP.12.6.3a. Cf. under abhīvarto abhibhavaḥ.
abhivarṣate svāhā # TS.7.5.11.1; KSA.5.2. Cf. avavarṣate.
abhi vājam uta śravaḥ # RV.9.1.4c; 6.3c; 51.5c; 63.12c.
abhivlagyā cid adrivaḥ # RV.1.133.2a.
abhi śrava ṛjyanto vaheyuḥ # RV.6.37.3c; N.10.3c.
abhiṣāhe svāhā # MS.3.12.11: 163.15. See abhīṣāhe etc.
abhiṣṭane te adrivaḥ # RV.1.80.14a.
abhi suvanāsa indavaḥ # RV.9.17.2a.
abhi somaṃ mṛśāmasi # RV.10.173.6b. See ava somaṃ, ā vaḥ somaṃ, and vācā somam avanayāmi.
abhi somāsa āyavaḥ # RV.9.23.4a; 107.14a; SV.1.518a; 2.206a; JB.2.421; 3.40,213a; PB.12.3.4; 14.9.3.
abhi svadhābhis tanvaḥ pipiśre # RV.5.60.4b.
abhisvarā niṣadā gā avasyavaḥ # RV.2.21.5c.
abhihitāya svāhā # TS.7.4.22.1; KSA.5.1.
abhīmaṃ (TSṃś. -māṃ; MS. -mān) mahinā (VS. -mā) divam (MS. divaḥ) # VS.38.17a; TS.4.1.6.2a; MS.4.9.1a: 121.15; TA.4.3.1a; Apś.15.4.4; Mś.4.1.23. P: abhīmam Kś.26.6.25. See abhi yo mahinā.
abhīvarto abhibhavaḥ # AVś.1.29.4a. Cf. abhivardham, and next but one.
abhīva svaḥ pra jihīte # AVś.20.127.10a; śś.12.17.1.4a.
abhīṣāhe svāhā # MS.3.12.14: 164.10. See abhiṣāhe etc., and Apś.17.6.1.
abhūd u vaḥ suśakā devayajyā # RV.10.30.15d.
abhūd devaḥ savitā vandyo nu naḥ # RV.4.54.1a; KS.34.18a; KB.20.3; GB.2.2.12a; 4.7; TB.3.7.13.4a; Aś.5.18.2; Vait.16.15a; Apś.14.28.6; Mś.2.5.4.24a. P: abhūd devaḥ Aś.5.18.5; śś.8.3.2,9; Vait.23.22.
abhūd bhadrā devahūtir no adya # RV.10.18.3b; AVś.12.2.22b; TA.6.10.2b.
abhy arṣanti babhravaḥ # RV.9.63.6b.
abhy aṣṭhāṃ (TS.KS.Apś. asthād; MSṃś. asthāṃ) viśvāḥ pṛtanā arātīḥ # AVś.10.5.36b; 16.9.1b; TS.4.2.8.1a; MS.1.5.3a: 69.13; 1.6.2a: 87.1; KS.39.1a. Ps: abhy asthāṃ viśvāḥ pṛtanāḥ Mś.1.5.4.11; 6.1.6.17 (18); abhy asthād viśvāḥ Apś.5.14.14; 16.22.1.
abhy ahaṃ viśvāḥ pṛtanā yathāsāni # AVś.6.97.1c.
abhyācāram asurāṇāṃ śvaḥ-śvaḥ # AVś.10.3.2d.
abhrayantyai svāhā # TB.3.7.4.1.
abhrāya svāhā # VS.22.26.
amajjakāya svāhā # TS.7.5.12.2; KSA.5.3.
amaṇir (śś. amaṇivo) ahiraṇyavān (śś. -vaḥ) # AVś.20.128.6b; śś.12.21.2.1b.
amanase (KSA. amanaskāya) svāhā # TS.7.5.12.2; KSA.5.3.
amanmahīd anāśavaḥ (PB. -hīt tad āśavaḥ) # RV.8.1.14a; AVś.20.116.2a; PB.9.10.1a.
amamrir bhavāmṛto 'tijīvaḥ # AVś.8.2.26c.
amartyā jihata indra devāḥ # RV.6.18.15b; MS.4.12.3b: 183.6; KS.8.16b.
amāṃsakāya svāhā # TS.7.5.12.2; KSA.5.3.
amā ca pacate vaśām # AVś.12.4.38b. Cf. pacate vāhutām.
amāvāsyāyai surādhase svāhā # Mś.1.3.2.21. See next.
amāvāsyāyai svāhā # TB.3.1.5.15; 7.5.13; Apś.2.20.5. See prec.
amā sate vahasi bhūri vāmam # RV.1.124.12c; 6.64.6c.
amitrayantam adrivaḥ # RV.5.35.5b.
amitrān no jayantu svāhā # AVś.5.21.12c.
amī tvā jahati putra devāḥ # RV.4.18.11b; TS.3.2.11.3b; MS.4.12.5b: 192.6.
amīvahā vāstoṣpate # RV.7.55.1a; MS.1.5.13a: 82.11; Mś.1.6.3.1; śG.3.4.8; PG.3.4.7a; ApMB.2.15.21a (ApG.7.17.12); MG.2.11.19; N.10.17a. P: amīvahā Rvidh.2.26.5; 27.2. See anamīvo vāstoṣ-.
amukhāya svāhā # TS.7.5.12.2; KSA.5.3.
amum āvahāmum āvaha # AB.1.2.6.
amuṣmiṃl loka upa vaḥ kṣarantu # HG.2.12.10c.
amuṣmai svāhā # Kś.20.8.4; AG.1.3.7; KhG.2.1.23; ApMB.2.19.1--6; HG.1.3.3; 7.20. See next, and amuṣyai etc.
amuṣmai svāhāmuṣmai svāhā # śB.13.3.5.2; TB.3.9.15.1; HG.2.20.6. See prec., and amuṣyai etc.
amuṣyai svāhā # śG.3.13.5 (quater). Cf. next, and amuṣmai etc.
amuṣyai svāhāmuṣyai svāhā # KB.4.14; śG.1.9.18. Cf. prec., and amuṣmai etc.
amūḥ pāre pṛdākvaḥ # AVś.1.27.1a. P: amūḥ pāre Kauś.50.4.
amṛḍayo dūrehetir mṛtyur gandharvaḥ # MS.2.12.2: 145.9. P: amṛḍayo dūrehetiḥ Mś.6.2.5.32. See dūrehetir amṛḍayo.
amṛtaṃ prāṇe juhomi svāhā # Aś.2.4.14. Cf. amṛte amṛtaṃ, and amṛte prāṇaṃ.
amṛte amṛtaṃ juhomi svāhā # Kś.4.14.28. Cf. under amṛtaṃ prāṇe.
amṛte prāṇaṃ juhomi svāhā # Mś.1.6.1.50. Cf. under amṛtaṃ prāṇe.
ameṣṭam asi svāhā # VS.10.20; śB.5.4.2.10. See yameṣṭam.
ambāyai svāhā # TB.3.1.4.1.
ambhobhyaḥ svāhā # TS.7.4.14.1; KSA.4.3; Apś.20.11.18.
ayaṃ vai tvām ajanayad ayaṃ tvad adhijāyatām asau svāhā # śś.4.14.36. See asmād vai tvam, and asmāt tvam adhijāto.
ayaṃ śatrūn jayatu jarhṛṣāṇaḥ (Aś. jarhiṣāṇaḥ; VS.śB. jarhṛṣāṇaḥ svāhā) # VS.5.37d; 7.44d; VSK.9.2.4d; TS.1.3.4.1c; 4.46.3c; MS.1.3.37c: 43.15; KS.4.9c; 6.10d; śB.3.6.3.12d; 4.3.4.13d; TB.2.4.6.12c; Aś.8.14.4c. See ahaṃ śatrūn.
ayaṃ sahasramānavo dṛśaḥ kavīnāṃ matir jyotir vidharma (Apś. vidharmā) # SV.1.458; Apś.21.9.15; Mś.7.2.3.6 (corrupt). P: ayaṃ sahasramānavaḥ JB.2.392; PB.4.9.1; Svidh.1.6.2; 3.1.4. See next.
ayaṃ su tubhyaṃ varuṇa svadhāvaḥ # RV.7.86.8a; Aś.3.7.15.
ayaṃ somaḥ sudānavaḥ # RV.1.45.10c. Cf. BṛhD.3.111.
ayakṣmāya tvā saṃsṛjāmi prajābhyaḥ # VS.11.53d; TS.4.1.5.2; MS.2.7.5d: 80.4; KS.16.5d; śB.6.5.1.5. Cf. ayakṣmā vaḥ.
ayaṃ devaḥ sahasā jāyamānaḥ # RV.6.44.22a. Cf. BṛhD.5.108 (B).
ayaṃ no agnir varivas (TS.KS.Aś.Apś. varivaḥ) kṛṇotu # VS.5.37a; 7.44a; TS.1.3.4.1a; 4.46.3a; MS.1.3.37a: 43.14; KS.4.9a; 6.10a; śB.3.6.3.12a; 4.3.4.13a; Aś.8.14.4a; Apś.11.17.3; Mś.8.23.25. Ps: ayaṃ no agniḥ MS.4.11.4: 172.9; Vait.4.21; Mś.2.4.5.12; ayaṃ naḥ Kś.8.7.9; 10.2.8.
ayaṃ no devaḥ savitā bṛhaspatiḥ # ApMB.1.7.12a (ApG.2.6.7).
ayaṃ puro bhuvaḥ (MS.KSṃś. bhūḥ) # VS.13.54; TS.4.3.2.1; 5.2.10.3; MS.2.7.19: 103.15; KS.16.19; 20.9; śB.8.1.1.4; 4.2; Apś.16.32.1; 20.19.12; 21.13.9; Mś.6.1.8.4; 7.2.1.41; 7.2.6.5. P: ayaṃ puraḥ Kś.17.6.3; 12.2.
ayaṃ bhāgo bhāgapatiś ca devāḥ # AVP.2.23.5c.
ayaṃ mitro namasyaḥ suśevaḥ # RV.3.59.4a; TB.2.8.7.5a.
ayaṃ me devaḥ savitā tad āha # RV.10.27.18c.
ayā iva pari caranti devāḥ # RV.10.116.9c.
ayātayanta kṣitayo navagvāḥ # RV.1.33.6b.
ayā dhiyā ya ucyate patir divaḥ # RV.8.13.8c.
ayā no yajñaṃ vahāsi # Kś.25.1.11c. Cf. under ayasā havyam.
ayā vājaṃ devahitaṃ sanema # RV.6.17.15a; AVś.19.12.1c; 20.63.3c; 124.6c; SV.1.454a; KB.11.6; Aś.8.3.1; śś.18.15.6. P: ayā vājam śś.6.6.15; 12.5.23; 12.14.
ayāsyo aṅgiraso navagvāḥ # RV.10.108.8b.
ayukta sapta śundhyuvaḥ # RV.1.50.9a; AVś.13.2.24a; 20.47.21a; ArS.5.13a; KS.9.19a; 11.1; TB.2.4.5.4a.
ayuktāya svāhā # TS.7.4.22.1; KSA.5.1.
ayujo yuktāḥ pravahanty agre # JB.2.438a.
ayutāya svāhā # TS.7.2.20.1; KSA.2.10; TB.3.8.16.2.
ayuto 'ham ayuto ma ātmāyutaṃ me cakṣur ayutaṃ me śrotram ayuto me prāṇo 'yuto me 'pāno 'yuto me vyāno 'yuto 'haṃ sarvaḥ # AVś.19.51.1. P: ayuto 'ham Kauś.91.3.
ayohanur yajato mandrajihvaḥ # RV.6.71.4c.
araṇyāya svāhā # TS.7.1.17.1; KSA.1.8.
araṃ dhāmabhya indavaḥ # RV.8.92.24c; SV.2.1012c.
arātiṃ sarve gandharvāḥ # AVP.5.26.6c.
arātīvā cid adrivaḥ # RV.8.62.11c; TS.7.4.15.1c; KSA.4.4c.
arāyakṣayaṇam asy arāyacātanaṃ me dāḥ svāhā # AVś.2.18.3. P: arāyakṣayaṇam Kauś.8.25.
ariktāya svāhā # TS.7.3.20.1; KSA.3.10.
ariṣṭaṃ svastivāhanam # ApMB.1.6.11b. See sugaṃ svasti-.
ariṣṭā asmākaṃ vīrāḥ (Apś.ApMB.JG. vīrāḥ santu) # AVP.5.16.7c; Aś.3.11.6c; śś.4.11.6c; Kś.25.5.28c; Apś.13.18.1c; Mś.1.4.3.9c; śG.3.4.4; PG.1.3.14c; MG.2.11.18c; ApMB.2.15.16a; JG.1.4c. See ariṣṭās tanvo, ariṣṭāḥ sarvahāyasaḥ, and cf. achidraḥ prajayā.
ariṣṭāsū sacevahi # AVś.14.2.72c.
ariṣṭāḥ sarvahāyasaḥ # AVś.10.5.23c. See under ariṣṭā asmākaṃ.
ariṣṭyā avyathyai saṃveśāyopaveśāya gāyatryā (also triṣṭubho, jagatyā, anuṣṭubho, paṅktyā) abhibhūtyai svāhā # Apś.14.26.2. See next, and saṃveśāyo-.
ariṣṭyā avyathyai saṃveśāyopaveśāya gāyatryai chandase 'bhibhuve svāhā (also ... triṣṭubhe jagatyā anuṣṭubhe chandase 'bhibhuve svāhā) # KS.35.11. See under prec.
aruṇāya svāhā # TS.7.3.18.1; KSA.3.8.
aruṇāḥ santu ketavaḥ # AVś.11.10.7d.
aruṇaitāya svāhā # TS.7.3.17.1; KSA.3.7.
arundhatībhyaḥ svāhā # TB.3.1.4.8.
aruṣaṃ na divaḥ śiśum # RV.4.15.6b.
areṇavas tuja ā sadman dhenavaḥ # RV.1.151.5b.
areṇavo vitatā # see areṇavaḥ sukṛtā.
aretaskāya svāhā # TS.7.5.12.2; KSA.5.3.
arkam arcantu kāravaḥ # RV.8.92.19c; AVś.20.110.1c; SV.1.158c; 2.72c.
arkasya devāḥ parame vyoman (JB. viyoman) # JB.2.88b; śB.8.6.2.19a.
arcāmasi vīra brahmavāhaḥ # RV.6.21.6d.
arciḥpāṇaye svāhā # ṣB.5.7; AdB.7.
arjunāya svāhā # TB.3.10.7.1.
arjunīḥ santu dhenavaḥ # TA.6.7.1b. See kṛṣṇā dhānā.
arṇavāya tvā vātāya svāhā # MS.4.9.8: 128.6.
arṇavāya svāhā # VS.22.25; MS.3.12.12: 164.2. See prec. but one.
ardhamāsā māsā ṛtavaḥ # TA.10.1.2a; MahānU.1.9a.
ardhamāsebhyaḥ svāhā # VS.22.8; TS.7.1.15.1; MS.3.12.7: 162.15; KSA.1.6; TB.3.1.6.1.
arbudāya svāhā # TS.7.2.20.1; KSA.2.10; TB.3.8.16.3.
arbudir nāma yo devaḥ # AVś.11.9.4a.
aryamā nāma yo devaḥ # AVś.11.6.4c; AVP.15.13.4c.
aryamṇaḥ kumbhī śatruḥ pātrapāṇir nipuṇiḥ svāhā (JB. -puṇahā, without svāhā) # HG.2.3.7; JG.1.8. See under ālikhann animiṣaḥ.
aryamṇe tvā svāhā # MG.1.10.11. See aryamṇe svāhā.
aryamṇe svāhā # VS.10.5; śB.5.3.5.9; TB.3.1.4.9 (so comm.; text aryamṇoḥ). See aryamṇe tvā svāhā.
arvatā sa dhatte akṣiti śravaḥ # RV.8.103.5b.
arvanto na śravasyavaḥ # RV.9.10.1b; 66.10c; SV.2.7c,469b; JB.3.175b.
arvāg indra sadhamādo vahantu # RV.3.43.6b.
arvāg devebhya uta yau paro divaḥ # AVP.5.22.1b.
arvāṅ ehi somakāmaṃ tvāhuḥ # RV.1.104.9a; AVś.20.8.2a; AB.6.11.10; GB.2.2.21; Aś.5.5.19. P: arvāṅ ehi śś.7.17.8.
arvāṅ tricakro madhuvāhano rathaḥ # RV.1.157.3a; SV.2.1110a.
arvācyai diśe svāhā # VS.22.24 (sexies),27; MS.3.12.8: 163.4 (bis),5 (bis),6.
arvāñcaṃ rayiṃ vahataṃ suvīram # RV.1.34.12b.
arvāñcam adya yayyaṃ nṛvāhaṇam # RV.2.37.5a; Kś.12.3.14a; Apś.21.7.17a; Mś.7.2.2.30a.
arṣād aha prasavaḥ sargataktaḥ # RV.3.33.11c.
arhanto ye sudānavaḥ # RV.5.52.5a.
aliklavebhyo gṛdhrebhyaḥ # AVś.11.2.2b. In reality the pāda should read, aliklavebhyo gṛdhrebhyo ye ca kṛṣṇāḥ; the last word of the hemistich, aviṣyavaḥ, goes over to the second hemistich: see aviṣyavo.
alivandāya svāhā # KSA.12.1. See iluvardāya.
alomakāya svāhā # TS.7.5.12.2; KSA.5.3.
alohitāya svāhā # TS.7.5.12.2; KSA.5.3.
avakrandate svāhā # TS.7.1.19.1; KSA.1.10. See avakrandāya.
avakrandāya svāhā # VS.22.7; MS.3.12.3: 160.12. See avakrandate.
avaghnatī ni jahi ya imāṃ pṛtanyavaḥ # AVś.11.1.9c.
ava caṣṭe divaḥ śiśuḥ # RV.9.38.5b; SV.2.627b.
avaṭyābhyaḥ svāhā # TS.7.4.13.1; KSA.4.2.
avadate svāhā # TS.7.5.12.1; KSA.5.3.
ava divas tārayanti # AVś.7.107.1a. P: ava divaḥ Kauś.31.27.
ava dīkṣām asṛkṣata (ApMB. adāstha) svāhā # AVś.14.2.52c; ApMB.1.4.4b. See under iyam apa.
ava dīdhed ahīśuvaḥ # RV.10.144.3c.
ava devānāṃ yaja heḍo agne (KS. yaje hīḍyāni [text yajehīḍyāni]; Mś. yaje heḍyāni, svāhā) # AVś.19.3.4d; AVP.1.73.4d; KS.7.12d; Mś.1.5.1.16d. See agne devānām, and ava devān.
avadyabhiyā bahavaḥ pṛṇanti # RV.10.107.3d.
avantu naḥ kaśyapo vāmadevaḥ # AVś.18.3.15d.
avantu naḥ pitaro devahūtiṣu # AVP.1.95.4d. See next but two.
avantu mā pitaro devahūtau # RV.6.52.4d. See prec. but two.
avantu mā sindhavaḥ pinvamānāḥ # RV.6.52.4b.
avantu sapta sindhavaḥ # RV.8.54 (Vāl.6).4b.
avanty asya pavītāram (SV.JB. pavitāram) āśavaḥ # RV.9.83.2c; SV.2.226c; JB.3.54c.
avapannebhyaḥ svāhā # TS.7.3.19.1; 20.1; KSA.3.9,10.
avapan pañca mānavāḥ # AVś.18.4.55b; TA.6.6.2b.
avabhṛthāya svāhā # KSA.5.7,8.
avamebhyaḥ pitṛbhyaḥ svāhā saha bhakṣebhyaḥ # Lś.3.2.11.
avayāsāya svāhā # TS.1.4.35.1; KSA.5.6; TA.3.20.1.
ava rakṣo divaḥ sapatnaṃ vadhyāsam # Apś.1.19.11.
avardhayan dasyuhatyāya devāḥ # RV.10.95.7d; N.10.47d.
avarṣyābhyaḥ svāhā # TS.7.4.13.1; KSA.4.2.
avavarṣate svāhā # VS.22.26. Cf. abhivarṣate.
avavyayann asitaṃ deva vasma (TB.Apś. vasvaḥ) # RV.4.13.4b; MS.4.12.5b: 194.1; KS.11.13b; TB.2.4.5.5b; Apś.16.11.12b.
avaś ca yaḥ paraḥ srucā (Vait. paraḥ srucaḥ; KS. paro divaḥ) # RV.10.17.13b; KS.35.8b; Vait.16.17b.
ava śmaśā rudhad vāḥ # RV.10.105.1b; SV.1.228b; N.5.12.
avasānapatibhyaḥ svāhā # Tā.10.67.2; MahānU.19.2.
avasānebhyaḥ svāhā # Tā.10.67.2; MahānU.19.2.
avasthā nāma stha teṣāṃ va uttarād gṛhā udīcī dik teṣāṃ vo vāta iṣavaḥ # AVP.2.56.4. Cf. next two, and AVś.3.26; AVP.3.11.
avasthāvāno nāmā stha teṣāṃ va uttarād gṛhā āpo va iṣavaḥ samudraḥ (ApMB. samudro vātanāmam) # TS.5.5.10.4; ApMB.2.17.23 (ApG.7.18.12).
avaspate divaspate rakṣoghne svāhā # AVP.2.54.6.
avasphūrjate svāhā # VS.22.26.
avasphūrjan didyud (MS.KS. vidyud) varṣan bhūtar āvṛt svāhā (MS. varṣaṃs tveṣa rāvaṭ svāhā; KS. varṣaṃs tveva rāvat svāhā) # TS.2.4.7.2; MS.2.4.7: 44.4; KS.11.9. Cf. under anaśany.
avasyave tvā vātāya svāhā # VS.38.7; MS.4.9.8: 128.8; śB.14.2.2.5; TA.4.9.1.
avasyave yo varivaḥ kṛṇoti # RV.4.50.9c; AB.8.26.12.
avasyave śatruhaṇe svāhā # AVP.7.20.6a.
ava svaḥ sakhā dudhuvīta parvataḥ # RV.8.70.11c.
avācacakṣaṃ padam asya sasvaḥ # RV.5.30.2a.
avācyai diśe svāhā # VS.22.24.
avāḍ ḍhavyeṣito havyavāhaḥ # AVś.18.4.1c.
avāntaradiśāḥ paśavaḥ # KSA.5.5.
avāntaradiśābhyaḥ svāhā # TS.7.1.15.1; KSA.1.6.
avāra ikṣavaḥ pāryebhyaḥ (KSA. pārīyebhyaḥ) pakṣmabhyaḥ svāhā # TS.7.3.16.1; KSA.3.6. See avāryāṇi etc.
avārayanta varaṇena devāḥ # AVś.10.3.2c.
avāryāṇi pakṣmāṇi pāryā ikṣavaḥ # VS.25.1; MS.3.15.1: 178.1. See avāra etc.
avāsṛjaḥ prasvaḥ śvañcayo girīn # RV.10.138.2a.
avāsṛjanta jivrayo na devāḥ # RV.4.19.2a.
avitā no ajāśvaḥ # RV.9.67.10a. Cf. BṛhD.6.131.
avidveṣaṃ kṛṇomi vaḥ # AVś.3.30.1b; AVP.5.19.1b.
avindad gā apaḥ svaḥ # RV.5.14.4c; MS.4.10.2c: 146.6.
aviśran patayiṣṇavaḥ # RV.8.27.12d.
aviṣaṃ naḥ pituṃ kṛdhi sudhīn yonīn suṣadāṃ pṛthivīṃ svāhā # KS.1.12; 31.12. See prec. two and next.
aviṣyavas pāsyavaḥ # AVP.2.91.3.
avaitenārātsīr asau svāhā # AVś.5.6.6a.
avocāma namo asmā avasyavaḥ # RV.1.114.11a.
avo divo vartamānā avāhan # RV.5.40.6b.
avoṣāya svāhā # Kauś.116.2.
avyo vārebhir uta devahūtibhiḥ # RV.9.68.7c.
aśatrubhyo abhavaḥ śatrur indra # RV.8.96.16b; AVś.20.137.10b; SV.1.326b.
aśanir iṣavaḥ # AVś.3.27.4; AVP.3.24.6.
aśikṣo yatra śacyā śacīvaḥ # RV.6.31.4c.
aśimidāya tvā vātāya svāhā # VS.38.7; śB.14.2.2.5. Cf. śimidvate.
aśītyai svāhā # TS.7.2.17.1; 18.1; KSA.2.1,3,5,6,7,8.
aśīrṣakāya svāhā # TS.7.5.12.1; KSA.5.3.
aśīrṣāṇā ahaya (SV. aśīrṣāṇo 'haya) iva (AVś. aśīrṣāṇa ivāhayaḥ) # RVKh.10.103.2b; AVś.6.67.2b; SV.2.1221b.
aśṛṇvate svāhā # TS.7.5.12.1; KSA.5.3.
aśyāma rayiṃ rayivaḥ suvīram # RV.6.5.7b; VS.18.74b; TS.1.3.14.3b.
aśramaṇā aśṛthitā amṛtyavaḥ # RV.10.94.11b.
aśvaḥ kartvo ratha uteha kartvaḥ # RV.1.161.3b.
aśvatthaḥ khadiro dhavaḥ # AVś.20.131.17. Cf. under aśvatthāt.
aśvatthād dhavyavāhād dhi jātām # TB.1.2.1.8a; Apś.5.1.4a.
aśvatthe vo niṣadanam (MS. niveśanam) # RV.10.97.5a; AVP.11.6.6a; VS.12.79a; 35.4a; TS.4.2.6.2a; MS.2.7.13a: 93.9; KS.16.13a; śB.13.8.3.1a. P: aśvatthe vaḥ Kś.21.4.4.
aśvaṃ na gīrbhī rathyaṃ sudānavaḥ # RV.8.103.7a; SV.2.934a.
aśvayugbhyāṃ svāhā # TB.3.1.5.13; śG.4.16.2.
aśvavṛṣeṇaikaśaphāḥ paśavaḥ # KS.35.15.
aśvasyātra janimāsya ca svaḥ # RV.2.35.6a.
aśvā iva vṛṣaṇas taviṣīyavaḥ # RV.8.23.11c.
aśvā ived aruṣāsaḥ sabandhavaḥ # RV.5.59.5a.
aśvān ratheṣu bhaga ā sudānavaḥ # RV.2.34.8b.
aśvā bhūtvā pṛṣṭivāho vahāthaḥ # AVś.18.4.10c.
aśvāsaḥ pruṣitapsavaḥ # RV.5.75.6b.
aśvāso deva sādhavaḥ # RV.6.16.43b; SV.1.25b; 2.733b; VS.13.36b; TS.4.2.9.5b; MS.2.7.17b: 101.8; KS.22.5b; JB.2.379.
aśvāso na ye jyeṣṭhāsa āśavaḥ # RV.10.78.5a.
aśvāso ye te vṛṣaṇo raghudravaḥ # RV.8.1.9c.
aśvinā tvā pra vahatāṃ rathena # RV.10.85.26b; AVś.14.1.20b. See aśvinau etc.
aśvinā devaḥ savitā bhagaś ca # AVP.3.37.5c.
aśvināv ajvinau jāgatena chandasā tāv aśyāṃ tāv anvārabhe tābhyāṃ mām avatu tābhyāṃ svāhā # Aś.6.5.2.
aśvinoḥ prāṇo 'si tasya te dattāṃ yayoḥ prāṇo 'si svāhā # TS.2.3.10.1. P: aśvinoḥ prāṇo 'si TS.2.3.11.2; Apś.19.24.1. See prec. and next.
aśvinau tvā pra vahatāṃ rathena # ApMB.1.2.8b; JG.1.22b. See aśvinā etc.
aśvibhyāṃ svāhā # AB.7.9.2; TB.3.1.5.13; śś.6.3.8; śG.4.16.2; Svidh.1.8.15.
aśvibhyāṃ dvyakṣarāya chandase svāhā # MS.1.11.10: 173.2.
aśvo na devavāhanaḥ # RV.3.27.14b; AVś.20.102.2b; SV.2.889b; śB.1.4.1.30; 3.6; TB.3.5.2.2b.
aśvopadāna bhagavaḥ # AVP.11.3.8a.
aśvo yamasya yaḥ śyāvaḥ (AVP. śāvaḥ) # AVś.5.5.8c; AVP.6.4.8c.
aṣāḍhābhyaḥ svāhā # TB.3.1.5.4,5.
aṣṭakāyai surādhase svāhā # MG.2.8.5; JG.2.3.
aṣṭakāyai svāhā # GG.3.10.16,35; 4.4.19,24; KhG.3.3.33; 4.13; PG.3.3.7; JG.2.3.
aṣṭadhā yukto vahati vahnir ugraḥ # AVś.13.3.19a.
aṣṭabhyaḥ śatebhyaḥ svāhā # KSA.2.9. See aṣṭābhyaḥ etc.
aṣṭarcebhyaḥ svāhā # AVś.19.23.5.
aṣṭācatvāriṃśate svāhā # KSA.2.3,5.
aṣṭātriṃśate svāhā # KSA.2.3.
aṣṭādaśabhyaḥ svāhā # TS.7.2.11.1; 13.1; KSA.2.3.
aṣṭādaśarcebhyaḥ svāhā # AVś.19.23.15.
aṣṭānavatyai svāhā # TS.7.2.13.1; KSA.2.3.
aṣṭāpañcāśate svāhā # KSA.2.3.
aṣṭābhyaḥ śatebhyaḥ svāhā # TS.7.2.19.1. See aṣṭabhyaḥ etc.
aṣṭābhyaḥ svāhā # TS.7.2.11.1; 13.1; 15.1; KSA.2.1,3,5.
aṣṭāviṃśatyai svāhā # KSA.2.5.
aṣṭāśītyai svāhā # KSA.2.3,5.
aṣṭāṣaṣṭyai svāhā # KSA.2.3,5.
aṣṭāsaptatyai svāhā # KSA.2.3.
aṣṭau devā vasavaḥ somyāsaḥ # TB.3.1.2.6a.
aṣṭhīvadbhyāṃ svāhā # TS.7.3.16.2; KSA.3.6.
asaṃsṛṣṭān bhāgāṃś caturo vahanti # GB.1.5.24d.
asatāṃ ca pratigrahaṃ svāhā # TA.10.23.1d; MahānU.14.2d; PrāṇāgU.1d; BDh.2.5.8.10d.
asadan gāvaḥ sadane # AVś.7.96.1a. P: asadan gāvaḥ Kauś.48.41.
asan nireke adrivaḥ sakhā te # RV.7.20.8b.
asapatnāḥ pradiśaḥ santv asmai # AVP.2.73.1d. See next, and anamīvāḥ pra-.
asapatnāḥ pradiśo me bhavantu # AVś.19.14.1c; Vait.14.1e (text sapatnāḥ etc.). See prec., and anamīvāḥ pra-.
asamṛddhā aghāyavaḥ # AVś.1.27.2d,3d; AVP.2.31.2d,5f.
asave svāhā # VS.22.30; MS.3.12.11: 163.14; KS.35.8,10; śB.12.6.1.28; TB.3.10.7.1; Apś.14.25.11; 19.13.9.
asādi vṛto vahnir ājaganvān # RV.7.7.5a.
asāmi dhūtayaḥ śavaḥ # RV.1.39.10b.
asāmi hi prayajyavaḥ # RV.1.39.9a.
asāmy ojo bibhṛthā sudānavaḥ # RV.1.39.10a; N.6.23.
asāv etat te vāsaḥ # GG.4.3.24. Cf. under etad vaḥ pitaro vāsaḥ.
asitajñave svāhā # TS.7.3.17.1.
asitāya svāhā # TS.7.4.22.1; KSA.5.1; TB.3.8.18.4; Apś.20.12.4.
asito dhānvo rājā (Aś. dhānvaḥ; śś. dhānvanaḥ), tasyāsurā viśas ta ima āsate, māyā (Aś.śś. asuravidyā) vedaḥ so 'yam # śB.13.4.3.11; Aś.10.7.7; śś.16.2.19--21.
asiṣyadanta gāva ā na dhenavaḥ # RV.9.68.1b; SV.1.563b.
asumnā devapīyavaḥ # VS.35.1b; śB.13.8.2.3b.
asurāya svāhā # śB.12.6.1.10.
asūdayanta tanvaḥ sujātāḥ # RV.1.72.3d; TB.2.4.5.6d (text āsūdayanta).
asūyantyai cānumatyai ca svāhā # Aś.8.14.4. Cf. under anumataye svāhā.
asṛgram indavaḥ pathā # RV.9.7.1a; SV.2.478a.
asau jīva śaradaḥ śatam # PG.1.18.3. See atho jīva, adhā jīvema, jīvataḥ, jīvāti, jīvāni, jīvāmi, jīvāhi, jīvema, jīveva, and sa jīva śaradaḥ.
asau svargāya lokāya svāhā # VS.35.22c; śB.12.5.2.15c; Kś.25.7.38c; Mś.8.19.12; AG.4.3.27; ParDh.5.22; Karmap.3.2.13c.
astaṃ yaṃ yanti dhenavaḥ # RV.5.6.1b; SV.1.425b; 2.1087b; VS.15.41b; MS.2.13.7b: 156.17; KS.39.14b; KB.23.1.
astaṃ gāvo na dhenavaḥ # RV.9.66.12b; SV.2.9b.
astam arvanta āśavaḥ # RV.5.6.1c; SV.1.425c; 2.1087c; VS.15.41c; MS.2.13.7c: 156.18; KS.39.14c.
astaṃ preta sudānavaḥ (VS.śB. sacābhuvaḥ) # VS.3.47d; TS.1.8.3.1d; MS.1.10.2d: 142.5; KS.9.4d; śB.2.5.2.29; MG.2.1.10d.
astāvy agnir narāṃ (MS. nṛṇāṃ) suśevaḥ # RV.10.45.12a; VS.12.29a; MS.2.7.9a: 87.7.
asti tvādātam adrivaḥ # RV.5.39.1b; SV.1.345b; 2.522b; JB.3.203b; PB.14.6.4b; N.4.4b.
asti hi vaḥ sajātyaṃ riśādasaḥ # RV.8.27.10a; N.6.14.
asti hi ṣmā madāya vaḥ # RV.1.37.15a.
astoṣata svabhānavaḥ # RV.1.82.2c; AVś.18.4.61c; SV.1.415c; VS.3.51c; TS.1.8.5.2a; MS.1.10.3c: 143.13; KS.9.6c; śB.2.6.1.38c.
asthanvate svāhā # TS.7.5.12.2; KSA.5.3.
asthabhyaḥ svāhā # VS.39.10 (bis); TS.7.3.16.2. See asthibhyaḥ etc.
asthād avahṛdevāt # AVP.3.40.6c.
asthād devaḥ pratidoṣaṃ gṛṇānaḥ # RV.1.35.10d; VS.34.26d.
asthibhyaḥ svāhā # KSA.3.6. See asthabhyaḥ etc.
asthur atra dhenavaḥ pinvamānāḥ # RV.3.1.7c; KB.26.14.
asnāvakāya svāhā # TS.7.5.12.2; KSA.5.3.
asmatkṛtasyainaso 'vayajanam asi (Tā. adds svāhā) # PB.1.6.10; Tā.10.59.
asmat krāṇāsaḥ sukṛtā abhidyavaḥ # RV.1.134.2b.
asmatrāñco vṛṣaṇo vajravāhaḥ # RV.6.44.19c.
asmabhyaṃ tad divo adbhyaḥ pṛthivyāḥ # RV.2.38.11a; KS.17.19a. P: asmabhyaṃ tad divaḥ śś.6.10.10.
asmabhyam indra varivaḥ (AVś. varīyaḥ) sugaṃ kṛdhi # RV.1.102.4c; AVś.7.50.4c; AVP.3.36.5c. Cf. asmabhyaṃ mahi.
asmabhyaṃ mahi varivaḥ sugaṃ kaḥ # RV.6.44.18b. Cf. asmabhyam indra.
asmāṃ aviḍḍhi viśvahā # RV.4.31.12a.
asmākaṃ yonā (Apś. yonāv) udare suśevāḥ # MS.1.2.3b: 12.1; Apś.10.17.11b.
asmākaṃ kāmam upakāmino viśve devāḥ # Mś.9.4.1.22c.
asmākam antar udare suśevāḥ # VS.4.12b; śB.3.2.2.19b. See asmākam udare.
asmākam indram indavaḥ # RV.8.1.15b.
asmākam udare yavāḥ # ViDh.48.10b. See asmākam antar.
asmāt syandante sindhavaḥ sarvarūpāḥ # TA.10.10.1b; MahānU.8.5b; MuṇḍU.2.1.9b.
asmād vai tvam ajāyathā ayaṃ tvad adhi jāyatām asau svargāya lokāya (Kauś. omits svarlok-) svāhā # AG.4.3.27; Kauś.81.30. See next, and under ayaṃ vai tvām.
asmād vai tvam ajāyathā eṣa tvaj jāyatāṃ svāhā # JB.1.2; 1.47. Metrical. See under prec.
asmābhiṣ ṭe suṣahāḥ santu śatravaḥ # RV.10.38.3c.
asmin brahmaṇy asmin karmaṇy asyāṃ purodhāyām asyāṃ pratiṣṭhāyām asyāṃ cittyām asyām ākūtyām asyām āśiṣy asyāṃ devahūtyāṃ svāhā # AVś.5.24.1--17. See next three, te naḥ pāntv asmin, te māvantv, sa māvatv, and sā māvatv.
asmin brahmaṇy asmin kṣatre 'smin karmaṇy asyām āśiṣy asyāṃ pratiṣṭhāyām asyāṃ devahūtyām # śś.4.10.3. See under prec.
asmin brahmaṇy asmin kṣatre 'syām āśiṣy asyāṃ purodhāyām asyāṃ devahūtyām # KS.38.12; 39.7. See under prec. but one.
asmin brahmann asmin kṣatre 'syām āśiṣy asyāṃ purodhāyām asmin karmann (PG. karmaṇy) asyāṃ devahūtyām # TS.3.4.5.1; 4.3.3.2; Apś.16.1.3; PG.1.5.10 (with svāhā). Ps: asmin brahmann asmin kṣatre HG.1.3.11; asmin brahman Apś.19.17.19. See under prec. but two.
asmin yajñe pravidvān yunaktu suyujaḥ svāhā # AVś.5.26.3b,9b. Doubtful as to metre.
asmin yajñe mahiṣaḥ svāhā # AVś.5.26.2b. Doubtful as to metre.
asmin yajñe suyujaḥ svāhā # AVś.5.26.7b,8b,10b,11b; AVP.9.2.1d,4b--8b. Doubtful as to metre.
asmin sunvati yajamāna āśiṣaḥ svāhākṛtāḥ samudreṣṭhā gandharvam ā tiṣṭhatānu # TS.3.5.6.3.
asmin hi vaḥ savane ratnadheyam # RV.4.35.1c.
asme antar nihitāḥ ketavaḥ syuḥ # RV.1.24.7d.
asme ā vahataṃ rayim # RV.8.5.15a.
asme it sumnam astu vaḥ # RV.5.53.9d.
asme tā yajñavāhasā # RV.4.47.4c.
asme te santu jāyavaḥ # RV.1.135.8c.
asme dhehi (SV. dehi) jātavedo mahi śravaḥ # RV.1.79.4c; SV.1.99c; 2.911c; VS.15.35c; TS.4.4.4.5c; MS.2.13.8c: 157.10; KS.39.15c.
asme rayiḥ paprathe vṛṣṇyaṃ śavaḥ # RV.8.51 (Vāl.3).10c; AVś.20.119.2c; SV.2.960c.
asme varcāṃsi santu vaḥ # VS.9.22c; śB.5.2.1.15c.
asme vīreṣu viśvacarṣaṇi śravaḥ # RV.10.93.10b.
asme vo astv indriyam # VS.9.22a; śB.5.2.1.15a. P: asme vaḥ Kś.14.5.11.
asme suvānāsa (SV. svānāsa) indavaḥ # RV.8.51 (Vāl.3).10d; AVś.20.119.2d; SV.2.960d.
asmai (AVP. adds vaḥ) kāmāyopa kāminīḥ # AVś.3.8.4c; AVP.1.18.4c.
asmai devāḥ pradiśaj jyotir astu # AVP.1.19.2a. See asya devāḥ pradiśi.
asmai brahmaṇe 'smai kṣatrāya mahi śarma yacha svāhā # VS.18.44; KS.18.14; MS.2.12.2: 145.11 (without svāhā); śB.9.4.1.16. See uru brahmaṇe.
asmai maṇiṃ varma badhnantu devāḥ # AVś.8.5.10a.
asya kratvāhanyo yo asti # RV.1.190.3c.
asya ghṛtasya haviṣo juṣāṇo vīhi svāhā # MS.1.10.2: 141.8. See asya haviṣo, and juṣāṇo asya.
asya tveṣā ajarā asya bhānavaḥ # RV.1.143.3a.
asya devāḥ pradiśi jyotir astu # AVś.1.9.2a. See asmai devāḥ pradiśaj.
asya patiḥ syāṃ sugavaḥ suvīraḥ # RV.1.116.25b; KS.17.18b.
asya made jaritar indro 'pinvad apito 'jinvad ajuvaḥ # śś.8.25.1.
asya madhvaḥ pibata mādayadhvam # RV.7.38.8c; VS.9.18c; 21.11c; TS.1.7.8.2c; 4.7.12.2c; MS.1.11.2c: 162.13; KS.13.14c; śB.5.1.5.24c.
asya yajñasyodṛci svāhā (śś. yajñasyodṛcam) # AVś.6.48.1--3; śś.6.8.10. Cf. āsya yajñasyo-.
asya śroṣantv ā bhuvaḥ # RV.1.86.5a.
asya haviṣo (Apś. haviṣo ghṛtasya) vīhi svāhā # MS.1.8.6: 123.2; Apś.6.14.12. See under asya ghṛtasya.
asyā ū ṣu ṇa upa sātaye bhuvaḥ # RV.1.138.4a; N.4.25a.
asyā janatāyāḥ śraiṣṭhyāya svāhā # MS.1.4.14: 64.10. See asyai janatāyai.
asyāṃ tvā dhruvāyāṃ madhyamāyāṃ pratiṣṭhāyāṃ diśi sādhyāś cāptyāś ca devāḥ ṣaḍbhiś caiva pañcaviṃśair ahobhir abhiṣiñcantv etena ca tṛcenaitena ca yajuṣaitābhiś ca vyāhṛtibhī rājyāya māhārājyādhipatyāya svāvaśyāyādhiṣṭhāya # AB.8.19.1.
asyed indro vāvṛdhe vṛṣṇyaṃ śavaḥ # RV.8.3.8a; AVś.20.99.2a; SV.2.924a; VS.33.97a.
asyed u tveṣasā ranta sindhavaḥ # RV.1.61.11a; AVś.20.35.11a.
asyai śālāyai śarma yachantu devāḥ # AVP.7.6.4c.
asyai svāhā # KBU.2.3 (sexies).
asvapnajas taraṇayaḥ suśevāḥ # RV.4.4.12a; TS.1.2.14.5a; MS.4.11.5a: 174.1; KS.6.11a.
ahaṃ vo asmi sakhyāya śevaḥ # MS.2.13.10b: 160.14. See yuṣmākaṃ sakhye.
ahaṃ vo jyotir mām abhyeta sarve (svāhā) # SMB.2.6.12b.
ahaṃ sūrya ivājani (MG.VārG. add svāhā) # RV.8.6.10c; AVś.20.115.1c; SV.1.152c; 2.850c; MG.1.4.2c (bis); VārG.8.2c (bis).
ahaṃ svānām uttamo 'sāni devāḥ # TB.3.7.6.7d; Apś.4.6.5d.
ahaṃ tad akri devāḥ # ApMB.1.16.4c. See idaṃ tad etc.
ahann ahim ariṇāt sapta sindhūn # RV.4.28.1c; 10.67.12c; AVś.20.91.12c; MS.4.11.2c: 164.8; KS.9.19c. Cf. yo hatvāhim.
aham evāhaṃ māṃ juhomi svāhā # TA.10.1.15; MahānU.5.10.
ahaṃ brahmā vimṛdho hanmi sarvāḥ # AVP.10.4.2d.
ahaye budhniyāya svāhā # TB.3.1.5.11.
ahar-ahar aprayāvaṃ bharantaḥ # VS.11.75a; śB.6.6.3.8; 4.2. P: ahar-ahaḥ Kś.16.4.40; 6.4. See ahar-ahar balim, rātriṃ-rātrim apra-, rātrīṃ-rātrīm apra-, and viśvāhā te.
ahar divābhir ūtibhiḥ # VS.38.12b; śB.14.2.2.21; TA.4.9.3b (bis); 5.8.2b; śś.8.15.12b; Lś.5.7.4b. Cf. vahad divyābhir.
aharpataye svāhā # VS.9.20; 18.28; MS.1.11.3: 163.17; śB.5.2.1.2.
ahiṃsan naḥ śivo (VSK. śivaḥ śānto) 'tīhi # VS.3.61; VSK.3.8.6.
ahūmahi śravasyavaḥ # RV.6.45.10c; 8.24.18b; AVś.20.64.6b; SV.2.1036b.
aheḍatā manasā śruṣṭim ā vaha # RV.2.32.3a.
ahorātre gacha svāhā # VS.6.21; TS.1.3.11.1; 6.4.1.2; MS.1.2.18: 28.1; 3.10.7: 138.13; KS.3.8; śB.3.8.4.15.
ahorātrebhyaḥ svāhā # VS.22.28; TS.7.1.15.1; MS.3.12.7: 162.14; KSA.1.6; TB.3.1.6.1.
ahne tvā paridadāmi # JG.1.8. See sa tvāhne.
ahne mugdhāya svāhā # VS.9.20; 18.28; śB.5.2.1.2.
ahne svāhā # TS.7.1.17.1; MS.4.9.9: 130.4; KS.37.15,16; KSA.1.8; TB.3.1.6.2.
ahruto maho dharuṇāya devān (AVś. devaḥ) # RV.10.56.2c; AVś.6.92.3c.
ā kāmam ṛṇve vadhvaḥ # RV.5.74.5d.
ākūtaye svāhā # Mś.1.5.6.20; VārG.1.26. See ākūtyai svāhā.
ākūtāya svāhā # Mś.1.5.6.20; MG.1.11.15; VārG.1.26.
ākūtim (MSṃśṃG.VārG. ākūtam) agniṃ prayujaṃ svāhā # VS.11.66; TS.4.1.9.1; MS.2.7.7: 82.7; KS.16.7; śB.6.6.1.15; Mś.6.1.3.20 (25); MG.1.6.2; 23.6. Ps: ākūtim (VārG. ākūtam) agnim Apś.16.8.13; VārG.7.5; ākūtim Kś.16.4.30. Cf. ākūtyai prayuje.
ākūtyai tvā kāmāya tvā samṛdhe tvā # TS.3.4.2.1; KS.13.11,12; TB.2.5.3.2; Kauś.5.7 (with svāhā). P: ākūtyai tvā kāmāya tvā TS.3.4.3.4; Apś.19.17.9.
ākūtyai tvā svāhā # Kauś.5.7; MG.1.10.11; VārG.14.12.
ākūtyai prayuje 'gnaye (MS.KS. agnaye) svāhā # VS.4.7; TS.1.2.2.1; 6.1.2.1; MS.1.2.2: 10.11; 3.6.4: 63.17; KS.2.2; 23.2; śB.3.1.4.6,11,12; Apś.10.8.5; 16.8.13; 20.8.5. Ps: ākūtyai prayuje Mś.2.1.2.1; 6.1.3.20 (25); ākūtyai Kś.7.3.16. Cf. ākūtim agniṃ, and prayuje svāhā.
ākūtyai svāhā # JG.1.4. See ākūtaye svāhā.
ākṛtiḥ prakṛtir vacanī dhāvaniḥ padmacāriṇī manmanā bhava svāhā # MG.2.13.6.
ākramaṇena vai daivāḥ # AVP.9.19.2a.
ākṣāṇe śūra vajrivaḥ # RV.10.22.11b.
āgachatv āyur yaśaś ca svāhā # MG.2.13.6.
āgachantīm avasā citrabhānavaḥ # RV.1.85.11c.
āganta pitaraḥ somyāsas teṣāṃ vaḥ prativittā ariṣṭāḥ syāma supitaro vayaṃ yuṣmābhir bhūyāsma suprajaso yūyam asmābhir bhūyāsta # Mś.2.3.7.3. See prec.
ā ganta pitaro manojavāḥ # Mś.1.1.2.12. See āyantu pitaro, eta pitaro, and paretana pitaraḥ.
āgan deva ṛtubhir vardhatu kṣayam # RV.4.53.7a; AB.1.13.16; KB.7.10; Aś.4.4.4. P: āgan devaḥ śś.5.6.7.
ā gāvo agmann uta bhadram akran # RV.6.28.1a; AVś.4.21.1a; TB.2.8.8.11a. Ps: ā gāvo agman Apś.6.19.9 (comm.); 19.16.18; śG.3.9.3; 4.16.3; ā gāvaḥ Vait.21.24; Kauś.19.1; 21.8; VHDh.8.10; Rvidh.2.21.5. Cf. BṛhD.5.106. Designated as ā-gāvīya (sc. sūkta) AG.2.10.7.
ā gāvo dhenavo vāśyamānāḥ # PG.3.4.4d. Cf. under ā dhenavaḥ sāyam.
āgneyaḥ kṛṣṇagrīvaḥ # VS.29.58,59; TS.5.5.22.1; KSA.8.1. See under kṛṣṇagrīva, and cf. āgneyau.
āgneyapāṇḍupārthivānāṃ sarpāṇām adhipata eṣa te baliḥ # PG.2.14.14; ... adhipataye svāhā 2.14.9; ... adhipate pralikhasva 2.14.16; ... adhipate 'vanenikṣva 2.14.12.
āgne suvīryaṃ vaha # RV.5.26.5b.
āghṛṇe dharuṇaṃ divaḥ # RV.1.23.13b.
āghṛṇe saṃ sacāvahai # RV.6.55.1b; N.5.9.
āghoṣiṇyaḥ pratighoṣiṇyaḥ saṃghoṣiṇyo vicinvatyaḥ śvasanāḥ kravyāda eṣa vo bhāgas taṃ juṣadhvaṃ svāhā # śś.4.19.8.
āṅgirasānām ādyaiḥ pañcānuvākaiḥ svāhā # AVś.19.22.1. The entire chapter occurs also Atharva-pariśiṣṭa 46.9; cf. Ind. Stud. iv. 433.
ā ca tvām etā vṛṣaṇā vahātaḥ # RV.3.43.4a.
ā ca vaha jātavedaḥ suyajā ca yaja # KB.3.3; śB.1.4.2.17; śś.1.5.7. See ā cāgne, and ā vaha jātavedaḥ.
ā ca vaha mitramahaś cikitvān # RV.10.110.1c; AVś.5.12.1c; VS.29.25c; MS.4.13.3c: 201.9; KS.16.20c; TB.3.6.3.1c; N.8.5c.
ā ca vahāsi tāṃ iha # RV.1.74.6a.
ā cāgne devān vaha suyajā ca yaja jātavedaḥ # TS.2.5.9.4; TB.3.5.3.2. See under ā ca vaha jātavedaḥ.
ā jabhruḥ ketum āyavaḥ # RV.4.7.4c.
ājiṃ na girvavāho jigyur aśvāḥ # SV.1.68d. See ājiṃ na jagmur girvāho.
ājiṃ na jagmur girvāho aśvāḥ # RV.6.24.6d. See ājiṃ na girvavāho.
ājyasya svāhā # VS.28.11; MS.4.13.5: 205.2; TB.3.6.2.2; Aś.3.4.3. P: ājyasya śś.5.18.2.
āṇḍābhyāṃ svāhā # TS.7.3.16.2; KSA.3.6.
ā takṣata sātim asmabhyam ṛbhavaḥ # RV.1.111.3a.
ā tat ta indrāyavaḥ pananta # RV.10.74.4a; VS.33.28a.
ātapati varṣan virāḍ āvṛt svāhā # TS.2.4.7.2. See tapati etc.
ātapate svāhā # TS.7.5.11.2. Cf. under tapate.
ātapantam amuṃ divaḥ # AVś.8.6.12b.
ātapāya svāhā # TS.7.1.17.1; KSA.1.8.
ātapsyate svāhā # TS.7.5.11.2.
ātithye raṇann ṛbhavaḥ sasantaḥ # RV.4.33.7b.
ā te hanū harivaḥ śūra śipre # RV.5.36.2a.
ātmakṛtasyainaso 'vayajanam asi (TāṃahānU.Aś.BDh. asi svāhā) # VS.8.13; Tā.10.59; MahānU.18.1; Aś.6.12.3; śś.8.9.1; Apś.13.17.9; Mś.2.5.4.8; BDh.4.3.6. P: ātmakṛtasya Vait.23.12.
ātmane svāhā # TS.7.3.16.2; 5.12.2; KSA.3.6.
ātmany ā samañjañ chamitā na devaḥ # TB.2.6.8.4b. See tmanyā.
ātmanvate svāhā # KSA.5.3.
ātmā yajñena kalpatām # VS.18.29; 22.33 (with svāhā); TS.1.7.9.2; 4.7.10.2; KS.14.1; 18.12.
ā tvā juvo rārahāṇā abhi prayaḥ # RV.1.134.1a. P: ā tvā juvaḥ śś.10.7.3. Cf. BṛhD.4.5.
ā tvādya viśve vasavaḥ sadantu # RV.10.142.6d.
ā tvā prāpann aghāyavaḥ (MG. adyāyavaḥ) # AG.2.8.16d; MG.2.11.12d. See mā tvā etc.
ā tvā mantrāḥ kaviśastā vahantu # RV.10.14.4c; AVś.18.1.60c; TS.2.6.12.6c; MS.4.14.16c: 243.3. Cf. stutā mantrāḥ.
ā tvā vasavo rudrā ādityāḥ sadantu # VS.2.5; śB.1.3.4.12. P: ā tvā vasavaḥ Kś.2.8.11. Cf. vasūnāṃ rudrāṇām ādityānāṃ sadasi (and ... sado).
ā tvā vaso havamānāsa indavaḥ # RV.8.50.4c.
ā tvā vahantu suyamāso aśvāḥ # RV.3.61.2c.
ā tvā vahantu harayaḥ # RV.1.16.1a; AB.4.3.1; 6.9.1; Aś.6.2.3; śś.7.4.1; 9.5.4; 11.7.4. P: ā tvā vahantu Aś.5.5.14.
ā tvā vahantu harayaḥ sucetasaḥ (HG.ApMB. sacetasaḥ) # MS.2.9.1a: 119.3; HG.2.8.2a; ApMB.2.18.10a (ApG.7.20.1). P: ā tvā vahantu Mś.11.7.1.14.
ā tvā vahantu harayo vahiṣṭhāḥ # RV.6.40.3b.
ā tvā viśantv āśavaḥ # RV.1.5.7a; AVś.20.69.5a; śś.9.19.3.
ā tvā viśantv indavaḥ # RV.1.15.1b; 8.92.22a; SV.1.197a; 2.1010a; VS.8.42b; TS.7.1.6.6c; JB.2.251b (dividing differently); śB.4.5.8.6; Mś.9.4.1.27b; śś.9.19.3; 18.7.12; Svidh.3.1.5; N.6.24. P: ā tvā viśantu Lś.1.6.31. Cf. ā mā viśantv.
ā tvā sutāsa indavaḥ # RV.8.49 (Vāl.1).3a.
ā tvā suśipra harayo vahantu # RV.1.101.10c.
ā tvāhārṣam antar abhūḥ (RV.AGṛvidh. edhi) # RV.10.173.1a; AVś.6.87.1a; VS.12.11a; TS.4.2.1.4a; MS.2.7.8a: 85.11; 3.2.1: 15.18; KS.16.18a; 35.7a; śB.6.7.3.7; TB.2.4.2.8a; AG.3.12.2; Rvidh.4.22.4. P: ā tvāhārṣam TS.5.2.1.4; KS.19.11; Vait.28.16; Kś.16.5.16; Apś.16.10.14; Mś.6.1.4.13; Kauś.59.13; 98.3; 140.8; PG.1.10.2. Cf. BṛhD.8.73. Designated as dhruvasūktam VHDh.5.296; 6.59,420.
ātharvaṇānāṃ caturṛcebhyaḥ svāhā # AVś.19.23.1. The entire chapter occurs also Atharva-pariśiṣṭa 46.10; cf. Ind. Stud. iv. 433.
ādardirāso adrayo na viśvahā # RV.10.78.6b.
ā dāśuṣe jātavedo vahā tvam # RV.1.44.1c; SV.1.40c; 2.1130c.
ād ij janiṣṭa pārthivaḥ # RV.8.51 (Vāl.3).8d.
ādityā iṣavaḥ # AVś.3.27.1; AVP.3.24.1.
ādityā (sc. etad vaḥ tṛtīyaṃ savanam etc.) # Kś.25.13.27. Cf. Kś.25.13.26.
ādityāḥ # see ādityā (etad vaḥ etc.).
ādityān dyāvāpṛthivī apaḥ svaḥ # RV.7.44.1d; 10.36.1d.
ādityā bhāgaṃ vaḥ kariṣyāmy amum āmuṣyāyaṇam avagamayata # MS.2.2.1: 14.8; Mś.5.1.8.4. Cf. TS.2.3.1.1.
ādityā manavaḥ smasi # RV.8.18.22b.
ādityā mā viśve avantu devāḥ # ā.5.1.1.12a.
ādityāya namaḥ # GopālU.2. Cf. ādityāya svāhā.
ādityāya svāhā # Kauś.99.2; 135.9. Cf. ādityāya namaḥ.
ādityā rudrā vasavaḥ # AVś.11.6.13a; AVP.10.3.6a; 15.14.6a; ViDh.73.12. The quotation in ViDh. represents probably the pratīka of one of the following mantras.
ādityā rudrā vasavaḥ sudānavaḥ # RV.10.66.12c.
ādityā rudrā vasavaḥ sunīthāḥ # RV.3.8.8a.
ādityā viśve tad devāḥ # TS.1.5.3.2c; MS.1.7.1c: 108.6; KS.8.14c. Cf. prec.
ādityebhyaḥ pañcadaśākṣarāya chandase svāhā # MS.1.11.10: 173.9. Cf. ādityāḥ pa-.
ādityebhyaḥ svāhā # VS.22.28; MS.1.7.1: 110.6; 1.7.5: 114.9; 3.12.7: 162.17; KS.8.14; 9.3.
ādityo navahotā sa tejasvī # TA.3.7.4.
ād id dhavir ajanayanta devāḥ # RV.10.88.8b.
ādṛśāya svāhā # TS.7.3.17.1.
ā devayajaṃ vaha # VS.1.17; TS.1.1.7.1; śB.1.2.1.5; TB.3.2.7.1; Apś.1.22.2. P: ā devayajam Kś.2.4.27. See agne devayajanaṃ vaha, and next.
ā devayajanaṃ vaha # AVś.12.2.42b; KS.1.7. See under prec.
ā devānām abhavaḥ ketur agne # RV.3.1.17a.
ā devā yantu sumanasyamānāḥ # MS.1.4.1d: 47.5; 1.7.1d: 109.6; KS.4.14c; 31.15; 34.19d. See ā yantu devāḥ.
ā devāso vanate martyo vaḥ # RV.5.41.17c.
ā dyotaniṃ vahati śubhrayāmā # RV.3.58.1c.
ād rodasī jyotiṣā vahnir ātanot # RV.2.17.4c.
ā dhenavaḥ payasā tūrṇyarthāḥ # RV.5.43.1a; AB.2.20.5; KB.12.1. P: ā dhenavaḥ śś.6.7.7.
ā dhenavaḥ sāyam āsyandamānāḥ # AVś.3.12.3d; AVP.3.20.3d. Cf. ā gāvo dhenavaḥ, ā vāsyantāṃ, and ā syandantāṃ.
ā na ūrjaṃ vahatam aśvinā yuvam # RV.1.92.17c; 157.4a; SV.2.1086c.
ānandaṃ janayan yavaḥ # AVP.11.14.9c.
ā naḥ sutāsa indavaḥ # RV.9.106.9a; SV.2.678a; JB.3.266.
ā naḥ soma saho juvaḥ # RV.9.65.18a; SV.2.184a.
ānūnasya mahi śravaḥ # RV.8.55 (Vāl.7).5b.
ā no divo bṛhataḥ parvatād ā # RV.5.43.11a; 76.4c; TS.1.8.22.1a; MS.4.10.1a: 142.9; KS.4.16a; AB.5.20.8; Aś.8.11.1; śś.6.10.2. P: ā no divaḥ TS.2.5.12.1; 3.1.11.2; MS.4.10.3: 150.1; 4.11.2: 166.6; 4.14.3: 219.5; KS.11.13; 20.15; TB.2.8.2.8. Cf. BṛhD.5.43.
ā no devaḥ savitā trāyamāṇaḥ # RV.6.50.8a; śś.6.10.10. Cf. BṛhD.5.117.
ā no devaḥ savitā sāviṣad vayaḥ # RV.10.100.3a.
ā no devebhir upa devahūtim # RV.7.14.3a.
ā no brahmāṇi marutaḥ samanyavaḥ # RV.2.34.6a.
ā no rayiṃ vahatam ota vīrān # RV.5.42.18c; 43.17c; 76.5c; 77.5c.
ā no rūpaṃ vahatu jāyamānaḥ # TB.3.7.13.2d.
ā no vaha rodasī devaputre # RV.10.11.9c; 12.9c; AVś.18.1.25c.
ā no viśva (MS. viśvā) āskrā (TB. viśve askrā) gamantu (MS. gamanta) devāḥ # RV.1.186.2a; MS.4.14.11a: 232.2; TB.2.8.6.3a; Aś.3.7.10.
ā no vīraṃ vahatā jāyamānāḥ (read vahatu jāyamānam ?) # Mś.2.5.4.24d. Cf. ā no bhaja sadasi.
āntād divaḥ papratha ā pṛthivyāḥ # RV.3.61.4d.
āntyāya (VSK. āntyāyanāya) bhauvanāya svāhā # VS.9.20; 18.28; 22.32; VSK.24.45; KS.14.1; śB.5.2.1.2.
āntyāya svāhā # VS.22.32.
āntrīmukhaḥ sarṣapāruṇo naśyatād itaḥ svāhā # HG.2.3.7; JG.1.8. See under ālikhann animiṣaḥ.
āpa ivāgniḥ pari vṛṇaktu no bhavaḥ # AVś.11.2.8b.
āpaḥ parivāhiṇī stha rāṣṭradāḥ # VS.10.3 (bis); śB.5.3.4.9. See parivāhiṇīḥ stha.
āpaḥ pūtā atho svaḥ # AVP.9.25.3b.
āpatantīr atho divaḥ # AVP.15.18.4b.
āpam āpām apaḥ sarvāḥ # TA.1.1.1a; 21.1a; 25.2a.
āpaye svāhā # VS.9.20; śB.5.2.1.2; Kś.14.5.1.
āpalāyitāya svāhā # TS.7.1.13.1; KSA.1.4.
āpaś ca janmann ubhaye sabandhavaḥ # AVP.2.40.5d.
āpaś ca viśvaśaṃbhuvaḥ # MS.4.10.4c: 153.8. See under prec.
āpaś cit pipyu staryo na gāvaḥ # RV.7.23.4a; AVś.20.12.4a; VS.33.18a.
āpaḥ śivāḥ śivatamāḥ śāntāḥ śāntatamāḥ # PG.1.8.5.
āpas tat pravahatād itaḥ # TB.3.7.6.20d; Apś.1.21.2d.
āpir ūtī śivaḥ sakhā # RV.6.45.17b.
āpūrṇo asya kalaśaḥ svāhā # RV.3.32.15a; AVś.20.8.3a; AB.6.11.13; GB.2.2.21; Aś.5.5.19. P: āpūrṇo asya śś.7.17.11.
ā pūryamāṇam avahann abhi śravaḥ # RV.1.51.10d.
āpo arṣanti sindhavaḥ # RV.9.2.4b; 66.13b; SV.2.390b; JB.3.137b.
āpo devīr agrepuvo agreguvo 'gra imaṃ yajñaṃ nayatāgre yajñapatiṃ dhatta (TB. omits dhatta) # TS.1.1.5.1; TB.3.2.5.3; 3.6.1. P: āpo devīr agrepuvaḥ Apś.1.11.10. See devīr āpo agre-.
āpo devīr bṛhatīr viśvaśaṃbhuvaḥ # VS.4.7a; TS.1.2.2.1a; 6.1.2.2,3; MS.1.2.2a: 10.13; 3.6.4: 64.3; KS.2.2a; 23.2; śB.3.1.4.15a. P: āpo devīḥ Mś.2.1.2.1.
āpo devīr mātaraḥ sūdayiṣṇavaḥ # AVP.6.3.5a.
āpo devīḥ śuddhāyuvaḥ śuddhā yūyaṃ devāṃ ūḍhvam # TS.1.3.8.2. P: āpo devīḥ śuddhāyuvaḥ TS.6.3.8.4; Apś.7.18.4. See devīr āpaḥ śuddhā.
āpo devīḥ svadantu (VSK. sadantu) svāttaṃ cit sad devahaviḥ # VS.6.10; VSK.6.2.4; śB.3.7.4.6. P: āpo devīḥ Kś.6.3.32. See svāttaṃ sad, svāttaṃ havyaṃ, and svāttaṃ cit.
āpo na nimnair udabhir jigatnavaḥ # RV.10.78.5c.
āpo naptre ghṛtam annaṃ vahantīḥ # RV.2.35.14c.
āpo marīcīḥ pra vahantu no dhiyaḥ # AG.2.4.14a. See prec.
āpo yaṃ vaḥ prathamaṃ devayantaḥ # RV.7.47.1a; VHDh.8.27. Cf. BṛhD.5.174.
āpo yad vaḥ śocis tena taṃ prati śocata yo etc. # AVś.2.23.4.
āpo yavā (ViDh. vā) amṛtaṃ yavāḥ # BDh.3.6.5b; ViDh.48.18b.
āpo ripraṃ nirvahata # Apś.7.4.5; Mś.1.7.3.24.
āpo revatīḥ kṣayathā hi vasvaḥ # RV.10.30.12a; Aś.4.13.7; 7.11.7a; PG.3.5.3a. P: āpo revatīḥ KS.12.15; AB.2.16.1; KB.11.4; śś.6.3.11; 9.20.7.
āpo vājajito vājaṃ vaḥ sariṣyantīr vājaṃ jeṣyantīr vājinīr vājajito vājajityāyai saṃmārjmy apo annādā annādyāya # Apś.8.8.2. ūha of agne vājajid vājaṃ tvā sariṣyantaṃ.
āpo vṛtās tā varuṇena vṛtās tābhir vṛtābhir vartrībhir yasmād bhayād bibhemi tad vāraye svāhā # AG.3.11.1.
āpo hi ṣṭhā mayobhuvaḥ # RV.10.9.1a; AVś.1.5.1a; SV.2.1187a; VS.11.50a; 36.14a; TS.4.1.5.1a; 5.6.1.4a; 7.4.19.4a; MS.2.7.5a: 79.16; 3.1.6: 8.10; 4.9.27a: 139.3; KS.16.4a; 19.5; 35.3a; śB.6.5.1.2; TB.3.9.7.5; TA.4.42.4a; 10.1.11a; KA.1.219a; 3.219; Apś.7.21.6; 9.12.2; 18.8; 13.15.13; 14.18.1; 16.4.1; AG.2.8.12; 9.8; 4.6.14; Kauś.6.17; HG.1.10.2; 21.5; 2.18.9; MG.1.2.11; ApMB.2.7.13a (ApG.5.12.6); BDh.2.5.8.11; LVyāsaDh.2.19; N.9.27a. P: āpo hi ṣṭhā MS.2.13.1: 153.4; KSA.4.8; Aś.5.20.6; śś.4.11.6; 15.3; 8.6.7; 7.12,20; 9.28.6; 14.57.7; Vait.28.11; Kś.16.3.16; Mś.4.3.43; 6.1.2.2; 6.1.6.19 (20); PG.1.8.6; 2.2.14; 6.13; 14.21; 3.5.4; VārG.9.9; ViDh.64.18; 65.3; GDh.26.10; ParDh.11.34; 12.10; LVyāsaDh.1.22; VHDh.8.25; BṛhPDh.2.38,50,56,129; Rvidh.1.3.5; 4.10; 3.4.3,6. Designated as āpo-hi-ṣṭhīyam (sc. sūktam) śG.3.1.4; āpo-hi-ṣṭhāḥ (sc. ṛcaḥ) VāDh.15.20; VHDh.4.30; āpo-hi-ṣṭhīyāḥ (sc. ṛcaḥ) śś.4.11.6; 21.5; 8.6.7; 7.12,20; 14.57.7; Lś.2.10.20; 3.6.6; 4.11.7; Apś.15.11.16; 20.18.7; śG.1.14.8; MG.1.1.24; 6.4; 11.26; 2.2.27; Svidh.1.2.5. This and the next hymn of AVś. (1.6.1) are designated as śaṃbhumayobhū (sc. sūkte) Vait.10.19; Kauś.9.1,4; 18.25; 19.1; 41.14; 43.12; this hymn alone as sindhudvīpasya sūktam Rvidh.3.11.4. Cf. BṛhD.6.153. See abdaivatam.
āptyāya parā vaha # RV.8.47.14d.
ābhāsamānaḥ pradiśo nu sarvāḥ # MS.4.14.14c: 239.16.
ābhiṣ ṭvāhaṃ daśabhir abhimṛśāmi daśamāsyāya sūtavai (ApMB. sūtave) # HG.2.2.5; ApMB.2.11.15 (ApG.6.14.14). See daśamāsyāya.
ābhūbhir indraḥ śnathayann anābhuvaḥ # RV.1.51.9b.
ābhūr vibhūḥ prabhūḥ śaṃbhūr bhuvaḥ # TB.3.10.1.3.
ā bheṣajasya vahatā sudānavaḥ # RV.8.20.23b.
āmatta ca pibata ca mā ca vaḥ kṣeṣṭa # JG.2.1b (corrupt).
āmanasya deva ye paśavaḥ samanasas tān ahaṃ kāmaye hṛdā te māṃ kāmayantāṃ hṛdā tān mā āmanasas kṛdhi svāhā # MS.2.3.2: 28.21.
āmanasya devā (MS. -va) yā (MS. yāḥ; KS. yās) striyaḥ samanasas tā (KS. samanaso yā) ahaṃ kāmaye hṛdā tā māṃ kāmayantāṃ hṛdā tā ma (MS. mā) āmanasas kṛdhi svāhā # TS.2.3.9.2; MS.2.3.2: 28.19; KS.12.2.
āmanasya devā (MS. -va) ye putrāḥ samanasas tān (KS. putrāso ye paśavas samanaso yān) ahaṃ kāmaye hṛdā te māṃ kāmayantāṃ hṛdā tān ma (MS. mā) āmanasas kṛdhi svāhā # MS.2.3.2: 28.18; KS.12.2.
āmanasya devā (MSṃś. -va) ye sajātāḥ (TS. sajātāḥ kumārāḥ) samanasas tān (KS. samanaso yān) ahaṃ kāmaye hṛdā te māṃ kāmayantāṃ hṛdā tān ma (MS. mā) āmanasas kṛdhi svāhā # TS.2.3.9.1; MS.2.3.2: 28.16; KS.12.2. Ps: āmanasya deva ye sajātāḥ samanasaḥ Mś.5.2.1.16; āmanasya devāḥ TS.2.3.9.3; KS.12.2.
āmādo ni vaha tvam # AVP.7.3.1c.
ā mā yantu brahmacāriṇaḥ svāhā # TA.7.4.2; TU.1.4.2.
ā mā viśantv indavaḥ # Apś.8.7.10a; Mś.1.7.2.18a; Svidh.3.1.5. Cf. ā tvā etc.
ā mitrāvaruṇā vaha # RV.8.23.30b.
ā me rayiṃ bharaṇya ā vahantu # AVś.19.7.5d; Nakṣ.10.5d.
ā yaṃ viśantīndavaḥ # AVś.6.2.2a. P: ā yaṃ viśanti Kauś.29.27.
āyatanāya svāhā # śB.14.9.3.4; BṛhU.6.3.4.
āyate svāhā # TS.7.1.13.1.
ā yad indraś ca dadvahe # RV.8.34.16a. P: ā yat Rvidh.2.31.5.
ā yad duvaḥ śatakrato # RV.1.30.15a; AVś.20.122.3a; SV.2.436a.
āyanāya svāhā # VS.22.7; TS.7.1.13.1; MS.3.12.3: 160.17; KSA.1.4; TB.3.8.17.1; Apś.20.6.2; 11.2.
ā yanti divaḥ pṛthivīṃ sacante # AVś.12.3.26a.
ā yantu devāḥ sumanasyamānāḥ # TS.1.5.10.3c. See ā devā yantu.
ā yam aśvāsaḥ suyujo vahanti # RV.7.78.4d.
ā yaṃ pṛṇanti haribhir na dhenavaḥ # RV.10.96.2c; AVś.20.30.2c.
āyave svāhā # KS.39.2; Apś.16.29.2.
ā yas te yoniṃ ghṛtavantam asvāḥ # RV.10.148.5c.
ā yasmin gāvaḥ suhutāda ūdhani # RV.9.71.4c.
ā yasmin sapta peravaḥ # TA.3.11.6a.
ā yasmin sapta vāsavāḥ # TS.1.6.12.2a; MS.4.12.2a: 181.15; KS.8.16a; AB.1.22.11; TA.1.8.7a; 19.1; Aś.4.7.4b; śś.5.10.32a; Apś.15.12.2. P: ā yasmin Mś.5.1.10.28.
ā yāta maruto divaḥ # RV.5.53.8a.
āyātu devaḥ savitopayātu # TB.3.1.1.9a.
āyātu devaḥ sumanābhir ūtibhiḥ # TA.6.5.1a.
āyāsāya svāhā # VS.39.11; TS.1.4.35.1; KSA.5.6; TA.3.20.1.
ā yāhīma indavaḥ # RV.8.21.3a; Aś.7.8.2. See ā yāhy ayam.
ā yāhy agne pathyā anu svāḥ # RV.7.7.2a.
āyukṛd āyuḥpatnī svadhā vaḥ # Apś.6.21.1. See āyuṣkṛd āyuṣpatnī, and āyuṣkṛd āyuṣmatī.
āyur asi cakṣur nāma svāhā tvā devāya dhātre # Mś.7.2.6.5. See cakṣur asi śrotraṃ.
āyurdāvā dhanadāvā baladāvā paśudāvā puṣṭidāvā prajāpataye svāhā # Kauś.72.18.
āyur mayi dhehi # AVP.2.45.1 (with svāhā); VS.10.25; TS.7.5.19.2; śB.5.4.3.25; KA.3.152. See under āyur dhehi.
āyur me dāḥ (AVP. dāt) # AVś.2.17.4 (with svāhā); AVP.2.44.1 (with svāhā); VS.37.12; MS.4.2.7: 28.14; 4.9.3: 124.1; śB.14.1.3.19; TA.4.5.3; 10.4,5; 5.8.10 (bis); KA.2.81; Apś.15.12.7; Mś.9.5.5.22. See under āyur dhehi.
āyur yajñena kalpatām (MSṃś. kalpate; VS.22.33 adds svāhā) # VS.9.21; 18.29; 22.33; TS.1.7.9.1; 4.7.10.2; MS.1.11.3: 163.13; 1.11.8: 169.16; 3.4.2: 46.17; KS.14.1,8; 18.12; 21.11; śB.5.2.1.4; 9.3.3.12 (Kś.14.5.2); Apś.18.5.13; Mś.6.2.5.26; 7.1.3.4.
āyuṣe svāhā # MS.3.12.9: 163.7; Mś.4.2.13.
āyuṣkṛte svāhā # KS.39.2. See āyoṣkṛte.
āyuṣkṛd āyuṣpatnī svadhāvantau (KS. corruptly āyuṣ ṭad āyupatniḥ svadhāvaḥ) # AVś.5.9.8; KS.37.15. See under āyukṛd.
āyuṣ ṭe dhruvaḥ pātu (Apś. pātv asāv-asau) # MS.4.8.7: 115.11; Apś.14.21.4. P: āyuṣ ṭe Mś.4.2.28. See dhruvas ta āyuḥ.
āyuṣ prathamaṃ prajāṃ poṣaṃ rayiṃ svāhā # AVś.4.39.2,4,6,8.
āyuṣmanto jarām upagachema devāḥ (KS. jīvāḥ) # KS.38.14d; Apś.16.19.1d. See āyuṣmāṃ jaradaṣṭir yathāsāni.
āyemire rathyo agne aśvāḥ # RV.3.6.8d.
āyoḥ patmane svāhā # KS.39.2. See āyoṣ patvane.
āyoṣkṛte svāhā # Apś.16.29.2. See āyuṣkṛte.
āyoṣ patvane svāhā # Apś.16.29.2. See āyoḥ patmane.
ā raśmīn (RV. raśmiṃ) deva yamase (TB. yuvase) svaśvān (RVṭB. svaśvaḥ) # RV.5.33.3d; VS.10.22d; śB.5.4.3.14d; TB.2.7.16.2d. P: ā raśmīn Apś.22.28.21.
ārād visṛṣṭā iṣavaḥ patantu rakṣasām (AVP. patantv asmat) # AVś.2.3.6c; AVP.1.3.4b.
āre pāśā āre aghāni devāḥ # RV.2.29.5c; MS.4.12.6c: 194.8.
āre sā vaḥ sudānavaḥ # RV.1.172.2a. Cf. prec.
ārohaṃs tridivaṃ divaḥ # AVś.17.1.10c.
ārcan yena daśa māso navagvāḥ # RV.5.45.7b.
ārjīkāt soma mīḍhvaḥ # RV.9.113.2b.
ārtavebhyaḥ svāhā # VS.22.28; MS.3.12.7: 162.15.
ārdrāyai svāhā # TB.3.1.4.4.
ārvāṅ ehi somakāmaṃ tvāhuḥ # GB.2.2.21. Error for arvāṅ etc., q.v.
ālabdhāya svāhā # TS.5.7.20.1; 7.4.16.1; KSA.4.5; 13.10; TB.3.9.16.2; Apś.20.15.6.
ālikhann animiṣaḥ kiṃvadanta upaśrutir haryakṣaḥ kumbhī śatruḥ pātrapāṇir nṛmaṇir hantrīmukhaḥ sarṣapāruṇaś cyavano naśyatād itaḥ svāhā # PG.1.16.23. See next, aryamṇaḥ kumbhī, and āntrīmukhaḥ.
ālikhan vilikhann animiṣan kiṃvadanta upaśrutiḥ svāhā (JB. omits svāhā) # HG.2.3.7; JG.1.8. See prec.
āvartane nivartana āvartananivartanāya svāhā # ApMB.2.22.8 (ApG.8.23.7).
āvalgate svāhā # TS.7.1.13.1.
ā vāṃ vayo 'śvāso vahiṣṭhāḥ # RV.6.63.7a.
ā vāṃ vahantu sthavirāso aśvāḥ # RV.7.67.4c.
ā vāṃ vahiṣṭhā iha te vahantu # RV.4.14.4a.
ā vāṃ vāhiṣṭho aśvinā # RV.8.26.4a. P: ā vāṃ vāhiṣṭhaḥ śś.11.6.2.
ā vāṃ viśantv indavaḥ svābhuvaḥ # RV.4.50.10c; AVś.20.13.1c; AB.6.12.8; GB.2.2.22.
ā vāṃ śyenāso aśvinā vahantu # RV.1.118.4a.
ā vāta vāhi bheṣajam # RV.10.137.3a; AVś.4.13.3a; AVP.5.18.4a; TB.2.4.1.7a; TA.4.42.1a; KA.1.218a; 3.218.
ā vām atyā api karṇe vahantu # RV.5.31.9b.
ā vām aśvāsaḥ suyujo vahantu # RV.5.62.4a.
ā vāsyantāṃ dhenavo nityavatsāḥ # AVP.7.6.7d. See ā syandantāṃ, and cf. under ā dhenavaḥ sāyam.
āvāhitam āvāhita # MS.2.9.10: 130.8.
āvitta (MS. āvittā) indro vṛddhaśravāḥ # VS.10.9; MS.2.6.9: 69.4; 4.4.3: 52.18; KS.15.7; śB.5.3.5.33 (erroneously, āvitto). See āvinna etc.
āvinna indro vṛddhaśravāḥ # TS.1.8.12.2. See āvitta etc.
āvir bhuvad (ArS. bhuvann) aruṇīr yaśasā goḥ (ArS. gāvaḥ) # RV.4.1.16d; ArS.3.5d.
ā viṣṇoḥ sacābhuvaḥ # RV.8.31.10c.
āviḥ svaḥ kṛṇute gūhate busam # RV.10.27.24c; N.5.19.
ā vṛścyantām (AVś. vṛścantām) aditaye durevāḥ # RV.10.87.18b; AVś.8.3.16b.
ā vo yantūdavāhāso adya # RV.5.58.3a; MS.4.11.2a: 167.8; 4.14.11: 233.7; TB.2.5.5.3a.
ā vo rohitaḥ śṛṇavat sudānavaḥ # AVś.13.1.3c. See next.
ā vo rohito aśṛṇod abhidyavaḥ # TB.2.5.2.3c. See prec.
ā vo vahantu saptayo raghuṣyadaḥ # RV.1.85.6a; AVś.20.13.2a; AB.6.12.9; GB.2.2.22; Aś.5.5.19. P: ā vo vahantu śś.8.2.8.
ā vo vāhiṣṭho vahatu stavadhyai # RV.7.37.1a.
āśābhyaḥ svāhā # VS.22.27; MS.3.12.7: 162.13.
āśāyai svāhā # TB.3.12.2.2.
āśitimne svāhā # TS.7.1.17.1; KSA.1.8.
āśur dūto vahād itaḥ # TS.4.1.4.3d.
āśrāvayanta iva ślokam āyavaḥ # RV.1.139.3b.
āśreṣābhyaḥ svāhā # TB.3.1.4.7.
āśvayujyai paurṇamāsyai svāhā # śG.4.16.2.
āśvinā vasumantaṃ vahethām # RV.7.71.3d.
ā śvaitreyasya jantavaḥ # RV.5.19.3a. P: ā śvaitreyasya VHDh.8.41.
āsadyā barhir bharatasya sūnavaḥ # RV.2.36.2c; AVś.20.67.4c.
āsann ā (SV.PB. āsan naḥ) pātraṃ janayanta (KS. -tu) devāḥ # RV.6.7.1d; SV.1.67d; 2.490d; VS.7.24d; 33.8d; TS.1.4.13.1d; MS.1.3.15d: 36.3; KS.4.5d; JB.3.177,178,179; PB.4.6.22; śB.4.2.4.24d.
āsann eṣām apsuvāho mayobhūn # SV.1.341c. See āsanniṣūn.
āsanyān mā mantrāt pāhi (Mś. pāhi purā) kasyāś cid abhiśastyāḥ (Aś. abhiśastyai svāhā) # TS.3.1.7.1; Aś.4.13.1; Apś.12.3.9; Mś.2.3.1.2.
āsitāya svāhā # TS.7.1.19.2; KSA.1.10.
āsiṣyate svāhā # TS.7.1.19.2; KSA.1.10.
ā sīdata cakṛmā vaḥ syonam # RV.10.70.8b.
āsīnāya svāhā # VS.22.7; TS.7.1.19.2; MS.3.12.3: 160.14; KSA.1.10.
āsu bhūmāny api pṛñcantu devāḥ # AVP.5.15.4c.
āsūdayanta tanuvaḥ sujātāḥ # TB.2.4.5.6d. So text erroneously: comm. asūdayanta, q.v.
ā sūryo yātu saptāśvaḥ kṣetram # RV.5.45.9a.
āskrāḥ pacatavāhasaḥ # śś.8.21.1.
āsmabhyaṃ savitar vaha # AVś.14.1.62d. See tām asyai savitas.
āsmin piśaṅgam indavaḥ # RV.9.21.5a.
āsmai rīyante nivaneva sindhavaḥ # RV.10.40.9c.
ā syandantāṃ dhenavo nityavatsāḥ # śG.3.2.8d. See ā vāsyantāṃ, and cf. under ā dhenavaḥ sāyam.
āsya havis tanvaḥ kāmam ṛdhyāḥ # RV.3.50.1d.
ā hā vahato martyāya yajñam # RV.5.41.7d.
iṃkṛtāya svāhā # see īṃkṛtāya svāhā.
ichanti devāḥ sunvantam # RV.8.2.18a; AVś.20.18.3a; SV.2.71a.
iḍā devahūḥ # TS.3.3.2.1; Apś.12.27.11.
iḍāyās padam asi ghṛtavat svāhā # VS.4.22; śB.3.3.1.4. P: iḍāyās padam asi Mś.4.3.40.
itaḥ kaṇvāḥ paro 'nudaḥ # AVP.5.9.3b.
itarajanebhyaḥ svāhā # Aś.2.4.13; Mś.1.6.1.47. Cf. sarpetarajanāñ.
ito jayeto vi jaya saṃ jaya jaya svāhā # AVś.8.8.24.
itthā dhīvantam adrivaḥ # RV.8.2.40a.
itthā yajamānād ṛtāvaḥ # RV.4.10.7d.
itthā stuvato adrivaḥ # RV.8.13.26b.
idaṃ vatsyāmo bhoḥ (HG. vatsyāvaḥ, omitting bhoḥ) # AG.3.10.2; HG.1.5.13. See om ahaṃ.
idaṃ vedāma yathedaṃ bhaviṣyati svāhā # AVP.2.29.1--6.
idaṃ vo devaḥ savitā # AVP.10.1.11a.
idaṃ vo viśve devāḥ # AVP.10.1.11c.
idaṃ śakeyaṃ yad idaṃ karomi (AVP. kṛṇomi svāhā) # AVP.15.9.6; KS.38.12; TB.3.7.5.1; Apś.4.4.1; 16.1.3. Cf. idaṃ cin me, and tac chakeyam.
idaṃ śreyo 'vasānam ā ganma devāḥ # ApMB.2.15.1c. Cf. under prec.
idaṃ ta ūrū bhinadmi yātudhāna svāhā # AVP.2.84.8.
idaṃ tad akri devāḥ # RV.10.159.4c; 174.4c; AVP.2.41.4c. See ahaṃ tad etc.
idaṃ te aṃsau bhinadmi yātudhāna svāhā # AVP.2.84.4.
idaṃ te kulphau bhinadmi yātudhāna svāhā # AVP.2.84.9.
idaṃ te grīvā bhinadmi yātudhāna svāhā # AVP.2.84.3.
idaṃ te tvacaṃ bhinadmi yātudhāna svāhā # AVP.2.84.10.
idaṃ te parūṃṣi bhinadmi yātudhāna svāhā # AVP.2.84.11.
idaṃ te pṛṣṭīr bhinadmi yātudhāna svāhā # AVP.2.84.6.
idaṃ te śiro bhinadmi yātudhāna svāhā # AVP.2.84.1.
idaṃ te śroṇī bhinadmi yātudhāna svāhā # AVP.2.84.7.
idaṃ te hanū bhinadmi yātudhāna svāhā # AVP.2.84.2.
idaṃ te hṛdayaṃ bhinadmi yātudhāna svāhā # AVP.2.84.5.
idaṃ devāḥ śṛṇuta ye yajñiyā stha # AVś.2.12.2a; AVP.2.5.3a.
idam agnaye kavyavāhanāya # Kauś.87.8.
idam ahaṃ taptaṃ vār bahirdhā yajñān niḥ sṛjāmi # VS.5.11; śB.3.5.2.8. P: idam ahaṃ taptaṃ vāḥ Kś.5.4.12.
idam ahaṃ nir varuṇasya pāśāt # TS.1.3.4.2,3; 6.3.2.6; Apś.1.18.3; 11.18.2. See nir varuṇasya pāśād, and svāhā nir varuṇasya.
idam aham agne sarvavrato bhavāmi svāhā # AG.3.9.1.
idam aham amuṃ bhrātṛvyam ābhyo digbhyo 'syai divo 'smād antarikṣād asyai pṛthivyā asmād annādyān nir bhajāmi # TS.1.6.6.1. P: idam aham amuṃ bhrātṛvyam ābhyo digbhyo 'syai divaḥ TS.1.7.6.2. See idam aham ābhyo.
idam aham imaṃ viśvakarmāṇaṃ śrīvatsam abhi juhomi svāhā # SMB.2.6.10. Ps: idam aham imaṃ viśvakarmāṇam GG.4.8.19; idam aham imam KhG.4.3.7.
idam ahaṃ mām amṛtayonau satye (and sūrye) jyotiṣi juhomi svāhā # TA.10.24.1; 25.1; MahānU.14.3,4.
idam āpaḥ pra vahata # RV.1.23.22a; 10.9.8a; AVś.7.89.3a; AVP.1.33.3a; VS.6.17a; VSK.6.5.5a; Aś.3.5.2; 6.13.11; 8.12.6; Vait.8.20; Lś.2.2.11a; Kś.6.6.28; Apś.7.21.6a; Mś.1.8.4.40a; Kauś.57.24; ViDh.64.18; 65.6; LVyāsaDh.2.20. Ps: idam āpaḥ pravahata yat kiṃ ca Rvidh.2.29.4; idam āpaḥ śś.1.12.8; 5.18.12; Lś.5.3.17; BṛhPDh.2.134; śaṅkhaDh.8.9.
idam uttarāt svaḥ (TB. suvaḥ) # VS.13.57; TS.4.3.2.2; 5.2.10.4; MS.2.7.19: 104.9; KS.16.19; 20.9; śB.8.1.2.4; 4.2.
idānīm evāhaṃ janaka # ApDh.2.6.13.6a.
induṃ dhartāram ā divaḥ # RV.9.26.2c.
indo yathā tava stavaḥ # RV.9.55.2a; SV.2.326a.
indra ukthāmadāny asmin yajñe (AVP. -madāni yajñe asmin) pravidvān yunaktu suyujaḥ svāhā # AVś.5.26.3; AVP.9.2.2.
indra enāṃ haryaśvaḥ # AVP.11.14.2a.
indra etu purogavaḥ # AVś.12.1.40d.
indraḥ pāśena siktvā vaḥ (HG. pāśena vaḥ siktvā) # ApMB.2.22.10c; HG.1.14.4c. Read sitvā. See indrapāśena.
indraṃ rathe vahato haryatā harī # RV.10.96.6b; AVś.20.31.1b.
indraṃ rudravantam ā vaha # KB.12.7; Aś.5.3.10; śś.6.9.13.
indraṃ vasumantam ā vaha # KB.12.7; Aś.5.3.10; śś.6.9.13.
indraṃ vātaḥ prahito dūta ā vaha # AVP.2.74.5b.
indraṃ viśvā avīvṛdhan # RV.1.11.1a; SV.1.343a; 2.177a; VS.12.56a; 13.58a; 14.10a,22a,31a; 15.61a; 17.61a; TS.4.6.3.4a; 5.4.6.5; MS.2.10.5a: 137.9; 3.3.8: 41.3; KS.18.3a; 36.15a; 37.9a; AB.5.7.5; JB.3.34; KB.24.8; PB.11.11.4; śB.8.7.3.7; 9.2.3.20; TB.2.7.15.5a; 16.3a; ā.1.5.2.10; 5.3.1.2; Aś.7.8.3; 12.15; śś.18.18.3; Apś.16.21.12; 17.14.9. P: indraṃ viśvāḥ śś.11.11.12; 12.26.1; Kś.17.1.18; 18.3.21.
indraṃ sucakre rathyāso aśvāḥ # RV.6.37.3b; N.10.3b.
indraṃ sutāsa indavaḥ # RV.8.13.16b.
indraṃ stomebhir āyavaḥ # RV.8.3.7b; AVś.20.99.1b; SV.1.256b; 2.923b.
indraṃ stomebhir mahayanta āyavaḥ # RV.8.3.16c; AVś.20.10.2c; 59.2c; SV.2.713c.
indraṃ svapasā vahena # VS.25.3; TS.5.7.14.1; 18.1; MS.3.15.3: 178.8; KSA.13.4,8.
indraghoṣas (KS. -ṣās) tvā vasubhiḥ (KS. vasavaḥ) purastāt pātu (KS. pāntu) # VS.5.11; TS.1.2.12.2; 6.2.7.4; KS.2.9; śB.3.5.2.4; Apś.7.5.1. P: indraghoṣaḥ Kś.5.4.11. See next two.
indraṃ gachatu haviḥ svāhā # AVś.7.98.1d.
indraṃ gachanta indavaḥ # RV.9.63.6c.
indraṃ gacha svāhā # MS.1.9.1: 131.3; 1.9.3: 132.20; KS.9.11; Apś.14.13.4; Mś.5.2.14.1,15,16.
indra juṣasva pra vaha # AVś.2.5.1a; SV.2.302a; KB.17.1a; Aś.6.3.1a; śś.9.5.2a. P: indra juṣasva Vait.16.11; 25.14; Kauś.59.5. See prec.
indrajyeṣṭhā abhidyavaḥ # RV.6.51.15b; 8.83.9b.
indrajyeṣṭhā asmāṃ avantu devāḥ # RV.8.63.12d; VS.33.50d.
indra tubhyam id adrivaḥ # RV.1.80.7a; SV.1.412a.
indra tve stomavāhasaḥ # RV.4.32.12b.
indra nṛmṇaṃ hi te śavaḥ # RV.1.80.3c; SV.1.413c.
indraṃ na yajñaiś citayanta āyavaḥ # RV.1.131.2f; AVś.20.72.1f.
indra prāvaḥ sutāvataḥ # RV.10.171.1b.
indra prāvaḥ svarṇaram # RV.8.3.12d.
indra marutva iha pāhi somam # RV.3.51.7a; VS.7.35a; TS.1.4.18.1a; MS.1.3.19a: 37.5; KS.4.8a; AB.5.12.10; KB.22.7; śB.4.3.3.13a; Aś.5.14.2; śś.14.3.6; Mś.2.4.4.11. Ps: indra marutva iha Aś.9.5.5; indra marutvaḥ Aś.8.1.14; śś.7.19.2; 10.5.8; Kś.10.1.14; Apś.13.2.4.
indram ādityavantam ṛbhumantaṃ vibhumantaṃ vājavantaṃ bṛhaspatimantaṃ (Aś. -vantaṃ) viśvadevyāvantam āvaha # KB.12.7; Aś.5.3.10; śś.6.9.13.
indram āvaha mahendraṃ vā (TB. mahendram ā vaha) # TB.3.5.3.2; śś.1.5.3.
indram āvaha susrajam # AVś.20.128.15d; śś.12.16.1.2d.
indram id dharī vahataḥ # RV.1.84.2a; SV.2.380a; VS.8.35a; TS.1.4.38.1a; MS.1.3.34a: 41.11; KS.4.11a; Mś.2.5.1.18. P: indram id dhaLś.3.1.22.
indra yad dasyuhābhavaḥ # RV.8.76.11c; AVś.20.42.2c; SV.2.339c; JB.3.89.
indra yuktāso harayo vahantu # RV.6.37.1b.
indravatīm upacitim ihā vaha # AVP.1.53.1b. See indrāvatīm apacitīm.
indra vājeṣu no 'va (KS. vaha; TB. ava) # RV.1.7.4a; AVś.20.70.10a; SV.2.148a; ArS.2.4a; MS.2.13.6a: 155.5; KS.39.12a; TB.1.5.8.2a. P: indra vājeṣu śś.9.10.2.
indravān bṛhad bhās svāhā # KS.1.12; 31.11. See next, and indrāvān.
indravāyū vīravāhaṃ rathaṃ vām # RV.7.90.5c.
indraśatrur vardhasva svāhā # JB.2.155 (bis). See indrasya śatrur, and svāhendraśatrur vardhasva.
indraś ca viśve ca devāḥ # RV.10.157.1b; AVś.20.63.1b; 124.4b; SV.1.452b; 2.460b; VS.25.46b; JB.3.171; KB.26.13; TA.1.27.1b; Apś.21.22.1b; Mś.7.2.6.6b.
indraś cetaḥ sadānvāḥ # AVś.2.14.4b; AVP.5.1.4b.
indras tān agre pra mumukta devaḥ # AVP.3.32.5c. Cf. under agniṣ ṭān.
indra stomebhir āyavaḥ # RV.8.3.7b; AVś.20.99.1b; SV.2.923b.
indrasya gṛho 'si taṃ tvā pra padye saguḥ sāśvaḥ saha yan me asti tena # TB.2.4.2.4; TA.4.42.2. See prec., indrasya gṛhā, and indrasya gṛhāḥ.
indrasya te vīryakṛto bāhū upāvaharāmi # TB.2.7.15.6. P: indrasya te vīryakṛtaḥ Apś.22.28.14. See indrasya vāṃ.
indrasya nādhṛṣe śavaḥ # AVś.6.33.2d. See prec. but one.
indrasya prāṇas sa te prāṇaṃ dadātu yasya prāṇas tasmai te svāhā # KS.11.7. P: indrasya prāṇaḥ KS.11.8. See next.
indrasya balāya svāhā # TS.1.8.15.2; KS.15.8. See indrasyendriyāya, and indrasyaujase.
indrasya yāhi prasave manojavāḥ # AVś.6.92.1b. See indrasyeva dakṣiṇaḥ.
indrasya vāṃ vīryakṛto bāhū abhyupāvaharāmi (VSK. vāṃ bāhū vīryakṛtā upā-) # VS.10.25; VSK.11.7.5; śB.5.4.3.27. P: indrasya vām Kś.15.6.34. See indrasya te.
indrasya śatrur vardhasva svāhā # JB.2.155. See under indraśatrur vardhasva svāhā.
indrasya sakhyam ṛbhavaḥ sam ānaśuḥ # RV.3.60.3a.
indrasyendo śivaḥ sakhā # RV.10.25.9b.
indrasyendriyāya svāhā # VS.10.23; śB.5.4.3.18. See under indrasya balāya.
indrasyaujase svāhā # MS.2.6.12: 71.13; 4.4.6: 57.2. See under indrasya balāya.
indra svādiṣṭhayā girā śacīvaḥ # RV.3.53.2d.
indra svāhā rarimā te madāya # RV.3.35.1d; TB.2.7.13.1d.
indraḥ svāhā pibatu yasya somaḥ # RV.3.50.1a; AB.5.20.11. P: indraḥ svāhā Aś.8.7.23.
indrāgnibhyāṃ svāhā # TB.3.1.4.14; śG.2.14.4; 5.3.3; Kauś.96.3; 97.6; 114.2; 128.2. P: indrāgnibhyām GDh.26.16; Svidh.1.2.5. Cf. svāhendrāgnibhyām.
indrāgnibhyāṃ baladābhyāṃ sīravāhāv avī # TS.5.6.21.1; KSA.10.1.
indrāgnī ā vaha # TB.3.5.3.2; śś.1.5.3.
indrāgnī ukthavāhasā # RV.6.59.10a.
indrāgnī pibataṃ sutam (JBṃś. adds svāhā) # JB.1.353d; PB.9.9.8d; Kś.25.12.1d; Mś.3.6.13c.
indrāgnī mitrāvaruṇāditiṃ svaḥ # RV.5.46.3a; VS.33.49a.
indrāgnī rocanā divaḥ # RV.3.12.9a; SV.2.1043a; TS.4.2.11.1a; 3.13.8; MS.4.10.4a: 152.13; 4.11.1: 159.1; KS.4.15a; TB.3.5.7.3a; Kauś.5.2a. Ps: indrāgnī rocanā Mś.5.1.3.19; 5.1.5.7,15; indrāgnī KS.21.13.
indrāgnī viśve devāḥ (AVś. devās te) # AVś.1.35.4c; 3.3.5c; 8.2.21c; AVP.2.74.7c; 8.15.9c.
indrāmavadāt (?) tamo vaḥ parastāt # SMB.2.6.12a. P: indrāmavadāt GG.4.8.24; KhG.4.3.9.
indrāya (sc. namaḥ or svāhā) # GG.4.7.41; MG.2.12.12. Cf. indrāya namaḥ.
indrāya ca marudbhyaś ca svāhā # śB.12.6.1.9.
indrāya devebhyo juhutā (Apś. juṣatāṃ; Mś. juhutāṃ) haviḥ svāhā # PB.21.10.11--22; Kś.23.3.1 (undecies); Apś.22.19.1 (tredecies: see 22.19.2); Mś.9.4.2.7,9 (decies).
indrāya pathibhir vahān (MS. vaha) # VS.20.56d; MS.3.11.3d: 143.12; KS.38.8d; TB.2.6.12.1d.
indrāya sahīyase svāhā # AVP.1.35.4; Kauś.78.10.
indrāya svāhā # AVś.19.43.6; VS.10.5; 22.6,27; TS.1.4.28.1; 8.13.3; 7.1.14.1; MS.2.6.11: 70.8; 3.12.2: 160.10; 3.12.7: 162.12; KS.15.7; ṣB.5.3; AdB.3; TB.3.1.5.2; śB.5.3.5.9; 12.6.1.17; 13.1.3.3; Tā.10.67.2; Kś.15.5.34; 18.5.15; Apś.18.16.11; Mś.7.1.3.25; 9.1.3.23; Kauś.104.2; 113.2; 135.9; HG.1.2.14; JG.1.3; MahānU.19.2; Svidh.1.8.10. P: indrāya GDh.26.16; Svidh.1.2.5; 3.3.5. Cf. svāhendrāya.
indrāyaikādaśākṣarāya chandase svāhā # MS.1.11.10: 173.7.
indrāvatīm apacitīm ihāvaha # TS.5.7.4.3b. See indravatīm upacitim.
indrāvato 'vase ni hvaye vaḥ # RV.10.101.1d.
indrāvān svāhā # TS.1.1.12.1; TB.3.3.7.8. See under indravān bṛhad.
indrāviṣṇū sadhamādo vahantu # RV.6.69.4b.
indrāsi sunvato vṛdhaḥ patir divaḥ # RV.8.98.5c; AVś.20.64.2c; SV.2.598c; JB.3.232.
indre agnā namaḥ svaḥ # RV.8.72.15c; SV.2.832c.
indre kāmaṃ jaritāro vasūyavaḥ # RV.7.32.2c; SV.2.1026c.
indreṇa devān (KS. devāḥ) # TS.7.3.14.1; KS.35.15.
indreṇa rocanā divaḥ # RV.8.14.9a; AVś.20.28.3a; 39.4a; AB.6.7.7; GB.2.5.13a.
indre suvānāsa (SV. svānāsa) indavaḥ # RV.8.3.6d; AVś.20.118.4d; SV.2.938d.
indro asme sumanā astu viśvahā # RV.10.100.4a.
indro divaḥ pratimānaṃ pṛthivyāḥ # RV.10.111.5a.
indro divo 'dhipatiḥ sa māvatu # AVś.5.24.11. P: indro divaḥ Vait.19.11. Cf. indraḥ karmaṇām.
indro devaḥ somaṃ pibatu # śś.8.17.1.
indro no astu purogavaḥ # Kauś.104.2a.
indropānasyakehamanaso (Mś. aindro-) veśān kuru sumanasaḥ sajātān svāhā # Apś.3.10.2; Mś.1.3.5.14.
indro balaṃ balapatir balam asmin yajñe mayi dadhātu (TB. yajñe yajamānāya dadātu) svāhā # śB.11.4.3.12; TB.2.5.7.4; Kś.5.13.1.
indro bhago vājadā asya gāvaḥ # RV.3.36.5c.
indro mahnā pūrvahūtāv apatyata # RV.10.113.7d.
indro mahnā rodasī paprathac chavaḥ # RV.8.3.6a; AVś.20.118.4a; SV.2.938a.
indro mendriyeṇāvatu (AVP. mendryeṇāvatu) prāṇāyāpānāyāyuṣe varcasa ojase tejase svastaye subhūtaye svāhā # AVś.19.45.7; AVP.15.4.7.
indro me śarma yachatu # AVś.19.9.12d. Cf. indro vaḥ etc.
indro yavaḥ # AVś.9.2.13.
indro rūpeṇāgnir vahena # AVś.4.11.7a.
invakābhyaḥ svāhā # TB.3.1.4.3.
ima ā yātam indavaḥ # RV.1.137.2a.
ima ṛtavaḥ sarveṣāṃ bhūtānāṃ prāṇair apa prasarpanti cotsarpanti ca # TA.1.14.3.
imaṃ yajñaṃ viśve avantu devāḥ # KS.35.3d; TB.2.5.5.1d; Apś.9.17.1d.
imaṃ gāvaḥ prajayā vardayātha # AVś.14.1.32b.
imaṃ gāvaḥ prajayā saṃ viśātha # AVś.14.1.33a.
imaṃ goṣṭhaṃ paśavaḥ saṃ sravantu # AVś.2.26.2a; AVP.2.12.2a.
imaṃ ca yonim anu yaś ca pūrvaḥ # RV.10.17.11b; AVś.18.4.28b; VS.13.5b; TS.3.1.8.3b; 4.2.8.3b; 9.5b; MS.2.5.10b: 61.14; KS.13.9b; 16.15b; 35.8b; śB.7.4.1.20; TA.6.6.1b.
imaṃ devā asapatnaṃ suvadhvaṃ mahate kṣatrāya mahate jyaiṣṭhyāya mahate jānarājyāyendrasyendriyāya (VSK.11.3.2 stops at jyaiṣṭhyāya; VSK.11.6.2 at jānarājyāya) # VS.9.40; 10.18; VSK.11.3.2; 6.2; śB.5.3.3.12; 4.2.3. P: imaṃ devāḥ YDh.1.299.
imam annādyāya pra viśataṃ svāhā # Kauś.22.9d.
imam apūpaṃ catuḥśarāvaṃ nirvapāmi kleśāvahaṃ pitṝṇāṃ sāṃparāye devena savitrā prasūtaḥ # HG.2.14.3.
imam ādityā uta viśve ca devāḥ # AVś.1.9.1c; AVP.1.19.1c.
imam indraṃ vahniṃ paprim anv ārabhadhvam # AVś.12.2.47a. P: imam indram Kauś.72.7.
imā u vaḥ sudānavaḥ # RV.8.7.19a.
imāṃś ca lokān pradiśaś ca sarvāḥ # AVP.6.3.3b.
imā gāvaḥ sabandhavaḥ # AVP.2.33.4a.
imā gāvaḥ sarame yā aichaḥ # RV.10.108.5a.
imā gāvaḥ saha śriyā # Lś.1.2.4b.
imā dhānā ghṛtasnuvaḥ # RV.1.16.2a; TB.2.4.3.10a.
imā nārīr avidhavāḥ supatnīḥ # RV.10.18.7a; AVś.12.2.31a; 18.3.57a; TA.6.10.2a; AG.4.6.12. P: imā nārīḥ śś.4.16.6; Kauś.72.11. Cf. BṛhD.7.12.
imāṃ te vācaṃ vasūyanta āyavaḥ # RV.1.130.6a.
imāṃ tvam indra mīḍhvaḥ # RV.10.85.45a; SMB.1.2.19a; ApMB.1.4.6a (ApG.2.5.2); HG.1.20.2a. P: imām Rvidh.3.22.4.
imāṃ naraḥ kṛṇuta vaḥ # KS.1.9a. See next.
imā brahma bṛhaddivo vivakti (AVś.5.2.8a, -divaḥ kṛṇavat) # RV.10.120.8a; AVś.5.2.8a; 20.107.11a; AVP.6.1.8a. P: imā brahma Kauś.34.21.
imā brahma brahmavāhaḥ (TB. -ha) # RV.3.41.3a; AVś.20.23.3a; KS.26.11a; TB.2.4.6.2a.
imā me agna (MSṃś. agnā) iṣṭakā dhenavaḥ santu # VS.17.2; VSK.18.2; TS.4.4.11.3,4; 5.4.2.4; MS.2.8.14 (bis): 118.14,16; 3.3.4: 36.2; KS.17.10; 21.6; śB.9.1.2.16; Apś.17.11.2; Mś.6.2.4.2. P: imā me Kś.18.2.9. Cf. etā me etc.
imā yā gāvaḥ sa janāsa indraḥ # RV.6.28.5c; AVś.4.21.5c; KS.13.16c; TB.2.8.8.12c; Mś.9.3.5.23c.
imā harī vahatas tā no acha # RV.1.165.4d; VS.33.78d; MS.4.11.3d: 168.13; KS.9.18d.
ime gṛhā mayobhuvaḥ # AVś.7.60.2a; AVP.3.26.2a.
ime jīvā avidhavāḥ sujāmayaḥ # Kauś.72.12.
ime jīvā vi mṛtair āvavṛtran (TA. āvavarttin !) # RV.10.18.3a; AVś.12.2.22a; TA.6.10.2a; AG.4.4.9. P: ime jīvāḥ Kauś.71.18; 86.21. Cf. BṛhD.7.11 (B).
ime paścā pṛdākavaḥ # AVś.10.4.11c.
ime mā pītā yaśasa uruṣyavaḥ # RV.8.48.5a.
ime me devā ayam asmi sarvaḥ # RV.10.61.19b.
ime sutā indavaḥ prātaritvanā # N.4.17a.
ime somāsa indavaḥ # RV.1.16.6a.
imau yunajmi te vahnī # AVś.18.2.56a; TA.6.1.1a; Kauś.80.34.
iyakṣanto na minanti svadhāvaḥ # RV.6.21.3d.
iyam ava dīkṣām ayakṣata svāhā # JG.1.21b. See under prec. but one.
iyartā maruto divaḥ # RV.8.7.13c.
ilāndāyai svāhā # MS.4.2.1: 22.10.
iluvardāya svāhā # TB.3.8.20.5; Apś.20.21.6. See alivandāya.
iṣaṃ janāya dāśuṣe vahantā # RV.7.70.3d.
iṣaṃ janāya vahathaḥ śubhas patī # RV.10.40.4d.
iṣaṃ dadhāno vahamāno aśvaiḥ # RV.10.11.7c; AVś.18.1.24c.
iṣam aśyāma vasavaḥ śasā goḥ # RV.5.41.18b.
iṣaṃ pṛñcantā sukṛte sudānave # RV.1.47.8c. Cf. iṣaṃ vahantīḥ.
iṣā madanta iṣayema devāḥ # RV.1.185.9d.
iṣāya svāhā # VS.22.31; MS.3.12.3: 164.6.
iṣirāya śatruhaṇe svāhā # AVP.7.20.5a.
iṣiro viśvavyacā vāto gandharvaḥ # VS.18.41; TS.3.4.7.2; MS.2.12.2: 145.5; KS.18.14; śB.9.4.1.10.
iṣudhiḥ saṅkāḥ pṛtanāś ca sarvāḥ # RV.6.75.5c; AVP.15.10.5c; VS.29.42c; TS.4.6.6.2c; MS.3.16.3c: 186.2; KSA.6.1c; N.9.14c.
iṣo vājāya pradivaḥ sacante # RV.10.5.4b.
iṣṭena pakvam upa te huve savāham (KSA. 'sā aham) # TS.7.3.11.1; KSA.3.1.
iṣṭebhyaḥ svāhā vaṣaḍ aniṣṭebhyaḥ svāhā # TB.3.7.11.3; Apś.3.11.2; Kauś.5.13. P: iṣṭebhyaḥ svāhā Apś.9.12.7. See svāheṣṭibhyaḥ.
iṣṭo agnir āhutaḥ pipartu (KSṭB. svāhākṛtaḥ pipartu) na iṣṭaṃ haviḥ (TB. omits the last two words) # VS.18.57; MS.2.12.3: 147.4; KS.18.18; TB.2.4.1.9. P: iṣṭo agnir āhutaḥ pipartu naḥ śB.9.5.1.31. Treated metrically in some of the texts. Cf. samiddho agnir āhutaḥ.
iha gāvaḥ pra jāyadhvam # AVś.20.127.12a; KS.35.3a; AB.8.11.5a; śś.12.15.1.3a; Lś.3.3.2a; Apś.9.17.1a; SMB.1.3.13a; GG.2.4.6; ApMB.1.9.1a (ApG.2.6.10). P: iha gāvaḥ KS.35.4. See next.
iha dhṛtiḥ (TS.KSAṭB.JG.Apś.20.5.19, add svāhā) # VS.8.51; 22.19; TS.7.1.12.1; 18.2; 4.17.2; MS.3.12.4: 161.11; KSA.1.3; 4.6; AB.5.22.10; TB.3.8.9.3; 12.2; śB.4.6.9.8; 13.1.6.2; Aś.8.13.1; Lś.3.8.12; Apś.20.5.19; 21.12.7; Mś.7.2.3.27; 9.2.2.5; śG.3.11.4; SMB.1.3.14; GG.2.4.10; HG.1.12.2; MG.1.1.22; ApMB.2.18.6,7 (ApG.7.19.9); JG.1.22 (bis); VārG.5.37.
iha mada eva maghavann indra te śvaḥ (also te adya, and te adya sutyām) # Aś.6.11.13,14,15. P: iha mada eva maghavan śś.10.1.11.
iha rantiḥ (TS.KSAṭB.JG. rantiḥ svāhā) # VS.22.19; TS.7.1.12.1; 18.2; 4.17.2; KSA.1.3; 4.6; TB.3.8.9.3; 12.2; śB.13.1.6.2; Lś.3.8.12; Kś.20.3.4; SMB.1.3.14; ApMB.2.18.6,7 (ApG.7.19.9); JG.1.22.
iha ramatiḥ svāhā (Apś.ApMB. omit svāhā) # TS.7.1.12.1; 18.2; 4.17.2; KSA.1.3; 4.6; TB.3.8.9.3; 12.2; Apś.21.9.13; 12.7; ApMB.2.18.6,7.
iha ramadhvam (śG. ramadhvaṃ svāhā) # VS.8.51; AB.5.22.10; śB.4.6.9.8; Aś.8.13.1; Lś.3.8.12; Apś.21.9.13; śG.3.11.4; PG.3.14.10.
iha ramasva (JG. adds svāhā) # SMB.1.3.14; JG.1.22. See iha rama.
iha va indro ramayatu gāvaḥ # TB.3.7.4.15d; Apś.1.11.10d; Mś.1.1.3.7d. Cf. iha vo mahendro.
iha vidhṛtiḥ svāhā (HG.ApMB. iha vidhṛtiḥ) # TS.7.1.12.1; 18.2; 4.17.2; KSA.1.3; 4.6; TB.3.8.9.3; 12.2; HG.1.12.2; ApMB.2.18.6,7. See iha svadhṛtiḥ.
iha vo mahendro ramayatu gāvaḥ # Mś.1.1.3.7. Vikāra of iha va indro.
iha vo ramatiḥ svāhā # Apś.21.9.13.
iha saṃgatya tāḥ sarvāḥ # TS.4.2.6.5c. See sarvāḥ saṃgatya.
iha sphātiṃ samāvahān (AVś.3.24.5d, samāvaha) # AVś.3.24.3d,5d; AVP.5.30.6e. Cf. yatheha sphātir.
iha svadhṛtiḥ (VS.śB.śG.JG. svadhṛtiḥ svāhā) # VS.8.51; 22.19; MS.3.12.4: 161.11; AB.5.22.10; śB.4.6.9.8; 13.1.6.2; Aś.8.13.1; Lś.3.8.12; Apś.21.12.7; Mś.7.2.3.27; 9.2.2.5; śG.3.11.4; SMB.1.3.14; MG.1.1.22; JG.1.22. See iha vidhṛtiḥ.
ihāsmabhyaṃ vasīyo 'stu devāḥ # JG.2.1d.
iheha vo manasā bandhutā naraḥ # RV.3.60.1a; AB.4.30.6; KB.20.2; 22.1. P: iheha vaḥ Aś.7.5.23; śś.10.2.7.
ihaivāyam (AVś. ihāyam) itaro jātavedāḥ (AVś. jātavedā devaḥ) # RV.10.16.9c; AVś.12.2.8c; VS.35.19c; AG.4.6.5; MG.2.1.8c. P: ihaivāyam Kś.21.4.29.
ihaivāstu havyavāhanaḥ # MG.2.1.7c.
īkṣamāṇāya svāhā # VS.22.8.
īkṣitāya svāhā # VS.22.8; MS.3.12.3: 161.5.
īkṣeṇyāso ahyo na cāravaḥ # RV.9.77.3c.
īṃkārāya svāhā # TS.7.1.19.1; KSA.1.10; TB.3.8.8.1; Apś.20.6.3. See hiṃkārāya.
īṃkṛtāya (KSA. iṃ-) svāhā # TS.7.1.19.1; KSA.1.10; TB.3.8.8.1; Apś.20.6.3. See hiṃkṛtāya.
īṅkhayantīr apasyuvaḥ # RV.10.153.1a; AVś.20.93.4a; SV.1.175a; ā.5.1.1.6; Vait.34.7. P: īṅkhayantīḥ Aś.6.4.10; Svidh.1.4.2.
ījānaṃ ca yakṣyamāṇaṃ ca dhenavaḥ # RV.1.125.4b; TS.1.8.22.4b; MS.4.11.2b: 165.5; KS.11.12b.
ījānasya prayajyavaḥ # RV.6.48.20d.
īḍate tvām avasyavaḥ # RV.1.14.5a.
īḍāno (VSK. īlāno; KS. īḍānā) vahnir (KS. vahniṃ) namasā # AVś.5.27.4b; VS.27.14b; VSK.29.19b; TS.4.1.8.1b; MS.2.12.6a: 150.3; KS.18.17a. See īḍe vahniṃ.
īḍito agna ā vaha # RV.1.142.4a; 5.5.3a.
īdṛśāya svāhā # TS.7.3.17.1; KSA.3.7.
īśāṃ vo maruto devaḥ # AVś.11.9.25a.
īśānaṃ vasvaḥ svarājam # RV.8.81.4b.
īśānasya devasya patnyai svāhā # HG.2.8.7; ApMB.2.18.24 (ApG.7.20.4).
īśānāya (sc. svāhā) # MG.2.10.2; 16.3. Cf. next.
īśānāya devāya svāhā # HG.2.8.6; ApMB.2.18.16 (ApG.7.20.4). Cf. prec.
īśānā vasva ubhayasya kāravaḥ # RV.7.82.4c.
īśe hi vaḥ priyajāta # RV.8.71.2b.
īśvarāya svāhā # ṣB.5.3--12; AdB.3--12.
ukthāni yā vaḥ śasyante purā cit # RV.7.56.23b.
ukthebhir agne janayanta devāḥ # SV.1.68b. See ukthebhir indrā-.
uktheṣu devahūtamaḥ # RV.3.13.6b; MS.4.11.2b: 164.3; KS.2.15b; śB.11.4.3.19b; Kś.5.13.3b.
ukṣā mimāti (SV. mimeti) prati yanti dhenavaḥ # RV.9.69.4a; SV.2.722a; JB.3.298a.
ugraṃ vaco apāvadhīt (SVṃS. apāvadhīḥ svāhā; TSṭB. apāvadhīm) # SV.1.353d; VS.5.8c (ter); TS.1.2.11.2; MS.1.2.7d: 17.5; KS.2.8 (bis); TB.1.5.9.5,6; śB.3.4.4.23c,24c,25c.
ugraṃ varṣate svāhā # VS.22.26. Cf. ugraṃ stanayate.
ugraṃ śarma mahi śravaḥ # RV.9.61.10c; SV.1.467c; 2.22c; VS.26.16c.
ugraṃ śavaḥ patyate dhṛṣṇv ojaḥ # RV.3.36.4b.
ugraṃ stanayate svāhā # TS.7.5.11.1; KSA.5.2. Cf. ugraṃ varṣate.
ugraṃ no 'vaḥ pārye ahan dāḥ # RV.6.26.1d.
ugram ayātam avaho ha kutsam # RV.5.31.8c.
ugram ātapate svāhā # TS.7.5.11.2; KSA.5.2.
ugram eṣāṃ cittaṃ viśve 'vantu devāḥ # AVP.3.19.5d. See eṣāṃ cittaṃ etc.
ugrasya devasya patnyai svāhā # HG.2.8.7; ApMB.2.18.27 (ApG.7.20.4).
ugrā iva pravahantaḥ samāyamuḥ # RV.10.94.6a.
ugrā nāma stha teṣāṃ vaḥ puro gṛhāḥ prācī dik teṣāṃ vo agnir iṣavaḥ # AVP.2.56.1. Cf. AVś.3.26; AVP.3.11.
ugrāya devāya svāhā # HG.2.8.6; ApMB.2.18.9 (ApG.7.20.4).
ugrāyudhā abalān ugrabāhavaḥ # AVś.3.19.7d; AVP.3.19.6d.
ugro vo devaḥ pra mṛṇat sapatnān # AVś.9.2.14d.
ucchiṣṭāya svāhā # TS.7.3.20.1; KSA.3.10.
ucchiṣṭe 'dhi śritā divaḥ # AVś.11.7.14b.
uchantī duhitā divaḥ # RV.7.81.1b; SV.1.303b; 2.101b. See vyuchantī etc.
uchantyām uṣasi vahnir ukthaiḥ # RV.1.184.1b.
uj jātam indra te śavaḥ # RV.8.62.10a.
ujjihānāya svāhā # TS.7.1.19.3; KSA.1.10.
uta kratuṃ sudānavaḥ # RV.6.16.8b.
uta tyaṃ putram agruvaḥ # RV.4.30.16a.
uta tvaḥ paśyan na dadarśa vācam # RV.10.71.4a; N.1.19a.
uta tvaḥ śṛṇvan na śṛṇoty enām # RV.10.71.4b; N.1.19b.
uta tvāhur varuṇasya patnīm # AVP.11.5.2a.
uta devā avahitam # RV.10.137.1a; AVś.4.13.1a; AVP.5.18.1a; MS.4.14.2a: 217.16; śś.16.13.4. P: uta devāḥ Vait.38.1; Kauś.58.3,11; Rvidh.4.9.4. Cf. BṛhD.8.49. Designated as śaṃtātīya (sc. sūkta) Kauś.9.4.
uta devāṃ uśata ā vaheha # RV.7.17.2b.
uta naḥ sudyotmā jīrāśvaḥ # RV.1.141.12a.
uta praśastir adrivaḥ # RV.8.6.22b.
uta bruvantu jantavaḥ # RV.1.74.3a; SV.2.732a; TS.3.5.11.4a; MS.4.10.3a: 148.5; KS.8.16a; 15.12; AB.1.16.13; KB.8.1; Aś.2.16.7; 18.15; śś.3.13.17.
uta mā srāmād yavayantv indavaḥ # RV.8.48.5d.
uta śroṣantu no bhuvaḥ # SV.1.172c.
uta sya devaḥ savitā bhago naḥ # RV.6.50.13a.
uta svayaṃ tanvaḥ śumbhamānāḥ # RV.7.56.11b.
utāgaś cakruṣaṃ devāḥ # RV.10.137.1c; AVś.4.13.1c; MS.4.14.2c: 218.1.
utādya syāt punarṇavaḥ # AVś.10.8.23b.
utānyo asmad yajate vi cāvaḥ (TB. yajate vicāyaḥ) # RV.5.77.2c; MS.4.12.6c: 195.17; TB.2.4.3.13c; N.12.5c.
utāvastād uta devaḥ parastāt # RV.10.88.14d.
utāśitam upa gachanti mṛtyavaḥ # RV.10.117.1b.
utāśiṣṭhā anu śṛṇvanti vahnayaḥ # RV.2.24.13a.
utāsmā abhavaḥ (AVP. -at) pituḥ # AVś.4.6.3d; AVP.5.8.2d.
utāhaṃ naktam uta soma te divā # RV.9.107.20a. See tavāhaṃ etc.
utem ava tvaṃ vṛṣabha svadhāvaḥ # RV.3.35.3b.
uto nu kṛtvyānāṃ nṛvāhasā # RV.8.25.23c.
utkūlam udvaho bhava # AVś.19.25.1c.
utkraṃsyate svāhā # TS.7.1.19.3. See utkramiṣyate.
utkramiṣyate svāhā # KSA.1.10. See utkraṃsyate.
utkrāntāya svāhā # TS.7.1.19.3; KSA.1.10.
utkrāmate svāhā # TS.7.1.19.3; KSA.1.10.
uttamebhyaḥ svāhā # AVś.19.22.12. Cf. Kauś.26.40; 41.15; 50.14.
uttarād vā sadānvāḥ # AVP.1.36.2b.
uttare nāma stha teṣāṃ va upari gṛhā ūrdhvā dik teṣāṃ vo varṣam iṣavaḥ # AVP.2.56.5. Cf. adhipatayo nāma stha, and AVś.3.26; AVP.3.11.
uttarebhyaḥ svāhā # AVś.19.22.13. Cf. Kauś.48.36.
uttaro dhuro vahati pradediśat # RV.10.102.10d.
uttānāyāṃ daśa yuktā vahanti # RV.1.164.14b; AVś.9.9.14b.
uttānā hi devagavā vahanti # Apś.11.7.6.
uttiṣṭhate svāhā # TS.7.1.19.3.
ut tiṣṭhasi svāhutaḥ # RV.10.118.2a.
ut tvā yajñā brahmapūtā vahanti # AVś.13.1.36a,43b.
ut tvā vahantu marutaḥ # AVś.18.2.22a. P: ut tvā vahantu Kauś.81.29.
ut tvāhārṣam adharasyāḥ # AVś.8.2.15b.
ut tvāhārṣaṃ pañcaśalāt # AVś.8.7.28a.
utthāsyate svāhā # TS.7.1.19.3.
utthitāya svāhā # VS.22.8; TS.7.1.19.3; MS.3.12.3: 161.3.
ut sahasrād ririce kṛṣṭiṣu śravaḥ # RV.1.102.7b.
ut sma vāto vahati vāso 'syāḥ # RV.10.102.2a.
udakāya svāhā # VS.22.25.
ud astambhīt samidhā nākam ṛṣvaḥ # RV.3.5.10a.
ud asya ketavo divi # AVś.13.2.1a. P: ud asya ketavaḥ Vait.9.16; Kauś.18.25; 58.22.
udānarūpābhyāṃ svāhā # GB.1.3.13 (bis); Kauś.72.42.
udānāya svāhā # MS.3.12.9: 163.8; TA.10.33.1; 34.1; Tā.10.69; MahānU.15.8,9; ChU.5.23.1; MU.6.9; PrāṇāgU.1.
udāno yajñena kalpatāṃ svāhā # VS.22.33. See apāno etc.
uditāya svāhā # TS.7.2.20.1; KSA.2.10; TB.3.1.6.4; 8.16.4; Apś.20.12.10.
udīcī dik somo 'dhipatiḥ svajo rakṣitāśanir iṣavaḥ (AVP. rakṣitā vāta iṣavaḥ) # AVś.3.27.4; AVP.3.24.4. Cf. udīcyai tvā, and avasthāvā nāmāsy.
udīcyā diśaḥ śālāyā namo mahimne svāhā devebhyaḥ svāhyebhyaḥ # AVś.9.3.28.
udīcyāṃ tvā diśi viśve devāḥ ṣaḍbhiś caiva pañcaviṃśair ahobhir abhiṣiñcantv etena ca tṛceṇaitena ca yajuṣaitābhiś ca vyāhṛtibhir vairājyāya # AB.8.19.1. Cf. viśve devā udīcyāṃ.
udīcyai diśe svāhā # AVP.6.13.7; VS.22.24; TS.7.1.15.1; MS.3.12.8: 163.5; KSA.1.6.
ud īrdhvaṃ jīvo asur na āgāt # RV.1.113.16a; MG.2.7.5a. P: ud īrdhvaṃ jīvaḥ śG.4.18.12.
ud u tye aruṇapsavaḥ # RV.8.7.7a.
ud u tvā viśve devāḥ # VS.12.31a; 17.53a; TS.4.2.3.1a; 6.3.1a; 5.2.2.1; 4.6.1; MS.2.7.10a: 87.9; 3.2.2: 17.2; 3.3.8: 40.13; KS.16.10a; 18.3a; 19.12; 21.8; śB.6.8.1.7; 9.2.3.7; Apś.5.13.4; 16.12.4; 17.14.6; Mś.6.1.4.27; 6.2.5.4. P: ud u tvā MS.2.10.5: 136.13; Kś.16.6.16; 18.3.18.
ud u ṣya devaḥ savitā damūnāḥ # RV.6.71.4a; AB.5.8.7; KB.23.3; śB.13.5.1.11; Aś.8.8.6; śś.10.6.18.
ud u ṣya devaḥ savitā yayāma # RV.7.38.1a. Cf. BṛhD.5.167.
ud u ṣya devaḥ savitā savāya # RV.2.38.1a; AB.5.13.9; KB.23.8; śś.10.8.14. P: ud u ṣya devaḥ Aś.8.8.8.
ud u ṣya devaḥ savitā hiraṇyayā # RV.6.71.1a; AB.1.22.3; 4.32.3; KB.8.7; 20.4; 21.3; 22.5; Aś.4.7.4; 7.4.12; 9.5.5; śś.5.10.12; 10.4.14; 14.3.12.
ud u ṣya vaḥ savitā supraṇītayaḥ # RV.8.27.12a.
ud u ṣya śaraṇe divaḥ # RV.8.25.19a.
ud usrā ākar vi hi tisra āvaḥ # RV.10.67.4d; AVś.20.91.4d.
ud enaṃ maruto devāḥ # AVś.8.1.2c.
udeṣyate svāhā # TS.7.2.20.1; KSA.2.10; TB.3.1.6.4; 8.16.4; Apś.20.12.10.
ud oṣadhīr jihate pinvate svaḥ (TA. suvaḥ) # RV.5.83.4b; MS.4.12.5b: 193.1; TA.6.6.2b.
udgṛhītāya svāhā # VS.22.26; TS.7.5.11.2; KSA.5.2.
udgṛhṇate svāhā # VS.22.26; TS.7.5.11.2; KSA.5.2.
udgrahīṣyate svāhā # TS.7.5.11.2; KSA.5.2.
uddrāvāya svāhā # VS.22.8; TS.7.1.13.1; MS.3.12.3: 161.1; KSA.1.4.
uddrutāya svāhā # VS.22.8; TS.7.1.13.1; MS.3.12.3: 161.1; KSA.1.4.
udyate svāhā # TS.7.2.20.1; KSA.2.10; TB.3.1.6.4; 8.16.4; Apś.20.12.10.
udyantaṃ tvā mitramahaḥ # RVKh.1.50.3a. Cf. next, and tac cakṣur devahitaṃ.
udyāsāya svāhā # VS.39.11; TS.1.4.35.1; KSA.5.6; TA.3.20.1.
udyuktāya svāhā # TS.7.4.22.1; KSA.5.1.
udyuje svāhā # MG.1.4.3; VārG.8.4.
udyujyamānāya svāhā # VārG.8.4.
udriktāya svāhā # TS.7.3.20.1; KSA.3.10.
udvañcate svāhā # TS.7.4.22.1; KSA.5.1.
unnata ṛṣabho vāmanas ta aindrāvaiṣṇavāḥ (TS.KSA. -varuṇāḥ) # VS.24.7; TS.5.6.14.1; MS.3.13.8: 170.3; KSA.9.4.
upa kṣaranti sindhavo mayobhuvaḥ # RV.1.125.4a; TS.1.8.22.4a; MS.4.11.2a: 165.5; KS.11.5,12a.
upa tyā vahnī gamato viśaṃ naḥ # RV.7.73.4a.
upa tvā juhvo giraḥ (KS. mama) # RV.8.44.5a; SV.2.892a; MS.1.6.1a: 85.1; KS.7.12a. P: upa tvā juhvaḥ śś.2.2.17.
upa tvā devo agrabhīt # AVś.7.110.3a. P: upa tvā devaḥ Vait.3.17.
upa devāḥ upa yajñaḥ # TS.3.2.4.1c; Apś.12.20.1 (in fragments).
upa devān daivīr viśaḥ prāgur uśijo vahnitamān (KS. prāgur vahnaya uśijaḥ) # VS.6.7; KS.3.4; 26.7; śB.3.7.3.9. P: upa devān Kś.6.3.19. See upo etc.
upa droṇeṣv āyavaḥ # RV.9.15.7b; SV.2.618b.
upa dvayuṃ cādvayuṃ ca vasavaḥ # RV.8.18.15c.
upa pratnam upa bhūr bhuvaḥ suvaḥ # Apś.6.8.11; 21.1.
upa pra yantu marutaḥ sudānavaḥ (Mś. -vāḥ, with prolation) # RV.1.40.1c; VS.34.56c; MS.4.9.1c: 120.8; 4.12.1c: 178.12; KS.10.13c; TA.4.2.2c; KA.1.4c; 2.4; Mś.5.1.9.23c.
upa preta marutaḥ sudānava (KS. svatavasa) enā viśpatinābhy amuṃ rājānam # TS.2.3.1.2; KS.11.6. P: upa preta marutaḥ sudānavaḥ Apś.19.20.10. See preta marutaḥ.
upa preṣyataṃ pūṣaṇaṃ yo vahāti # AVś.18.2.53c.
upabaddhān ihā vaha (AVP. naya) # AVś.1.7.7b; AVP.4.4.7b.
upa brahmāṇi harivaḥ # RV.1.3.6b; AVś.20.84.3b; SV.2.498b; VS.20.89b.
upamaṃ vājayu śravaḥ # RV.8.80.5c.
upa māṃ gāvaḥ sahāśirā hvayantām # Aś.1.7.7; śś.1.11.1.
upa mā śyāvāḥ svanayena dattāḥ # RV.1.126.3a.
upame rocane divaḥ # RV.8.82.4c.
upa maita mayobhuvaḥ # AG.2.10.6a.
upayāmāya svāhā (Apś. tvā) # MS.3.12.12: 164.1; KS.40.4; Apś.17.2.6.
uparaṃsyate svāhā # TS.7.1.19.1; KSA.1.10.
uparatāya svāhā # TS.7.1.19.1; KSA.1.10; 5.1.
upalakṣmyai svāhā # MG.2.13.6.
upa vām avaḥ śaraṇaṃ gameyam # RV.1.158.3c.
upaviṣṭāya svāhā # VS.22.7; MS.3.12.3: 160.14.
upaśrito (upaśrutī) divaḥ pṛthivyoḥ # see under agne tvaṃ sūktavāg.
upa sindhavaḥ pradivi kṣaranti # RV.5.62.4d.
upasthitāya svāhā # VS.22.7; MS.3.12.3: 161.2.
upahūtā iha gāvaḥ # AVś.7.60.5a; AVP.3.26.5a; VS.3.43a; Lś.3.3.1a; Apś.6.27.3a; śG.3.3.1a; 7.2a; HG.1.29.1a.
upahūtā gāvaḥ saharṣabhāḥ # śB.1.8.1.20. See upahūtā dhenuḥ.
upahūtā gāvaḥ sahāśirā # Aś.1.7.7; śś.1.11.1.
upahūtā daivyā adhvaryavaḥ # śB.1.8.1.27. See daivyā adhvaryava.
upahūtā dhenuḥ saharṣabhā (Aś.śś. sahaṛṣabhā) # TS.2.6.7.2; TB.3.5.8.1; 13.1; Aś.1.7.7; śś.1.11.1. See upahūtā gāvaḥ saharṣabhāḥ.
upākṛtāya svāhā # TS.5.7.20.1; 7.4.16.1; KSA.4.5; 13.10; TB.3.9.16.2; Apś.20.15.6.
upāyava (KS. -vas; TB. -vaḥ) stha # TS.1.1.1.1; KS.1.1; 30.10; śB.1.7.1.3; TB.3.2.1.4; Kś.4.2.8; Apś.1.2.2.
upāvaroha jātavedaḥ punas tvam (Kauś. punar devaḥ) # TB.2.5.8.8a; śś.2.17.8a; Apś.6.28.12a; Mś.1.6.3.5a; Kauś.40.13a. Ps: upāvaroha jātavedaḥ Apś.5.10.12; upāvaroha Vait.24.18; Mś.1.6.3.6; śG.5.1.7. See pratyavaroha.
upāsate praśiṣaṃ yasya devāḥ # RV.10.121.2b; AVś.4.2.1b; 13.3.24b; AVP.4.1.2b; VS.25.13b; TS.4.1.8.4b; 7.5.17.1b; MS.2.13.23b: 168.9; KS.40.1b; NṛpU.2.4b.
upāsadaṃ kavyavāhaṃ pitṝṇām # TB.2.6.16.2c.
upāstāvaḥ kalaśaḥ (Mś. -vāḥ kalaśāḥ) somo agniḥ (Mś. somadhānāḥ) # TS.3.2.4.1b; Mś.2.3.7.6b; Apś.12.19.7--20.1 (in fragments).
upemaṃ yajñam ā vahāta indram # RV.3.35.2d.
upem asthur joṣṭāra iva vasvaḥ # RV.4.41.9c.
upo te tanvaḥ śatam # AVś.13.4.44b.
upottamebhyaḥ svāhā # AVś.19.22.11. Cf. Kauś.26.34.
upo devān daivīr viśaḥ prāgur vahnīr (MS. vahnaya) uśijaḥ # TS.1.3.7.1; 6.3.6.1; MS.1.2.15: 24.8; 3.9.6: 123.14. P: upo devān daivīr viśaḥ Apś.7.12.8; Mś.1.8.3.3. See upa etc.
upopa śravasi śravaḥ # RV.8.74.9b.
ubjantu taṃ subhvaḥ parvatāsaḥ # RV.6.52.1c.
ubhā kṛṇvanto vahatū miyedhe # RV.7.1.17c.
ubhe dhurau prati vahniṃ yunakta # RV.10.101.10d.
ubhe dhurau vahnir āpibdamānaḥ # RV.10.101.11a.
uruḥ pṛthuḥ subhūr bhuvaḥ # AVś.13.4.52a.
uruṃ no gātuṃ kṛṇu soma mīḍhvaḥ # RV.9.85.4d.
urvīṃ tvāhur manuṣyāḥ # Kauś.106.7a.
urvī rodasī varivas (TS.KS. varivaḥ) kṛṇotam (KS. kṛṇutam) # TS.4.7.15.6a; MS.3.16.5a: 192.3; KS.22.15a.
urvyai diśe svāhā # VS.22.27; MS.3.12.7: 162.13.
u lokam agne kṛṇavaḥ (ApMB. kṛṇava) syonam # RV.5.4.11b; TS.1.4.46.1b; KS.10.12b; ApMB.2.11.6b.
u loko yas te adrivaḥ # RV.3.37.11c; AVś.20.20.4c; 57.7c.
uśann uśata ā vaha # RV.10.16.12c; AVś.18.1.56c; VS.19.70c; TS.2.6.12.1c; MS.1.10.18c: 157.19; KS.21.4c; śB.2.6.1.22c.
uṣarbudha ā vaha somapītaye # RV.1.44.9c.
uṣasaḥ pūrvā adha yad vyūṣuḥ # RV.3.55.1a. P: uṣasaḥ pūrvāḥ śś.15.3.2. Cf. Rvidh.2.4.5, note.
uṣasām iva ketavaḥ # RV.8.43.5c.
uṣase svāhā # TS.7.2.20.1; KSA.2.10; TB.3.1.6.3; 8.16.4 (bis); 18.6; śś.6.3.8; Apś.20.12.10.
uṣā ajvinī traiṣṭubhena chandasā tām aśyāṃ tām anvārabhe tasmai mām avatu tasmai svāhā # Aś.6.5.2.
uṣā uchati vahnibhir gṛṇānā # RV.7.75.5d.
uṣāḥ ketunā juṣatām (Aśṃś. -tāṃ svāhā) # Aś.3.12.18; Apś.9.7.10a; Mś.3.2.15.
uṣo duṣvapnyaṃ vaha # RV.8.47.16d.
uṣo maghony ā vaha # RV.4.55.9a; 5.79.7b.
uṣo varaṃ vahasi joṣam anu # RV.6.64.5b.
uṣṭrā yasya pravāhinaḥ # AVś.20.127.2a; śś.12.14.1.2a.
usmitāya svāhā # MG.2.14.27.
usrā etaṃ dhūrvāhau etc. # see usrāv etaṃ etc.
usrāv etaṃ dhūrṣāhau (Mś. dhūrvāhau; VSK. usrā etaṃ dhūrvāhau) yujyethām (TS. dhūrṣāhāv, omitting yujyethām) anaśrū avīrahaṇau brahmacodanau # VS.4.33; VSK.4.10.4; TS.1.2.8.2; śB.3.3.4.12; Mś.2.1.4.27. Ps: usrāv etaṃ dhūrṣāhau TS.6.1.11.4; Apś.10.28.1; usrāv etam Kś.7.9.11. See usrā etaṃ dhūrbādhā.
uhānā yanti sindhavaḥ # RV.8.40.8d.
ūtī abhūma nahi nū te adrivaḥ # RV.8.21.7b.
ūtī śacīvas tava vīryeṇa # RV.10.104.4a; AVś.20.33.3a; Aś.6.4.10. P: ūtī śacīvaḥ Vait.26.13.
ūtī ṣa (SV. sa) bṛhato divaḥ # RV.6.2.4c; SV.1.365c.
ūbadhyagoho 'si pārthivaḥ # Lś.2.3.4.
ūrubhyāṃ svāhā # TS.7.3.16.2; KSA.3.6.
ūrg rājānam ud avahat # TB.3.12.9.5a.
ūrjaṃ ye hy uttara ā vahantu # AVś.19.7.4b.
ūrjaṃ bibhrad vasuvaniḥ (AVP. vasumaniḥ; VSḷś.śG.Apś.6.27.5, vaḥ sumanāḥ; Apś.6.27.3, vaḥ suvaniḥ; Apś.16.16.4, vasumanāḥ) sumedhāḥ # AVś.7.60.1a; AVP.3.26.1b; VS.3.41c; KS.38.13a; Lś.3.3.1c; Apś.6.27.3c,5a; 16.16.4a; śG.3.7.2c; HG.1.29.1c. P: ūrjaṃ bibhrat Kauś.24.11; 42.8; 72.5; 82.15; 89.11.
ūrjasvatī rājasvaś (AVP. rājasūyā; TS. rājasūyāya; MS.KS. rājasūyāś) citānāḥ (AVP. mayobhuvaḥ) # AVP.14.1.6b; VS.10.1b; TS.1.8.11.1b; MS.2.6.8b: 68.9; KS.15.6b; śB.5.3.4.3.
ūrjā me bhagavaḥ saha janiṣṭhāḥ (Mś. bhagavantaḥ sahājaniḍhvam) # MS.4.2.8: 30.4; Mś.9.5.6.5.
ūrjā yad yajñam ayajanta (TSṃS.KS. aśamanta) devāḥ # VS.17.55d; TS.4.6.3.2a; MS.2.10.5d: 136.16; KS.18.3d; śB.9.2.3.9.
ūrjāya svāhā # VS.22.31; MS.3.12.13: 164.6.
ūrjā yāvahatasya te # AVP.6.15.5b,6b.
ūrje hotrāṇāṃ svāhā # TS.3.2.8.1.
ūrjo naptre svāhā # TS.1.8.16.2; MS.2.6.13: 72.8; 4.4.7: 58.2; KS.15.8; TB.1.7.10.6; Apś.18.20.4; Mś.9.1.5.4.
ūrjo bhāgo nihito yaḥ purā vaḥ # AVś.11.1.15a. P: ūrjo bhāgaḥ Kauś.60.29.
ūrṇā vasata śundhyavaḥ # RV.5.52.9b.
ūrdhva ū ṣu ṇa ūtaye # RV.1.36.13a; SV.1.57a; VS.11.42a; TS.4.1.4.2a; 5.1.5.3; MS.2.7.4a: 78.13; 4.13.1: 199.8; KS.15.12a; 16.4a; 19.5; AB.1.22.8; 2.2.14. KB.10.2; śB.6.4.3.10; TB.3.6.1.2a; TA.4.20.1; KA.1.198.22a; Aś.4.7.4; Apś.9.18.10; 15.17.7; 16.3.8; MahānU.20.6a. Ps: ūrdhva ū ṣu ṇaḥ VS.33.97; MS.4.9.12: 134.2; śś.5.15.3; Kś.16.3.8; Mś.3.5.4; 6.1.1.32; ūrdhvaḥ Lś.1.2.5.6. Cf. BṛhD.4.100.
ūrdhvanabhasaṃ (Kauś. erroneously, ūrdhvaṃ nabhasaṃ) mārutaṃ (MS. mārutaṃ devaṃ) gachatam # TS.1.3.9.2; MS.1.2.16: 27.1; KS.3.6; Kauś.45.12. See svāhākṛte ūrdhva-, and svāhordhvanabhasaṃ.
ūrdhvavayase svāhā # MS.3.12.14: 164.9. See Apś.17.6.1.
ūrdhvas sapta ṛṣīn upa tiṣṭhasva # PB.1.5.5. P: ūrdhvaḥ Lś.2.5.6.
ūrdhvā dig bṛhaspatir adhipatiḥ śvitro rakṣitā varṣam iṣavaḥ (AVP. adhipatiś citro rakṣitāśanir iṣavaḥ) # AVś.3.27.6; AVP.3.24.6. Cf. AVś.12.3.60.
ūrdhvā prehi mā saṃ vikthāḥ # AVP.14.5.10a. See ūrdhvaḥ etc.
ūrdhvāyā diśaḥ śālāyā namo mahimne svāhā devebhyaḥ svāhyebhyaḥ # AVś.9.3.30.
ūrdhvāyāṃ tvā diśi marutaś cāṅgirasaś ca devāḥ ṣaḍbhiś caiva pañcaviṃśair ahobhir abhiṣiñcantv etena ca tṛcenaitena ca yajuṣaitābhiś ca vyāhṛtibhiḥ pārāmeṣṭhyāya # AB.8.19.1.
ūrdhvāyai diśe svāhā # AVP.6.13.9; VS.22.24; TS.7.1.15.1; MS.3.12.8: 163.6; KSA.1.6.
ūrdhvāsas tvānv indavaḥ # RV.7.31.9a.
ūrmir na nimnair dravayanta vakvāḥ # RV.10.148.5d.
ṛk sāma yajur vaṣaṭ svāhā namaḥ # TS.7.3.12.1; KSA.3.2.
ṛgbhiḥ pūrvāhṇe divi deva īyate # TB.3.12.9.1a.
ṛgbhyaḥ svāhā # TS.7.5.11.2; KSA.5.2. P: ṛgbhyaḥ BDh.3.9.4.
ṛghāyanta subhvaḥ parvatāsaḥ # RV.4.17.2c.
ṛcāṃ tvaḥ poṣam āste pupuṣvān # RV.10.72.11a; N.1.8a.
ṛcemaṃ yajñaṃ no naya (TS. vaha) # VS.18.63c; TS.5.7.7.2c; KS.40.13c; śB.9.5.1.48c.
ṛco 'sya bhāgāṃś caturo vahanti # GB.1.5.24a.
ṛjave svāhā # TS.7.1.17.1.
ṛjrā tmanā vahadhyai # RV.10.22.5b.
ṛṇāti paśvaḥ sudhiteva barhaṇā # RV.1.166.6d.
ṛṇoḥ puro vi duro asya viśvāḥ # RV.6.18.5d.
ṛṇor apa vrajaṃ divaḥ # RV.9.102.8b.
ṛtaprajātā (Mś. mss. uta pra-) bhaga id vaḥ syāma # TS.3.1.8.2b; Mś.2.3.3.7b.
ṛtam arṣanti sindhavaḥ # RV.1.105.12c.
ṛtam ṛtapāḥ suvarvāṭ svāhā # TS.3.2.8.1.
ṛtavo 'bhīśavaḥ # AVś.8.8.22.
ṛtasya tvā devahaviḥ pāśena pratimuñcāmi (KS. pratimuñcāmy amuṣmai juṣṭam; TS.Apś. pāśenārabhe) # VS.6.8; TS.1.3.8.1; MS.1.2.15: 24.11; KS.3.5; 26.8; śB.3.7.4.1; Apś.7.13.8. Ps: ṛtasya tvā devahaviḥ pāśena Mś.1.8.3.5; ṛtasya tvā Kś.6.3.27. See devasya tvā savituḥ ... hastābhyām ṛtasya.
ṛtasya dhāman raṇayanta devāḥ # RV.4.7.7b.
ṛtasya prathamā dvāḥ # AVś.9.3.22d.
ṛtasya yonā sadane punarbhuvaḥ # RV.9.72.6d.
ṛtasya sāman raṇayanta devāḥ # RV.1.147.1d.
ṛtāvas tubhyaṃ cetate sahasvaḥ # RV.3.14.2b.
ṛtāvānam ṛtāyavaḥ # RV.8.23.9a.
ṛtāvā yajñiyo bhuvaḥ # RV.8.75.3c; TS.2.6.11.1c; MS.4.11.6c: 174.16; KS.7.17c.
ṛtāvā sa rohidaśvaḥ purukṣuḥ # RV.10.7.4c.
ṛtāṣāḍ (VSK. ṛtāṣāl) ṛtadhāmāgnir gandharvaḥ # VS.18.38; VSK.20.2.1; TS.3.4.7.1; MS.2.12.2: 145.1; KS.18.14; śB.9.4.1.7. Ps: ṛtāṣāḍ ṛtadhāmā Apś.17.20.1; Mś.6.2.5.32; HG.1.3.13; MG.1.11.15; ṛtāṣāṭ Kś.18.5.16. Designated as rāṣṭrabhṛd-mantras PG.1.5.7.
ṛtunā yajñavāhasā # RV.1.15.11c; TB.2.7.12.1c; Apś.21.7.16c; Mś.2.4.2.11c; 7.2.2.29c.
ṛtubhyaḥ svāhā # VS.22.38; TS.7.1.15.1; MS.3.12.7: 162.15; KSA.1.6; TB.3.1.6.1; Aś.2.4.13.
ṛtūṃr (TB. ṛtūn) anyo vidadhaj jāyate punaḥ (AVś. jāyase navaḥ) # RV.10.85.18d; AVś.7.81.1d; 14.1.23d; MS.4.12.2d: 181.4; TB.2.7.12.2d; 8.9.3d.
ṛtekarmam udajāyanta devāḥ # RV.10.55.7d; SV.2.1134d.
ṛtena devaḥ savitā śamāyate # RV.8.86.5a.
ṛtvigvidhānāya svāhā # Tā.10.66.
ṛdūdarāḥ śṛṇavann agnijihvāḥ # RV.3.54.10b.
ṛddhyai svāhā # Apś.3.11.2. See ṛdhyai svāhā.
ṛdhag devāṃ iha yajā cikitvaḥ # RV.3.25.1c.
ṛdhyai svāhā # TB.3.7.11.4. See ṛddhyai svāhā.
ṛbhavo devāḥ somasya matsan # śś.8.20.1.
ṛbhur ṛbhubhir abhi vaḥ syāma # RV.7.48.2a; KS.23.11a.
ṛbhur vāja ṛbhukṣāḥ patyate śavaḥ # RV.10.23.2c.
ṛṣibhyaḥ svāhā # AVś.19.22.14. Cf. PG.2.10.9.
eka eva namasyaḥ suśevāḥ # AVś.2.2.2d. See ekāyuvo namasā suśevaḥ, and ekāvyo manuṣyas.
ekaḥ kṛṣṭīś cyāvayati pra viśvāḥ # RV.7.19.1b; AVś.20.37.1b.
ekacatvāriṃśate svāhā # KSA.2.2,4.
ekatāya svāhā # TS.1.1.8.1; KS.1.8; Apś.1.25.15; Mś.1.2.4.3. See prec.
ekatriṃśatyai svāhā # KSA.2.2,4.
ekadvṛcebhyaḥ svāhā # AVś.19.23.22.
ekanavatyai svāhā # KSA.2.2 (bis),4 (bis).
ekapañcāśate svāhā # KSA.2.2,4.
ekapadī dvipadī tripadī catuṣpadī pañcapadī ṣaṭpadī saptapady aṣṭāpadī bhuvanānu prathatāṃ svāhā # TS.3.3.10.2. P: ekapadī dvipadī Apś.9.19.10. See ekapadīṃ, ekapādaṃ, and aṣṭāpadīṃ.
ekarcebhyaḥ svāhā # AVś.19.23.20.
ekaviṃśa ṛbhavaḥ (VS. -va) stutam (VS. stutāḥ) # VS.21.26b; MS.3.11.12b: 159.7; KS.38.11b; TB.2.6.19.2b.
ekaviṃśatyai svāhā # KSA.2.2,4.
ekaśatāya svāhā # VS.22.34; MS.3.12.15: 164.13.
ekaṣaṣṭyai svāhā # KSA.2.2,4.
ekasaptatyai svāhā # KSA.2.2,4.
ekasmai svāhā # VS.22.34; TS.7.2.11.1; 12.1; MS.3.12.15: 164.13; KSA.2.1,2; TB.3.8.15.3; 16.1 (bis); Apś.20.10.7; 12.10; Mś.9.2.2.31.
ekādaśabhyaḥ svāhā # TS.7.2.11.1; 12.1; 14.1; KSA.2.2,4.
ekādaśarcebhyaḥ svāhā # AVś.19.23.8.
ekān na catvāriṃśate svāhā # TS.7.2.11.1; 12.1; 14.1. See ekonaca-.
ekān na viṃśatyai svāhā # TS.7.2.11.1; 12.1; 14.1. See ekona-.
ekān na śatāya svāhā # TS.7.2.11.1; 12.1; 14.1; MS.3.12.15: 164.13. See ekonaśa-.
ekān na ṣaṣṭyai svāhā # TS.7.2.11.1; 12.1; 14.1. See ekonaṣa-.
ekān nāśītyai svāhā # TS.7.2.11.1; 12.1; 14.1. See ekonāśī-.
ekāyuvo namasā suśevaḥ # AVP.1.7.2c. See under eka eva namasyaḥ.
ekāvyo manuṣyas suśevaḥ # KA.1.100c. See under eka eva namasyaḥ.
ekāśītyai svāhā # KSA.2.2,4.
ekāṣṭakāyai svāhā # JG.2.3.
eko aśvo vahati saptanāmā # RV.1.164.2b; AVś.9.9.2b; 13.3.18b; TA.3.11.9b; N.4.27b.
eko devaḥ sarvabhūteṣu gūḍhaḥ # śvetU.6.11a; GopālU.2a; BrahmaU.4.1a.
ekonacatvāriṃśate svāhā # KSA.2.1,2,4. See ekān na ca-.
ekonaviṃśatiḥ svāhā # AVś.19.23.16.
ekonaviṃśatyai svāhā # KSA.2.1,2 (bis),4 (bis). See ekān na vi-.
ekonaśatāya svāhā # KSA.2.1,2,4. See ekān na śa-.
ekonaṣaṣṭyai svāhā # KSA.2.1,2,4. See ekān na ṣa-.
ekonāśītyai svāhā # KSA.2.1. See ekān nāśī-.
eko yad dhārayad devaḥ # TA.1.8.3c.
eko ha devaḥ pradiśo 'nu sarvāḥ # śirasU.5a. See eṣa hi, and eṣo.
eta asṛgram indavaḥ # SV.2.180a. Error for ete etc., q.v.
eta u tye patayanti śvayātavaḥ # RV.7.104.20a; AVś.8.4.20a.
etat te devaḥ savitā # AVś.18.4.31a. P: etat te devaḥ Kauś.80.17.
etad annam atta devāḥ # VS.23.8; MS.3.12.19: 165.16; śB.13.2.6.8. See etad devā annam.
etad astu hutaṃ tava svāhā (AVP. omits svāhā) # AVP.5.16.7d; TB.3.3.2.5d; Apś.3.4.8d; Mś.1.3.4.3d; GG.1.8.28d; KhG.2.1.26d.
eta pitaro manojavāḥ # Mś.1.1.2.12. Cf. under ā ganta pitaro.
etā u vaḥ subhagā viśvarūpāḥ (KSA. viśvavārāḥ) # VS.29.5a; TS.5.1.11.2a; MS.3.16.2a: 184.6; KSA.6.2a.
etā devasenāḥ sūryaketavaḥ sacetasaḥ # AVś.5.21.12ab.
etā me agna iṣṭakā dhenavaḥ santv amutrāmuṣmiṃ loke # VS.17.2; śB.9.1.2.17. Cf. imā me agna.
etās te agne ghorās tanuvaḥ # TA.4.22.1; 23.1.
etās te asau dhenavaḥ # AVś.18.4.33a.
etās tvā kulyā upa yantu viśvataḥ (AVP.6.22.7c, viśvahāḥ [!]) # AVP.6.22.6c,7c. See next but one.
etās tvā dhārā upa yantu sarvāḥ # AVś.4.34.5e,6c,7c. See prec. but one.
ete asṛgram āśavaḥ # RV.9.63.4a. Cf. ete somāsa āśavaḥ.
ete asṛgram indavaḥ # RV.9.62.1a; SV.2.180a; JB.1.94; 2.379; 3.35; PB.6.9.13,22; 12.1.3. In fragments: ete, ete, asṛgram, indavaḥ JB.1.94. Cf. ete somāsa indavaḥ.
ete ta indra jantavaḥ # RV.1.81.9a; AVś.20.56.6a.
ete te vāyo (HG. vāyavaḥ) # MS.3.9.4: 120.8; HG.1.16.16. Cf. eṣa te vāyo, and etau te.
ete dhāvantīndavaḥ # RV.9.21.1a.
ete me devāḥ prīyantāṃ prītā māṃ prīṇayantu tṛptā māṃ tarpayantu # MG.2.14.29.
ete vātā ivoravaḥ # RV.9.22.2a.
ete vai ṣaḍ yāvāno devā yad ṛtavaḥ # AVP.9.21.6.
eteṣām eva prabhavaḥ # Aś.8.13.31c.
ete 'ṣṭau vasavaḥ kṣitāḥ # TA.1.9.1f.
ete somāsa āśavaḥ # RV.9.22.1a. Cf. ete asṛgram āśavaḥ.
ete somāsa indavaḥ # RV.9.46.3a. Cf. ete asṛgram indavaḥ.
ed u vaha suhaviṣe janāya # RV.4.2.4d.
edhantāṃ jñātayo mama (JG. adds svāhā) # SMB.1.2.2c; PG.1.6.2d; HG.1.20.4d; MG.1.11.12d; JG.1.21d; VārG.14.18d. Cf. next.
edho 'sy edhiṣīmahi (VārG.1.33 adds svāhā) # VS.20.23; 38.25; TS.1.4.45.3; 6.6.3.5; MS.1.3.39: 46.11; 1.10.13: 153.15; 4.8.5: 113.16; KS.4.13; 9.7; 29.3; 36.7,14; 38.5; JB.2.68; śB.12.9.2.10; TB.1.6.5.6; 2.6.6.4; KA.3.195B; Aś.3.6.26; Lś.2.12.11; Mś.1.7.4.46; Apś.7.27.16; 8.8.18; 18.10; 13.22.6; śG.2.10.3; ApMB.2.6.3 (ApG.4.11.22); MG.1.1.16; 11.24; 2.2.25; VārG.1.33; 5.31. P: edho 'si Kś.19.5.19; 26.7.39. See next.
enam enān adharācaḥ parāco 'vācas tapasas (read tamasas ?) tam unnayata devāḥ pitṛbhiḥ saṃvidānaḥ prajāpatiḥ prathamo devatānām # Kauś.49.6. Doubtful text.
enasa-enaso avayajanam (Mś. 'vayajanam) asi svāhā (VS.PB.Apś. without svāhā) # VS.8.13; PB.1.6.10; Tā.10.59; MahānU.18.1; Aś.6.12.3; Apś.13.17.9; Mś.2.5.4.8; BDh.4.3.6. Cf. under anājñātājñātakṛtasya.
enasvantaṃ cid enasaḥ sudānavaḥ # RV.8.18.12c.
enā jajñānāḥ pathyā anu svāḥ # RV.10.14.2d; AVś.18.1.50d; MS.4.14.16d: 242.11.
enā vo agniṃ namasā # RV.7.16.1a; SV.1.45a; 2.99a; VS.15.32a; TS.4.4.4.4a; MS.2.13.8a: 157.3; KS.39.15a. Ps: enā vo agnim MS.4.12.5: 191.11; Aś.4.13.7; śś.14.54.3; Mś.6.2.2.21; N.3.21; enā vaḥ śś.6.4.7; Kś.17.12.10.
enāhnedam ahar aśīya (KS. adds svāhā) # KS.13.15d; Mś.1.6.4.21d (perhaps to be read enāhned ahar-ahar aśīya).
endraṃ vagnunā vahata # PB.1.2.5. See vagnunendraṃ.
endraṃ viśanti madirāsa indavaḥ # RV.9.85.7d.
ebhiḥ sukṛtair anugachema devāḥ # MS.2.12.4c: 148.5. See under etaiḥ sukṛtair.
em asmatrā sadhamādo vahantu # RV.10.44.3d; AVś.20.94.3d.
eyam enaṃ devahūtir vavṛtyāt # RV.6.38.2c.
evam aham āyuṣā varcasā tejasā sanyā medhayā prajñayā prajayā paśubhir brahmavarcasenānnādyena dhanena samedhiṣīya svāhā # JG.1.12. See under prec.
evam aham imaṃ kṣetriyāj jāmiśaṃsāt # TB.2.5.6.3c; HG.2.3.10c; ApMB.2.12.10c. See evā tvā kṣetriyān, and evāhaṃ tvāṃ.
evaṃ mamāsau vaśam etu svāhā # SMB.2.6.7d,8d.
evāṃ (JB. evo) agniṃ vasūyavaḥ # RV.5.25.9a; JB.3.269a.
evā devebhyaḥ sumatiṃ na (AVP. hy) ā vaha # AVś.4.23.2c; AVP.4.33.3c.
evā plateḥ sūnur avīvṛdhad vaḥ # RV.10.63.17a; 64.17a.
evā mayi prajā paśavaḥ # AVś.10.6.33c.
evā rāṣṭrāya me devāḥ # AVP.10.4.8c.
evā vayaṃ vahāmasi # AVP.2.78.1c.
evā hi devāḥ # KB.23.2; ā.4.11; TA.1.20.1; 23.7; Mahānāmnyaḥ 11 (bis).
evo agniṃ vasūyavaḥ # see evāṃ etc.
eṣa te janate rājā # MS.2.6.9: 69.7; 4.4.3: 53.6; KS.15.7; Mś.9.1.3.11. See eṣa vaḥ kuravo, eṣa vaḥ kurupañcālā, eṣa vaḥ pañcālā, eṣa vo janatā, eṣa vo bharatā, and eṣa vo 'mī.
eṣa te yajño yajñapate sahasūktavākaḥ suvīraḥ (AVś. suvīryaḥ svāhā; KSṭS.1.4.44.3, suvīraḥ svāhā) # AVś.7.97.6; VS.8.22; TS.1.4.44.3; 6.6.2.2; MS.1.3.38: 44.16; KS.4.12; śB.4.4.4.14. Ps: eṣa te yajñaḥ Mś.1.7.2.20; 1.7.4.33; eṣa te Kś.5.2.9.
eṣa devaḥ śubhāyate # RV.9.28.3a; SV.2.632a.
eṣa panthā urugāyaḥ suśevaḥ # AB.7.13.13a. See next but one.
eṣa me devaḥ savitā cachanda # RV.7.63.3c.
eṣa yajñānāṃ (AVP. yajño) vitato vahiṣṭhaḥ # AVś.4.34.5a; AVP.6.22.5c.
eṣa vas tadvivācanaḥ # śś.15.27d. See eṣa vaḥ sadvivācanam.
eṣa va (MS. vaḥ; KS. vas) stomo maruta iyaṃ gīḥ # RV.1.165.15a; 166.15a; 167.11a; 168.10a; VS.34.48a; MS.4.11.3a: 170.7; KS.9.18a.
eṣa stomo maha ugrāya vāhe # RV.7.24.5a; ā.1.5.2.13.
eṣa hi devaḥ pradiśo 'nu sarvāḥ # TA.10.1.3a; MahānU.2.1a. See under eko ha.
eṣāṃ cittaṃ viśve 'vantu devāḥ # AVś.3.19.5d. See ugram eṣāṃ etc.
eṣā va ūrg eṣā vaḥ svadhā ca # JG.2.1a.
eṣā vā iḍā dhenur yad yajñaḥ paśavaḥ # AVP.9.21.10.
eṣo ha devaḥ pradiśo 'nu sarvāḥ # VS.32.4a; śvetU.2.16a. See under eko etc.
eṣṭavyā bahavaḥ putrāḥ # ViDh.85.67a.
eha yantu paśavo ye pareyuḥ # AVś.2.26.1a; AVP.2.12.1a. P: eha yantu paśavaḥ Kauś.19.14.
eha vāṃ pruṣitapsavaḥ # RV.8.5.33a.
eha svarājo aśvinā vahantu # RV.1.181.2d.
ehi saṃbhavāvahai # JUB.1.54.6e.
ainam iha hanti pūrvaḥ # Kauś.100.2b.
aindraḥ parikrośo vaḥ # ApMB.2.22.9c. See aindro vaḥ.
aibhir agne duvo giraḥ # RV.1.14.1a; AB.5.17.11. P: aibhir agne duvaḥ Aś.8.9.5. Cf. BṛhD.3.33,51,80.
aiṣu dyumnam uta śravaḥ # RV.5.7.9c.
oṃ śālakaṭaṅkaṭāya svāhā # MG.2.14.27.
oṃ śirase svāhā # NṛpU.2.2. See śirase.
oṃ sarvān vedāṃs tvayi dadhāmy asau svāhā # śG.1.24.8.
oṃ suvaḥ # see oṃ svaḥ.
oṃ suvaḥ sāvitrīṃ praviśāmi # BDh.2.10.17.14.
oṃ suvaḥ svadhā # BDh.2.10.17.38. Cf. svaḥ svāhā.
oṃ svaḥ (TA.BDh. suvaḥ) # TA.10.27.1; Tā.10.35; MahānU.15.2; Kauś.3.13. Cf. svaḥ.
oṃ svaḥ śaṃ tvā gṛhṇe sahasrapoṣāya # Kauś.3.13.
oṃ svas svāhā # KA.1.198.17. See svaḥ svāhā.
oṃ svāhā # TA.10.61.1; MahānU.21.1; Kauś.5.13; ApMB.1.10.10--13; 2.12.11--14 (ApG.3.8.10; 6.15.4); BDh.2.10.17.18. Cf. svāhā.
ojase svāhā # TA.4.5.1.
ojas triṇavaḥ # VS.14.23; TS.4.3.8.1; 5.3.3.4; MS.2.8.4: 109.5; KS.17.4; 20.13; śB.8.4.1.20.
ojaḥ saha ojaḥ (Apś. sahaḥ saha ojaḥ; KB.śś. sahaḥ saha ojaḥ svaḥ) # AB.3.8.4; KB.3.5; GB.2.3.5; śś.1.1.39; Apś.24.14.12.
ojiṣṭhaṃ papuri śravaḥ # RV.6.46.5b; AVś.20.80.1b; ArS.1.1b.
ojo me dāḥ (AVś. dāḥ svāhā) # AVś.2.17.1; VS.37.12; śB.14.1.3.23. See ojo mayi.
obhe aprā rodasī vi (SV. vī) ṣa āvaḥ # RV.9.97.38b; SV.2.708b.
om āpo jyotī raso 'mṛtaṃ brahma bhūr bhuvaḥ svar (TAṭā. suvar) om # TA.10.27.1; Tā.10.35; MahānU.15.2. See āpo jyotī, and śiraḥ.
oṃ bhuvaḥ # TA.10.27.1; Tā.10.35; MahānU.15.2. Cf. bhuvaḥ.
oṃ bhuvaḥ śaṃ puṣṭyai tvā gṛhṇe puṣṭaye # Kauś.3.12.
oṃ bhuvaḥ sāvitrīṃ praviśāmi # BDh.2.10.17.14.
oṃ bhuvaḥ svadhā # BDh.2.10.17.38. Cf. bhuvaḥ svāhā.
oṃ bhuvas svāhā # KA.1.198.16. See bhuvaḥ svāhā.
oṃ bhūr bhuvaḥ suvar mahar janas tapaḥ satyam # TA.10.28.1; MahānU.15.3. See bhūr etc.
oṃ bhūr bhuvaḥ suvar mahar namaḥ # BDh.2.10.17.38. Cf. bhūr etc.
oṃ bhūr bhuvaḥ svaḥ (BDh. suvaḥ) # GB.1.1.27; TA.1.14.4; 15.1; 16.1; 17.2; 18.1; Mś.11.9.2.5; Kauś.5.13; MG.1.2.3; 4.4,8; 5.2; VārG.8.5,8; BDh.2.10.17.27,37,42. Designated as vyāhṛtayaḥ, or mahāvyāhṛtayaḥ throughout the literature. See bhūr etc.
oṃ bhūr bhuvaḥ svar janad om # GB.1.3.3; Vait.1.3,18; 2.1; 8.3; 30.15; Kauś.55.13; 69.23; 70.6; 90.18; 92.13. See bhūr etc.
oṃ bhūr bhuvaḥ svar janad vṛdhat karad ruhan mahat tac cham om # GB.2.2.14; Vait.17.6.
oṃ bhūr bhuvaḥ svas tapaḥ satyaṃ yaśaḥ śrīr ūrg iḍaujas tejaḥ puruṣo dharmaḥ śivaḥ # GDh.27.8.
oṃ bhūr bhuvaḥ svaḥ svāhā # KA.1.198.18; Kauś.5.13. See bhūr etc.
oṃ bhūr lakṣmīr bhuvar lakṣmīḥ svaḥ (MahānU. suvaḥ) kālakarṇī # MahānU.4.9; NṛpU.4.2.
oṃ bhūḥ svadhā # BDh.2.10.17.38. Cf. bhūḥ svāhā.
oṃ bhūs svāhā # KA.1.198.15. See bhūḥ svāhā.
oṣadhayaḥ saṃvidānāḥ # AVP.11.7.3c. See tāḥ sarvāḥ saṃvidānāḥ.
oṣadhivanaspatibhyaḥ svāhā # Tā.10.67.1; MahānU.19.2.
oṣadhībhyaḥ somarājñībhyaḥ svāhā # Kauś.135.9.
oṣadhībhyaḥ svāhā # VS.22.28,29; TS.1.8.13.3; 7.3.19.1; MS.3.12.7: 163.3; 3.12.10: 163.11; KS.3.8; 15.3; KSA.3.9; TB.3.1.4.3; 8.17.4; Apś.20.11.14.
oṣadhībhyo varuṇarājñībhyaḥ svāhā # Kauś.135.9.
oṣadhīs te lomāni siṣacantu yātudhāna svāhā # AVP.2.83.2.
oṣā agan prathamā pūrvahūtau # RV.1.123.2d.
oṣṭhābhyāṃ svāhā # TS.7.3.16.1; KSA.3.6.
auṣasyai svāhā # Kauś.101.2.
kaṇḍūyamānāya svāhā # TS.7.1.19.3; KSA.1.10.
kaṇḍūyitāya svāhā # TS.7.1.19.3; KSA.1.10.
kaṇḍūyiṣyate svāhā # TS.7.1.19.3; KSA.1.10.
kaṇvā iva bhṛgavaḥ sūryā iva # RV.8.3.16a; AVś.20.10.2a; 59.2a; SV.2.713a; MS.1.3.39a: 46.7; Apś.13.21.3a.
kaṇvāsas tvā brahmabhi stomavāhasaḥ (SV. tvā stomebhir brahmavāhasaḥ) # RV.8.4.2c; AVś.20.120.2c; SV.2.582c.
kaṇvāso vāṃ sutasomā abhidyavaḥ # RV.1.47.4c.
katamasmai svāhā # VS.22.20; TS.7.3.15.1; MS.3.12.5: 161.12; KSA.3.5; śB.13.1.8.2; TB.3.8.11.1.
katamenāpo divam udvahanti # AVP.13.7.4a.
kati kṛtvaḥ prāṇati cāpānati ca (śB. prāṇiti cāpa cāniti) # GB.1.5.5d (bis); śB.12.3.2.7d. Cf. tāvat kṛtvaḥ.
kati devāḥ katame ta āsan # AVś.10.2.4a.
kanyā iva vahatum etavā u # RV.4.58.9a; AVP.8.13.9a; VS.17.97a; KS.40.7a; Apś.17.18.1a.
kanyā vār avāyatī # RV.8.91.1a; AVP.4.26.1a; JB.1.220a. P: kanyā vāḥ Rvidh.2.34.5. Cf. BṛhD.6.101.
kam apy ūhe yat samañjanti devāḥ # RV.10.52.3b; N.6.35b.
kamalāya svāhā # TS.7.3.18.1; KSA.3.8.
karat # MG.1.14.17 (Bhāradvāja-Gṛhyasūtra 1.19, karad dadhac chivena tvā pañcaśākhena hastena etc.); VārG.16.2. See karat svāhā.
karat svāhā # Kauś.91.11. See karat.
karan suṣāhā vithuraṃ na śavaḥ # RV.1.186.2d; MS.4.14.11d: 232.4; TB.2.8.6.3d.
karkyā yoniṃ saṃmanaso 'bhi gāvaḥ # AVP.6.10.3a.
karṇavate svāhā # KSA.5.3. See karṇine.
karṇābhyāṃ svāhā # TS.7.3.16.1. See śrotrābhyāṃ etc.
karṇine svāhā # TS.7.5.12.1. See karṇavate.
karmaṇi-karmaṇi svāhā # PG.2.17.9e.
karman-karman vṛṣaṇam indra devāḥ # RV.10.28.7b.
kalpantāṃ te diśaḥ sarvāḥ # VS.35.9d; śB.13.8.3.5d; TA.6.9.2c. Cf. kalpantāṃ me diśaḥ śagmāḥ.
kalpantāṃ me diśaḥ śagmāḥ # TA.6.7.3c. Cf. prec., and kalpantāṃ te diśaḥ sarvāḥ.
kalpante asmai viśve devāḥ priyo viśveṣāṃ devānāṃ bhavati ya evaṃ veda # AVP.9.21.12.
kalyāṇāya svāhā # TB.3.10.7.1. Cf. BṛhPDh.3.83.
kavir devo (AVP. devān) na dabhāya svadhāvān (AVP. svadhāvaḥ) # AVś.4.1.7d; AVP.5.2.7d.
kaviśasto brahmasaṃśito ghṛtavāhanaḥ # TS.2.5.9.2; śB.1.4.2.9; TB.3.5.3.1; Aś.1.3.6; śś.1.4.19.
kavyebhyaḥ pitṛbhyaḥ svāhā # TB.3.7.14.4; Apś.14.32.2.
kavyo 'si kavyavāhanaḥ (śś. havyasūdanaḥ) # MS.1.2.12: 21.16; KS.2.13; PB.1.4.14; śś.6.12.9; Apś.11.15.1. P: kavyaḥ Lś.2.2.25.
kaṣotkāya svāhā # TA.10.59.1; Tā.10.66. See khakholkāya.
kas te bhāgaḥ kiṃ vayo dudhra khidvaḥ # RV.6.22.4c; AVś.20.36.4c.
kasminn aṅge tiṣṭhaty uttaraṃ divaḥ # AVś.10.7.3d.
kasmai devā ā vahān āśu homa # RV.1.84.18c; N.14.27c.
kasmai svāhā # VS.22.20; TS.7.3.15.1; MS.3.12.5: 161.12; KSA.3.5; śB.13.1.8.2; TB.3.8.11.1; Mś.9.2.2.16.
kāṭākṣāya svāhā # KS.40.4.
kāṭāya svāhā (Apś. tvā) # MS.3.12.12: 164.2; Apś.17.2.6.
kāṇḍebhyaḥ svāhā # TS.7.3.19.1.
kāmakāmāya svāhā # VāDh.23.3.
kāmacārāya svāhā # TB.3.1.4.13.
kāmāya tvā svāhā # Kauś.5.7; MG.1.10.11. Cf. kāmāyai etc.
kāmāya svāhā # KS.37.15,16; JB.1.362 (bis); TB.3.1.4.15; 5.4,15; 12.2.3; TA.2.18.1 (bis); Tā.10.61.1; 67.2; MahānU.18.2; 19.2; AG.4.3.26; Kauś.81.31; PG.3.12.9 (bis); JG.1.4; BDh.2.1.1.34 (bis); 4.2.10 (bis); GDh.25.4 (bis); VāDh.23.3. Cf. agnaye kāmāya svāhā.
kāmāyai tvā svāhā # VārG.14.12. Cf. kāmāya etc.
kāmāyai svāhā # MG.2.13.6. See kāmyāyai svāhā.
kām u svadhām ṛṇavaḥ śasyamānaḥ # RV.7.8.3b.
kāmena devāḥ sarathaṃ divo naḥ # TB.2.8.2.1c.
kāmena mājanayat svaḥ # AVP.1.30.3d. See next but two.
kāmenājanayan svaḥ (TA. punaḥ) # AVś.19.52.3d; TA.3.15.2d. See prec. but two.
kāmyāyai svāhā # MS.4.2.1: 22.10; Mś.9.5.5.7; 9.5.6.18. See kāmāyai svāhā.
kāya te grāmakāmo juhomi svāhā # śG.3.2.2.
kāya svāhā # VS.22.20; TS.7.3.15.1; MS.3.12.5: 161.12; KSA.3.5; śB.13.1.8.2; TB.3.8.11.1; Kś.20.4.3; Mś.9.2.2.16.
kāraṃ na viśve ahvanta devāḥ # RV.5.29.8c.
kārpāṇe śūra vajrivaḥ # RV.10.22.10b.
kālaḥ sa īyate prathamo (AVś.19.54.6b and AVP.11.9.5d, paramo) nu devaḥ # AVś.19.53.2d; 54.6b; AVP.11.8.2d; 11.9.5d.
kāle 'yam aṅgirā divaḥ (AVP. devaḥ) # AVś.19.54.5a; AVP.11.9.4c.
kālo aśvo vahati saptaraśmiḥ # AVś.19.53.1a; AVP.11.8.1a. Designated as kālaḥ CūlikāU.12.
kiṃ te kṛṇvanti kīkaṭeṣu gāvaḥ # RV.3.53.14a; N.6.32a. P: kiṃ te kṛṇvanti Rvidh.2.2.6.
kiṃtvo vadati kiṃtvaḥ # VS.20.28d.
kim aṅga tvāhur abhiśastipāṃ naḥ # RV.6.52.3b.
kim aṅga radhracodanaṃ tvāhuḥ # RV.6.44.10d.
kim āvarīvaḥ kuha kasya śarman # RV.10.129.1c; JB.3.360c; TB.2.8.9.3c.
kim ū nu vaḥ kṛṇavāmāpareṇa # RV.2.29.3a.
kim etā vācā kṛṇavā tavāham # RV.10.95.2a; śB.11.5.1.7a.
kiraṇapāṇaye svāhā # ṣB.5.12; AdB.12.
kīkasābhyaḥ svāhā # TS.7.3.16.1; KSA.3.6.
kīdṛśāya svāhā # TS.7.3.17.1; KSA.3.7.
kīnāśā āsan marutaḥ sudānavaḥ # AVś.6.30.1d; AVP.9.8.2d; KS.13.16d; TB.2.4.8.7d; Apś.6.30.20d; Mś.1.6.4.24d; SMB.2.1.16d; PG.3.1.6d; JG.1.24d.
kīrtim indriyam ā vahān # AVś.20.48.3b.
kukkuṭo 'si madhujihvaḥ # VS.1.16; śB.1.1.4.18. P: kukkuṭo 'si Kś.2.4.15. See kuṭarur.
kuṭarur asi madhujihvaḥ # MS.1.1.6: 3.14; 4.1.6: 8.13; Apś.1.20.2. P: kuṭarur asi Mś.1.2.2.17. See kukkuṭo.
kumāram evāhaṃ varaṃ vṛṇe # HG.2.7.4.
kumudvate tvā vātāya svāhā # MS.4.9.8: 128.8.
kumbhamuṣkā ayāśavaḥ # AVś.8.6.15e.
kurvate svāhā # VS.22.8; MS.3.12.3: 161.7.
kulyābhyaḥ svāhā # KSA.4.2. See kūlyābhyaḥ.
kuvid giro adhi rathe vahātha # RV.10.64.12d.
kuvin nv asya tṛpṇavaḥ # RV.3.42.2c; AVś.20.24.2c.
kuśikāso avasyavaḥ # RV.3.42.9c; AVś.20.24.9c.
kūjate svāhā # VS.22.7; MS.3.12.3: 160.15.
kūpyābhyaḥ svāhā # VS.22.25; TS.7.4.13.1; KSA.4.2; TB.3.8.17.5; Apś.20.11.17.
kūlyābhyaḥ svāhā # TS.7.4.13.1. See kulyābhyaḥ.
kūṣmāṇḍarājaputrāya svāhā # MG.2.14.27.
kūṣmāṇḍāḥ or kuṣmāṇḍāḥ (sc. mantrāḥ), kūṣmāṇḍāni or kuṣmāṇḍāni (sc. sūktāni), and kūṣmāṇḍyaḥ or kuṣmāṇḍyaḥ (sc. ṛcaḥ), also spelled kūśor kuś# GDh.19.12; 20.12; 22.36; 24.9; ViDh.56.7; 86.12; VāDh.22.9; 23.21; 28.11; BDh.1.10.19.16; 2.1.2.31; 3.7.1; 3.10.10; 4.3.8; 4.7.5; MDh.8.106; YDh.3.304; LAtDh.2.4; 3.11; VAtDh.2.4; 3.11; VHDh.8.270; śaṅkhaDh.10.2; 13.19; BṛhPDh.5.230,250; 7.33; 8.333; 9.22,246,274. Designations of series of expiatory mantras, such as yad devā devaheḍanam VS.20.14 ff.; vaiśvānarāya prativedayāmaḥ TA.2.6 ff.
kṛṇuṣva rādho adrivaḥ # RV.1.10.7d; 8.64.1b; AVś.20.93.1b; SV.1.194b; 2.704b.
kṛṇomy ājiṃ maghavāham indraḥ # RV.4.42.5c.
kṛṇoṣi yac chavasā bhūri paśvaḥ # RV.6.13.5c.
kṛṇvantu viśve devāḥ # AVś.2.13.4c; MG.1.10.16c; 22.12c; VārG.14.15c.
kṛṇvan devebhyo duvaḥ # śś.8.16.1.
kṛtāya svāhā # VS.22.8; MS.3.12.3: 161.7.
kṛttikābhyaḥ svāhā # TB.3.1.4.1.
kṛtyākṛte duṣkṛte vidyutaṃ devahetim # AVś.10.1.23b.
kṛtyāṃ kṛtyākṛte devāḥ # AVś.5.14.3c.
kṛdhī no adya varivaḥ svastimat # RV.9.84.1c.
kṛpā ṇāma sthāpaḥ svāhākṛtāḥ pṛthivīm āviśata # Apś.10.14.1.
kṛṣiṃ devāḥ svarvidaḥ # AVP.11.14.6c.
kṛṣṭīnām anv āhuvaḥ # RV.8.32.19b.
kṛṣṇagrīvā āgneyāḥ # VS.24.6,9,14; MS.3.13.7: 170.1; 3.13.10: 170.8; 3.13.12: 170.12; 3.13.13: 171.3; 3.13.15: 171.9; 3.13.16: 171.12; Apś.20.14.7. P: kṛṣṇagrīvāḥ Apś.20.14.8,11; 15.2. Cf. under kṛṣṇagrīva.
kṛṣṇāya svāhā # VS.25.1; TS.7.3.18.1; MS.3.15.2: 178.4; KSA.3.8; TB.3.8.17.4; Apś.20.6.4; 11.13.
kṛṣṇaitāya svāhā # TS.7.3.17.1; KSA.3.7.
kḷptā ṛtavaḥ # TS.7.5.20.1; KSA.5.17.
ketave manave brahmaṇe devajātave svāhā # ApMB.2.21.7 (ApG.8.22.7).
ketaḥ saketaḥ suketas (MS. ketaḥ suketaḥ saketas; KS. ketas suketas saketas) te na ādityā ājyaṃ (MS. haviṣo) juṣāṇā (KS. ādityā juṣāṇā asya haviṣo) viyantu (MS.KS. vyantu svāhā) # TS.1.5.3.3; MS.1.7.1: 110.4; 1.7.5: 114.7; KS.8.14; 9.3.
ke pāyavaḥ saniṣanta dyumantaḥ # RV.5.12.4b.
keśebhyaḥ svāhā # TS.7.3.16.1; KSA.3.6.
ke svid devā abhidyavaḥ # GB.1.5.23b.
ke svid devāḥ pravovājāḥ # GB.1.5.23a. Cf. pra vo vājā.
ko apāvahad imā dugdhāni # AVś.20.130.1.
ko nv atra maruto māmahe vaḥ # RV.1.165.13a; MS.4.11.3a: 170.2; KS.9.18a.
ko maṃsate vītihotraḥ sudevaḥ # RV.1.84.18d; N.14.27d.
ko mā dadarśa katamaḥ sa devaḥ # RV.10.51.2a.
ko vas trātā vasavaḥ ko varūtā # RV.4.55.1a; śś.17.8.9. Cf. BṛhD.5.7.
ko vipro vipravāhasā # RV.5.74.7c.
ko viśvāhā dviṣataḥ pakṣa āsate # RV.6.47.19c.
ko vo 'dhvare varivo dhāti devāḥ # RV.4.55.1d.
kratave svāhā # VS.9.20; 18.28; 22.32; MS.1.11.3: 163.17; KS.14.1; śB.5.2.1.2; TA.4.5.1.
kratuṃ sacante varuṇasya devāḥ # RV.4.42.1c,2c.
kratuprāvā jaritā śaśvatām avaḥ # RV.10.100.11a.
kratvā tad vo maruto nādhṛṣe śavaḥ # RV.5.87.2c.
kratve dakṣāya viśve ca devāḥ # RV.9.109.2b; SV.2.719b.
krandate svāhā # VS.22.7; TS.7.1.19.1; MS.3.12.3: 160.12; KSA.1.10.
kravyā nāma stha teṣāṃ vo dakṣiṇā gṛhā dakṣiṇā dik teṣāṃ va āpa iṣavaḥ # AVP.2.56.2. Cf. next, and AVś.3.26; AVP.3.11; TS.5.5.10.4.
krīḍan no raśma ā bhuvaḥ # RV.5.19.5a.
kva nūnaṃ sudānavaḥ # RV.8.7.20a.
kva māsā ṛtavaḥ śritāḥ # TA.1.8.1d.
kva rātrī niviśate kvāhaḥ kvedam # AVP.13.7.3c.
kva vo 'śvāḥ kvābhīśavaḥ # RV.5.61.2a.
kṣatraṃ punar iṣṭaṃ pūrtaṃ svāhā # AB.7.21.3.
kṣatrāya svāhā # AB.7.22.6 (bis); śB.14.9.3.6; BṛhU.6.3.6.
kṣapa usrā varivasyantu devāḥ (AVP. śubhrāḥ) # RV.6.52.15d; AVP.6.3.5d; KS.13.15d.
kṣayaṃ candrāsa indavaḥ # RV.3.40.4c; AVś.20.6.4c.
kṣayadvīrasya tava rudra mīḍhvaḥ # RV.1.114.3b; KS.40.11b; Apś.17.22.1b.
kṣarad dhiraṇyaṃ śucayo 'nu svāḥ # AVś.5.1.3b. See kṣurad etc.
kṣāṃ vapanti viṣitāso aśvāḥ # RV.6.6.4b.
kṣutpipāsābhyāṃ svāhā # SMB.2.6.17; GG.4.9.15. Cf. kṣutpipāsāya.
kṣutpipāsāya svāhā # Tā.10.66. Cf. kṣutpipāsābhyāṃ.
kṣudrebhyaḥ svāhā # AVś.19.22.6; 23.21.
kṣudhe svāhā # TS.7.1.17.1; KSA.1.8; 5.6; Tā.10.66; SMB.2.6.16; GG.4.9.15; KhG.4.3.15.
kṣurad dhiraṇyaṃ śucayo 'nu svāḥ # AVP.6.2.3b. See kṣarad etc.
kṣetrasya pataye svāhā # TS.1.8.13.3; MS.2.6.11: 70.9; KS.15.7.
kṣemaṃ kṛṇvānā janayo na sindhavaḥ # RV.10.124.7c.
khakholkāya svāhā # MahānU.20.23. See kaṣotkāya.
khaḍgo (VS. erroneously, khaṅgo) vaiśvadevaḥ # VS.24.40; VSK.26.44; MS.3.14.21: 177.4.
khanyābhyaḥ svāhā # TS.7.4.13.1. See khalyābhyaḥ.
khale sphātiṃ sam ā vaha # AVP.8.11.8d.
khalyābhyaḥ svāhā # KSA.4.2. See khanyābhyaḥ.
khedayā trivṛtā divaḥ # RV.8.72.8c.
khyātre svāhā # TA.6.2.1.
gaṇaṃ devānām ṛbhavaḥ suhastāḥ # RV.4.35.3d.
gaṇapataye svāhā # VS.22.30; MS.3.12.11: 163.15.
gaṇaśriye svāhā # VS.22.30; MS.3.12.11: 163.14; KS.35.10; Apś.14.25.11.
gatyai svāhā # TB.3.1.4.15; 5.15.
gadābhyaḥ svāhā # TB.3.1.4.8.
gandharvas tvā viśvāvasuḥ pari dadhātu viśvasyāriṣṭyai # VS.2.3; śB.1.3.4.2. P: gandharvaḥ Kś.2.8.1. See gandharvo 'si viśvā-.
gandharvāya janavide (ApMB. jani-) svāhā # ApMB.1.4.2 (ApG.2.5.2); MG.1.10.8; VārG.14.10.
gandharvetarajanebhyaḥ svāhā # Mś.1.6.1.47. Cf. under itarajanebhyaḥ.
gandhāya svāhā # VS.22.7; TS.7.1.19.1; MS.3.12.3: 160.13; KSA.1.10.
gambhīrā abhidhṛṣṇavaḥ # AVP.8.12.8b.
gayasphāno amīvahā # RV.1.91.12a; TS.4.3.13.5a; MS.4.10.4a: 152.11; 4.12.4: 188.10; KS.2.14a; AB.1.25.9; śB.11.4.3.19a; Aś.2.1.27; 4.8.8; Kś.5.12.19a; Kauś.68.31a. P: gayasphānaḥ KS.11.13; śś.3.7.3; 15.8; Mś.5.1.3.18.
garbhān khādanti keśavāḥ # AVś.8.6.23c.
garbho yo vaḥ sindhavo madhva utsaḥ # RV.10.3.8b.
gave svāhā # śś.17.12.3.
gavy ā sutasya prabhṛtasya madhvaḥ # RV.10.116.4c.
gātuṃ dhatta yajamānāya devāḥ # AVś.2.34.2b; TS.3.1.4.3b; KS.30.8b; Mś.1.8.3.3b. See prec.
gātuṃ nāthaṃ vindevahi # JB.1.151. Cf. nāthaṃ vittvā.
gāthānyaḥ suruco yasya devāḥ # RV.1.190.1c.
gāthābhyaḥ svāhā # TS.7.5.11.2; KSA.5.2.
gām aśvaṃ puruṣaṃ jagat (AVś. paśum; RVKh. aśvān puruṣān aham) # RVKh.5.87.2d; AVś.8.7.11d; TA.6.5.3b; 10.1.5b; MahānU.2.10b; ApMB.1.9.10b; HG.1.18.5b. See gā aśvān, and cf. gaur aśvaḥ.
gāyatriyās triṣṭubho jagatyā abhibhūtyai svāhā # TS.3.1.7.1.
gāyatrī triṣṭub jagatī vaṣaṭ svāhā namaḥ # TS.7.3.12.1; KSA.3.2.
gāyatrīm āvāhayāmi # TA.10.26.1; Tā.10.35; MahānU.15.1.
gāvaś cid ghā samanyavaḥ # RV.8.20.21a; SV.1.404a. P: gāvaś cit Svidh.3.2.6.
gāvo aśvāḥ puruṣā ajāvayaḥ # AVś.11.2.9d.
gāvo mimanti dhenavaḥ # RV.9.33.4b; SV.1.471b; 2.219b; JB.3.51b.
gāvo yac chāsan vahatuṃ na dhenavaḥ # RV.10.32.4b.
gāvo vatsaṃ na dhenavaḥ (RV. mātaraḥ) # RV.9.12.2b; SV.1.146c,201c,349d; 2.547b. See under indra vatsaṃ.
gāvo hiraṇyaṃ dhanam annapānaṃ sarveṣāṃ śriyai svāhā # Tā.10.63.
giraś ca girvāhase suvṛkti # RV.1.61.4c; AVś.20.35.4c.
giraś ca yās te girvāhaḥ # RV.8.2.30a.
giraḥ sam añje vidatheṣv ābhuvaḥ # RV.1.64.1d; KB.19.9.
girā yadī sabandhavaḥ # RV.9.14.2a.
girir na viśvatas (SV.JB. viśvataḥ) pṛthuḥ patir divaḥ # RV.8.98.4c; AVś.20.64.1c; SV.1.393c; 2.597c; JB.3.232c.
girer bhṛṣṭir na bhrājate tujā śavaḥ # RV.1.56.3b.
giro vardhantu viśvahā # RV.8.44.22b.
gīrbhir ṛṇomy adrivaḥ # RV.8.24.6b.
gīrbhir girvāha stavamāna ā gahi # RV.1.139.6f.
gīrbhir gṛṇanti kāravaḥ # RV.8.46.3c; 54 (Vāl.6).1b.
gīrbhī raṇvaṃ vasūyavaḥ # RV.1.128.8g.
guṇebhyaḥ svāhā # AVś.19.22.16.
guhā cid indra vahnibhiḥ # RV.1.6.5b; AVś.20.70.1b; SV.2.202b; JB.3.38b.
guhā santaṃ havyavāhaṃ samīdhe # RV.3.5.10d.
guhyaṃ devāḥ priyaṃ maṇim # AVś.3.5.3b. Cf. vājaṃ devāḥ.
gṛṇāno aṅgirobhir dasma vi vaḥ # RV.1.62.5a.
gṛṇe tad indra te śavaḥ # RV.8.62.8a; SV.1.391a.
gṛhapāya svāhā # HG.2.9.2; ApMB.2.18.33 (ApG.7.20.5).
gṛhapyai svāhā # HG.2.9.2; ApMB.2.18.34.
gṛham indraś ca ganvahi # RV.8.69.7b; AVś.20.92.4b.
gṛhā jīvanta upa vaḥ sadema # Kauś.89.12d.
gṛhītebhyaḥ svāhā # TS.7.3.19.1; 20.1; KSA.3.9,10.
gṛhyābhyaḥ svāhā # Tā.10.67.2; MahānU.19.2.
gaireyī ca na vāhyā # AVP.7.12.2d.
gojātā apyā mṛḍatā ca devāḥ # RV.6.50.11d.
gopāya mā (VāDh. māṃ) śevadhis te (N. -dhiṣ ṭe; SaṃhitopaniṣadB. śreyase te) 'ham asmi # SaṃhitopaniṣadB.3d; VāDh.2.8b; ViDh.29.9b; N.2.4b. Cf. tavāham asmi tvaṃ.
gobhiḥ krāṇā abhidyavaḥ (N. anūṣataḥ) # RV.1.134.2c; N.4.19c.
gomad dhanavad aśvavat puruṣavad dhiraṇyavat suvīravat svāhā # Apś.6.29.1d.
gaur aśvaḥ puruṣaḥ paśuḥ # AVś.8.2.25b; TA.6.11.2b. Cf. gām aśvaṃ puruṣaṃ.
gaurāya svāhā # TS.7.3.18.1; KSA.3.8.
granther jyāyā iṣvāḥ # AVP.11.2.12c.
grāme vidhuram (HG. vikhuram) ichantī svāhā # ApMB.2.14.1f; HG.2.3.7d.
grāvabhyaḥ svāhā # MS.4.9.9: 129.11; TA.4.10.3; 5.8.7.
grāvāṇaḥ savitā nu vaḥ # RV.10.175.4a.
grīvābhyaḥ svāhā # TS.7.3.16.1; KSA.3.6.
grīṣmāya svāhā # Apś.20.20.6.
grīṣmeṇa ṛtunā devāḥ (KSṭB. grīṣmeṇa devā ṛtunā) # VS.21.24a; MS.3.11.12a: 159.3; KS.38.11a; TB.2.6.19.1a.
grīṣmo hemanta ṛtavaḥ śivā naḥ # AG.2.4.14a. See under prec.
ghanaṃ vṛtrāṇāṃ janayanta devāḥ # RV.3.49.1d.
ghano vṛtrāṇām abhavaḥ # RV.1.4.8b; AVś.20.68.8b.
gharma yā te divi śug yā gāyatre chandasi yā brāhmaṇe yā havirdhāne tāṃ ta etenāvayaje svāhā # TA.4.11.1. P: gharma yā te divi śuk TA.5.9.1; Apś.15.13.2,3. See next, yā te gharma divi śug, and ā te gharma divyā śug.
gharma yā te 'ntarikṣe śug yā traiṣṭubhe chandasi yā rājanye yāgnīdhre tāṃ ta etenāvayaje svāhā # TA.4.11.1. P: gharma yā te 'ntarikṣe śuk Apś.15.13.3. See next, yā te gharmāntarikṣe śug yā triṣṭubhy, and yā te gharmāntarikṣe śug yā traiṣṭubhe.
gharma yā te pṛthivyāṃ śug yā jāgate chandasi yā vaiśye yā sadasi tāṃ ta etenāvayaje svāhā # TA.4.11.2. P: gharma yā te pṛthivyāṃ śuk Apś.15.13.3. See next, yā te gharma pṛthivyāṃ śug yā gāyatre, and yā te gharma pṛthivyāṃ śug yā jagatyāṃ.
gharmasya vratena tapasā yaśasyavaḥ (AVP. -tena yaśasā tapasyayā) # AVś.4.11.6d; AVP.3.25.6d.
gharmāya svāhā # VS.39.12. Omitted at VSK.39.11.
ghuṇā na kiṃcaneha vaḥ # AVP.4.16.4a.
ghṛṇān na bhīṣāṃ adrivaḥ # RV.1.133.6c.
ghṛtaṃ yavā madhu yavāḥ # BDh.3.6.5a. See ghṛtam eva.
ghṛtanirṇik svāhutaḥ # RV.3.27.5b; MS.4.10.1b: 141.6; KS.40.14b; TB.3.6.1.3b.
ghṛtaṃ te devīr naptya ā vahantu # AVś.7.82.6c.
ghṛtaṃ na pūtam adrivaḥ # RV.8.12.4b.
ghṛtaprasatto asuraḥ suśevaḥ # RV.5.15.1c.
ghṛtapruṣas tvā sarito vahanti (Aś. tvā harito vahantu) # TB.1.2.1.11c; Aś.5.19.3c; Apś.5.6.3c; 14.17.1c. See ghṛtapruṣo haritas.
ghṛtapruṣaḥ saumyā jīradānavaḥ # RV.8.59 (Vāl.11).4a.
ghṛtapruṣo haritas tvāvahantu # KS.35.1c. See ghṛtapruṣas tvā.
ghṛtam agne apsarābhyo vaha tvam # AVP.4.9.3a. See ghṛtam apsarābhyo.
ghṛtam apsarābhyo vaha tvam agne # AVś.7.109.2a. See ghṛtam agne apsarābhyo.
ghṛtam eva madhu yavāḥ # ViDh.48.18a. See ghṛtaṃ yavā.
ghṛtasya jūtiḥ samānā sadeva (AVP. jūtiḥ samanā sadevāḥ) # AVś.19.58.1a; AVP.1.110.1a. Designated as paippalāda-mantrāḥ at the close of Atharva-pariśiṣṭa 8; cf. Hatfield, JAOS. xiv, p. clix.
ghṛtāhavana dīdivaḥ (AVP. dīdihi) # RV.1.12.5a; AVP.6.9.11c.
ghṛtena dyāvāpṛthivī ā pṛṇethām (MSṃś. ā pṛṇa; JB. ā prīṇīthām, read prīṇāthām; Lś. ā prīṇāthāṃ svāhā) # TS.1.3.1.2; 6.2.10.5; MS.1.2.11: 21.2; 1.2.14: 23.12; 3.8.9: 108.6; 3.9.3: 117.10; KS.2.12; 3.3; 25.10; 26.5; JB.1.72; Lś.1.7.7; Apś.7.9.10; 11.10.4; Mś.1.8.2.11; 2.2.3.20. See next.
ghṛtena no (MS.KS. mā) ghṛtapvaḥ (AVP. -pavaḥ; TS. -puvaḥ) punantu # RV.10.17.10b; AVś.6.51.2b; AVP.6.3.4b; VS.4.2b; TS.1.2.1.1b; MS.1.2.1b: 10.1; 3.6.2: 61.8; KS.2.1b; śB.3.1.2.11.
ghṛtena mā ghṛtapvaḥ etc. # see ghṛtena no etc.
ghṛtena svāhā # VS.12.74; TS.5.6.4.1; MS.2.12.3: 146.4; 3.4.4: 49.11; KS.22.5; śB.7.2.3.8.
ghṛtenāktaṃ vasavaḥ sīdatedam # RV.2.3.4c.
ghoṣāya svāhā # VS.10.5; TS.1.8.13.3; MS.2.6.11: 70.8; śB.5.3.5.9.
ghoṣibhya (HG. ghoṣibhyaḥ) svāhā # HG.2.9.2; ApMB.2.18.35.
ghrātāya svāhā # VS.22.7; TS.7.1.19.1; MS.3.12.3: 160.13; KSA.1.10.
cakrapāṇaye svāhā # ṣB.5.10; AdB.10.
cakrir divaḥ pavate kṛtvyo rasaḥ # RV.9.77.5a.
cakrir deveṣv ā duvaḥ # RV.3.16.4b.
cakṣāṇā yatra suvitāya devāḥ # RV.10.74.2c.
cakṣur no devaḥ savitā # RV.10.158.3a.
cakṣurbhyāṃ svāhā # KSA.3.6. See akṣībhyāṃ etc.
cakṣur mitrasya varuṇasya devaḥ # RV.7.63.1c.
cakṣur me dāḥ (AVś. dāḥ svāhā) # AVś.2.17.6; MS.4.9.3: 124.2; KA.2.85. See under cakṣur dehi.
cakṣuṣā me cakṣur dīkṣatāṃ svāhā # Apś.10.8.7. See under prec.
cakṣuṣā rūpāṇy aśīya svāhā # PG.1.19.4.
cakṣuṣe svāhā # VS.22.23; 39.3 (bis); MS.3.12.9: 163.8; śB.14.3.2.17 (bis); 9.3.4; TA.4.5.1; 15.1; BṛhU.6.3.4.
cakṣus te mayi juhomy asau svāhā # KBU.2.4.
caṃkramitāya svāhā # TS.7.1.19.3; KSA.1.10.
caṃkramiṣyate svāhā # TS.7.1.19.3; KSA.1.10.
caṃkramyamāṇāya svāhā # TS.7.1.19.3; KSA.1.10.
catasra uta guṅguvaḥ # AVP.15.18.10b.
catasro divaḥ (AVP. diśaḥ) pradiśaḥ # AVś.1.11.2a; AVP.1.5.2a.
catasro nābho nihitā avo divaḥ # RV.9.74.6c.
caturaśītyai svāhā # KSA.2.5.
caturdaśabhyaḥ svāhā # TS.7.2.11.1; 13.1.
caturdaśarcebhyaḥ svāhā # AVś.19.23.11.
caturbhyaḥ śatebhyaḥ svāhā # TS.7.2.19.1; KSA.2.9.
caturbhyaḥ svāhā # TS.7.2.11.1; 13.1; 15.1; KSA.2.1,3,5.
caturviṃśatyai svāhā # KSA.2.5.
catuḥṣaṣṭyai svāhā # KSA.2.5.
catuḥsahasraṃ gavyasya paśvaḥ # RV.5.30.15a.
catvāra ekam abhi karma devāḥ # TB.3.1.2.9a.
catvāra sthana devāḥ # AVś.1.31.2b; AVP.1.22.2b.
catvāriṃśate svāhā # TS.7.2.17.1; 18.1; KSA.2.1,3,5,6,7,8.
catvāro 'gre pra vahanti yuktāḥ # JB.3.338a.
catvāro mā maśarśārasya śiśvaḥ # RV.1.122.15a.
candramase svāhā # TS.1.8.13.3; 7.1.15.1; 17.1; MS.3.12.7: 162.16; 3.12.10: 163.10; KS.15.3; KSA.1.6,8; TB.3.1.6.1; 10.7.1; Tā.10.67.2; MahānU.19.2. Cf. candrāya svāhā.
candramāḥ punarasuḥ svāhā # TB.2.5.7.3.
candramāś ca punarṇavaḥ # AVś.10.7.33b.
candrāṇi devaḥ savitā suvāti # RV.5.42.3d.
candrāt te mana spṛṇomi svāhā # śB.11.8.4.6; Kś.25.6.11.
candrāyā svāhā # AVś.19.43.4; VS.22.28,29,30; 39.2; MS.3.12.11: 163.16; KS.35.10; śB.14.3.2.11; Apś.14.25.11; Kauś.100.2; 135.9; Svidh.1.8.13. Cf. candramase svāhā.
candreṇa duhitar divaḥ # RV.1.48.9b. Cf. ā vahā duhitar.
candreṇa devena diśāṃ lokena lokānāṃ brahmavedena vedānāṃ tena tvā śamayāmy asau svāhā # śG.1.16.3.
caraṇāya svāhā # TB.3.12.4.6.
carācarebhyaḥ svāhā # VS.22.29; TS.1.8.13.3; MS.3.12.10: 163.12; KS.15.3.
carmaṇvate svāhā # TS.7.5.12.2. See carmavate.
carmavate svāhā # KSA.5.3. See carmaṇvate.
caṣālavantaḥ svaravaḥ pṛthivyām # RV.3.8.10b; TB.2.4.7.11b; Apś.7.28.2b.
cākṣuṣmatyāya svāhā # TB.3.10.7.1.
cāruḥ kṛpaṇakāśī kāmo gandharvaḥ # TS.3.4.7.3.
cikid vibhānav ā vaha # RV.8.102.2c.
cittaṃ vijñātam agniṃ prayujaṃ svāhā # VS.11.66; TS.4.1.9.1; MS.2.7.7: 82.8; KS.16.7; śB.6.6.1.17.
cittaṃ ca cittiś ca # TS.3.4.4.1; MS.1.4.14: 64.1; Apś.5.24.1; PG.1.5.9; ApMB.1.10.9 (ApG.3.8.10). Cf. cittaṃ ca svāhā.
cittaṃ ca svāhā # HG.1.3.9. Cf. cittaṃ ca cittiś.
cittaye svāhā # HG.1.3.9. Cf. cittyai svāhā.
cittāya svāhā # Apś.5.24.2; HG.1.3.9.
cittiś ca svāhā # HG.1.3.9. Cf. cittaṃ ca cittiś.
cittyai svāhā # Apś.5.24.2. Cf. cittaye svāhā.
citra ūtī sudānavaḥ # RV.1.172.1b.
citram uchantīm uṣasaṃ na gāvaḥ # RV.1.71.1d.
citrā adṛśrann uṣasaṃ vahantaḥ # RV.7.75.6b.
citrāyai svāhā # TB.3.1.4.12.
citrāś cikitra uṣasāṃ na ketavaḥ # RV.10.91.5b. See agneś cikitra.
cītiṃ te viśve devāḥ # AVś.2.9.4c.
cuknate (var. lects. cuknute, cuṅkrate, and vuknate) svāhā # Kś.25.12.3.
cupuṇīkāyai svāhā # TB.3.1.4.1.
caitrāya svāhā # TB.3.1.4.12.
cyavano naśyatād itaḥ (ApMB. ita) svāhā # PG.1.16.23d; ApMB.2.13.8,9; HG.2.3.7c; JG.1.8d.
chandarṣīn āvāhayāmi # Tā.10.35.
chandastubhaḥ kubhanyavaḥ # RV.5.52.12a.
chandāṃsi gacha svāhā # VS.6.21; TS.1.3.11.1; 6.4.1.3; MS.1.2.18: 28.2; 3.10.7: 138.16; śB.3.8.4.16. See chando gacha.
chandāṃsi yajñe (AVP. yajñaṃ) marutaḥ svāhā # AVś.5.26.5; AVP.9.2.2.
chando gacha svāhā # KS.3.8. See chandāṃsi gacha.
jagdhā vitṛṣṭir jagdho vyadhvaro jagdho maśaka svāhā # ApMB.2.16.17 (ApG.7.18.6). See prec.
jagdho maśako jagdhā vicaṣṭir (ApMB. vitṛṣṭir) jagdho vyadhvaraḥ (ApMB. vyadhvara svāhā) # HG.2.16.5; ApMB.2.16.15 (ApG.7.18.6).
jagdho vyadhvaro jagdho maśako jagdhā vitṛṣṭi svāhā # ApMB.2.16.16 (ApG.7.18.6). See prec.
jaghantha dasyuṃ pra dabhītim āvaḥ # RV.2.15.9b.
jaṅghayor javaḥ # AVś.19.60.2; Vait.3.14.
jaṅghābhyāṃ svāhā # TS.7.3.16.2 (bis); KSA.3.6 (bis).
jajanad (TB. text, erroneously, prajanad) indram indriyāya svāhā (omitted in MS.) # MS.1.9.1: 131.5; TB.2.2.3.5; TA.3.2.1,2; śś.10.15.6.
jajñiṣe vṛṣṇi te śavaḥ # RV.5.35.4b.
janat svāhā # Kauś.91.9.
janad adbhir atharvāṅgirobhir amuṃ mayi kāmaṃ ni yunajmi svāhā # ApMB.2.21.5 (ApG.8.22.7).
janayan rocanā divaḥ # RV.9.42.1a.
janāṃś ca sarvān svāpaya # AVP.4.6.2c. See striyaś ca sarvāḥ.
janiyanti nāv agravaḥ # AVś.14.2.72a. See janīyanto.
janīyanto nv agravaḥ # RV.7.96.4a; SV.2.810a; Aś.3.8.1. P: janīyantaḥ śś.2.4.5; 6.11.8. Cf. BṛhD.6.19. See janiyanti.
jane cit santaṃ tam ihā vahāsi # AVP.2.66.3b.
jayantaṃ tvānu devā madantu (TS. tvām anu madantu devāḥ) # RV.6.75.18d; AVś.7.118.1d; SV.2.1220d; VS.17.49d; TS.4.6.4.5d.
jayantāya svāhā # ApMB.2.18.13,30 (ApG.7.20.4); HG.2.8.5,8 (bis).
jayāt sa sarvāḥ pṛtanāḥ # AVP.2.55.4c.
jayāyai tvā svāhā # MG.1.10.11.
jayāyai svāhā # MG.2.13.6.
jayema pṛtsu vajrivaḥ # RV.8.68.9c; 92.11c.
jayema soma mīḍhvaḥ # RV.9.61.23b.
jarāmṛtyur jarāyur jarācakṣur jarāsvaḥ # AVP.1.80.4.
jarimṇe nayataṃ yuvam # AVP.1.61.3d. Cf. jarase vahataṃ.
javāya svāhā # VS.22.8; MS.3.12.3: 160.17.
jāgaritāya svāhā # TS.7.1.19.2. See jāgṛtāya.
jāgariṣyate svāhā # TS.7.1.19.2; KSA.1.10.
jāgṛtāya svāhā # KSA.1.10. See jāgaritāya.
jāgrate svāhā # VS.22.7; TS.7.1.19.2; MS.3.12.3: 160.15; KSA.1.10.
jātavedāḥ pra yachatu (śG.VārG. add svāhā) # AVś.19.64.1d; śG.2.10.3d; VārG.5.34d.
jātavedo mamā vaha # RVKh.5.87.1d,13d,14d.
jāyamānād asūsvaḥ # AVś.10.10.23b.
jāyā patiṃ vahati vagnunā sumat # RV.10.32.3c.
jāyām ā vahatād iti # AVś.6.82.2d.
jāyām ā vaha sādhunā # AVP.2.9.4d.
jigīvāṃso na śūrā abhidyavaḥ # RV.10.78.4b.
jinvanti viśve taṃ devāḥ # AVś.9.4.18c.
jihmānām ūrdhvaḥ svayaśā (AVP. svayasām) upasthe # RV.1.95.5b; AVP.8.14.5b; MS.4.14.8b: 227.4; TB.2.8.7.4b; Apś.16.7.4b; N.8.15b.
jihvām agne cakṛṣe havyavāham # RV.10.8.6d; VS.13.15d; 15.23d; TS.4.4.4.1d; MS.2.7.15d: 98.3; KS.16.15d; TB.3.5.7.1d.
jīvanaṃ ca diśo diśa (MahānU. diśaḥ; HG. diśa svāhā) # TA.10.1.5d; MahānU.2.9d; ApMB.1.9.9d; HG.1.18.5d.
jīvayājaṃ yajate sopamā divaḥ # RV.1.31.15d.
jīvā jīvantīr upa vaḥ sadema # AVś.3.14.6d; AVP.2.13.3d; KS.1.3d; 31.2; Mś.1.1.3.18b. See jīvo etc.
jīvā stha jīvyāsam # AVś.19.69.1a. P: jīvā stha GB.1.1.39. Designated as jīvāḥ (sc. ṛcaḥ) Vait.1.19; Kauś.3.4; 58.7; 90.22. Cf. prec.
jīvo garbho na mṛtaḥ sa jīvāt (KS. na mṛtaḥ svāhā) # KS.35.13d; TB.3.7.10.6d; Apś.14.29.1d.
jīvo jīvantīr upa vaḥ sadeyam # TB.3.7.4.15d; Apś.1.12.14d. See jīvā jīvantīr.
juguśīrṣasāvaye śaṃ namo astu devāḥ # AVP.1.45.2d.
jumbakāya svāhā # VS.25.9; MS.3.15.8: 180.3; KSA.5.7; śB.13.3.6.5; TB.3.9.15.3; Kś.20.8.16; Apś.20.22.6; Mś.9.2.5.25.
juṣanta vṛdhaṃ sakhyāya devāḥ # RV.1.167.4d.
juṣāṇa indra ājyasya menihā valagahā trātā trāyatāṃ svāhā # AVP.2.51.2.
juṣāṇaḥ sūryo vetu svāhā # VS.3.10c; śB.2.3.1.38. P: juṣāṇaḥ sūryaḥ Vait.7.11.
juṣāṇaḥ soma ājyasya menihā valagahā trātā trāyatāṃ svāhā # AVP.2.51.3.
juṣāṇāḥ pitara ājyasya trātāras trāyantāṃ svāhā # AVP.2.50.4.
juṣāṇāni mahāṃsi savanāny ājyasya vyantu svāhā # śś.6.3.8.
juṣāṇā nirṛtir vetu svāhā # MS.2.6.1: 64.4; 4.3.1: 39.5; KS.13.5 (bis); 15.1; Mś.9.1.1.12. See eṣa te nirṛte.
juṣāṇā maruta ājyasya trātāras trāyantāṃ svāhā # AVP.2.50.3.
juṣāṇā viśve devā ājyasya menihano valagahanas trātāras trāyantāṃ svāhā # AVP.2.51.4.
juṣāṇo agnir ājyasya trātā trāyatāṃ svāhā # AVP.2.50.1. See next.
juṣāṇo agnir ājyasya menihā valagahā trātā trāyatāṃ svāhā # AVP.2.51.1. See prec.
juṣāṇo agnir vetu svāhā # VS.3.10c; Vait.7.11c; śB.2.3.1.37.
juṣāṇo aptur ājyasya vetu svāhā (TS.6.3.2.2, omits svāhā) # VS.5.35; TS.1.3.4.1; 6.3.2.2; MS.1.2.13: 22.5; KS.3.1; śB.3.6.3.8. Ps: juṣāṇo aptuḥ KS.26.2 (ter); Kś.8.7.2; Mś.2.2.4.24; juṣāṇaḥ Apś.11.16.16.
juṣāṇo asya haviṣo ghṛtasya vīhi svāhā # KS.9.5; Apś.8.12.4. See under asya ghṛtasya.
juṣāṇo 'dhvājyasya vetu svāhā # VSK.11.1.4; śB.5.3.1.11. P: juṣāṇo 'dhvājyasya vetu Kś.15.3.13.
juṣāṇo bṛhaspatir ājyasya trātā trāyatāṃ svāhā # AVP.2.50.5. See next.
juṣāṇo bṛhaspatir ājyasya menihā valagahā trātā trāyatāṃ svāhā # AVP.2.51.5. See prec.
juṣāṇo hastyam abhi vāvaśe vaḥ # RV.2.14.9c.
juṣāṇau mitrāvaruṇāv ājyasya trātārau trāyetāṃ svāhā # AVP.2.50.2.
juṣethāṃ yajñam amṛtam asmāsu dhattam (AVP. dhattaṃ svāhā) # AVś.5.6.8b; AVP.6.11.7d.
juṣṭaṃ devebhyo havyaṃ ghṛtāvat (TS. ghṛtavat svāhā) # TS.1.3.10.1; MS.1.2.17: 27.2. P: juṣṭaṃ devebhyaḥ Mś.1.8.5.13.
juṣṭī naro brahmaṇā vaḥ pitṝṇām # RV.7.33.4a; TB.2.4.3.1a.
juṣṭo hi dūto asi havyavāhanaḥ # RV.1.44.2a; SV.2.1131a.
juhuyād ājyam anvaham # RVKh.5.87.22b.
juhūmasi śravasyavaḥ # RV.8.52 (Vāl.4).4d.
jaitrāyod yātu rathavāhanaṃ te # AVP.4.27.2e.
jmayā atra vasavo ranta devāḥ # RV.7.39.3a; N.12.43a.
jyānāṃ vṛñjantu gṛdhnavaḥ # TB.2.7.16.3b.
jyeṣṭhaṃ vṛtrahaṃ śavaḥ # RV.6.48.21e.
jyeṣṭhāya svāhā # śB.14.9.3.4; BṛhU.6.3.4.
jyeṣṭhāyai svāhā # TB.3.1.5.2.
jyaiṣṭhyāya svāhā # TB.3.1.5.2.
jyog ajītā ahatāḥ syāma (JG. adds svāhā) # TS.5.7.2.4d; KS.13.15d; PG.3.2.2d; JG.2.3d. See jyog jītā, and jyog jīvā.
jyog jīvāḥ prati paśyema sūrya # RV.10.37.7d; KB.25.5.
jyotiḥ paśyantā (Lś. -ta) uttaram # MS.2.12.5b: 149.12; 4.9.27b: 140.5; Lś.2.12.10b. See jyotiṣ etc., paśyanto jyotir, and svaḥ paśyanta.
jyotir ahaṃ virajā vipāpmā bhūyāsaṃ svāhā # TA.10.51.1--57.1; 60.1; Tā.10.65 (quinq.); 10.66 (oct.); MahānU.20.15--21,24,25; BDh.3.8.12.
jyotir evāham agāsiṣaṃ na tamaḥ # ṣB.1.4.9. See jyotīṃṣy evāham agāsiṣaṃ na tamāṃsi.
jyotir yajñena kalpatāṃ svāhā # VS.18.29; 22.33.
jyotiṣe svāhā # VS.22.30; MS.3.12.11: 163.16; KS.35.10; TB.3.10.7.1; Apś.14.25.11.
jyotiṣmatīḥ pradiśo yasya sarvāḥ # AVś.4.35.5c.
jyotiṣmatyāya svāhā # TB.3.10.7.1.
jyotiḥ sūryaḥ sūryo jyotiḥ svāhā # VS.3.9; śB.2.3.1.35. P: jyotiḥ sūryaḥ Kś.4.15.11.
jyotīṃṣy evāham agāsiṣaṃ na tamāṃsi # JB.1.76. See jyotir evāham agāsiṣaṃ na tamaḥ.
ta ā vahanti kavayaḥ purastāt # TS.1.1.2.1c; TB.3.2.2.3. See tayāvahante.
ta iha sphātiṃ sam ā vahān # AVP.8.11.6d.
ta ugrāso vṛṣaṇa ugrabāhavaḥ # RV.8.20.12a.
ta u naḥ śarma yachantu devāḥ # Kauś.128.4d (bis).
ta enaṃ svasti jarase vahantu (AVP. nayātha) # AVś.7.53.4d; AVP.1.14.2d. See svasty enaṃ jarase.
taṃ viśo anupariyanti sarvāḥ # Kauś.135.9e.
taṃ vai devāḥ svar ā rohayanti # AVP.11.5.3d.
taṃ vai brahmajya te devāḥ # AVś.5.19.13c,14c.
taṃ śagmāso aruṣāso aśvāḥ # RV.7.97.6a; KS.17.18a. P: taṃ śagmāsaḥ śś.9.24.8.
taṃ samāvartayāmasi # RVKh.10.191.4d. See tān vaḥ saṃ.
taṃ suprītaṃ subhṛtaṃ bibhṛta # VS.8.26; śB.4.4.5.21. See taṃ vaḥ suprītaṃ.
takman na ta ihāśvāḥ # AVP.5.21.8a.
takṣakāya vaiśāleyāya svāhā # śG.4.18.1.
takṣan harī indravāhā vṛṣaṇvasū # RV.1.111.1b; AB.4.32.5; KB.20.4; 22.2.
taṃ gandharvāḥ praty agṛbhṇan # RV.9.113.3c.
tac cakṣur devahitam # RV.7.66.16a; VS.36.24a; MS.4.9.20a: 136.4; TA.4.42.5a; GG.3.8.5a; ApMB.2.5.12a (ApG.7.17.7); HG.1.7.10a; MG.1.22.11a; BDh.2.5.8.12. P: tac cakṣuḥ śś.3.17.6; 4.13.1; 15.4; 10.21.11; śG.3.8.7; 6.6.1; PG.1.8.7; 17.6; 2.2.15; LHDh.4.50; LVyāsaDh.2.26; Rvidh.2.27.5. Cf. BṛhD.6.5,9 (B). Cf. udyantaṃ tvā mitramahaḥ.
tac chreṣṭham aśvinor avaḥ # RV.8.9.13d; AVś.20.141.3d.
taj juṣasva svāhā # VS.8.22. Cf. taṃ juṣasva, and taṃ juṣasva svāhā.
taṃ caiva pradaha svāhā # JG.1.4.
taṃ jātaṃ draṣṭum abhisaṃyanti devāḥ # AVś.11.5.3d.
taṃ juṣadhvaṃ svāhā # śś.4.19.8.
taṃ juṣasva # TS.1.8.6.1,2; MS.1.10.4: 144.4; 1.10.20: 160.5. See under taj juṣasva svāhā.
taṃ juṣasva svāhā # VS.3.57; 9.35; KS.9.7; 36.14; śB.2.6.2.9; 5.2.2.3; 3.1.13; Apś.8.18.1. See under taj juṣasva svāhā.
tatas tvam asi jyāyān viśvahā mahān # AVś.9.2.19c--24c.
tataḥ samudro arṇavaḥ # RV.10.190.1d; TA.10.1.13d; MahānU.5.5d.
tatṛdānāḥ sindhavaḥ kṣodasā rajaḥ # RV.5.53.7a.
tato yavaḥ prājāyat # AVP.9.11.11c.
tato yugmanto anusaṃvahanti # JB.2.438b.
tato no maha āvaha # TB.2.4.1.8e; 3.10.4.2c; TA.4.42.2e.
tato no vṛṣṭim eraya (VS.śB. āvaha) # VS.2.16; TS.1.1.13.1; KS.1.12c; 31.11; śB.1.8.3.15; TB.3.3.9.4.
tato me śriyam āvaha # TA.7.4.2e; TU.1.4.2e.
tat karotu samṛdhyatāṃ svāhā # JG.1.20d.
tat-tad id aśvinor avaḥ # RV.1.46.12a. P: tat-tat VHDh.6.52,131; 7.155.
tat-tad gachati mānavaḥ # ChU.4.17.9b.
tat te rukmo na rocata svadhāvaḥ # RV.4.10.6d; TS.2.2.12.7d; MS.4.12.4d: 190.5.
tat tvā yācāmahe 'vaḥ # RV.10.22.7c.
tatra gāvaḥ kitava tatra jāyā # RV.10.34.13c.
tatra tvādur gārhapatyāya devāḥ # AVP.4.10.4c.
tatra tvā devaḥ savitā dadhātu # RV.10.17.4d; AVś.18.2.55d; VS.23.16d; MS.1.2.15d: 25.16; śB.13.2.7.12; TB.3.7.7.14d; TA.6.1.2d; 4.2d (bis); Apś.7.16.7d.
tatra tvāhaṃ sam agrabham # AVP.1.100.3d.
tatra devāḥ sarva ekaṃ bhavanti # ā.2.3.8.2d,3d.
tatra devāḥ sarvayujo bhavanti # ā.2.3.8.5b.
tatra santv arāyyaḥ # AVś.2.14.3b. See sarvāḥ santv.
tatra sarvāḥ paretana # AVP.10.1.5f.
tatrāsmabhyam iṣavaḥ śarma yaṃsan # RV.6.75.11d; VS.29.48d; TS.4.6.6.4d; MS.3.16.3d: 187.3; KSA.6.1d; N.9.19d. See tad asmabhyam iṣavaḥ.
tatrāhatās trīṇi śatāni śaṅkavaḥ # AVś.10.8.4c. See tasmin sākam.
tatremāṃś caturaḥ pado vyatiṣajya śayāvahai # Apś.20.18.1. Cf. under tā ubhau.
tat satyaṃ yat tvendro 'bravīd gā spāśayasveti tās tvaṃ spāśayitvāgachas taṃ tvābravīd avida hā3ity avidaṃ hīti varaṃ vṛṇīṣveti kumāram evāhaṃ varaṃ vṛṇa ity abravīḥ # ApMB.2.16.4 (ApG.7.18.1).
tat svāhā # Kauś.91.14.
tad agnir anumanyatām ayam (PG. iyaṃ svāhā) # PG.1.6.2d; HG.1.20.3d.
tad amuṣmā agne devāḥ parā vahantu # AVś.16.6.11a.
tad aśvaḥ # MS.2.13.14: 163.12; KS.39.4; Apś.16.28.1.
tad astu sutvak tanvaḥ # AVP.1.26.4c.
tad asmabhyam iṣavaḥ śarma yachān # AVP.15.11.2d. See tatrāsmabhyam.
tad āditya mahi tat te mahi śravaḥ # AVś.13.2.3c.
tad it tvā yuktā harayo vahantu # RV.3.53.4b.
tad indra āpnod yatīr vaḥ # KS.39.2c. See tad āpnod.
tad indra vṛṣṇi te śavaḥ # RV.8.3.10b; AVś.20.9.4b; 49.7b.
tad ṛbhavaḥ pariṣiktaṃ va etat # RV.4.35.9c.
tad grāvāṇaḥ somasuto mayobhuvaḥ # RV.1.89.4c; VS.25.17c; TB.2.7.16.4c.
tad dadhānā avasyavaḥ # RV.8.63.10a.
tad devāḥ prāg akalpayan # AVś.20.128.1d; śś.12.20.2.1d.
tad vām astu sahase manyumac chavaḥ # RV.7.104.3d; AVś.8.4.3d.
tad viprāso vipanyavaḥ (SV. -yuvaḥ) # RV.1.22.21a; SV.2.1023a; VS.34.44a; NṛpU.5.10a; Vāsū.4.2a; SkandaU.16a; āruṇU.5a; MuktiU.2.78b.
tad vai tvaṃ prāṇo abhavaḥ # TA.3.14.4a.
tad vai brahmajya te devāḥ # AVś.5.19.12c.
tad vo gāya sute sacā # RV.6.45.22a; SV.1.115a; 2.1016a; AVś.20.78.1a; Aś.9.11.21; Vait.39.3,18. Ps: tad vo gāya śś.15.8.10; Vait.27.10; tad vaḥ Svidh.1.4.16.
tad vo vājā ṛbhavaḥ supravācanam # RV.4.36.3a.
tantuṃ tataṃ pari sargāsa āśavaḥ # RV.9.69.6c; SV.2.720c; JB.3.298c.
taṃ te juhomi manasā vaṣaṭkṛtam # RV.10.17.12d; VS.7.26d; GB.2.2.12; śB.4.2.5.2; Vait.16.17d; Mś.2.4.3.29d; 6.26d. See svāhākṛtam indrāya.
taṃ te rathaṃ saṃ bharantu devāḥ # AVP.5.34.9c.
taṃ tvā pra padye saguḥ sāśvaḥ sapuruṣaḥ # KS.38.14.
taṃ tvā bhaga praviśāni svāhā # TA.7.4.3; TU.1.4.3.
taṃ tvā viprā vipanyavaḥ # RV.3.10.9a.
taṃ tvā viśve 'vantu (AVP.ApMBḥG. avantu) devāḥ # AVś.2.13.5b; AVP.15.6.9b; ApMB.2.6.15b; HG.1.7.17b.
taṃ tvā śociṣṭha dīdivaḥ # RV.5.24.4a; SV.2.459a; VS.3.26a; 15.48a; 25.47a; TS.1.5.6.3c; 4.4.4.8a; MS.1.5.3c: 69.10; KS.7.1c; śB.2.3.4.31a; Mś.6.2.2.21; Kauś.68.31c.
taṃ tvā suteṣv ābhuvaḥ # RV.9.65.27a.
taṃ tvā stuvanti kavayaḥ (JB. kāravaḥ) # ArS.4.9c; JB.2.403c.
taṃ tvāhaṃ sruvam ādade # Kauś.3.10c.
taṃ tvāhaṃ tathā veda # TB.3.10.8.4. Cf. tāṃ tvā tathā.
taṃ tvāhema matibhir gīrbhir ukthaiḥ # RV.10.88.5c.
taṃ tvendragraha prapadye saguḥ sāśvaḥ # Apś.14.26.1d.
taṃ (KS. tat) tvendragraha prapadye (Apś. praviśāni) saguḥ sāśvaḥ sapūruṣaḥ saha yan me 'sti (Apś. asti) tena # KS.35.10; Apś.14.26.1. Cf. under tat tvā pra viśāmi.
tan nas trāyatāṃ tanvaḥ sarvato (Apś. tan no viśvato) mahat # KS.38.14c; Apś.16.19.1c. See tan me tanvaṃ.
tan nārīḥ pra bravīmi vaḥ # AVP.2.87.1c; Kauś.107.2c.
taṃ nirvahata pari grāmād itaḥ # AVś.18.2.27b.
tan no vahniḥ pracodayāt # MS.2.9.1c: 120.11.
taṃ no viśvā avasyuvaḥ # RV.9.43.2a.
taṃ no viśve abhisaṃyantu devāḥ # TB.3.1.2.7b.
taṃ no viśve (!) upaśṛṇvantu devāḥ # TB.3.1.2.4a.
tan no viśve varivasyantu devāḥ # RV.1.122.3d,14b; TS.2.1.11.1d; KS.23.11d.
tan no haviḥ prati gṛhṇantu devā daivāḥ # AVP.5.15.1d.
tan me 'rādhi (Kauś. rāddham; JG. -rādhi svāhā) # VS.2.28; TS.1.6.6.3; TA.4.41.6 (bis); Kauś.56.7; JG.1.12. See tenārātsyam.
tan me rādhyatām (JG. adds svāhā) # VS.1.5; TS.1.5.10.3; śB.1.1.1.2; TB.3.7.4.7,8; TA.4.41.4 (bis); śś.4.8.3; Mś.1.7.2.24; Kauś.56.6; SMB.2.4.6; JG.1.12 (quater). Cf. tan me sam-.
tapati varṣan virāḍ rāvaṭ (KS. rāvat) svāhā # MS.2.4.7: 44.3; KS.11.9. See ā tapati etc.
tapate svāhā # TS.1.4.35.1; KSA.5.2; TA.3.20.1. Cf. ā tapate, and tapyate.
tapatyai svāhā # KSA.5.6; TA.3.20.1. See tapyatvai.
tapasi juhomi (Mś. adds svāhā) # TA.3.6.1; Mś.1.8.1.1.
tapase svāhā # VS.22.31; 39.12; MS.3.12.13: 164.7; KSA.5.6; TB.3.1.6.4; 12.4.2.
tapasyā nāma sthāpaḥ svāhākṛtāḥ pṛthivīm āviśata # Apś.10.14.1.
tapasyābhyo 'dbhyaḥ svāhā # Kś.25.11.28.
tapasyāya svāhā # VS.22.31; MS.3.12.13: 164.7.
taptaṃ gharmaṃ pibataṃ rocane divaḥ (Aś. pibataṃ somyaṃ madhu) # AVś.7.73.4d; śś.5.10.21d; Aś.4.7.4d.
taptāya svāhā # VS.39.12.
tapto vāṃ gharmo nakṣati (AVś. nakṣatu) svahotā # AVś.7.73.5a; AB.1.22.3; Aś.4.7.4a; śś.5.10.18a.
tapyate svāhā # VS.39.12 (omitted in VSK.39.11). Cf. under tapate.
tapyatvai svāhā # TS.1.4.35.1. See tapatyai.
tapyamānāya svāhā # VS.39.12.
tapsyate svāhā # KSA.5.2.
tam agnayaḥ sarvahutaṃ juṣantām # AVś.18.4.13c.
tam agruvaḥ keśinīḥ saṃ hi rebhire # RV.1.140.8a.
tam adrivaḥ phaligaṃ hetim asya # RV.1.121.10b.
tamasā kṛtaṃ tamaḥ karoti tamasa evedaṃ sarvaṃ yo mā kārayati tasmai svāhā # BDh.3.4.2.
tam asmai viśve tvāṃ devāḥ # AVP.12.22.11c. See tvām asmai etc.
tam āyavaḥ śucayantaṃ pāvakam # RV.10.46.8c.
tam ā vaha taṃ niṣ kuru (AVP. kṛdhi) # AVś.5.4.6b; AVP.1.31.1b.
tam ā vahantu saptayaḥ purūvasum # RV.8.46.7c.
tam ā vahāt savitā taṃ te agniḥ # AVP.2.66.2b.
tam id viprā avasyavaḥ # RV.8.13.17a.
tam indraṃ paśavaḥ sacā # VS.20.69a; MS.3.11.4a: 145.5; KS.38.9a; TB.2.6.13.1a.
tam īṃ hinvanty agruvaḥ # RV.9.1.8a; JB.2.9 (bis),396.
tam ī mṛjanty āyavaḥ # RV.9.63.17a; 107.17d; SV.1.520d.
tam u tvāhur vanaspate # AVP.7.19.1b.
tam u naḥ pūrve pitaro navagvāḥ # RV.6.22.2a; AVś.20.36.2a.
tam ūrmim āpo madhumattamaṃ vaḥ # RV.7.47.2a.
taṃ patnībhir anugachema devāḥ # VS.15.50a; TS.4.7.13.3a; MS.2.12.4a: 147.8; KS.18.18a; śB.8.6.3.19.
taṃ pūrvaḥ parigṛhṇāmi # TB.3.7.4.5c; Apś.4.2.1c.
taṃ prāvyaṃ yathāvaṭ # TA.4.9.3; 5.8.3. See vahad divyābhir.
tayā devatayāṅgirasvad dhruvaḥ sīda # VS.27.45; śB.8.1.4.8; TA.4.19.1.
tayā devatayāṅgirasvad dhruvāḥ sīdata # TS.4.2.7.4.
tayā devāḥ sutam ā babhūvuḥ # TS.4.1.2.1c; 7.1.11.1c; KSA.1.2c; TB.3.8.3.4. See sā no asmin suta.
tayā bharadvājaḥ kaṇvaḥ # AVP.11.2.6c.
tayāvahante kavayaḥ purastāt # MS.1.1.2c: 1.7; 4.1.2: 2.18. See ta ā vahanti.
tayā viśvāḥ pṛtanā abhi ṣyāma # AVś.13.2.22d.
tayāhaṃ vardhamāno bhūyāsam āpyāyamānaś ca svāhā # ApMB.2.6.11. See vardhiṣīmahi.
tayor id amavac chavaḥ # RV.5.86.3a.
tarobhir vo vidadvasum # RV.8.66.1a; SV.1.237a; 2.37a; GB.2.4.3; PB.11.4.5; 15.10.4; ā.5.2.4.2; Aś.5.16.2; 7.4.4. Ps: tarobhir vaḥ śś.7.24.2; tarobhiḥ śś.12.5.6.
tava tya indra sakhyeṣu vahnayaḥ # RV.10.138.1a. Cf. BṛhD.8.51.
tava dyukṣāsa indavaḥ # RV.3.40.5c; AVś.20.6.5c.
tava śriyā sudṛśo deva devāḥ # RV.5.3.4a.
tavāgne yajño 'yam astu sarvaḥ # RV.10.51.9c; N.8.22c.
tavāyaṃ viśvaḥ puruhūta pārthivaḥ # RV.7.32.17c.
tavā yantu havaṃ devāḥ # AVP.10.2.8c.
tavāhaṃ nāma bibharāṇy agne (Aś. agre) # TS.1.5.10.1d; Aś.2.5.3d. See tavāham agne.
tavāham agne bibharāṇi nāma # Mś.1.6.3.9d. See tavāhaṃ nāma.
taved anu pradivaḥ somapeyam # RV.3.43.1b.
taveme pṛthivi pañca mānavāḥ # AVś.12.1.15c.
taveme sapta sindhavaḥ # RV.9.66.6a.
tavaiva san sarvahāyā ihāstu # AVś.8.2.7b.
tasmā araṃ gamāma vaḥ # RV.10.9.3a; AVś.1.5.3a; SV.2.1189a; VS.11.52a; 36.16a; TS.4.1.5.1a; 5.6.1.4a; 7.4.19.4a; MS.2.7.5a: 80.1; 4.9.27a: 139.7; KS.16.4a; 35.3a; TA.4.42.4a; 10.1.12a; KA.1.219Ba; ApMB.2.7.15a (ApG.5.12.6); VHDh.8.51.
tasmā ātmānaṃ pari dade svāhā # AVś.19.17.1d--5d,7d--10d; AVP.7.16.1--5,7--10.
tasmā āpo ghṛtam arṣanti sindhavaḥ # RV.1.125.5c.
tasmā id viśve dhunayanta sindhavaḥ # RV.2.25.5a.
tasmā u brahmavāhase # RV.5.39.5c.
tasmāt tvā viśve devāḥ # AVP.2.24.2c.
tasmād arvāñcaḥ pravahanti sargāḥ # JB.3.312d.
tasmād yajñāt sarvahutaḥ # RV.10.90.8a,9a; AVś.19.6.13a,14a; AVP.9.5.11a,12a; VS.31.6a,7a; TA.3.12.4a (bis).
tasmād vār nāma (TS. ṇāma) vo hitam (AVP. hikam; KS. vaḥ priyam) # AVś.3.13.3d; AVP.3.4.3d; TS.5.6.1.3d; MS.2.13.1d: 152.12; KS.39.2d.
tasmiṃ chrayante ya u ke ca devāḥ # AVś.10.7.38c.
tasmin devāḥ saṃmanaso bhavanti # AVś.11.5.1b,8d; GB.1.2.1.
tasmin devāḥ saha daivīr viśantu # AVś.12.3.32c.
tasminn agnau sūktavākena devāḥ # RV.10.88.7c.
tasmin sahasraśākhe ni bhagāhaṃ tvayi mṛje svāhā # TA.7.4.3; TU.1.4.3.
tasmin sākaṃ triśatā na śaṅkavaḥ # RV.1.164.48c; N.4.27. See tatrāhatās.
tasmai te deva bhavāya śarvāya paśupataya ugrāya devāya mahate devāya rudrāyeśānāyāśanaye svāhā # śś.4.18.5. Cf. namo rudrāya paśupataye mahate.
tasmai te vidhema vājāya svāhā # VS.17.71d; TS.4.6.5.3d; 5.4.7.2; MS.1.5.14d (ter): 82.17; 83.10; 84.4; KS.18.4c; śB.9.2.3.32.
tasmai te soma somāya svāhā # VS.8.49; śB.11.5.9.11. P: tasmai te Kś.12.5.17.
tasmai te svāhā # MS.2.3.1 (quater): 28.3,4,5,6; 2.3.3 (quater): 30.11,12,13,15.
tasmai tvā mahimne prajāpataye svāhā # TS.7.5.16.1; 17.1; KSA.5.11,12,13.
tasmai devāḥ sudihaṃ digdham asyāṃ (read asyān) # AVP.9.16.5d.
tasmai no devāḥ paridatteha (Mś. -datta, but mss. -dhatta; KS. -dhatta; PG. -dhatteha) sarve (Mś. viśve) # TS.5.7.2.3d; KS.13.15d; Mś.1.6.4.21d; SMB.2.1.10d; PG.3.1.2d; BDh.2.6.11.11d. See tasmai mā devāḥ.
tasmai mā devāḥ pari dhatteha sarve # AVś.6.55.1d. See tasmai no devāḥ.
tasmai rayim ṛbhavaḥ sarvavīram # RV.4.35.6c.
tasmai rudrāya namo astv agnaye (KS.Apś. astu devāḥ; Mś. 'stu devāya) # AVś.7.87.1d; KS.40.5d; Apś.16.34.4c; Mś.6.2.4.6c; śirasU.6d.
tasmai viśaḥ sam anamanta pūrvīḥ (TS.3.4.4.1c, PG. sarvāḥ; MS. daivīḥ) # VS.8.46c; 17.24c; TS.3.4.4.1c; 4.6.2.6c; MS.2.10.2c: 133.15; KS.18.2c; śB.4.6.4.6c; PG.1.5.9c. See next but one.
tasmai vṛṣṭir madhumat pinvate divaḥ # RV.5.63.1d; MS.4.14.12d: 234.6.
tasmai svāhā # TS.3.4.7.1,3; 8.4; KS.11.11 (bis); 12.6 (bis); 17.19 (quater); TB.3.7.8.3; Apś.9.18.7; 17.20.1; Aś.6.5.2 (bis); HG.1.3.13.
tasmai svāhā vaṭ (VS.śB. vāṭ) # VS.18.38--43; MS.2.12.2 (bis): 145.2,13; 3.4.3: 48.4; KS.18.14 (sexies); śB.9.4.1.7--12; Mś.6.2.5.32. Cf. tābhyāṃ etc.
tasya jyeṣṭhaṃ mahimānaṃ vahantīḥ # RV.2.35.9c; TS.2.5.12.1c; MS.4.12.4c: 188.4.
tasya tṛmpatam ahāhāhuhū svāhā # śś.4.10.1d. See tena tṛpyatam.
tasya te dattāṃ yasya (and yayoḥ) prāṇo 'si svāhā # TS.2.3.10.1.
tasya te dadatu yeṣāṃ prāṇo 'si svāhā # TS.2.3.10.1.
tasya te dadātu yasya prāṇo 'si svāhā # TS.2.3.10.1.
tasya te māsāś cārdhamāsāś ca ṛtavaḥ parivatsarāḥ # MS.4.9.18: 135.9. See next.
tasya te ya ūnaṃ yo 'kṛtaṃ yo 'tiriktam adarśat tasya prāṇenāpyāyasva svāhā # Lś.2.1.10.
tasya dakṣiṇā apsarasa stavā nāma (TS. apsarasa stavāḥ; MS. apsarasā eṣṭayo nāma) # VS.18.42; TS.3.4.7.1; MS.2.12.2: 145.6; KS.18.14; śB.9.4.1.11.
tasya devāḥ pṛthivī dyaur utāpaḥ # RV.10.88.2c.
tasya devāḥ pra tirantv āyuḥ # AVP.11.5.9c.
tasya devāḥ prasavaṃ yanti sarve # MS.4.14.14c: 239.8; TB.3.1.2.8c.
tasya devā devahūtiṃ juṣantām # AVP.15.6.7c.
tasya pūṣā prasave (TS. prasavaṃ) yāti vidvān (TS.KS. devaḥ) # RV.10.139.1c; VS.17.58c; TS.4.6.3.3c; MS.2.10.5c: 137.4; 3.3.8: 41.1; KS.18.3c; śB.9.2.3.12.
tasya prajā apsaraso bhīruvaḥ (MS. bhīravo nāma) # TS.3.4.7.3; MS.2.12.2: 145.9.
tasya bharmaṇe bhuvanāya devāḥ # RV.10.88.1c; N.7.25c.
tasya madhye vahniśikhāḥ # TA.10.11.2c; MahānU.11.11c; MahāU.3c; Vāsū.3c.
tasya marīcayo 'psarasa āyuvo nāma (TS. 'psarasa āyuvaḥ) # VS.18.39; TS.3.4.7.1; MS.2.12.2: 145.3; KS.18.14; śB.9.4.1.8.
tasyarksāmāny apsaraso vahnayaḥ (KS. apsarasa eṣṭayo nāma) # TS.3.4.7.2; KS.18.14. See tasya ṛk-.
tasya viśvam apsaraso bhuvaḥ # TS.3.4.7.2.
tasyānu dharma pra yajā cikitvaḥ # RV.3.17.5c.
tasyāṃ devaḥ savitā etc. # see tasyāṃ no devaḥ.
tasyāṃ no devaḥ (MS. tasyāṃ devaḥ) savitā dharmaṃ (VS.VSKṭS.śB. dharma) sāviṣat (VSK. sāviṣak) # VS.9.5d; 18.30; VSK.10.2.1d; 20.1.1d; TS.1.7.7.1d; MS.1.11.1d: 161.9; KS.13.14d; śB.5.1.4.4.
tasyāvayajanam asi (TS. asi svāhā) # VS.20.17f; TS.1.8.3.1f; KS.38.5f; śB.12.9.2.3; TB.2.6.6.2f. See under avayajanam asi.
tasyās te satyasavasaḥ prasave tanvo yantram (VSK. tanuyantram; TS. vāco yantram) aśīya svāhā # VS.4.18; VSK.4.6.2; TS.1.2.4.1; MS.1.2.4: 13.2; 3.7.5: 81.10; KS.2.5; 24.3; śB.3.2.4.12. P: tasyās te satyasavasaḥ prasave TS.6.1.7.3.
tasyed arvanto raṃhayanta āśavaḥ # RV.8.19.6a.
tasyed ime pravaṇe sapta sindhavaḥ # RV.10.43.3c; AVś.20.17.3c.
tasyeme sarve yātavaḥ # AVś.13.4.27a.
tasyai te svāhā # VS.32.16; MS.1.2.7: 17.7; 4.9.10 (ter): 130.12,13,15; KS.2.8.
tasyai svāhā # KS.7.14 (ter).
atrasan rathaspṛśo nāśvāḥ # RV.10.95.8d.
asya pṛśanāyuvaḥ # RV.1.84.11a; AVś.20.109.2a; SV.2.356a; MS.4.12.4a: 190.2.
asya varṇam āyuvaḥ # RV.2.5.5a.
ahaṃ pratigṛhṇāmi # PG.2.6.23c. Cf. tāḥ pūrvaḥ, tān devān, and tān pūrvaḥ.
ātayo na tanvaḥ śumbhata svāḥ # RV.10.95.9c.
āpaḥ sarvāḥ saṃgatya # AVP.3.17.6c.
eva vivahāvahai # see tāv ehi vi-.
tāḥ pūrvaḥ parigṛhṇāmi # TB.3.7.4.3c,4c; Apś.4.1.8c,10c. Cf. under tā ahaṃ.
tāṃ vo devāḥ sumatim ūrjayantīm # RV.5.41.18a.
tāṃ gandharvāḥ kaśyapā unnayanti # AVś.13.1.23c. Cf. saṃ tvāṃ gandharvāḥ.
tādṛśāya svāhā # TS.7.3.17.1; KSA.3.7.
na āpaḥ pra vahantu pāpam # RVKh.9.67.15c.
naḥ payasvatīḥ śivāḥ # AVś.8.7.17c.
naḥ śivāḥ śarkarāḥ santu sarvāḥ # TB.1.2.1.4c; Apś.5.2.1c.
naḥ santu sadā śivāḥ # AVś.11.6.9d.
tāni bhrātar anu vaḥ kṛtvy emasi # RV.1.161.3d.
no devīḥ suhavāḥ śarma yachata # RV.5.46.7d; AVś.7.49.1d; MS.4.3.10d: 213.8; TB.3.5.12.1d; N.12.45d.
tāṃ tvā tathā veda # JB.2.258. See tāṃ tvā vidma, and cf. taṃ tvāhaṃ tathā.
tāṃ tvām uṣar vasūyavaḥ # RV.1.49.4c.
tāṃ tvā viśve abhigṛṇantu devāḥ # VS.14.4b; 15.3b; TS.4.3.4.2b; MS.2.8.1b: 107.1; 2.8.7b: 111.10; KS.17.1b,6b; śB.8.2.1.7.
tāṃ tvāhārṣaṃ sahasvatīm # AVP.4.13.1d. Cf. tām abhakṣi.
tān devān parigṛhṇāmi pūrvaḥ # TB.3.7.4.3b; Apś.4.1.8b. Cf. under tā ahaṃ.
tāṃ devāḥ samakalpayan # AVś.6.109.1c.
tān pūrvaḥ parigṛhṇāmi # TB.3.7.4.4c,5c; Apś.4.1.9c,10c. Cf. under tā ahaṃ.
tābhir devāṃ ihā vaha # RV.1.14.12c.
tābhir no devaḥ savitā punātu # Apś.10.6.1d. See tābhiṣ ṭvā devaḥ, and tebhir mā devaḥ.
tābhiṣ ṭvā devaḥ savitā punātu # ApMB.1.2.1d. See under tābhir no devaḥ.
tābhya ātmānaṃ pari dade svāhā # AVś.19.17.6d; AVP.7.16.6.
tābhyaḥ svāhā # VS.18.38--43; TS.3.4.7.1,3; 8.4; śB.9.4.1.7--12; Apś.17.20.1; HG.1.3.13; 2.9.4; JG.1.23.
tābhyaḥ svāhā vaṭ # MS.2.12.2 (bis): 145.3,13; 3.4.3: 48.4; KS.18.14 (sexies); Mś.6.2.5.32. Cf. tasmai etc.
tābhyāṃ svāhā (Mś. svāhā vaṣaṭ) # Aś.6.5.2; Mś.4.5.6. Cf. tasmai etc.
tām abhakṣi sahasvatīm # AVś.2.25.1d. Cf. tāṃ tvāhārṣaṃ.
me agna (MS. agnā) iṣṭakā dhenavaḥ santu # TS.4.4.11.4d; MS.2.8.14e: 118.18; KS.17.10 (bis).
tām eko devaḥ prati jagrāha kāmī # AVP.3.39.6b.
tāṃ puraṃ pra ṇayāmi vaḥ # AVś.19.19.1b--11b; AVP.8.17.1b--11b.
tāṃ ma ā vaha jātavedaḥ # RVKh.5.87.2a,15a.
tāṃ me sahasrākṣo devaḥ # AVś.4.20.4a; AVP.8.6.4a.
tāvat kṛtvaḥ prāṇiti cāpa cāniti # śB.12.3.2.8d. Cf. kati kṛtvaḥ.
vāṃ gīrbhir vipanyavaḥ (SV. -yuvaḥ) # RV.7.94.6a; SV.2.152a.
vāvṛdhānā upa suṣṭutiṃ divaḥ # RV.8.87.4c.
tāv ihā vahatāṃ sphātim # AVś.3.24.7c.
tāv ehi (MG. tā eva) vivahāvahai (AB. eha saṃvahāvahai) # AB.8.27.4; AG.1.7.6a; śG.1.13.4b; PG.1.6.3a; MG.1.10.15a. See under tāv iha saṃ.
tāv (KS. tā) ehi saṃ rabhāvahai # TS.4.4.7.2; 5.3.11.3; KS.35.18; śB.14.9.4.19a; BṛhU.6.4.19a. See under tāv iha saṃ.
vo devaḥ savitā śamayāti # AVP.2.36.2d.
vo nāmāni sindhavaḥ # AVś.3.13.1d; AVP.3.4.1d; TS.5.6.1.2d; MS.2.13.1d: 152.8; KS.39.2d.
tāsām īśāno bhagavaḥ (MS. maghavan) # VS.16.53c; TS.4.5.10.5c; MS.2.9.9c: 128.6; KS.17.16c.
tās tvā sarvāḥ saṃvidānā hvayantu # AVś.3.4.7c; AVP.3.1.7c.
tāḥ sarvāḥ (TS. sarvā oṣadhayaḥ) saṃvidānāḥ # RV.10.97.14c; VS.12.88c; TS.4.2.6.3c; MS.2.7.13c: 94.10; KS.16.13c. See oṣadhayaḥ saṃvidānāḥ.
tāḥ sarvāḥ svāpayāmasi # RV.7.55.8d; AVś.4.5.3d; AVP.4.6.3d.
tiraḥ pavitraṃ sasṛvāṃsa āśavaḥ # RV.8.1.15c.
tiraḥ pavitram āśavaḥ # RV.1.135.6e; 9.62.1b; 67.7b; SV.2.180b; JB.1.94 (in fragments).
tirodhā bhuvaḥ (TA.1.31.4, bhuvaḥ svāhā) # TA.1.31.3,4.
tirodhā bhūḥ (TA.1.31.4, bhūḥ svāhā) # TA.1.31.3,4.
tirodhā bhūr bhuvaḥ svaḥ (and ... svaḥ svāhā) # TA.1.31.4 (bis).
tirodhā svaḥ (and svaḥ svāhā) # TA.1.31.4 (bis).
tilān juhomi sarasāṃ sapiṣṭān gandhāra mama citte ramantu svāhā # Tā.10.63.
tilāḥ śāntiṃ kurvantu svāhā # MahānU.19.1d.
tiṣṭhate svāhā # TS.7.4.22.1; KSA.5.1.
tiṣṭhantībhyaḥ svāhā # VS.22.25.
tiṣṭhā vātasya suyujo vahiṣṭhān # RV.1.121.12b.
tiṣyāya svāhā # TB.3.1.4.6.
tisṛbhiś ca vahase triṃśatā ca # AVś.7.4.1c; VS.27.33c; MS.4.6.2c: 79.6; śB.4.4.1.15c; TA.1.11.8c; Aś.5.18.5c; śś.8.3.10c.
tisraḥ pṛthivīr adho astu viśvāḥ # RV.7.104.11b; AVś.8.4.11b.
tisraḥ pṛthivīr upari pravā divaḥ # RV.1.34.8c.
tisraś camvaḥ supūrṇāḥ # RV.8.2.8b.
tisro divaḥ pṛthivīs tisra invati # RV.4.53.5c.
tisro divaḥ prati mahnā svarciḥ # RV.2.3.2b.
tisro devīr agna (MS. agnā) ājyasya vyantu (MS. vyantu svāhā) # MS.4.10.3: 149.5; KS.20.15; Aś.2.6.19; śś.3.13.20.
tisro devīr mayobhuvaḥ # RV.1.13.9b; 5.5.8b.
tisro dyāvaḥ savitur dvā upasthā # RV.1.35.6a.
tisro vāca īrayati pra vahniḥ # RV.9.97.34a; SV.1.525a; 2.209a; JB.3.46a; PB.12.3.6; N.14.14a.
tisro vāco makhasyuvaḥ # RV.9.50.2b; SV.2.556b.
tīkṣṇaśṛṅgāḥ svāśavaḥ # AVś.19.50.2b; AVP.14.9.2b.
tuje janā (ArS. jane) vanaṃ svaḥ # AVś.6.33.1b; ArS.1.3b. See tujo.
tubhyaṃ śukrāsaḥ śucayas turaṇyavaḥ # RV.1.134.5a.
tubhyaṃ ścotanty adhrigo śacīvaḥ # RV.3.21.4a; MS.4.13.5a: 204.14; KS.16.21a; AB.2.12.14a; TB.3.6.7.2a; N.5.11.
tubhyaṃ sarvāḥ prajā imāḥ # AVś.11.4.19b.
tubhyaṃ suto maghavan tubhyam ābhṛtaḥ (RV.10.116.7c, pakvaḥ) # RV.2.36.5c; 10.116.7c; AVś.20.67.6c.
tubhyaṃ dhāvanti dhenavaḥ # RV.9.66.6c; SV.2.127c; JB.3.20.
tubhyam agne pary avahan # MG.1.11.12a. See tubhyam agre.
tubhyam agre pary avahan (VārG. paryaṇayam) # RV.10.85.38a; AVś.14.2.1a; PG.1.7.3a; ApMB.1.5.3a,8,13 (ApG.2.5.7,9,10); VārG.14.20a. P: tubhyam agre Kauś.78.10. See tubhyam agne etc.
tubhyam arṣanti sindhavaḥ # RV.9.31.3b; 62.27c.
tubhyaṃ pavanta indavaḥ sutāsaḥ # RV.6.41.1b; TB.2.4.3.12b.
tubhyaṃ pravṛddha vajrivaḥ # RV.8.6.33b.
tubhyed ete marutaḥ suśevāḥ # RV.5.30.6a.
turyavāḍ gaur vayo dadhuḥ # VS.21.16d; MS.3.11.11d: 158.7; KS.38.10d; TB.2.6.18.2d. Cf. turyavāhaṃ.
tuvimrakṣāso divyā navagvāḥ # RV.6.6.3c; TS.3.3.11.2c; JB.1.64c; śB.12.4.4.2c; Mś.5.1.2.17c.
tūyaṃ yāta pipīṣavaḥ # RV.7.59.4d.
tūrṇī rathaḥ sadā navaḥ # RV.3.11.5c; SV.2.906c; TB.2.4.8.2c.
tūrvanto dasyum āyavaḥ # RV.6.14.3c.
tūlebhyaḥ svāhā # TS.7.3.19.1; 20.1; KSA.3.9,10.
tṛcebhyaḥ svāhā # AVś.19.23.19.
tṛtīyasyā ito divaḥ # ApMB.2.16.1d,7d. Cf. tṛtīyasyām etc.
tṛtīye nāke adhi rocane divaḥ # AVP.5.13.8b. See tṛtīye pṛṣṭhe etc.
tṛtīye pṛṣṭhe adhi rocane divaḥ # RV.9.86.27d; VS.15.50d; TS.3.5.4.1d; 4.7.13.3d; MS.1.4.3d: 50.8; 2.12.4d: 147.9; KS.5.6d; 18.18d; śB.8.6.3.19. See tṛtīye nāke etc., and cf. Suparṇ.11.1.
tṛtīyebhyaḥ śaṅkhebhyaḥ svāhā # AVś.19.22.10.
tṛte devā amṛjataitad enaḥ # AVś.6.113.1a. P: tṛte devāḥ TA.2.3.1; Kauś.46.26. See under kṛte devā.
tṛprā aśrīpurogavāḥ # AVP.3.37.9b.
tṛprābhyo 'dbhyaḥ svāhā # Kś.25.11.30.
tṛṣṇā cāvahatām ubhe # TB.3.12.9.6d.
te aṅgirasaḥ sūnavaḥ # RV.10.62.5c; N.11.17c.
te adrayo daśayantrāsa āśavaḥ # RV.10.94.8a.
te asya santu ketavo 'mṛtyavaḥ # RV.9.70.3a; SV.2.775a.
te gatās tridivaṃ divaḥ # AVś.10.10.32d.
tejase svāhā # śB.14.9.3.8; TB.3.1.5.10; 6.4; BṛhU.6.3.8.
tejo mayi dhehi # AVś.7.89.4; AVP.2.45.3 (with svāhā); VS.19.9; 20.23; 38.25; TS.1.4.45.3; 6.6.3.5; KS.4.13; 5.5; 9.7; 29.3; 32.5; 36.7,14; 38.5; JB.2.68 (with svāhā); śB.12.9.2.10; 14.3.1.28; TB.1.6.5.6; 2.6.1.4; 6.5; Lś.3.5.8; śG.2.10.3 (with svāhā); ApMB.2.6.5 (with svāhā). See punas tejo, next but one and following.
tejo me dāt (Aś. dāḥ) svāhā # AVP.2.44.3; Aś.3.6.27. See under prec. but one.
te tvā devāḥ pativatnīṃ kṛṇvantu # AVP.2.66.5d.
te tvā madā bṛhad indra svadhāvaḥ # RV.6.17.4a.
te tvā vahanti sukṛtām u lokam # AVś.18.4.44d.
te daśagvāḥ prathamā yajñam ūhire # RV.2.34.12a.
te devāḥ pra viśāmasi # Kauś.104.2d.
te devāḥ prāṇabhṛtaḥ prāṇaṃ mayi dadhatu # TS.3.3.2.1 (bis).
te naḥ pāntv asmin brahmaṇy asyāṃ purodhāyām asmin karmaṇy asyām āśiṣy asyāṃ devahūtau # MS.2.7.20 (quinq.): 105.2,6,11,15; 106.1. See under asmin brahmaṇy.
te naḥ pūrvāsa uparāsa indavaḥ # RV.9.77.3a.
tena gṛhṇāmi tvām aham (AVś. gṛhṇāmi te hastam) # AVś.14.1.48c; VS.20.32d; ApMB.2.5.22c. See tena tvāhaṃ.
tena chandasā tena brahmaṇā tayā devatayāṅgirasvad dhruvā sīda # MS.2.13.14 (bis): 163.7,14; 2.13.20 (bis): 165.13; 166.11. Fragments (with ūha): dhruvāḥ sīdata Mś.6.1.8.2; dhruve sīdatam Mś.6.1.8.8. See tena brahmaṇā, tenarṣiṇā, and cf. tayā devatayāṅgirasvad.
tena te devāḥ pra tirantv āyuḥ # AVP.15.6.6d.
tena tvāhaṃ pratigṛhṇāmi tvām aham # HG.1.13.19c. See tena gṛhṇāmi.
tena dasyūn vy asahanta devāḥ # TS.4.3.11.3c; KS.39.10c; PG.3.3.5c. See tena devā asahanta, and tena devā vy.
tena dṛḍhā cid adrivaḥ # RV.5.39.3c; SV.2.524c; JB.3.203c.
tena devatvam ṛbhavaḥ sam ānaśa # RV.3.60.2d.
tena devā amṛtam anv avindan # AVś.13.1.7d. See tena devāḥ suvar.
tena devāḥ suvar anv avindan # TB.2.5.2.4d. See tena devā amṛtam.
tena no 'dya viśve devāḥ # RVKh.10.191.3c.
tena brahmaṇā tena chandasā tayā devatayāṅgirasvad dhruvāḥ sīdata (KS.39.1,7, dhruvā sīda) # KS.39.1,4,7,13. See under tena chandasā.
tena me tapa, tena me jvala, tena me dīdihi, yāvad devāḥ, yāvad asāti sūryaḥ, yāvad utāpi brahma # TB.3.10.3.1.
tena saṃjñapayāmi vaḥ # AVś.6.74.2d.
tena sahasraṃ vahasi # KS.40.13c.
te naḥ santu sadā śivāḥ # AVś.11.6.22d; AVP.15.14.10d.
tenābhyo maha āvahat # TB.1.5.5.6c; Apś.8.21.1c.
tenāsyai patim ā vaha # AVP.2.79.4d.
tenedam ajayat svaḥ # AVś.10.6.13d.
tenemaṃ yajñaṃ no vaha (VS.śB.KS.40.13c, once, naya) # AVś.9.5.17c; AVP.3.38.10c; VS.15.55c; 18.62c; TS.4.7.13.4c; 5.7.7.3c (ter); MS.2.12.4c: 148.9; KS.18.18c; 40.13c (bis); śB.8.6.3.24. See tena vardhasva cedhyasva.
te no gṛṇāne mahinī mahi śravaḥ # RV.1.160.5a.
te no devāḥ suhavāḥ śarma yachata # ā.5.1.1.13d.
te pāyavaḥ sadhryañco (TS. sadhriyañco) niṣadya # RV.4.4.12c; TS.1.2.14.5c; MS.4.11.5c: 174.2; KS.6.11c.
tebhir no yaśa ā vaha # SMB.2.6.3d.
tebhir mā devaḥ savitā punātu # AVP.10.9.8d; MS.1.2.1d: 9.13. See under tābhir no devaḥ.
tebhir vardhasva tanvaḥ śūra pūrvīḥ # RV.10.98.10c.
tebhir vardhasva madam ukthavāhaḥ # RV.10.104.2d; AVś.20.33.1d.
tebhir viśvāḥ pṛtanā abhiṣyāma # MS.1.4.14d: 64.7.
tebhiṣ ṭe śarma yachantu devāḥ # AVP.15.12.11e.
tebhyaḥ svāhā # AVś.8.1.14; VS.4.11; TS.1.2.3.1; 8.7.2; MS.1.2.3: 11.19; 2.6.3 (quinq.): 65.5,6,7,9,10; 4.3.4: 43.17; KS.2.4; 15.2 (quinq.); śB.3.2.2.18; ViDh.48.8; BDh.3.6.8.
tebhyo daśa prācīr daśa dakṣiṇā daśa pratīcīr daśodīcīr daśordhvāḥ # VS.16.64--66; TS.4.5.11.2; śB.9.1.1.38; MS.2.9.9 (ter): 129.9,12,15; KS.17.16 (ter).
tebhyo namas tebhyaḥ svāhā # AVP.2.53.1--5; 2.56.1--5; 3.11.1--6. See tebhyo vo namas tebhyo.
tebhyo vo namas tebhyo vaḥ svāhā # AVś.3.26.1--6. See prec., and tebhyo namas tebhyaḥ svāhā.
te māvantv asmin brahmaṇy asmin karmaṇy asyāṃ purodhāyām asyāṃ devahūtyām asyām ākūtyām asyām āśiṣi ssvāhā # AVP.15.9.3. See under asmin brahmaṇy asmin karmaṇy.
te 'muṣmai parā vahantv arāyān durṇāmnaḥ sadānvāḥ # AVś.16.6.7.
te me ke cin na tāyavaḥ # RV.5.52.12c.
te me devāḥ purohitāḥ # AVś.8.5.5c,6c.
te vā ākūtim āvahan # AVś.11.8.4d.
te vāśīmanta iṣmiṇo abhīravaḥ # RV.1.87.6c; TS.2.1.11.2c; 4.2.11.2c; MS.4.11.2c: 168.1; KS.8.17c. P: te vāśīmanta iṣmiṇaḥ N.4.16.
te vidvāṃso 'bhivahanti brāhmaṇam # JB.2.73c.
teṣāṃ yaṃ vavrire devāḥ # KS.30.8c; Apś.7.15.5c.
teṣāṃ yo ajyānim (PG. 'jyānim) ajītim āvahāt # TS.5.7.2.3c; SMB.2.1.10c; PG.3.1.2c; BDh.2.6.11.11c. See teṣām ajyāniṃ.
teṣāṃ vo yāny āyudhāni yā iṣavaḥ # AVP.2.56.1--5.
teṣām ajyāniṃ (Mś. ajyānaṃ) yatamo vahāti (KSṃś. yatamo na āvahāt) # AVś.6.55.1c; KS.13.15c; Mś.1.6.4.21c. See teṣāṃ yo.
teṣām anu pradivaḥ sasrur āpaḥ # RV.7.90.4d.
te sukratavaḥ śucayo dhiyaṃdhāḥ # TB.3.6.3.2c. See ye sukratavaḥ.
te sūnavaḥ svapasaḥ sudaṃsasaḥ # RV.1.159.3a.
te hi prajāyā abharanta vi śravaḥ # RV.10.92.10a.
tokaṃ tokāya śravase vahanti # RV.7.18.23d.
tau saha caturaḥ padaḥ saṃ pra sārayāvahai (MS. sārayāvaḥ) # TS.7.4.19.1; MS.3.12.20: 167.1; KSA.4.8; Apś.20.18.2. See under tā ubhau.
tmanyā samañjañ chamitā (MS. śa-) na devaḥ # VS.20.45b; MS.3.11.1b: 140.14; KS.38.6b. See ātmany ā etc.
tyajanaṃ me viśve devāḥ # AVP.3.40.4c.
tyam u vaḥ satrāsāham # RV.8.92.7a; SV.1.170a; 2.992a; AB.5.5.4; KB.22.8; Aś.6.4.10; 8.8.2; 9.11.21; śś.10.5.20; 15.8.8. P: tyam u vaḥ śś.9.7.3.
trayaḥ pavayo madhuvāhane rathe # RV.1.34.2a.
trayastriṃśatam ā vaha # RV.1.45.2d; KB.20.4.
trayastriṃśat tantavo ye vitatnire (MS. yaṃ vitanvate; KS.KA.Aś. yān vitanvate) # TS.1.5.10.4a; MS.1.7.1a: 109.1; 1.8.9a: 130.7; KS.34.19a; KA.1.198.9a; Aś.3.14.10a; śś.13.12.13a. Ps: trayastriṃśat tantavaḥ Apś.9.8.1; 10.14; 13.10; 21.17.11 (ter); Mś.3.4.9; --3.5.6; HG.1.26.10; VārG.1.30; trayastriṃśat KS.35.2; Apś.14.16.1; 17.1; 28.3. See catustriṃśat.
trayastriṃśat tvā uta ghnantu devāḥ # AVP.3.37.6a.
trayastriṃśad ud aśiṣyanta devāḥ # AVP.8.15.7b.
trayā devā ekādaśa # VS.20.11a; MS.3.11.8a: 151.7; śB.12.8.3.28,29; HG.2.17.4a. P: trayā devāḥ Kś.19.5.8; 7.4; Apś.19.10.2. See trayo devā.
trayodaśa bhauvanāḥ pañca mānavāḥ # AVś.3.21.5b; AVP.3.12.5b.
trayodaśabhyaḥ svāhā # TS.7.2.11.1; 12.1; 14.1.
trayodaśarcebhyaḥ svāhā # AVś.19.23.10.
trayo 'naḍvāhaḥ sinīvālyai # TS.5.6.18.1; KSA.9.8.
trātā trāyatāṃ svāhā # AVP.2.50.1,5; 2.51.1--3,5.
trātāras trāyantāṃ svāhā # vikāra of trātā trāyatāṃ, AVP.2.50.3,4; 2.51.4.
trātārau trāyetāṃ svāhā # vikāra of trātā trāyatāṃ, AVP.2.50.2.
trāyantām imaṃ devāḥ # AVś.4.13.4a; AVP.5.18.5a. See trāyantām iha.
trāyantām iha devāḥ # RV.10.137.5a. Cf. BṛhD.8.50. See trāyantām imaṃ devāḥ.
triṃśate svāhā # TS.7.2.17.1; KSA.2.1,3,6,7.
triṇava (MS. -vaḥ; KS. -vas) stomaḥ (KS.39.7, stomas trayastriṃśavartaniḥ) # VS.14.25; TS.4.3.3.2; 9.1; MS.2.7.20: 105.18; 2.8.5: 109.14; KS.17.4; 39.7; śB.8.4.2.9.
tritaḥ kūpe 'vahitaḥ # RV.1.105.17a.
tritāya tvā (TS.KSṃś. svāhā) # VS.1.23; TS.1.1.8.1; KS.1.8; śB.1.2.3.5; Kś.2.5.26; Mś.1.2.4.3.
trito divaḥ sajoṣā vāto agniḥ # RV.5.41.4b.
tridhātavaḥ paramā asya gāvaḥ # RV.5.47.4c.
tridhātu śarma vahataṃ śubhas patī # RV.1.34.6d.
trināke tridive divaḥ # RV.9.113.9b.
tripadād dhārayad devaḥ # TA.1.8.3c.
tribhiḥ pātrair uta viśve ca devāḥ # AVP.1.101.3d.
tribhyaḥ śatebhyaḥ svāhā # TS.7.2.19.1; KSA.2.9.
tribhyaḥ svāhā # TS.7.2.11.1; 12.1; 14.1; KSA.2.1,2,4.
trir ā divaḥ savitar vāryāṇi # RV.3.56.6a.
trir ā divaḥ savitā soṣavīti # RV.3.56.7a.
trir ā divo vidathe santu devāḥ # RV.3.56.8d.
trir devaḥ pṛthivīm eṣa etām # RV.7.100.3a; MS.4.14.5a: 221.9; TB.2.4.3.5a; Aś.1.6.1; 3.8.1. P: trir devaḥ TB.2.5.5.4; 8.3.3.
trir nāndyaṃ vahatam aśvinā yuvam # RV.1.34.4c.
trir no rayiṃ vahatam aśvinā yuvam # RV.1.34.5a.
trir yad divaḥ pari muhūrtam āgāt # RV.3.53.8c; JUB.1.44.6c,9.
triṣaptā nijarāyavaḥ # AVś.1.27.1b.
triṣv ā rocane divaḥ # RV.1.105.5b; 8.69.3d; VS.12.55d; TS.4.2.4.4d; 5.5.6.3; MS.2.8.1d: 106.6; 3.2.8: 28.16; KS.16.19d; 21.3; śB.8.7.3.21; TB.3.11.6.2d. See madhya ā rocane.
trisattāyāṃ ca pāṭavaḥ # Kauś.141.37b.
tredhā bhāgo nihito yaḥ purā vaḥ # AVś.11.1.5a. P: tredhā bhāgaḥ Kauś.61.8.
tryudāyaṃ devahitaṃ yathā vaḥ # RV.4.37.3a.
tvaṃ rājāsi pradivaḥ (VS.VSK. pratipat) sutānām # RV.3.47.1d; VS.7.38d; VSK.28.10d; TS.1.4.19.1d; MS.1.3.22d: 38.2; KS.4.8d; N.4.8d.
tvaṃ rājendra ye ca devāḥ # RV.1.174.1a; śś.14.25.5.
tvaṃ vikṣu pradivaḥ sīda āsu # RV.6.5.3a.
tvaṃ vicarṣaṇe śravaḥ # RV.6.2.1c; SV.1.84c; KB.20.3.
tvaṃ sakhā suśevaḥ pāsy ādhṛṣaḥ # RV.2.1.9d.
tvaṃ ha tyad indra kutsam āvaḥ # RV.7.19.2a; AVś.20.37.2a.
tvaṃ hi dhanadā asi svāhā (VSK. omits svāhā) # VS.9.28d; VSK.10.5.4d; śB.5.2.2.10d. See dhanadā asi.
tvaṃ hi nas tanvaḥ soma gopāḥ # RV.8.48.9a.
tvaṃ hy aṅga varuṇa svadhāvan (AVP. -vaḥ) # AVś.5.11.5a; AVP.8.1.5a.
tvace svāhā # VS.39.10 (bis); TS.7.3.16.2; 5.12.2; KSA.3.6; 5.3.
tvatpitāro agne devāḥ # TS.1.5.10.2a.
tvaṃ tapaḥ paritapyājayaḥ svaḥ # RV.10.167.1d.
tvaṃ tān agne menyāmenīn kṛṇu svāhā # AVś.5.6.10c. See under tam agne menyā-.
tvaṃ devaḥ savitā ratnadhā asi # RV.2.1.7b.
tvaṃ devānām asi sasnitamaṃ papritamaṃ juṣṭatamaṃ vahnitamaṃ devahūtamam # TS.1.1.4.1; TB.3.2.4.4. P: tvaṃ devānām asi sasnitamam Apś.1.17.7. See devānām asi.
tvaṃ nṛbhir nṛmaṇo devavītau (TB. nṛpate devahūtau) # RV.7.19.4a; AVś.20.37.4a; TB.2.5.8.10a.
tvam agna īḍito (VSK.śś. īlito) jātavedaḥ (VS. īḍitaḥ kavyavāhana) # RV.10.15.12a; AVś.18.3.42a; VS.19.66a; VSK.21.66a; TS.2.6.12.5a; TB.2.6.16.2; Aś.2.19.29. P: tvam agna īḍitaḥ (śś. īlitaḥ) śś.3.16.10; Kauś.89.13. See abhūn no dūto.
tvam agniṃ havyavāhaṃ samintse # TA.3.14.2c.
tvam agne tvaṃ menyāmeniṃ kṛṇu svāhā # AVP.6.11.9. See under tam agne menyā-.
tvam agne rudro asuro maho divaḥ # RV.2.1.6a; TS.1.3.14.1a; TB.3.11.2.1a. P: tvam agne rudraḥ TB.2.8.6.9; 3.11.9.9; Apś.19.12.25; 13.3.
tvam asi pradivaḥ kārudhāyāḥ # RV.6.44.12c.
tvam ādityāṃ ā vaha tān hy uśmasi (SV. ū3śmasi) # RV.1.94.3c; AVP.13.5.4c; SV.2.416c; SMB.2.4.4c.
tvam imā oṣadhīḥ soma viśvāḥ # RV.1.91.22a; ArS.3.3a; VS.34.22a; MS.4.14.1a: 214.9; KS.13.15a; TB.2.8.3.1a. P: tvam imā oṣadhīḥ śś.6.10.3; Svidh.2.3.10; 8.3.
tvaṃ pṛtanyataḥ pūrvaḥ # AVP.12.5.10c.
tvaṃ bhuvaḥ pratimānaṃ pṛthivyāḥ # RV.1.52.13a; Aś.9.5.16.
tvayā prasūtā gām aśvaṃ pūruṣaṃ sanema svāhā # VārG.1.23d. See tvayā gām.
tvayā vīreṇa vīravaḥ # RV.9.35.3a.
tvayā śūrtā vahamānā apatyam # RV.1.174.6d.
tvayi tad dadhātu svāhā # SMB.1.1.4d.
tvaraṃs tvaramāṇa āśur āśīyān javaḥ # TB.3.10.1.4.
tvaṣṭa ṛbhavas tat panayad vaco vaḥ # RV.4.33.5d.
tvaṣṭā cit te yujyaṃ vāvṛdhe śavaḥ # RV.1.52.7c; MS.4.12.3c: 185.3.
tvaṣṭā duhitre vahatuṃ kṛṇoti # RV.10.17.1a; AVś.3.31.5a; 18.1.53a; N.12.11a. Cf. BṛhD.7.7.
tvaṣṭā no atra varivaḥ (AVś. varīyaḥ) kṛṇotu # AVś.6.53.3c; TS.1.4.44.1c.
tvaṣṭā paśūnāṃ mithunānāṃ rūpakṛd rūpapatiḥ rūpeṇāsmin yajñe yajamānāya paśūn dadātu svāhā # TB.2.5.7.4. See tvaṣṭā rūpāṇāṃ rūpakṛd.
tvaṣṭā rūpāṇāṃ rūpakṛd rūpapatī rūpeṇa paśūn asmin yajñe mayi dadhātu svāhā # śB.1.4.3.17; Kś.5.13.1. See tvaṣṭā paśūnāṃ, and cf. tvaṣṭā yunaktu.
tvaṣṭur arvā jāyata āśur aśvaḥ # VS.29.9b; TS.5.1.11.3b; MS.3.16.2b: 184.14; KSA.6.2b.
tvaṣṭre turīpāya svāhā # VS.22.20; TS.7.3.15.1; MS.3.12.5: 162.4; KSA.3.5; śB.13.1.8.7; TB.3.8.11.2.
tvaṣṭre pururūpāya svāhā # VS.22.20; TS.7.3.15.1; MS.3.12.5: 162.5; KSA.3.5; śB.13.1.8.7; TB.3.8.11.2.
tvaṣṭre svāhā # VS.22.20; TS.7.3.15.1; MS.3.12.2: 160.10; 3.12.5: 162.4; KSA.3.5; śB.13.1.8.7; TB.3.1.4.12; 8.11.2; Kauś.124.2--5; 135.9.
tvāṃ yad agne paśavaḥ samāsate # RV.3.9.7c.
tvāṃ viprāsaḥ samidhāna dīdivaḥ # RV.8.60.5c; SV.1.42c.
tvāṃ sutāsa indavaḥ # RV.8.6.21c.
tvāṃ hinomi puruhūta viśvahā # RV.2.32.3d.
tvāṃ hi satyam adrivaḥ # RV.8.46.2a.
tvāṃ hy agne sadam it samanyavaḥ # RV.4.1.1a. Cf. BṛhD.4.127.
tvāṃ dūtam aratiṃ havyavāham # RV.3.17.4c; MS.4.13.5c: 205.14; KS.18.21c; TB.3.6.9.1c.
tvām agna ṛtāyavaḥ sam īdhire # RV.5.8.1a; KB.20.4. P: tvām agna ṛtāyavaḥ Aś.4.13.7; śś.11.6.8; 14.56.4.
tvām agne vadhryaśvaḥ saparyan # RV.10.69.10b.
tvām asmai viśve tvāṃ devāḥ # AVś.19.30.2c. See tam asmai etc.
tvām id atra vṛṇate tvāyavaḥ # RV.10.91.9a.
tvām id dhi tvāyavaḥ # RV.8.92.33a.
tvām ime havyavāho havante # RV.3.43.1d.
tvām u te dadhire (Mś. adds devayanto) havyavāham # RV.7.17.6a; TS.3.1.4.4a; 5.2; Apś.7.20.2; Mś.1.8.4.25a.
tvām u te svābhuvaḥ # RV.10.21.2a.
tvāyā haviś cakṛmā brahmavāhaḥ (RV.1.101.8d, satyarādhaḥ) # RV.1.101.8d,9b.
tviṣiṃ tvayi juhomi svāhā # HG.1.24.2.
tve agne svāhuta # RV.7.16.7a; SV.1.38a; VS.33.14a.
tve kṣemāso api santi sādhavaḥ # RV.8.19.8c.
tve gāvaḥ sudughās tve hy aśvāḥ # RV.7.18.1c.
tve viśve sahasas putra devāḥ # RV.5.3.1c.
tveṣaṃ vaco apāvadhīt (TSṭB. apāvadhīṃ; MS. apāvadhīḥ) svāhā # VS.5.8d (ter); TS.1.2.11.2; MS.1.2.7c: 17.5; KS.2.8 (bis); śB.3.4.4.23d--25d; TB.1.5.9.5,6.
tveṣaś cariṣṇur arṇavaḥ # RV.6.61.8b.
dakṣāya svāhā # TA.4.5.1.
dakṣiṇasyāṃ tvā diśi rudrā devāḥ ṣaḍbhiś caiva pañcaviṃśair ahobhir abhiṣiñcantv etena ca tṛcenaitena ca yajuṣaitābhiś ca vyāhṛtibhir bhaujyāya # AB.8.19.1. See prec.
dakṣiṇā dig indro 'dhipatis tiraścirājī rakṣitā pitara (AVP. vasava) iṣavaḥ # AVP.3.24.2. Cf. AVś.12.3.56.
dakṣiṇānāṃ priyo bhūyāsaṃ svāhā # Aś.5.13.14.
dakṣiṇābhyaḥ svāhā # TS.7.4.21.1. See dakṣiṇāyai svāhā.
dakṣiṇāyā diśaḥ śālāyā namo mahimne svāhā devebhyaḥ svāhyebhyaḥ # AVś.9.3.26.
dakṣiṇāyai diśe svāhā # AVP.6.13.5; VS.22.24; TS.7.1.15.1; MS.3.12.8: 163.4; KSA.1.6.
dakṣiṇāyai svāhā # KSA.4.10. See dakṣiṇābhyaḥ.
daṇḍapāṇaye svāhā # ṣB.5.4; AdB.4.
datvate svāhā # TS.7.5.12.1; KSA.5.3; TB.3.8.18.4; Apś.20.12.6.
dadate svāhā # TB.3.1.4.11.
dadan te putraṃ devāḥ # AVP.12.4.7c. See aduṣ ṭe.
dadir hi mahyaṃ varuṇo divaḥ kaviḥ # AVś.5.13.1a. P: dadir hi Kauś.29.1; 48.9.
dadbhyaḥ svāhā # TS.7.3.16.1; KSA.3.6; TB.3.8.17.4; Apś.20.11.12.
dadhānā indra id duvaḥ # RV.1.4.5c; AVś.20.68.5c.
dadhāno akṣiti śravaḥ # RV.9.66.7c. Cf. sa dhatte akṣiti.
dadhidhve raṇvāḥ sudineṣv ahnām # RV.4.37.1d.
dandaśūkebhyaḥ svāhā # TB.3.1.4.7.
damāyantu brahmacāriṇaḥ svāhā # TA.7.4.2; TU.1.4.2.
damūnā devaḥ savitā vareṇyaḥ # AVś.7.14.4a; AB.3.29.4; Aś.5.18.2a; śś.8.3.4a.
daridrā āsan paśavaḥ # PB.24.18.7a.
darbho bhaṅgo yavaḥ sahaḥ # AVś.11.6.15c. See bhaṅgo darbho.
darśāya te pratidarśāya svāhā # śś.4.18.7.
daśa kṛtvaḥ paśupate namas te # AVś.11.2.9b.
daśa dhuro daśa yuktā vahadbhyaḥ # RV.10.94.7d; N.3.9d.
daśabhyaḥ svāhā # TS.7.2.11.1; 13.1; 16.1; 17.1; KSA.2.1,3,6,7.
daśa rājānaḥ samitā ayajyavaḥ # RV.7.83.7a.
daśarcebhyaḥ svāhā # AVś.19.23.7.
daśaśīrṣo daśajihvaḥ # AVP.3.17.2b; 9.3.2a. Cf. next.
daśasyā no maghavan nū cid adrivaḥ # RV.8.46.11c.
daśa svasāro agruvaḥ samīcīḥ # RV.3.29.13c; KS.38.13c; TB.1.2.1.19c; Apś.5.11.6c.
dasrā madanti kāravaḥ (AVś. vedhasaḥ; MS. śobhase) # AVś.7.73.2d; MS.4.14.14d: 238.6; Aś.4.7.4d; śś.5.10.8d. See vṛṣṇā madanti.
dasrā yuvākavaḥ sutāḥ # RV.1.3.3a; VS.33.58a.
dahan rakṣāṃsi viśvahā # RV.8.43.26b; AVP.10.1.12d; KS.38.12d; 39.15b; Apś.16.6.7d. See prec.
dātrasyāgne svarpatiḥ (SV. svaḥ-) # RV.8.44.18b; SV.2.883b; KS.40.14b.
dādhāra kṣemam oko na raṇvaḥ # RV.1.66.3a.
dādhṛṣāṇaṃ dhṛṣitaṃ śavaḥ # ā.5.2.1.3b. See dhṛṣāṇo.
dānavaḥ stha peravaḥ # TA.4.8.3; 5.7.4; Apś.15.9.8. See prec.
dānur asmā uparā pinvate divaḥ # RV.1.54.7d.
nṛbhyo nṛṇāṃ śūra śavaḥ # RV.10.148.4b.
dārbhyāya parā vaha # RV.5.61.17b.
dāsā arasabāhavaḥ # AVP.4.21.1b.
digbhyas te śrotraṃ spṛṇomi svāhā # śB.11.8.4.6; Kś.25.6.11.
digbhyaḥ svargaṃ lokam anusaṃtanu # MS.2.13.3: 153.11. Cf. divaḥ svaḥ.
digbhyaḥ svāhā # VS.6.19; 22.27; 39.2; TS.7.1.15.1; MS.3.12.7: 162.13; KSA.1.6; śB.2.4.4.24; 3.8.3.35; 14.3.2.10; 9.3.6; BṛhU.6.3.6; Aś.2.4.13. See svāhā digbhyaḥ.
dityavāḍ gaur vayo dadhuḥ # VS.21.13d; MS.3.11.11b: 158.1; KS.38.10d; TB.2.6.18.1d. Cf. dityavāhaṃ.
didyon mā pāhi (KS. didyot pāhi) # TS.1.8.14.1; KS.15.7; TB.1.7.8.2; Apś.18.15.5. See under didivaḥ.
didhiṣavo no rathyaḥ sudānavaḥ # RV.10.78.5b.
divaṃ ruroha katamaḥ sa devaḥ # AVś.10.2.8d.
divakṣaso dhenavo vṛṣṇo aśvāḥ # RV.3.7.2a.
divaṃ devaḥ pṛṣatīm ā viveśa # AVś.13.1.24d.
divaś ca gmaś cāpāṃ ca jantavaḥ # RV.10.49.2b.
divaś cit sānu rejata svane vaḥ # RV.5.60.3b; TS.3.1.11.5b; MS.4.12.5b: 193.13.
divaḥ śaśāsur vidathā kavīnām # RV.3.1.2c. P: divaḥ śaśāsuḥ KB.26.14.
divas kaṇvāsa indavaḥ # RV.1.46.9a.
diva (KS. divas; TB. divaḥ) skambhanir (VS.śB. skambhanīr; KS.1.6, skambhadhānyam; VSK.KS.31.5, skambhany) asi # VS.1.19; VSK.1.7.2; KS.1.6; 31.5; TS.1.1.6.1; śB.1.2.1.16; TB.3.2.6.2; Apś.1.21.3. Cf. adityāḥ skambho.
divas parjanyād antarikṣāt pṛthivyāḥ # VS.18.55. See divaḥ etc., and cf. divas pṛthivyā uror.
divas pṛthivyā uror antarikṣāt # AVP.3.31.1c--5c,6b--8b Cf. divaḥ parjanyād, and divas parjanyād.
divas pṛthivyāḥ pary antarikṣāt # RV.1.61.9b; AVś.19.3.1a; 20.35.9b; AVP.1.73.1a; MS.3.16.3a: 186.9; 4.12.2b: 181.11. See divaḥ etc.
divas pṛthivyāḥ pary oja udbhṛtam (AVP. ābhṛtam) # RV.6.47.27a; AVś.6.125.2a; AVP.15.11.6a. P: divas pṛthivyāḥ Kauś.10.24; Vait.16.12. See divaḥ etc.
divas pṛthivyāḥ śriyam ā vahantu # Kauś.3.3d.
divas pṛṣṭhaṃ svar gatvā # AVś.4.14.2c; AVP.3.38.2c; VS.17.65c; śB.9.2.3.24. See divaḥ etc.
divas (SV.JB. divaḥ) pṛṣṭham adhi tiṣṭhanti cetasā (JB. tejasā; SV. rohanti tejasā) # RV.9.83.2d; SV.2.226d; JB.3.54d.
divas (PBṭA.Apś. divaḥ) pṛṣṭhaṃ (PB. pṛṣṭhe) bhandamānaḥ (PB. manda-) sumanmabhiḥ # RV.3.2.12b; PB.1.7.6b; TA.3.10.4b; Apś.14.11.4b.
divas (SV. divaḥ) pṛṣṭhāny āruhan (AVś.12.2.12b, āruhat) # SV.1.92b; AVś.12.2.12b; 18.1.61b.
divaḥ saṃspṛśas (MS. saṃpṛcas) pāhi # VS.37.13; MS.4.9.4: 124.9; śB.14.1.3.29; KA.2.91. P: divaḥ saṃspṛśaḥ Kś.26.3.11.
divaḥ saṃpṛcas etc. # see divaḥ saṃspṛśas.
divaḥ suvaḥ etc. # see divaḥ svaḥ.
divaḥ svaḥ (TB.Apś. suvaḥ) saṃtanu # KS.39.8; TB.1.5.7.1; Apś.16.32.3. Cf. digbhyaḥ svargaṃ.
divā naktaṃ sudānavaḥ # RV.8.25.11b.
divā patayate svāhā # VS.22.30. See divāṃ pataye.
divāṃ pataye svāhā # KS.35.10; TB.3.10.7.1; Apś.14.25.11. See divā patayate.
divā vastos svāhā # KS.6.8. See prātar vastor.
divitaḥ pṛthivīm avaḥ (AVP. ava) # AVP.14.3.1b; NīlarU.1b.
divi te badbadhe śavaḥ # RV.1.80.13d.
divi te bṛhad bhāḥ (KS. bhās svāhā) # TS.3.4.2.2; 3.6; KS.13.11d,12.
divi devāḥ sūryam āditeyam # RV.10.88.11b; MS.4.14.14b: 239.17; N.7.29b.
divi śilpam etc. # see divaḥ etc.
divi spṛśanti bhānavaḥ # RV.1.36.3d.
dive cakṣuṣe nakṣatrebhyaḥ sūryāyādhipataye svāhā # AVś.6.10.3.
dive-diva ā suvā bhūri paśvaḥ # KS.37.9d; TB.2.7.15.1d; Aś.4.10.1d; śś.5.14.8d. See divo-diva etc.
dive svāhā # AVś.5.9.1,5; AVP.6.13.10,15; VS.22.27,29; 39.1; TS.1.8.13.3; 7.1.15.1; 17.1; 5.11.1; MS.3.12.7: 162.13; 3.12.10: 163.10; KS.15.3; 37.15,16; KSA.1.6,8; 5.2; śB.14.3.2.8; 9.3.6; Tā.10.67.2; BṛhU.6.3.6; MahānU.19.2; śś.17.12.2; Kauś.28.17.
divo antebhyas (KS. 'nte-) pari # RV.1.49.3d; 8.88.5b; SV.1.367d; KS.16.13b. See divaḥ sadobhyas.
divo jyote (KS.9.3, jyotir) vivasva āditya te no devā deveṣu satyāṃ devahūtim āsuvadhvam # KS.8.14; 9.3. See under devajūte vivasvann.
divodāsāya mahi ceti vām avaḥ # RV.1.119.4d.
divo-diva ā suvā bhūri paśvaḥ # AVś.7.14.3d. See dive-diva etc.
divo na vāraṃ savitā vyūrṇute # SV.2.845c. See vāraṃ na devaḥ.
divo mātrayā variṇā (VS.śB. varimṇā) prathasva # VS.11.29d; 13.2d; TS.4.1.3.1d; 2.8.2d; MS.2.7.3d: 76.17; 3.1.5: 6.3; KS.16.3d,15d; 20.5; śB.6.4.1.8; 7.4.1.9. P: divaḥ Kś.16.2.24. Cf. under antarikṣāyarṣayas.
divo vā ye rocane santi devāḥ # RV.3.6.8b.
divyaṃ nabho gachatu yat svāhā # VS.2.22d; śB.1.9.2.31d; TB.3.7.5.10d; Apś.4.12.3d.
divyaṃ nabho gacha svāhā # VS.6.21; MS.1.2.18: 28.3; 3.10.7: 139.1; śB.3.8.5.3. See nabho gacha, and nabho divyaṃ.
divyā āpo vaḥ śakvarīḥ # AVP.8.18.3a.
divyānāṃ sarpāṇām adhipataye svāhā # śG.4.15.4.
divyāḥ suparṇā madhumanta indavaḥ # RV.9.86.1c.
divyebhyaḥ sarpebhyaḥ svāhā # śG.4.15.4.
divyo gandharvaḥ ketapūḥ (VSK. -pāḥ) ketaṃ naḥ (MS.KS. omit naḥ) punātu # VS.9.1; 11.7; 30.1; VSK.10.1.1; TS.1.7.7.1; 4.1.1.2; MS.1.11.1: 161.7; KS.13.14; 15.11; śB.5.1.1.16; 6.3.1.19; SMB.1.1.1; JG.1.3.
divyo gandharvo bhuvanasya yas patiḥ # AVś.2.2.1a; AVP.1.7.1a; KA.1.98ā; 2.98A. P: divyo gandharvaḥ Vait.36.28; Kauś.8.24; 94.15; 95.4; 96.4; 101.3; 114.3.
diśaḥ svāhā # Mś.1.7.2.16.
diśāṃ gopā asya caranti jantavaḥ # AVP.13.5.6a. See viśāṃ gopā.
diśāṃ jatravaḥ # VS.25.8; TS.5.7.16.1; MS.3.15.7: 179.11; KSA.13.6.
diśo-diśaḥ śālāyā namo mahimne svāhā devebhyaḥ svāhyebhyaḥ # AVś.9.3.31.
diśo vṛtās tāś candramasā vṛtās tābhir vṛtābhir vartrībhir yasmād bhayād bibhemi tad vāraye svāhā # AG.3.11.1.
dīkṣāyai tapase 'gnaye (MS.KS. agnaye) svāhā # VS.4.7; TS.1.2.2.1; MS.1.2.2: 10.11; 3.6.4: 63.19; KS.2.2; 23.2; śB.3.1.4.8.
dīdyānaḥ śucir ṛṣvaḥ pāvakaḥ # RV.3.5.7c.
dīrgham āyuḥ karati (TA. karatu) jīvase vaḥ # RV.10.18.6d; TA.6.10.1d. See sarvam āyur nayatu.
dīrghaśruto vi hi jānanti vahnayaḥ # RV.10.114.2b.
duraś ca viśvā avṛṇod apa svāḥ # RV.3.31.21d; 10.120.8d; AVś.20.107.11d; AVP.6.1.8d. See turaś cid.
durāpanā vāta ivāham asmi # RV.10.95.2d; śB.11.5.1.7d.
duriṣṭer mā pāhi svāhā # Aś.3.6.27.
durṇāmnīḥ sarvāḥ saṃgatya # AVP.5.9.8c.
dulāyai svāhā # TB.3.1.4.1.
duvasyave (TA. duvasvate) tvā vātāya svāhā # MS.4.9.8: 128.9; TA.4.9.1.
duṣprāvyo 'vahanted avācaḥ # RV.4.25.6d.
duḥsvapnahan duruṣvahā (!) # MahānU.17.6. See duṣvapnahan.
duhe yad enī divyaṃ ghṛtaṃ vāḥ # RV.10.12.3d; AVś.18.1.32d.
duhyante gāvo (AVś. nūnaṃ) vṛṣaṇeha dhenavaḥ # AVś.7.73.2c; Aś.4.7.4c; śś.5.10.8c.
dūtaṃ vo viśvavedasam # RV.4.8.1a; SV.1.12a; MS.2.13.5a: 153.17; KS.12.15a; AB.5.17.16; KB.26.13; śś.10.10.8; 14.51.14; Mś.6.2.2.19. P: dūtaṃ vaḥ Aś.4.13.7; 8.9.7; śś.6.4.1.
dūtaś ca havyavāhanaḥ # RV.6.16.23c.
dūto havyavāḍ amūra (MS. -rā) upemaṃ yajñam upemāṃ devo devahūtim avatu (KS. omits avatu) # MS.4.13.2: 200.7; KS.15.13; TB.3.6.2.1.
dūto havyā kavir vaha # RV.1.188.1c.
dūrehetir amṛḍayo mṛtyur gandharvaḥ # TS.3.4.7.2. See amṛḍayo.
dūrvāyā iva tantavaḥ # RV.10.134.5c.
dṛḍhā cid yamayiṣṇavaḥ # SV.1.401c. See sthirā cin.
dṛḍho nakṣatra uta viśvadevaḥ # RV.6.67.6c.
dṛtir na dhmāto adrivaḥ # RV.7.89.2b. Cf. Mahābh.3.207.47; 12.95.21.
dṛśe viśvāya sūryam (JG. adds svāhā) # RV.1.50.1c; AVś.13.2.16c; 20.47.13c; SV.1.31c; VS.7.41c; 8.41c; 33.31c; TS.1.2.8.2c; 4.43.1c; KS.4.9c; 30.5c; MS.1.3.37c: 43.7; śB.4.3.4.9c; 6.2.2c; KA.1.198.1c,19c; JG.1.4c; N.12.15c.
devaṃ savitāraṃ gacha svāhā # VS.6.21; TS.1.3.11.1; 6.4.1.2; MS.1.2.18: 27.11; 3.10.7: 138.13; KS.3.8; śB.3.8.4.13. P: devaṃ savitāram Mś.4.3.22.
devaṃ savitāram abhimātiṣāham # TS.4.7.14.3b; KS.40.10b. See devaṃ trātāram etc., and devaḥ savitābhi-.
devakṛtasyainaso 'vayajanam asi (TāṃahānU.Aś.Vait.BDh. asi svāhā) # VS.8.13; TS.3.2.5.7; PB.1.6.10; Tā.10.59; MahānU.18.1; Aś.6.12.3; śś.8.9.1; Vait.23.12; Apś.13.17.9; Mś.2.5.4.8; BDh.4.3.6. P: devakṛtasya Lś.2.11.14; Kś.10.8.6; GDh.25.10; 27.7; VyāsaDh.3.29. Designated as devakṛtam ViDh.56.4; VāDh.28.11; BDh.4.3.8; as śākala-homīya-mantrāḥ MDh.11.201,257.
devajūte vivasvann āditya te no devāḥ satyāṃ devahūtiṃ deveṣv āsuvadhvam # MS.1.7.1: 110.5; 1.7.5: 114.8. See divo jyote, and vivasvāṃ aditir.
devatātā mitadravaḥ svarkāḥ # RV.7.38.7b; VS.9.16b; 21.10b; TS.1.7.8.2b; MS.1.11.2b: 162.10; KS.13.14b; śB.5.1.5.22b; N.12.44b.
devatrā havyavāhanīḥ # RV.10.188.3b.
devayajanāya svāhā # MG.2.14.27.
deva varuṇa devayajanaṃ no dehi svāhā (Apś. -yajanaṃ me dehi) # PB.24.18.8; Apś.10.2.9; 23.8.9. Cf. deva savitar deva-.
devasenābhyaḥ (ApMB. -bhya) svāhā # HG.2.9.3; ApMB.2.18.40,41.
devas tvā savitā punātv (Mś.GG.KhG.JG. savitotpunātv) achidreṇa pavitreṇa vasoḥ (KS. omits vasoḥ) sūryasya raśmibhiḥ # TS.1.2.1.2; KS.2.1; 23.1; MS.1.2.1: 10.8; GG.1.7.25; KhG.1.2.14; JG.1.2. Ps: devas tvā savitā punātu (Mś. savitotpunātu) TS.6.1.1.9; MS.3.6.3: 62.16; Mś.1.2.5.18; devas tvā savitā Mś.2.1.1.40. Cf. prec., devo mā savitā etc., devo vaḥ savitā etc., and devo vaḥ savitotpunātv.
devasya tvā savituḥ prasave 'śvinor bāhubhyāṃ pūṣṇo hastābhyāṃ saṃvapāmi # VS.1.21; TB.3.2.8.1; śB.1.2.2.1. P: devasya tvā Kś.2.5.10. See saṃ vapāmi, devasya vaḥ etc., and cf. devasya tvā ... hastābhyām agnaye juṣṭaṃ saṃvapāmi.
devasya tvā savituḥ prasave 'śvinor bāhubhyāṃ pūṣṇo hastābhyām agnaye vo juṣṭān (Apś. juṣṭaṃ) nirvapāmi (KS. agnaye juṣṭaṃ prokṣāmi) # MS.1.1.5: 3.3; 4.1.5: 6.18; KS.1.5 (cf. 31.4); Apś.1.19.1. See devasya vaḥ etc., and cf. devasya tvā ... hastābhyāṃ prokṣāmi.
devasya tvā savituḥ (KS. devasya savituḥ) prasave 'śvinor bāhubhyāṃ pūṣṇo hastābhyām indrasyaujasā rakṣohāsi svāhā # MS.2.6.3: 65.2; KS.15.2. P: devasya tvā savituḥ prasave Mś.9.1.1.23.
devasya tvā savituḥ prasave 'śvinor bāhubhyāṃ pūṣṇo hastābhyām ṛtasya tvā devahaviḥ pāśenārabhe (MS. pāśena pratimuñcāmi) # TS.6.3.6.2; MS.3.9.6: 124.1. See ṛtasya tvā devahaviḥ.
devasya draviṇasyavaḥ # RV.5.13.2c; SV.2.755c; MS.4.10.2c: 145.13; KS.20.14c; Apś.17.7.4c.
devaḥ savitā vasor vasudāvā # TS.1.2.3.2; MS.1.2.3: 12.10; 3.6.9: 73.5; KS.2.4; 23.6; Apś.10.18.7. P: devaḥ savitā Mś.2.1.3.13. See devo naḥ savitā.
devaḥ savitā viśvavāraḥ # AVś.5.27.3c; MS.2.12.6b: 150.1; KS.18.17b. See AVP.9.1.2de, and sukṛd devaḥ savitā.
devā adabhram āśa vaḥ # RV.8.47.6c.
devā avantv ṛbhavaḥ svastaye # RV.5.51.13c; MG.2.15.6c.
devā ājyapā juṣāṇā agna (MS. agnā; VS. indra) ājyasya vyantu # VS.28.11; MS.4.10.3: 149.6; 4.13.5: 205.3; KS.15.13. See devāṃ ājyapān svāhā-, and svāhā devā ājyapā juṣāṇā.
devā eṣām abhavan devahūtiṣu # RV.7.83.7d.
devāḥ kapota iṣito yad ichan # RV.10.165.1a; AVś.6.27.1a; MG.2.17.1a. P: devāḥ kapotaḥ AG.3.7.7; śG.5.5.2; Kauś.46.7; MG.2.17.1; Rvidh.4.20.2. Cf. BṛhD.8.69.
devāḥ pitaraḥ pitaro devāḥ # AVś.6.123.3; KS.4.14; 31.15; MS.1.4.11: 60.6; AB.7.24.3; TB.3.7.5.4; Apś.4.9.6. P: devāḥ pitaraḥ Mś.1.4.1.24; GB.1.5.21; Vait.2.15.
devāḥ pitaro 'vamā āyavaḥ krāvya (followed by a-) # AVP.3.31.4a.
devāṃ ājyapāṃ āvaha # śB.1.4.2.17; 2.6.1.22; TB.3.5.3.2; Aś.1.3.22; śś.1.5.4.
devāṃ ājyapān svāhāgniṃ hotrāj juṣāṇā agna ājyasya viyantu # TB.3.6.2.2. See devā ājyapā juṣāṇā.
devāṃ ā vītaye vaha # RV.5.26.2c; 7.16.4b; SV.2.872c; VSK.24.21c.
devāṃ ā sādayād (TB.Apś. -ayā) iha # RV.8.44.3c; VS.22.17c; KS.2.15c; TB.2.4.1.11b; Apś.9.4.17b. Cf. agne devāṃ ihā vaha.
devāṃ īḍita ā vaha # RV.1.13.4b; SV.2.700b.
devā dakṣair bhṛgavaḥ saṃ cikitrire # RV.10.92.10d.
devā dūtaṃ cakrire havyavāhanam (TB.Apś. havyavāham) # RV.5.8.6b; TB.1.2.1.12b; Apś.5.6.3b.
devānāṃ havyavāhanam # Kauś.3.10d.
devānāṃ cakṣuḥ subhagā vahantī # RV.7.77.3a.
devānāṃ devahūtiṣu # AVś.5.7.4d; AVP.7.9.9d.
devānāṃ devā devā deveṣv adhidevāḥ parā kramadhvaṃ prathamā dvitīyeṣu dvitīyās tṛtīyeṣu # AVP.15.9.5. See devā deveṣu parākramadhvaṃ.
devānām agnir aratir jīrāśvaḥ # RV.2.4.2d.
devānām asi vahnitamaṃ sasnitamaṃ papritamaṃ juṣṭatamaṃ devahūtamam # VS.1.8; MS.1.1.5: 3.1; 4.1.5: 6.12; KS.1.4; śB.1.1.2.12. Ps: devānām asi vahnitamam KS.31.3; Mś.1.2.1.25; devānām Kś.2.3.14. See tvaṃ devānām asi sasnitamaṃ.
devānām id avo mahat # RV.8.83.1a; SV.1.138a; AB.5.19.13; KB.26.13. Ps: devānām id avaḥ Aś.8.10.2; devānām it śś.10.10.7. Cf. BṛhD.6.98.
devānāṃ patnībhyo 'mṛtaṃ juhomi svāhā # Apś.6.12.5.
devān devayate (TB.Apśṃś. devāyate) yaja (Mś. yajamānāya svāhā) # RV.1.15.12c; 3.10.7b; 29.12d; 5.21.1d; SV.1.100b; KS.2.9d; 7.13c; 39.13d; TB.3.11.6.4d; Apś.7.7.1d; 16.35.5d; Mś.1.7.3.43d.
devān sendrān upa te huve savāham (KSA. 'sā aham) # TS.7.3.11.3c; KSA.3.1c.
devāpsuṣado 'pāṃ napāt tanūnapān narāśaṃsa # AVP.3.31.5a. Cf. devāḥ sapītayo.
devā manuṣyā ṛṣayaḥ # AVP.1.20.2c. Cf. daivīr manuṣyeṣavaḥ.
devā manuṣyā gandharvāḥ # AVP.9.29.5c.
devā yajñam ṛtavaḥ kalpayanti # AVś.18.4.2a. P: devā yajñam Kauś.81.10.
devāya devahūtibhiḥ # RV.7.14.1b.
devāya savitre satyaprasavāya svāhā # śB.14.9.4.18; BṛhU.6.4.18.
devāś ca mahādevāḥ # TA.1.9.3a.
devāḥ śarmaṇyā mitra varuṇāryaman # TS.2.4.8.1; MS.2.4.7: 44.12; KS.11.9. P: devāḥ śarmaṇyāḥ TS.2.4.10.1; KS.11.10; Apś.19.26.7; Mś.5.2.6.10,17. See devāḥ sayujo etc.
devā saṃgatya yat sarve # AVś.9.4.15c. Misprint for devāḥ etc.
devāso raṇvam avase vasūyavaḥ # RV.1.128.8f.
devāso vanate martyo vaḥ # RV.5.41.17b.
devāso hi ṣmā manave samanyavaḥ # RV.8.27.14a; VS.33.94a.
devāḥ sapītayo 'pāṃ napān narāśaṃsa # TS.2.4.8.1; MS.2.4.7: 44.14; KS.11.9. P: devāḥ sapītayaḥ TS.2.4.10.1; KS.11.10; Apś.19.26.10; Mś.5.2.6.12,17. Cf. devāpsuṣado.
devāḥ sayujo mitra varuṇāryaman # AVP.3.31.3a. See devāḥ śarmaṇyā etc.
devā ha dharmaṇā dhruvāḥ # KS.35.7c.
devi vāg yat te vāco (TS.GB.Aś.Vait. yad vāco) madhumat (KB.GB.Aś.śś.Vait. madhumattamaṃ; Kś. madhumattamaṃ juṣṭatamaṃ) tasmin mā (KB.śś. no adya) dhāḥ (KB.śś. dhāt; Vait. adds svāhā) # TS.3.1.10.1; KB.10.6; GB.2.2.17; PB.1.3.1; 6.7.6; JB.1.82; Aś.3.1.14; śś.6.9.17; Vait.18.5; Kś.9.8.16. Perhaps in JB. madhumattamam asmin is to be read instead of madhumat tasmin. See yad vāco madhumat.
devīṃ vācam ajanayanta devāḥ # RV.8.100.11a; TB.2.4.6.10a (text daivīṃ etc.); Aś.3.8.1; AG.3.10.9; PG.1.19.2a; N.11.29a. Ps: devīṃ vācam ajanayanta TB.2.8.8.4; devīṃ vācam śś.9.28.6.
devīm uṣasaṃ svar āvahantīm # RV.5.80.1c.
devīr ā tasthau madhumad vahantīḥ # RV.3.7.2b.
devīr āpaḥ śuddhā yūyaṃ devān yuyudhvam (KS. yūḍhvam) # MS.1.1.11: 7.5; 1.2.16: 26.6; 3.10.1: 128.7; KS.3.6. See next, and āpo devīḥ śuddhāyuvaḥ.
devīr āpaḥ śuddhā voḍhvaṃ supariviṣṭā deveṣu # VS.6.13; śB.3.8.2.3. See prec., and āpo devīḥ śuddhāyuvaḥ.
devīr āpo agreguvaḥ premaṃ etc. # see devīr āpo 'greguvo.
devīr āpo apāṃ napād ya ūrmir haviṣya indriyāvān madintamas taṃ devebhyaḥ śukrapebhyo dāta yeṣāṃ bhāgaḥ stha svāhā # MS.1.3.1: 29.8. See next.
devīr āpo apāṃ napād ya ūrmir (VS.śB. yo va ūr-) haviṣya indriyāvān madintamas taṃ devebhyo devatrā dhatta (VS.śB. datta; KS. dāta) śukraṃ (VS.KS.śB. omit śukraṃ) śukrapebhyo yeṣāṃ bhāga (KS. bhāgas) stha svāhā # VS.6.27; TS.1.3.13.2; KS.3.9; śB.3.9.3.25. Ps: devīr āpo apāṃ napāt TS.6.4.3.3; devīr āpaḥ Kś.9.3.7; Apś.12.5.8. See prec.
devīr āpo 'greguvo 'greṇīyo 'gre 'sya yajñasya preta (KS. agreguvaḥ premaṃ yajñaṃ nayata pra yajñapatiṃ tirata) # MS.1.1.4: 2.12; KS.1.11; 31.10. Ps: devīr āpo 'greguvaḥ MS.4.1.4: 6.6; devīr āpaḥ Mś.1.2.1.12; 1.2.5.21; 1.8.4.3. See āpo devīr agre-, and devīr āpo agre-.
devīr āpo mātaraḥ sūdayitnvaḥ # RV.10.64.9c.
devīr dvāraḥ saṃghāte vīḍvīr yāmañ śithirā (KSṭB. chithirā) dhruvā devahūtau # MS.4.13.8: 209.11; KS.19.13; TB.3.6.13.1. Cf. prec.
devīr dvāro bṛhatīr viśvaminvāḥ # RV.10.110.5c; AVś.5.12.5c; VS.29.30c; MS.4.13.3c: 202.4; KS.16.20c; TB.3.6.3.3c; N.8.10c.
devebhya ājyaṃ vaha # AVś.5.8.1b; AVP.7.18.1b.
devebhyaḥ pitṛbhyaḥ svāhā # TB.3.7.14.4; Apś.14.32.2.
devebhyas tanūbhyas svāhā # KS.5.4. See daivībhyas tanūbhyaḥ.
devebhyas tvā gharmapebhyas svāhā # KA.2.133. Cf. pitṛbhyo gharmapebhyaḥ.
devebhyaḥ svāhā # VS.6.11; TS.3.1.4.4; 5.2; KS.3.6; śB.3.8.1.16; Tā.10.67.2; Kś.6.5.24; Apś.7.21.2; MahānU.19.2. See svāhā devebhyaḥ, and cf. viśvebhyo devebhyaḥ svāhā.
devebhyo madhumattamaṃ svāhā # Apś.9.7.10c.
devebhyo havyaṃ vahatu prajānan (AVP. prajānatī) # RV.10.16.9d; AVś.12.2.8d; AVP.5.15.8d; VS.13.34d; 35.19d; TS.2.2.4.8d; KS.3.4d; 7.13d; śB.7.5.1.30; TB.1.4.4.8d; Vait.10.17d; Kauś.133.6d. See next, devebhyo havyā vahatu, and devo devebhyo havyaṃ.
devebhyo havyaṃ vaha naḥ (Kauś. omits naḥ) prajānan # TB.2.5.8.9b; Aś.3.10.8b; 12.22d; śś.2.17.8b; Apś.6.28.12b; Kauś.40.13b. See under prec.
devebhyo havyavāhana # RV.3.9.6b; 10.118.5b; 150.1b.
devebhyo havyavāhanaḥ # RV.10.119.13b. Cf. deveṣu etc.
devebhyo havyā vaha jātavedaḥ # Mś.1.8.4.25d. Cf. atha havyā.
devebhyo havyā vahatu prajānan # MS.1.6.1e: 85.16; 1.8.8e: 127.11; Mś.1.6.3.5b; MG.2.1.8d. See under devebhyo havyaṃ vahatu.
deveṣu kṛṇuto duvaḥ # RV.8.31.9d; ApMB.1.11.11d.
deveṣu havyavāhanaḥ # Apś.16.11.11b. Cf. devebhyo etc.
deveṣv akrata śravaḥ # RV.10.155.5c; AVś.6.28.2c; AVP.10.1.13c; VS.35.18c.
devo devasya vajrivaḥ # RV.10.22.4b.
devo devānām abhavaḥ śivaḥ sakhā # RV.1.31.1b; VS.34.12b.
devo devebhyo havyaṃ vahatu prajānan # AVP.5.28.1d. See under devebhyo havyaṃ vahatu.
devo deveṣu devaḥ # AVś.5.27.2a; AVP.9.1.2a; VS.27.12b; TS.4.1.8.1b; KS.18.17b. P: devo deveṣu Vait.10.12. See prec. but one.
devo deveṣu vanate hi no duvaḥ # RV.6.15.6e.
devo naḥ savitā vasor dātā vasv adāt # VS.4.16; śB.3.2.2.25. See devaḥ savitā vasor.
deṣṭhaḥ sunvate bhuvaḥ # RV.8.66.6d.
daivīṃ vācam ajanayanta devāḥ # TB.2.4.6.10a. Error for devīṃ etc., q.v.
daivībhyas tanūbhyaḥ svāhā # TB.3.7.11.3; Apś.3.11.2; Kauś.5.13. See devebhyas tanūbhyas.
daivīr manuṣyeṣavaḥ # AVś.1.19.2c. Cf. devā manuṣyā ṛṣayaḥ.
doṣabhyāṃ svāhā # TS.7.3.16.2; KSA.3.6.
doṣā vastor (Aś.śG. doṣāvastar) namaḥ svāhā # MS.1.8.7: 125.12; Aś.3.12.4; Apś.9.7.3; Mś.3.3.5; śG.5.4.4. See doṣā vastos svāhā.
doṣā vastor vahīyasaḥ prapitve # RV.1.104.1d.
doṣā vastos svāhā # KS.6.8. See doṣā vastor namaḥ.
doṣā śivaḥ sahasaḥ sūno agne # RV.4.11.6c.
daurārddhyai svāhā # TB.3.7.11.3; Apś.3.11.2.
dyām ṛbhavaḥ pṛthivīṃ yac ca puṣyatha # RV.4.36.1d.
dyāvāpṛthivī upaśrutyā (AVP. upaśrutaye) mā pātaṃ svāhā # AVś.2.16.2; AVP.2.43.1. P: dyāvāpṛthivī upaśrutyā Vait.8.7.
dyāvāpṛthivī gacha svāhā # VS.6.21; TS.1.3.11.1; 6.4.1.3; MS.1.2.18: 28.1; 3.10.7: 138.15; KS.3.8; śB.3.8.4.17.
dyāvāpṛthivībhyāṃ svāhā # VS.22.28; 39.13; TS.3.4.2.1; MS.3.12.7: 162.16; 4.9.9: 129.12; KS.13.11,12; TA.4.10.3; 5.8.8; ApMB.2.6.10 (ApG.4.11.22); JG.1.23. P: dyāvāpṛthivībhyām Kś.20.8.7.
dyāvāpṛthivī vi caranti tanyavaḥ # RV.5.63.2d; MS.4.14.12d: 234.11.
dyāvāpṛthivyor hiraṇmayaṃ saṃśritaṃ suvaḥ # TA.10.1.14; MahānU.5.9.
dyumad agne mahi śravaḥ # RV.5.18.5c; TB.2.7.5.2c.
dyumān dyumanta ā vaha # AVś.18.1.57c.
dyauḥ pitā pṛthivī mātā prajāpatir bandhuḥ # TB.3.7.5.4; Apś.4.9.6. Cf. dyaur me pitā, dyaur vaḥ pitā, dyauṣ ṭvā, dyauṣ pitā, dyaus te pitā, and pṛthivī te mātā.
dyaur na prathinā śavaḥ # RV.1.8.5c; 8.56 (Vāl.8).1c; AVś.20.71.1c; SV.1.166c.
dyaur me śarma mahi śravaḥ # Aś.2.10.21c.
dyaur vṛtā sādityena vṛtā tayā vṛtayā vartryā yasmād bhayād bibhemi tad vāraye svāhā # AG.3.11.1.
draviṇasvanta iha santv indavaḥ # RV.9.85.1d; SV.1.561d.
draviṇāya svāhā # MS.3.12.12: 164.1.
droṇyaśvāsa īrate ghṛtaṃ vāḥ # RV.10.99.4d.
dvātriṃśate svāhā # KSA.2.5.
dvādaśabhyaḥ svāhā # TS.7.2.11.1; 13.1; 15.1; KSA.2.5.
dvādaśarcebhyaḥ svāhā # AVś.19.23.9.
dvānavatyai svāhā # KSA.2.5.
dvāpañcāśate svāhā # KSA.2.5.
dvā bṛbūkaṃ vahataḥ purīṣam # RV.10.27.23d; N.2.22d.
dvābhyāṃ śatābhyāṃ svāhā # TS.7.2.11.1; 19.1; KSA.2.1,9.
dvābhyāṃ svāhā # VS.22.34; TS.7.2.11.1; 13.1; MS.3.12.15: 164.13; KSA.2.1,3; TB.3.8.15.3; 16.1; Mś.9.2.2.31.
dvārapāya (ApMB. dvārāpāya) svāhā # ApMB.2.18.42; HG.2.9.2.
dvārapyai (ApMB. dvārāpyai) svāhā # ApMB.2.18.43; HG.2.9.2.
dvārāv (MS. dvārā) ṛtasya subhage vy āvaḥ # RV.7.95.6b; MS.4.14.7b: 226.7; KB.25.2.
dvāro devīr anv asya (AVP. devīr annasya) viśve (MS.KS. viśvāḥ) # AVś.5.27.7a; AVP.9.1.5a; VS.27.16a; TS.4.1.8.2a; MS.2.12.6a: 150.8; KS.18.17a.
dvāsaptatyai svāhā # KSA.2.5.
dvitāya tvā # VS.1.23; śB.1.2.3.5. See dvitāya svāhā.
dvitā yad īṃ kīstāso abhidyavaḥ # RV.1.127.7a.
dvitāya mṛktavāhase # RV.5.18.2a.
dvitāya svāhā # TS.1.1.8.1; KS.1.8; Mś.1.2.4.3. See dvitāya tvā.
dvitīyebhyaḥ śaṅkhebhyaḥ svāhā # AVś.19.22.9.
dviṣate tat parā vaha # AVś.16.6.3a.
dviṣadbhyaḥ prati muñcāmi pāśam (HG. pāpam; JG. pāśaṃ svāhā) # SMB.1.1.14d; HG.1.19.7d; ApMB.1.4.11d; JG.1.20d. Cf. under apriye prati.
dve vā yaśaḥ śavaḥ # AVś.20.132.15.
dhatta ṛbhavaḥ kṣemayanto na mitram # RV.4.33.10d.
dhanaṃjayaḥ pavate kṛtvyo rasaḥ # RV.9.84.5c. Cf. dhartā divaḥ pavate.
dhanadhānyai svāhā # Tā.10.67.2.
dhanānāṃ dhartar avasā vipanyavaḥ # RV.1.102.5b.
dhanāyāyuṣe prajāyai mā pātaṃ svāhā # AVP.2.43.2.
dhanāyuvaḥ sanāyuvaḥ # AVP.11.2.10c.
dhane hite taruṣanta śravasyavaḥ # RV.1.132.5b.
dhanvañ cid ye anāśavaḥ # RV.1.135.9d.
dhanvanā sarvāḥ pradiśo (AVPṃS. pṛtanā) jayema # RV.6.75.2d; AVP.15.10.2d; VS.29.39d; TS.4.6.6.1d; MS.3.16.3d: 185.13; KSA.6.1d; N.9.17d.
dhanvano jyāyā iṣvāḥ # AVP.11.2.4a.
dhanvantaraye svāhā # JG.1.23. See prec. but one.
dhamanto vāṇaṃ marutaḥ sudānavaḥ # RV.1.85.10c.
dharṇasāya svāhā # MS.3.12.12: 164.1.
dhartā divaḥ pavate kṛtvyo (JB. kṛtviyo) rasaḥ # RV.9.76.1a; SV.1.558a; 2.578a; JB.3.219; PB.14.9.4. Designated as padastobhāḥ ViDh.56.11; VāDh.28.12. Cf. dhanaṃjayaḥ pa-.
dhartā divaḥ savitā viśvavāraḥ # RV.10.149.4d.
dhartā divo rajasas pṛṣṭa ūrdhvaḥ # RV.3.49.4a.
dhartāro diva ṛbhavaḥ suhastāḥ # RV.10.66.10a.
dharmarājāya svāhā # Rvidh.3.7.4.
dharmāya svāhā # Tā.10.67.1; MahānU.19.2.
dhātar āyantu sarvadā (TAṭU. sarvataḥ svāhā) # TA.7.4.3d; TU.1.4.3d; Kauś.56.17d. See samavayantu sarvataḥ.
dhātā cakalpa tam ihā vahāsi # AVP.2.66.4b.
dhātā dīkṣāyām (KS. dīkṣāyāṃ brahmavate; Mś. dīkṣāyāṃ svāhā) # TS.4.4.9.1; KS.34.14; Mś.3.6.2. Cf. viśvakarmā dī-.
dhātā dhātuḥ pituḥ pitābhinno gharmo viśvāyur yato jātaṃ tad apyagāt svāhā # Mś.3.1.24. Cf. prec. and abhinno gharmo.
dhātus tāḥ sarvāḥ pavanena pūtāḥ # TA.6.3.2c.
dhānāḥ karambhaḥ saktavaḥ # VS.19.21a.
dhāryābhyaḥ svāhā # VS.22.25.
dhāvate svāhā # VS.22.8; TS.7.4.22.1; MS.3.12.3: 161.1; KSA.5.1.
dhiyaḥ pinvānāḥ svasare na gāvaḥ # RV.9.94.2c.
dhiyaṃ pūṣā jinvatu viśvaminvaḥ # RV.2.40.6a; MS.4.14.1a: 215.5; TB.2.8.1.6a.
dhiyā dhīvanto asapanta tṛtsavaḥ # RV.7.85.8d.
dhiyā dhenā avasyavaḥ # RV.7.94.4c; SV.2.150c.
dhiyā yuyujra indavaḥ # RV.1.46.8c.
dhiṣvā śavaḥ śūra yena vṛtram # RV.2.11.18a.
dhībhir viprā avasyavaḥ # RV.9.17.7b; 63.20b.
dhīrāsaḥ puṣṭim avahan manāyai # RV.4.33.2d.
dhurā na yuktā (JB. -rā niyukta) rajaso vahanti # RV.1.164.19d; AVś.9.9.19d; JB.1.279d.
dhūmāya svāhā # VS.22.26; MahānU.19.2.
dhṛṣāṇo (śś. -ṇaṃ) dhṛṣitaḥ (śś. -taṃ) śavaḥ # AVś.6.33.2b; śś.18.3.2c. See dādhṛṣāṇaṃ.
dhḷkṣaṇāsaḥ śipavitnavaḥ # AVP.7.2.8b. Cf. ejatkāḥ śipavitnukāḥ.
dhenūnāṃ na vajrivaḥ # RV.10.22.13d.
dhruvakṣitaye svāhā # Tā.10.67.1; MahānU.19.2.
dhruvam asi dhruvāhaṃ patikule bhūyāsam amuṣyāsau # GG.2.3.9. See dhruvo 'si dhruvāhaṃ patikule.
dhruvas ta āyuḥ pātv asau # Aś.6.9.3. See āyuṣ ṭe dhruvaḥ.
dhruvasya sataḥ pari yanti (JB. paryanti) ketavaḥ # RV.9.86.6b; SV.2.237b; JB.3.58b.
dhruvā eva vaḥ pitaro yuge-yuge # RV.10.94.12a.
dhruvā dig viṣṇur adhipatiḥ kalmāṣagrīvo rakṣitā vīrudha iṣavaḥ # AVś.3.27.5; AVP.3.24.5. Cf. dhruvāyai.
dhruvāya bhūmāya (PG. bhaumāya) svāhā # Tā.10.67.1; MahānU.19.2; PG.2.14.10.
dhruvāyā diśaḥ śālāyā namo mahimne svāhā devebhyaḥ svāhyebhyaḥ # AVś.9.3.29.
dhruvāyai diśe svāhā # AVP.6.13.8.
dhruvās tiṣṭhanti viśvahā # AVś.12.1.27b.
dhruvo 'si dhruvāhaṃ patikule bhūyāsam amuṣya # JG.1.21. P: dhruvo 'si JG.1.21. See dhruvam asi dhruvāhaṃ.
na ṛte śrāntasya sakhyāya devāḥ # RV.4.33.11b.
na kāvyaiḥ paro asti svadhāvaḥ # RV.5.3.5b.
nakulāya svāhā # TS.7.3.18.1.
nakṣatrādhipataye svāhā # ṣB.5.9; AdB.9.
nakṣatrāya svāhā # TB.3.1.6.4.
nakṣatriyebhyaḥ svāhā # VS.22.28; MS.3.12.7: 162.14.
nakṣatrebhyaḥ svāhā # VS.22.28,29; 39.2; TS.1.8.13.3; 7.1.15.1; MS.3.12.7: 162.14; 3.12.10: 163.11; KS.15.3; KSA.1.6; śB.14.3.2.12; TB.3.1.6.5; Tā.10.67.2; MahānU.19.2.
naghābhyaḥ svāhā # TB.3.1.4.8. Misprint for ma-.
na tasyāśnāti kaś cana (AVś. -śnāti pārthivaḥ) # RV.10.85.3d; AVś.14.1.3d; N.11.4d.
na te adevaḥ pradivo ni vāsate # RV.10.37.3a.
na te aśnāti pārthivaḥ # RV.10.85.4d; AVś.14.1.5d.
na te vāya upa dasyanti dhenavaḥ # RV.1.135.8e.
na tvaṃ paro varo (read 'varo) man na pūrvaḥ # Vait.37.2a.
na tvā taranti (AVP. -ntu) yā navāḥ # AVś.19.34.7b; AVP.11.3.7b.
na tvāvāṃ (MS.JB. tvāvaṃ) anyo divyo na pārthivaḥ # RV.7.32.23a; AVś.20.121.2a; SV.2.31a; VS.27.36a; MS.2.13.9a: 158.16; KS.39.12a; JB.1.293a; Apś.17.8.4a.
nadī phenam ivā vahat (AVP. vahāt) # AVś.1.8.1b; AVP.4.4.8b.
na dhīrataro varuṇa svadhāvaḥ # AVP.8.1.4b. See dhīrataro.
na nūnam asti no śvaḥ # RV.1.170.1a; N.1.6a. Cf. BṛhD.4.50.
nandāyai svāhā # MG.2.13.6.
na parvatā na nadyo varanta vaḥ # RV.5.55.7a.
na bahavaḥ sam aśakan # AVś.1.27.3a.
nabhase tvā svāhā # MG.1.10.11.
nabhase svāhā # VS.22.31; MS.3.12.13: 164.6.
nabhasyāya svāhā # VS.22.31; MS.3.12.13: 164.6.
nabho gacha svāhā # KS.3.8. See under divyaṃ nabho.
nabho divyaṃ gacha svāhā # VSK.6.5.1; TS.1.3.11.1; 6.4.1.3. See under divyaṃ nabho.
nabhobhyaḥ svāhā # TS.7.4.14.1; KSA.4.3; Apś.20.11.18.
namaḥ pṛthivyai # AVś.6.20.2; VSK.5.2.7; TS.1.2.11.1; 3.2.4.4; MS.1.2.17: 17.3; 3.8.2: 94.4; KS.2.8; 24.9; AB.1.26.5; GB.2.2.4; TA.3.5.1 (with svāhā); 4.9.3; 5.8.3; Aś.4.5.7; Vait.13.24; Lś.5.6.9; Apś.12.20.8. See pṛthivyai namaḥ.
namaḥ pravāhyāya ca sikatyāya ca # MS.2.9.8: 126.10. See namaḥ sikatyāya.
namaḥ prāṇāya vācaspataye svāhā # ṣB.2.9 (bis).
na martyāso adrivaḥ # RV.8.97.9b.
namaskāreṇa namasā te juhomi # AVś.4.39.9c; TB.2.7.15.1c. See svāhākṛtya.
namas te astu bhagavaḥ (GBṃG. bhagavan) # VS.16.52b; TS.4.5.10.5b; MS.2.9.9b: 128.3; KS.17.16b; GB.1.1.14; TA.4.28.1; MG.1.19.4a; 2.14.31a. Cf. namas te bhagavann.
namas te astu māṃsapippale svāhā # ApMB.2.21.1d. See namas te sumanā-.
namas te sumanāmukhi svāhā # śG.3.12.5d; 14.2d. See namas te astu māṃsa-.
namasyanta upavocanta bhṛgavaḥ # RV.1.127.7b.
namaḥ savitre prasavitre # VaradapU.1.3. Cf. savitre prasavitre svāhā.
namaḥ sikatyāya ca pravāhyāya ca # VS.16.43; TS.4.5.8.2; KS.17.15. See namaḥ pravāhyāya.
namaḥ sūryāya rohitāya divyānām adhipataye svāhā # HG.2.16.4.
namaḥ svāhā # GDh.27.9; BṛhPDh.3.80.
na mṛṣā śrāntaṃ yad avanti devāḥ # RV.1.179.3a; śB.10.4.4.5.
na me pūravaḥ sakhye riṣāthana # RV.10.48.5d.
namo astu (VS.śB. 'stu) rudrebhyo ye antarikṣe (VS.KS.śB. 'ntarikṣe) yeṣāṃ vāta (MS. vātā) iṣavaḥ # VS.16.65; MS.2.9.9: 129.11; KS.17.16; śB.9.1.1.36. P: namo astu rudrebhyo ye antarikṣe Mś.11.7.1.22. Cf. namo rudrāyāntarikṣasade yasya.
namo astu (VS.śB.Kś. 'stu) rudrebhyo ye divi yeṣāṃ varṣam iṣavaḥ # VS.16.64; MS.2.9.9: 129.9; KS.17.16; śB.9.1.1.35. Ps: namo astu rudrebhyo ye divi Mś.6.2.4.4; 11.7.1.22; namo 'stu Kś.18.1.5. Cf. namo rudrāya diviṣade.
namo astu (VS.śB. 'stu) rudrebhyo ye pṛthivyāṃ yeṣām annam iṣavaḥ # VS.16.66; MS.2.9.9: 129.14; KS.17.16; śB.9.1.1.37. P: namo astu rudrebhyo ye pṛthivyām Mś.11.7.1.22. Cf. namo rudrāya pṛthivīṣade.
namo girikebhyo devānāṃ hṛdayebhyaḥ # MS.2.9.9: 127.4. P: namo girikebhyaḥ Mś.11.7.1.4. See namo vaḥ kiri-.
namo 'gnaye pārthivāya pārthivānām adhipataye svāhā # HG.2.16.4.
namo bhojyāya prakṛṣṭāya kapardine cakrāya cakradharāyānnāyānnapataye śivāya sadāśivāya turyāya turīyāya bhūrbhuvaḥsvaḥpate rāyaspate vājipate gopate ṛgyajuḥsāmātharvāṅgiraḥpate # VaradapU.1.3.
namo yujānaṃ namo vahantam # RV.1.65.1b.
namo rudrāya diviṣade yasya varṣam iṣavaḥ # KA.1.207; 3.159. P: namo rudrāya KA.3.207. Cf. namo astu rudrebhyo ye divi.
namo rudrāya paśupataye svāhā # Tā.10.67.2; MahānU.19.2.
namo rudrāya pṛthivīṣade yasyānnam iṣavaḥ # KA.1.207; 3.166. Cf. namo astu rudrebhyo ye pṛthivyāṃ.
namo rudrāyāntarikṣasade yasya vāta iṣavaḥ # KA.1.207; 3.163. Cf. namo astu rudrebhyo ye antarikṣe.
namovāke vidhema (VS.śB. vidhema yat) svāhā # VS.8.25d; MS.1.3.39d: 45.10; śB.4.4.5.20. See sūktavāke.
namo vāce prāṇapatnyai svāhā # ṣB.2.9 (bis).
namo vāyave vibhumata āntarikṣāṇām adhipataye svāhā # HG.2.16.4.
namo viṣṇave gaurāya diśyānām adhipataye svāhā # HG.2.16.4.
na yaṃ ripavo na riṣaṇyavaḥ # RV.1.148.5a.
na yaṃ dipsanti dipsavaḥ # RV.1.25.14a.
na yā adevo varate na devaḥ # RV.6.22.11c; AVś.20.36.11c.
nayā hy (read nayāsy ?) enaṃ sukṛtāṃ yatra lokaḥ # JB.1.47d. See jātavedo vahemaṃ.
nayuvo naṣṭakṛtvā araṇyavaḥ # AVP.3.37.3b.
na yuṣme vājabandhavaḥ # RV.8.68.19a.
na ye divaḥ pṛthivyā antam āpuḥ # RV.1.33.10a.
na yo yuchati tiṣyo yathā divaḥ # RV.5.54.13c.
narāśaṃsas trir ā divaḥ # RV.1.142.3c.
narāśaṃsaḥ sukṛd devaḥ # AVP.9.1.2d. See narāśaṃso agniḥ.
naro na raṇvāḥ savane madantaḥ # RV.7.59.7d.
naro hitam ava mehanti peravaḥ # RV.9.74.4d; KS.35.6d.
navacatvāriṃśate svāhā # TS.7.2.11.1; 12.1; 14.1; KSA.2.1,2,4.
navatyai svāhā # TS.7.2.17.1; KSA.2.1,3,6,7.
navanta gāvaḥ svar dṛśīke # RV.1.66.10b. Cf. next but one.
navabhyaḥ śatebhyaḥ svāhā # TS.7.2.19.1; KSA.2.9.
navabhyaḥ svāhā # TS.7.2.11.1; 12.1; 14.1; KSA.2.1,2,4.
navarcebhyaḥ svāhā # AVś.19.23.6.
na vartave prasavaḥ sargataktaḥ # RV.3.33.4c.
navaviṃśatyai svāhā # TS.7.2.11.1; 12.1; 14.1; KSA.2.1,2,4.
navaṣaṣṭyai svāhā # TS.7.2.11.1; 12.1; 14.1; KSA.2.1,2,4.
na vā u devāḥ kṣudham id vadhaṃ daduḥ # RV.10.117.1a. P: na vā u devāḥ Rvidh.4.4.1. Cf. BṛhD.8.40.
na vāṃ dyāvo 'habhir nota sindhavaḥ # RV.1.151.9c.
navāśītyai svāhā # TS.7.2.11.1; 12.1; 14.1; KSA.2.1,2,4.
na vo dasrā upa dasyanti dhenavaḥ # RV.5.55.5c; TS.2.4.8.2c; MS.2.4.7c: 45.2; KS.11.9c; 30.4c.
navo-navo bhavati (AVś.JUB. bhavasi) jāyamānaḥ # RV.10.85.19a; AVś.7.81.2a; 14.1.24a; TS.2.3.5.3; 4.14.1a; MS.4.12.2a: 181.5; KS.10.12a; TB.3.1.3.1; Aś.9.8.3; HG.1.16.1; BDh.3.8.10; JUB.3.27.11 (Vedic allusion which continues in quasi metrical style); N.11.6a. Ps: navo-navo bhavati VHDh.5.487; navo-navaḥ śś.14.32.4; GDh.27.5. Cf. BDh.3.8.14.
na vo 'śvāḥ śrathayantāha sisrataḥ # RV.5.54.10c.
naśany avasphūrjan (KS. -sphūrjan vidyud) varṣan bhūta rāvaṭ (KS. rāvat) svāhā # MS.2.4.7: 44.4; KS.11.9. Cf. under anaśany.
naśyatetaḥ sadānvāḥ # AVś.2.14.5d,6d; AVP.2.4.2d,3d; 10.1.6d.
na sahasrāya nāyutāya vajrivaḥ # RV.8.1.5c; SV.1.291c.
nahi grabhāyāraṇaḥ suśevaḥ # RV.7.4.8a; N.3.3a.
nahi tad dṛśyate divā (Apś. tad dadṛśe divā; HG. tad divā dadṛśe divaḥ) # AVś.7.101.1d; Apś.10.13.11d; HG.1.17.4d.
nahi te agne tanvaḥ (JB. tanvai; TA.Apś. tanuvai) # AVś.6.49.1a; KS.35.14a; JB.2.223; TA.6.10.1a; Apś.14.29.3a; Kauś.46.14.
nahi tvā śūra devāḥ # RV.8.81.3a; SV.2.80a.
na hi bāhyahutaṃ devāḥ # śG.1.10.8c.
nahi ṣma yad dha vaḥ purā # RV.8.7.21a.
nākasya pṛṣṭhe adhi rocane divaḥ # TS.3.5.5.3b.
nātrāvakhādo asti vaḥ # RV.1.41.4c.
nādṛṣṭā vo jihvāḥ santi # AVP.9.6.2a.
nādeyībhyaḥ svāhā # TS.7.4.13.1; KSA.4.2.
nānādhiyo vasūyavaḥ # RV.9.112.3c; N.6.6c.
nānārathaṃ vā vibhavo hy aśvāḥ # AVś.20.13.4b.
nānā hi vāṃ devahitaṃ sadas (TB.Apś. sadaḥ) kṛtam # VS.19.7a; MS.2.3.8a: 36.11; KS.37.18a; AB.8.8.11a; śB.12.7.3.14; TB.2.6.1.4a; Aś.3.9.4a; Apś.19.7.3. P: nānā hi vām MS.3.11.7: 150.13; Kś.19.2.21; Mś.5.2.4.29; 5.2.11.23. See prec. and next.
nānā hi vāṃ devahitaṃ sado mitam # TB.1.4.2.2a; Apś.19.3.4a. See prec. two.
nāndīmukhān pitṝn ā vāhayiṣye # śG.4.4.11.
nāpa dasyanti dhenavaḥ # RV.1.135.8f.
nābhā pṛthivyā dharuṇo maho divaḥ # RV.9.72.7a; 86.8d.
nābhiṃ jānānāḥ śiśavaḥ samāyān # AVś.12.3.40d.
nābhyai svāhā # VS.39.2; śB.14.3.2.15.
nāma tṛtīyam adhi rocane (SV. rocanaṃ) divaḥ # RV.1.155.3d; 9.75.2d; SV.2.51d.
nāma svadhāvan guhyaṃ (ApMB. svadhāvat svaryaṃ) bibharṣi # RV.5.3.2b; ApMB.1.5.12b. See devaḥ svadhāvo etc.
nāmāni devā uta yajñiyāni vaḥ # RV.10.63.2b.
nārāyāso na jaḍhavaḥ # RV.8.61.11b; N.6.25.
nārāśaṃsībhyaḥ svāhā # TS.7.5.11.2; KSA.5.2.
nārīr yā vahyaśīvarīḥ # AVś.4.5.3b. See next.
nāviṣṭyaṃ vasavo devaheḍanam # RV.10.100.7b.
nāśayāmaḥ sadānvāḥ # AVś.2.14.1d; AVP.2.4.1d.
nāsatyāv abruvan devāḥ # RV.10.24.5c.
nāsikavate (KSA. -kāvate) svāhā # TS.7.5.12.1; KSA.5.3.
nāsikābhyāṃ svāhā # TS.7.3.16.1; KSA.3.6.
nāsya kṣattā niṣkagrīvaḥ # AVś.5.17.14a.
nāsya jāyā śatavāhī # AVś.5.17.12a.
nikaṣamāṇāya svāhā # TS.7.1.19.3; KSA.1.10.
nikaṣitāya svāhā # TS.7.1.19.3; KSA.1.10.
nikaṣiṣyate svāhā # TS.7.1.19.3; KSA.1.10.
nikīrya (Mś. nigīrya) tubhyam abhya āsam (Apś. tubhyaṃ madhye; Mś. tubhyaṃ madhvaḥ) # Vait.34.9c; Apś.21.20.3c; Mś.7.2.7.10c. See nigīrya sarvā.
nikṛtvānas tapanās tāpayiṣṇavaḥ # RV.10.34.7b.
nijaghnir dūreśravāḥ # śś.8.17.1.
nitatnyai svāhā # TB.3.1.4.1.
ni te padāṃ pṛthivī yantu sindhavaḥ # AVP.5.15.7a.
ni dūraśravase vaha (śś. vahaḥ) # AVś.20.135.11d; śś.12.16.1.4d.
nipatsyate svāhā # TS.7.1.19.2; KSA.1.10.
nipadyamānāya svāhā # TS.7.1.19.2; KSA.1.10.
nipannāya svāhā # TS.7.1.19.2; KSA.1.10.
ni pāhi duhitar divaḥ # AVś.19.47.5d. See nu pāhi.
nipiṣṭāsaḥ pṛdākavaḥ # AVś.10.4.13b,20d.
ni māmṛje pura indraḥ su sarvāḥ # RV.7.26.3d.
nimeṣāya svāhā # VS.22.8; MS.3.12.3: 161.6.
niyutāya svāhā # TS.7.2.20.1; KSA.2.10; TB.3.8.16.2.
nir ajāmaḥ sadānuvāḥ # AVP.5.9.2d.
nir ito yantv agruvaḥ # AVP.1.59.5b.
niruddhā āpaḥ paṇineva gāvaḥ # RV.1.32.11b; AVP.12.13.1b; N.2.17b.
nirṛtiṃ tvāhaṃ pari veda viśvataḥ # VS.12.64d; MS.2.2.1d: 15.15; śB.7.2.1.11. See nirṛtir iti.
nirṛtir iti tvāhaṃ pari veda sarvataḥ (TS.KS. viśvataḥ) # AVś.6.84.1d; TS.4.2.5.3d; KS.16.12d. See nirṛtiṃ tvāhaṃ.
nirṛtyā antarhityai (TB. antarhityai svāhā) # TB.1.6.1.4; Apś.16.16.2.
nirṛtyās tvāsani juhomi yātudhāna svāhā # AVP.2.83.5.
nirṛtyai svāhā # Mś.5.2.10.27; 9.1.1.37. Cf. nairṛtyai.
nirhastāḥ santu śatravaḥ # AVś.6.66.3a.
nilimpā nāma stha teṣāṃ vo dakṣiṇā gṛhāḥ pitaro va iṣavaḥ sagaraḥ (ApMB. sagaro vātanāmam) # TS.5.5.10.3; ApMB.2.17.21 (ApG.7.18.12).
nivāta id vaḥ śaraṇe syāma # AVś.6.55.2d. See next.
niviśamānāya svāhā # TS.7.1.19.1; KSA.1.10.
niviṣṭāya svāhā # VS.22.7; TS.7.1.19.1; MS.3.12.3: 160.13; KSA.1.10.
nivekṣyate svāhā # TS.7.1.19.1; KSA.1.10.
niṣaṅgiṇe svāhā # ApMB.2.18.45 (ApG.7.20.6). See niṣaṅgibhyaḥ.
niṣaṅgibhyaḥ svāhā # HG.2.9.2,5. See niṣaṅgiṇe.
niṣaṇṇāya svāhā # VS.22.8; TS.7.1.19.1; MS.3.12.3: 161.2; KSA.1.10.
niṣatsyate svāhā # TS.7.1.19.1; KSA.1.10.
niṣādayanto yajathāya devāḥ # RV.3.19.5b.
niṣīdate svāhā # TS.7.1.19.1; KSA.1.10.
niṣkṛṇvānā āyudhānīva dhṛṣṇavaḥ # RV.1.92.1c; SV.2.1105c; N.12.7c.
niṣkṛtir duriṣṭyai svāhā # KS.5.4; Kauś.5.13.
niṣkṛtir nāma vaḥ (AVP.2.63.5b, te) pitā # AVP.2.63.5b; 11.6.5b.
niṣkṛtyai svāhā # VS.39.12; TB.3.7.11.3; Apś.3.11.2.
niṣṭyāyai svāhā # TB.3.1.4.13.
ni ṣma māvate vahathā purā cit # RV.6.65.4d.
ni sunvate vahati bhūri vāmam # RV.10.42.8d; AVś.20.89.8d.
nihākāyai svāhā # TS.7.5.11.1; KSA.5.2.
nīcād uccā cakrathuḥ pātave vāḥ # RV.1.116.22b.
nīcaiḥ sūryād atho divaḥ # AVP.1.29.1b.
nīlagalamālaḥ śivaḥ paśya # NīlarU.22b. Variants in Jacob's Concordance, s.v. nīlāgalasālā. Cf. nīlāgalasālā.
nīlanakhebhyaḥ svāhā # AVś.19.22.4.
nīhārāya svāhā # VS.22.26; TS.7.5.11.1; KSA.5.2.
nu pāhi duhitar divaḥ # AVP.6.20.5d. See ni pāhi.
anyatrā cid adrivaḥ # RV.8.24.11a.
devāso varivaḥ kartanā naḥ # RV.7.48.4a.
nūnaṃ vidan māparaṃ sahasvaḥ # RV.1.189.4d.
sadmānaṃ divyaṃ naṃśi devāḥ # RV.6.51.12a.
nṛcakṣase svāhā # śB.12.6.1.31.
nṛbhyas tarāya sindhavaḥ supārāḥ # RV.8.96.1d.
nṛmṇam asmāsu dhatta svāhā # AVP.6.11.10.
nṛmṇā śīrṣasv āyudhā ratheṣu vaḥ (MS. naḥ) # RV.5.57.6c; MS.4.11.4c: 171.9.
nṛṣācaḥ śūrāḥ śavasāhimanyavaḥ # RV.1.64.9b.
ned eva mā yunajann atra devāḥ # RV.10.51.4b.
ned eṣo asmān avahāya parāyat # MS.1.6.1d: 86.1. See under avahāya.
neṣṭuḥ sacanta dhenavaḥ # RV.2.5.5b.
naitaṃ viduḥ pitaro nota devāḥ # AVś.19.56.4a. See naitāṃ etc.
naitāṃ viduḥ pitaro nota devāḥ # AVP.3.8.4a. See naitaṃ etc.
nairṛtyai svāhā # VāDh.23.3. Cf. nirṛtyai svāhā.
naivādya na śvaḥ syāt # AVś.11.4.21d.
nodāpuḥ pañca mānavāḥ # AB.8.23.7d; śB.13.5.4.14d.
nodāpuḥ sapta mānavāḥ # śB.13.5.4.23d.
nyarbudāya svāhā # TS.7.2.20.1; TB.3.8.16.3; KSA.2.10.
ny aśvinā vahataṃ yajñe asmin # RV.7.69.5d; MS.4.14.10d: 230.4; KS.17.18d; TB.2.8.7.8d.
nv etenārātsīr asau svāhā # AVś.5.6.5a. Cf. vy etenā-.
paktāraṃ pakvaḥ punar ā viśāti # AVś.12.3.48d.
pakṣī ha bhūtvāti divaḥ (AVP. bhūtvāpi divaṃ) sam eti # AVś.4.34.4d; AVP.6.22.5b.
pañcacatvāriṃśate svāhā # KSA.2.6.
pañcatriṃśate svāhā # KSA.2.6.
pañcadaśabhyaḥ svāhā # TS.7.2.11.1; 12.1; 14.1; 16.1; KSA.2.6.
pañcadaśarcebhyaḥ svāhā # AVś.19.23.12.
pañca devāḥ pra pibanta etām # AVP.11.5.12a.
pañcanavatyai svāhā # TS.7.2.16.1; KSA.2.6.
pañcapañcāśate svāhā # KSA.2.6.
pañcabhyaḥ śatebhyaḥ svāhā # TS.7.2.19.1; KSA.2.9.
pañcabhyaḥ svāhā # TS.7.2.11.1; 12.1; 14.1; 16.1; KSA.2.1,2,4,6.
pañcarcebhyaḥ svāhā # AVś.19.23.2.
pañcaviṃśatyai svāhā # KSA.2.6.
pañca vrātā apasyavaḥ # RV.9.14.2b.
pañcaṣaṣṭyai svāhā # KSA.2.6.
pañcāśate svāhā # TS.7.2.17.1; 19.1; KSA.2.1,3,6,7,9.
pañcāśītyai svāhā # KSA.2.6.
pañcāsmai dhenavaḥ kāmadughā bhavanti # AVś.9.5.25b.
patayadbhyas svāhā # KS.15.3.
patim agna ā vaha rātahavyaḥ # AVP.2.66.1d.
patiripo na janayo durevāḥ # RV.4.5.5b.
patir divaḥ patir divaḥ # JB.3.233.
patir divaḥ śatadhāro vicakṣaṇaḥ # RV.9.86.11b; SV.2.382b; JB.3.135.
patir divaḥ sanajā apratītaḥ # RV.10.111.3d.
patī dyumad viśvavidā ubhā divaḥ # TB.2.8.9.1a.
patnīva pūrvahūtiṃ vāvṛdhadhyai # RV.1.122.2a.
patnīsaṃyājān upa te huve savāham (KSA. 'sā aham) # TS.7.3.11.3; KSA.3.1.
pathā no yaśa ā vaha # SMB.2.6.2d.
pade-pade pāśinaḥ santi setavaḥ (AVś.AVP. setave) # RV.9.73.4d; AVś.5.6.3d; AVP.6.11.4d; KS.38.14d; Apś.16.18.7d.
padbhyaḥ svāhā # TS.7.3.16.2; KSA.3.6.
padmaprabhe padmasundari dharmarataye svāhā # MahānU.4.10.
padvate svāhā # TS.7.5.12.1. See pādavate.
paprathan rocanā divaḥ # RV.8.94.9b.
payase hotrāṇāṃ svāhā # TS.3.2.8.1.
payaso rūpaṃ yad yavāḥ # VS.19.23a.
payasvatīḥ kṛṇuthāpa (TS. kṛṇutā-) oṣadhīḥ śivāḥ (TS. omits śivāḥ) # AVś.6.22.2a; TS.3.1.11.8b.
payo ghṛtavad vidatheṣv ābhuvaḥ # RV.1.64.6b; TS.3.1.11.7b.
payo duhanty āyavaḥ # RV.9.62.20b.
param atra janmāgne tapaso nirmito 'si svāhā # SMB.1.1.2.
paramāṃ te parāvataṃ manaḥ siṣaktu yātudhāna svāhā # AVP.2.82.5.
parameṣṭhine svāhā # śB.12.6.1.3; Tā.10.67.2; MahānU.19.2.
parameṣṭhī tvā sādayatu divas (MS.KS. divaḥ) pṛṣṭhe jyotiṣmatīm (KS. adds vyacasvatīṃ prathasvatīṃ bhāsvatīṃ raśmivatīm) # VS.15.58; MS.2.7.16: 99.12; KS.40.5; śB.8.7.1.21. P: parameṣṭhī tvā Kś.17.12.24. See next.
parameṣṭhī tvā sādayatu divas (TSṃS. divaḥ) pṛṣṭhe vyacasvatīṃ prathasvatīm (TS. adds vibhūmatīṃ prabhūmatīṃ paribhūmatīm; MS. adds bhāsvatīṃ raśmīvatīm) # VS.15.64; TS.4.4.3.3; MS.2.8.14: 118.4; śB.8.7.3.14,18. Ps: parameṣṭhī tvā sādayatu divaḥ pṛṣṭhe Apś.17.3.8; parameṣṭhī tvā sādayatu Mś.6.2.2.8; 6.2.3.13. See prec.
parameṣṭhy adhipatir mṛtyur gandharvaḥ # TS.3.4.7.2.
parākāttāc cid adrivaḥ # RV.8.92.27a.
parācīṃ nirṛtiṃ nir vāhayāmi # ApMB.2.15.1b.
parā punīhi ya imāṃ pṛtanyavaḥ # AVś.11.1.11c. P: parā punīhi Kauś.61.25.
parārdhāya svāhā # TS.7.2.20.1; KSA.2.10; TB.3.8.16.4.
parāvalgate svāhā # TS.7.1.13.1; KSA.1.4.
parā vyakto aruṣo divaḥ kaviḥ # RV.9.71.7a.
parā hi me vimanyavaḥ # RV.1.25.4a.
pari trayaḥ pṛdākavaḥ # AVś.20.129.8,9; śś.12.18.8.
paridhaye janaprathanāya svāhā # TS.3.2.8.1.
pari paro abhavaḥ sāsy ukthyaḥ # RV.2.13.10d.
paripāṇam asi paripāṇaṃ me dāḥ svāhā # AVś.2.17.7.
paripūrṇāya svāhā # Kauś.122.2.
pari priyā divaḥ kaviḥ # RV.9.9.1a; SV.1.476a; 2.285a; JB.3.76; PB.12.11.1; Svidh.2.6.6.
paripruṣṇate svāhā # TS.7.5.11.2; KSA.5.2.
pariplavebhyaḥ svāhā # VS.22.29; TS.1.8.13.3; MS.3.12.10: 163.12; KS.15.3.
pari mā divaḥ pari mā pṛthivyāḥ # AVś.19.35.4a; AVP.11.4.4a.
pari yanti svasetavaḥ # RV.8.39.10e.
pari yo raśminā divaḥ # RV.8.25.18a; KS.11.13a; Apś.16.11.12a.
paririktāya svāhā # KSA.3.10. See prariktāya.
pari lokān pari diśaḥ pari svaḥ (TAṃahānU. suvaḥ) # VS.32.12b; TA.10.1.4b; MahānU.2.6b.
parivañcate svāhā # TS.7.4.22.1; KSA.5.1.
parivarṣate svāhā # TS.7.5.11.1; KSA.5.2.
parivahantībhyaḥ svāhā # TS.7.4.14.1.
parivāhiṇīḥ (Apśṃś. -hiṇī) stha # MS.2.6.7: 68.2; KS.15.6; Apś.18.13.9; Mś.9.1.2.36. See āpaḥ parivāhiṇī.
pari vṛṅkta sudānavaḥ # RV.1.172.3b.
pariśiṣṭāya svāhā # TS.7.3.20.1; KSA.3.10.
pariṣkṛtāsa indavaḥ # RV.9.46.2a.
parisaṃtānebhyaḥ svāhā # TS.7.4.21.1; KSA.4.10.
pari suvānāsa (SV. svānāsa) indavaḥ # RV.9.10.4a; SV.1.485a; 2.472a.
parīṃ ghṛṇā carati titviṣe śavaḥ # RV.1.52.6a.
parītya sarvāḥ pradiśo diśaś ca # VS.32.11b; TA.10.1.4b; MahānU.2.7b. See vidhāya sarvāḥ.
parītyai svāhā # TB.3.1.5.8.
paruṣān amūn paruṣāhvaḥ kṛṇotu # AVś.8.8.4a.
paruṣāso vanargavaḥ # ArS.4.9d. See puru-.
pareta kastupakaṃ vaḥ punar dadāmi # AVP.10.1.4a.
parainān (AVś. -ṇān) devaḥ savitā dadātu # RV.10.87.18c; AVś.8.3.16c.
paro divā (MS. divaḥ) para enā pṛthivyā (MS. -yāḥ) # RV.10.82.5a; 125.8c; AVś.4.30.8c; VS.17.29a; TS.4.6.2.2a; MS.2.10.3a: 134.12; KS.18.1a.
parṇebhyaḥ svāhā # TS.7.3.20.1; KSA.3.10.
paryāyikebhyaḥ svāhā # AVś.19.22.7.
parvatād divo yoneḥ # AVś.5.25.1a; AVP.3.39.5a; 12.3.2a. P: parvatād divaḥ Kauś.35.5.
parvabhyaḥ svāhā # TS.7.4.21.1; KSA.3.9; 4.10.
palāyitāya svāhā # TS.7.1.13.1; 19.1; KSA.1.4,10.
palāyiṣyamāṇāya (KSA. palāyiṣyate) svāhā # TS.7.1.19.1; KSA.1.10.
palvalyābhyaḥ svāhā # TS.7.4.13.1; KSA.4.2.
pavamānam avasyavaḥ # RV.9.13.2a; SV.2.538a.
pavamāna mahi śravaḥ # RV.9.4.1b; 9.9a; 100.8a; SV.2.397b; JB.2.10.
pavamānābhṛtaṃ divaḥ # RV.9.66.30b.
pavamānāya śatruhaṇe svāhā # AVP.7.20.10a.
pavamānāsa āśavaḥ # RV.9.63.26a; SV.2.1051a.
pavamānāsa indavaḥ # RV.9.24.1b; 67.7a; 101.8d; SV.2.169d,311b; JB.3.86b. Cf. prec. but three.
paśupataye devāya svāhā # HG.2.8.6; ApMB.2.18.17 (ApG.7.20.4). See next two.
paśupataye śivāya śaṃkarāya pṛṣātakāya svāhā # AG.2.2.2. See prec. and next.
paśupataye svāhā # ṣB.5.11; AdB.11; śG.4.16.2. See prec. two.
paśupateḥ paśavaḥ # KS.30.8a; Apś.7.15.5a.
paśupater devasya patnyai svāhā # HG.2.8.7; ApMB.2.18.25 (ApG.7.20.4). Cf. prec.
paśubhyaḥ svāhā # TB.3.1.4.4,9; 5.12.
paśūṃś ca mahyam āvaha # TA.10.1.5c; MahānU.2.9c; HG.1.18.5c; ApMB.1.9.9c.
paścāc cit santam adrivaḥ # RV.8.80.4b.
paścā mṛdho apa bhavantu viśvāḥ # RV.10.67.11c; AVś.20.91.11c.
paśyate svāhā # TS.7.5.12.1; KSA.5.3.
indra pratibhṛtasya madhvaḥ # RV.4.20.4c. Cf. pātaṃ narā.
pākatrā sthana devāḥ # RV.8.18.15a.
pākalāya svāhā # TS.7.3.18.1. See pālavāya.
pājasyāya svāhā # TS.7.3.16.1; KSA.3.6.
pājasvanto na vīrāḥ panasyavaḥ # RV.10.77.3c.
pātaṃ narā pratibhṛtasya madhvaḥ # RV.7.91.6d. Cf. pā indra.
pāti devānām upamādam ṛṣvaḥ # RV.3.5.5d; ArS.3.13d.
pātv agniḥ śivā ye asya pāyavaḥ # AVś.6.3.2d.
pādavate svāhā # KSA.5.3. See padvate.
pāpmanā kṛtaṃ pāpmā karoti pāpmana evedaṃ sarvaṃ yo mā kārayati tasmai svāhā # BDh.3.4.2.
pāyave svāhā # VS.39.10.
pāra ikṣavo 'vāryebhyaḥ (KSA. 'vārīyebhyaḥ) pakṣmabhyaḥ svāhā # TS.7.3.16.1; KSA.3.6. See pāryāṇi.
pārthivasya rase devāḥ # AVś.2.29.1a. P: pārthivasya Kauś.27.9; 54.18.
pārthivā divyāḥ paśavaḥ # AVś.11.5.21a; 6.8a.
pāryāṇi pakṣmāṇy avāryā ikṣavaḥ # VS.25.1; MS.3.15.1: 178.1. See pāra ikṣavo.
pārśvābhyāṃ svāhā # TS.7.3.16.1; KSA.3.6.
pālavāya svāhā # KSA.3.8. See pākalāya.
pāvakayā juhvā vahnir āsā # RV.6.11.2c.
pāśapāṇaye svāhā # ṣB.5.5; AdB.5.
pāhi kṣema uta yoge varaṃ naḥ # RV.7.54.3c; PG.3.4.7c; MG.2.11.19c. See āvaḥ kṣema.
pāhi gīrbhiś catasṛbhir vaso svāhā # TA.10.5.1d. See next.
pāhi no agna enase (śG. edhase) svāhā # TA.10.5.1; MahānU.7.4; śG.5.1.8.
pāhi no viśvavedase svāhā # TA.10.5.1; MahānU.7.4; śG.5.1.8.
pāhi mā didyoḥ (TSṭB. mādya divaḥ) # VS.2.20; TS.1.1.13.3; śB.1.9.2.20; TB.3.3.9.9.
piṅgalāya svāhā # śG.4.16.2.
pitara iṣavaḥ # AVś.3.27.2. See vasava iṣavaḥ.
pitaraṃ ca prayan svaḥ (TS. suvaḥ) # RV.10.189.1c; AVś.6.31.1c; 20.48.4c; SV.2.726c; ArS.5.4c; VS.3.6c; TS.1.5.3.1c; MS.1.6.1c: 85.10; KS.7.13c; śB.2.1.4.29c.
pitaro namo vaḥ # VS.2.32; TS.3.2.5.6; TB.1.3.10.8; śś.4.5.1; SMB.2.3.11; GG.4.3.21.
pitaro vā devahūtā nṛcakṣasaḥ # AVP.3.10.3d.
pitā putraḥ pautro vaṣaṭ svāhā namaḥ # TS.7.3.12.1; KSA.3.2.
pitṛkṛtasyainaso 'vayajanam asi (TāṃahānU.Aś.BDh. asi svāhā) # VS.8.13; TS.3.2.5.7; PB.1.6.10; Tā.10.59; MahānU.18.1; Aś.6.12.3; śś.8.9.1; Apś.13.17.9; Mś.2.5.4.8; BDh.4.3.6. P: pitṛkṛtasya Vait.23.12.
pitṛbhya svāhā # see pitṛbhyaḥ etc.
pitṛbhyaḥ (ApMB. -bhya) svāhā # TB.3.1.4.8; ApMB.2.20.33.
pitṛbhyo gharmapebhyaḥ svāhā # MS.4.9.9: 129.12; TA.4.10.3; 5.8.8. Cf. devebhyas tvā gharmapebhya.
pitṛbhyo nārāśaṃsebhyaḥ svāhā # śB.12.6.1.33.
pitṝṇāṃ prāṇas te te prāṇaṃ dadatu yeṣāṃ prāṇas tebhyo vas svāhā # KS.11.7. See next.
pitṝn agniṣvāttān āvaha # śB.2.6.1.22.
pitṝn pitāmahān prapitāmahān āvāhayiṣyāmi # Mś.11.9.1.5.
pitṝn barhiṣada āvaha # śB.2.6.1.22.
pitṝn somavata āvaha # śB.2.6.1.22.
piteva yas taviṣīṃ vāvṛdhe śavaḥ # RV.10.23.5d; AVś.20.73.6d.
piteva soma sūnave suśevaḥ # RV.8.48.4b; GB.2.3.6b; Vait.19.18b; Mś.2.4.1.45b.
pitevaidhi sūnava ā (MS. sūnave yaḥ) suśevaḥ # VS.14.3c; TS.4.3.4.1d; MS.2.8.1c: 106.13; KS.17.1c; śB.8.2.1.6; TB.3.7.7.9d; Apś.10.3.8d.
pitre svāhā # ApMB.2.19.9,11 (ApG.8.21.3,4).
pinvanty apo marutaḥ sudānavaḥ # RV.1.64.6a; TS.3.1.11.7a; KB.15.3. P: pinvanty apaḥ AB.3.18.7; 4.29.10; 31.8; 5.1.15; 4.12; 6.9; 12.7; 16.12; 18.10; 20.10; ā.1.2.1.9a; Aś.5.14.17; śś.7.19.14; 10.13.10. Designated as pinvanty-apīyā (sc. ṛk) KB.27.2.
pinvamānāyai svāhā # TB.3.1.4.4.
piprīhi madhvaḥ suṣutasya cāroḥ # RV.5.33.7d.
pibata vājā ṛbhavo dade vaḥ # RV.4.34.4c.
pibā yathā pratibhṛtasya madhvaḥ # RV.10.96.12c; AVś.20.32.2c.
pibā somasya vajrivaḥ # RV.8.37.1e,2d--6d.
pibendra svāhā prahutaṃ vaṣaṭkṛtam # RV.2.36.1c.
piśaṅgāya svāhā # TS.7.3.18.1; KSA.3.8.
piśaṅgā vaiśvadevāḥ # MS.3.13.12: 171.1. See bahurūpā vai-.
piśācakṣayaṇam asi piśācacātanaṃ me dāḥ svāhā # AVś.2.18.4. See prec.
piśācajambhanam asi svāhā # AVP.2.46.1.
pīyanti te surāśvaḥ # RV.8.21.14b; AVś.20.114.2b; SV.2.740b.
pīluṃ tvāhuḥ pīvaṃ tvāhuḥ # AVP.7.19.9a.
puṃsa id bhadro vahatuḥ pariṣkṛtaḥ # RV.10.32.3d.
putrān vindāvahai bahūn # AG.1.7.19c; śG.1.13.4d; PG.1.6.3d.
putrīyantaḥ (AVś. putriyanti) sudānavaḥ # RV.7.96.4b; AVś.14.2.72b; SV.2.810b.
putrebhyaḥ pitaras tasya vasvaḥ # RV.10.15.7c; AVś.18.3.43c; VS.19.63c.
putro yat pūrvaḥ pitror janiṣṭa # RV.10.31.10c.
punantu mā dhṛṣṇiyā devahūtāḥ # AVP.10.9.6b.
punantu vasavaḥ # TA.10.1.14,15, note (p. 785); MahānU.5.12.
punantu viśvā bhūtāni (MS. bhūtā mā; TB. viśva āyavaḥ) # AVś.6.19.1c; VS.19.39c; MS.3.11.10c: 155.14; KS.38.2c; TB.1.4.8.1c.
punar āgāḥ punarnava (AVś.8.1.20b, punarṇavaḥ; AVś.20.96.10b, punarṇava) # RV.10.161.5b; AVś.8.1.20b; 20.96.10b.
punar ā vahatād iti # RV.10.24.5d.
punarvasubhyāṃ svāhā # TB.3.1.4.5.
punar vo yantu yātavaḥ # AVś.2.24.1--8; AVP.2.42.1b--5b; 2.91.1--5.
punas tān yajñiyā devāḥ # RV.10.85.31c; AVś.14.2.10c; AVP.7.3.6c; ApMB.1.6.9c.
punas tvādityā rudrā vasavaḥ # AVś.12.2.6a. P: punas tvā Vait.28.22. See next.
punas tvādityā rudrā vasavaḥ samindhatām # VS.12.44a; TS.4.2.3.4a; 5.2.2.5; MS.1.7.1a: 108.9; KS.8.14a; 38.12a; śB.6.6.4.12; Apś.9.10.9; 16.12.13; Mś.1.6.5.8. P: punas tvā Kś.16.7.2. See prec.
punas tvā dur viśve devāḥ # AVś.6.111.4c. Cf. punas tvā viśve.
punas tvā devāḥ pra ṇayantu sarve # AVś.19.46.4c. See puras tvā etc.
punas tvā viśve devāḥ # KS.8.14c. Cf. punas tvā dur viśve.
punaḥ svāhā # PG.1.9.5.
purastād yukto vaha jātavedaḥ # AVś.5.29.1a. P: purastād yuktaḥ Kauś.3.16; 8.25. See yukto vaha.
purastād vā sadānvāḥ # AVP.1.36.3b.
puras tvā devāḥ pra ṇayantu sarve # AVP.4.23.4c. See punas tvā etc.
purā yathā vyathiḥ śravaḥ # AVś.6.33.2c. See next.
purudrapsā añjimantaḥ sudānavaḥ # RV.5.57.5a.
puruścandrasya tvam indra vasvaḥ # RV.6.36.4b.
puruṣaṃ pārayiṣṇavaḥ # AVP.11.2.10d.
puruṣāso vanargavaḥ # JB.2.403d. See paru-.
purūtamāsaḥ puruhūta vajrivaḥ # RV.8.66.11c.
purū rajāṃsi payasā mayobhuvaḥ # RV.1.166.3d.
purūravā asi # VS.5.2; MS.1.2.7: 16.7; 3.9.5: 121.6; KS.3.4; 26.7; śB.3.4.1.22; Mś.1.7.1.41. P: purūravāḥ TS.1.3.7.1; Kś.5.1.31; Apś.7.12.13.
purovāta (KS. -to) jinva rāvaṭ (KS. -vat) svāhā # MS.2.4.7: 44.1; KS.11.9. P: purovāta Mś.5.2.6.4. See purovāto varṣañ.
purovāto varṣañ jinvar āvṛt svāhā # TS.2.4.7.1. P: purovāto varṣan Apś.19.26.1. See purovāta.
puro viśvāḥ saubhagā saṃjigīvān # RV.3.15.4b.
purohitena vo rāṣṭraṃ prathayantu devāḥ # AVP.10.4.6d.
puṣṭipataye (Aś. -pate) puṣṭiś cakṣuṣe cakṣuḥ prāṇāya prāṇam ātmana ātmānaṃ (Aś. prāṇaṃ tmane tmānaṃ) vāce vācam asmai punar dhehi (Aś. dehi or dhehi) svāhā # Aś.6.9.1; Apś.14.21.7. See puṣṭapate.
puṣpakarṇāya svāhā # TS.7.3.17.1; KSA.3.7.
puṣpebhyaḥ svāhā # VS.22.28; TS.7.3.19.1; 20.1; MS.3.12.7: 163.2; KSA.3.9,10.
pūtāya svāhā # VS.39.2; śB.14.3.2.15.
pūrṇa āhāvo madirasya madhvaḥ # RV.10.112.6c.
pūrṇaṃ rathaṃ vahethe madhva ācitam # RV.1.182.2c.
pūrṇamāsāya surādhase svāhā # Mś.1.3.2.21. See prāṇāya surādhase.
pūrṇaṃ me mā vigāt svāhā # PG.2.16.3. See next.
pūrvasya yat te adrivaḥ # ā.4.8a; Mahānāmnyaḥ 8a.
pūrvām anu prayatim ā dade vaḥ # RV.1.126.5a.
pūṣan viṣṇav evayāvaḥ # RV.1.90.5b.
pūṣā jñātimān sa māmuṣyai pitrā mātrā bhrātṛbhir jñātimantaṃ karotu svāhā # śG.1.9.9. Cf. next.
pūṣā parastād apathaṃ vaḥ kṛṇotu # AVś.6.73.3b.
pūṣā bhagaṃ bhagapatir bhagam asmin yajñe mayi dadhātu svāhā # śB.11.4.3.15; Kś.5.13.1. See pūṣā viśāṃ.
pūṣā viśāṃ viṭpatir viśam asmin yajamanāya dadātu svāhā # TB.2.5.7.4. See pūṣā bhagaṃ bhaga-.
pūṣā svāhākāraiḥ (TA. svagākāreṇa; KS.Apś. svagākāraiḥ) # MS.1.9.2: 132.3; KS.9.10; TA.3.8.2; Apś.14.17.1.
pūṣemā āśā anu veda sarvāḥ # RV.10.17.5a; AVś.7.9.2a; MS.4.14.16a: 243.11; TB.2.4.1.5a; TA.6.1.1a; Aś.3.7.8. P: pūṣemā āśāḥ TB.2.8.5.3; śś.6.10.4.
pūṣṇa āghṛṇaye svāhā # KA.3.173; Mś.4.4.42. See pūṣṇe 'ṅghṛṇaye.
pūṣṇe 'ṅghṛṇaye svāhā # TA.4.16.1. See pūṣṇa āghṛṇaye.
pūṣṇe jñātivide (Kauś. jāti-, read jñāti-) svāhā # AVP.1.35.3; Kauś.78.10.
pūṣṇe naraṃdhiṣāya svāhā # VS.22.20; TS.7.3.15.1; MS.3.12.5: 162.4; KSA.3.5; śB.13.1.8.6; TB.3.8.11.2; TA.4.16.1.
pūṣṇe naruṇāya svāhā # TA.4.16.1.
pūṣṇe prapathyāya svāhā # VS.22.20; TS.7.3.15.1; MS.3.12.5: 162.3; KSA.3.5; śB.13.1.8.6; TB.3.8.11.2; TA.4.16.1.
pūṣṇe śarase (MS. -si) svāhā # MS.4.9.9: 129.11; TA.4.10.3; 16.1; 5.8.7; Apś.15.11.6. P: pūṣṇe Mś.4.3.32; --4.4.10.
pūṣṇe ṣaḍakṣarāya chandase svāhā # MS.1.11.10: 173.4.
pūṣṇe sāketāya svāhā # TA.4.16.1.
pūṣṇe svāhā # VS.10.5; 22.20; TS.7.1.16.1; 3.15.1; MS.2.6.11: 70.8; 3.12.5: 162.3; KS.15.7; KSA.1.5,7; 3.5; śB.5.3.5.8; 12.6.1.8; 13.1.8.6; TB.3.1.5.12; 8.6.4; 11.2; TA.4.16.1; Apś.15.17.4.
pṛkṣaṃ yātha pṛṣatībhiḥ samanyavaḥ # RV.2.34.3d.
pṛkṣāya ca dāsaveśāya cāvahaḥ # RV.2.13.8b.
pṛṇate svāhā # TB.3.1.4.11.
pṛṇantaṃ ca papuriṃ ca śravasyavaḥ # RV.1.125.4c; TS.1.8.22.4c; MS.4.11.2c: 165.6; KS.11.12c.
pṛtsutūrṣu śravassu (AVś. śravaḥsu) ca # RV.3.37.7b; AVś.20.19.7b.
pṛthak prāyan prathamā devahūtayaḥ # RV.10.44.6a; AVś.20.94.6a; N.5.25a.
pṛthaksahasrābhyāṃ svāhā # AVś.19.22.19.
pṛthivīṃ te śarīraṃ siṣaktu yātudhāna svāhā # AVP.2.83.3.
pṛthivīṃ bhasmanāpṛṇa (MS.KS. bhasma) svāhā # VS.6.21; MS.1.2.14: 24.7; 3.9.4: 120.3; KS.3.3; 26.6; śB.3.7.1.32; Apś.7.27.4.
pṛthivī vardhati śravaḥ # RV.8.15.8b; AVś.20.106.2b; SV.2.996b.
pṛthivī vṛtā sāgninā vṛtā tayā vṛtayā vartryā yasmād bhayād bibhemi tad vāraye svāhā # AG.3.11.1.
pṛthivy antarikṣaṃ dyaur vaṣaṭ svāhā namaḥ # TS.7.3.12.1; KSA.3.2.
pṛthivyāṃ ye ca mānavāḥ # AVś.11.10.2d.
pṛthivyāṃ vāmadevye śrayasva svāhā # TB.3.7.10.1; Apś.14.31.4. See vāmadevye śrayasva.
pṛthivyām (Kś. -vyā) amṛtaṃ juhomi svāhā (Aś. omits svāhā) # Aś.2.4.14; Kś.4.14.28; Apś.6.12.4.
pṛthivyās tvā mūrdhann ā jigharmi devayajana iḍāyāḥ (MS. jigharmi yajñiyā iḍāyās) pade ghṛtavati svāhā # TS.1.2.5.1; 6.1.8.2; MS.1.2.4: 13.9; 3.7.6: 83.8; KS.2.5; 24.4. P: pṛthivyās tvā mūrdhann ā jigharmi Apś.10.23.2; Mś.2.1.3.40. See adityās tvā etc.
pṛthivyai te śarīraṃ spṛṇomi svāhā # śB.11.8.4.6; Kś.25.6.11. Cf. pṛthivyai śarīram.
pṛthivyai śrotrāya vanaspatibhyo 'gnaye 'dhipataye svāhā # AVś.6.10.1. P: pṛthivyai śrotrāya GB.1.1.14; Kauś.9.3,5; 12.3.
pṛthivyai svāhā # AVś.5.9.2,6; AVP.6.13.12,13; VS.22.27,29; 39.1; TS.1.8.3.13; 7.1.15.1; 17.1; 5.11.1; MS.3.12.7: 162.12; 3.12.10: 163.10; KS.15.3; 37.15,16; KSA.1.6,8; 5.2; śB.14.3.2.4; 9.3.6; TB.3.8.17.1,2; 18.4; Tā.10.67.2; BṛhU.6.3.6; MahānU.19.2; śś.17.12.2; Apś.18.15.9; 20.11.4,5; 12.5; Kauś.98.2.
pṛthupragāmā suśevaḥ # RV.1.27.2b; SV.2.985b.
pṛśnaye svāhā # TS.7.3.18.1; KSA.3.8.
pṛśnisakthāya (KSA. -sakthaye) svāhā # TS.7.3.18.1; KSA.3.8.
pṛśnyāḥ (VārG. pṛśneḥ) payo 'si (Mś. 'sy agreguvaḥ) # KS.1.10; Mś.1.2.3.25; VārG.1.13.
pṛṣato vaiśvadevaḥ # TS.5.5.17.1; KSA.7.7.
pṛṣātakāya svāhā # AG.2.2.3.
pṛṣṭiṃ divaḥ pari srava # SV.2.249c. See vṛṣṭiṃ etc.
pṛṣṭibhyaḥ svāhā # see next but two.
pṛṣṭībhyaḥ (KSA. pṛṣṭibhyaḥ) svāhā # TS.7.3.16.1; KSA.3.6.
pṛṣṭhaṃ yajñena kalpatām (MS. kalpate; VS.22.33, kalpatāṃ svāhā) # VS.9.21; 18.29; 22.33; MS.1.11.3: 163.16; KS.14.1; 18.12; śB.5.2.1.4.
pṛṣvābhyaḥ svāhā # TS.7.4.13.1. See pruṣvābhyaḥ.
peravaḥ stha # Mś.4.3.11. See preravaḥ, and cf. Apś.15.9.8.
paidvo 'si pṛtanāyuḥ svāhā # AVP.3.16.1.
popriṃ vayam amṛtaṃ jātovāhoyividosam (JB.1.176, -taṃ jāto vā , hiṃ māyi dāyivam) # JB.1.169,176. Fragment: poprim JB.1.169,176; dāsam, dāyivam JB.1.176. Variations of pra-pra etc.
poṣāya # VS.2.23. See poṣāya vaḥ.
paurṇamāsyai svāhā # TB.3.1.4.15.
pra kāravo mananā vacyamānāḥ # RV.3.6.1a; MS.4.14.3a: 218.11; KB.12.7; TB.2.8.2.5a; Aś.3.7.5. P: pra kāravaḥ śś.6.10.1.
pra grīvāḥ pra śiro hanat # AVś.19.49.9d; AVP.14.8.9d.
pracalākāyai svāhā # TS.7.5.11.1; KSA.5.2.
prajanad indram indriyāya svāhā # TB.2.2.3.5. Error for jajanad etc., q.v.
prajananāya svāhā # TS.7.1.19.3; 3.16.2; 5.12.2; KSA.1.10; 3.6; 5.3.
prajayāsmān ihāvaha # TA.6.1.2e.
prajāḥ pra janayāvahai # JUB.1.54.6d. See prajām ā, and prajāṃ pra.
prajāṃ sṛjāvahā ubhau # VārG.14.13a.
prajātyai svāhā # śB.14.9.3.4; TB.3.1.4.5; BṛhU.6.3.4.
prajānantaḥ prati gṛhṇantu (TS.KS.Apś. gṛhṇanti) pūrve (AVP. -antu devāḥ) # AVś.2.34.5a; AVP.3.32.7a; TS.3.1.4.1a; KS.30.8a,9; Apś.7.12.10; 15.4; Mś.1.8.3.3a. P: prajānantaḥ Kauś.44.15; 81.33.
prajānan vidvān pathyā anu svāḥ # RV.3.35.8d.
prajāpataye kāṇḍarṣaye svāhā # HG.2.18.3.
prajāpataye manave svāhā # VS.11.66; TS.3.2.8.1; 4.1.9.1; MS.2.7.7: 82.9; KS.16.7; śB.6.6.1.19; HG.1.2.13.
prajāpataye svāhā # VS.18.28; 22.32; TS.3.4.2.1; 7.3.15.1; KS.13.11,12; 35.16; KSA.3.5; PB.9.9.9; śB.12.6.1.4; 14.9.3.8; TB.3.1.4.2; 5.3; 8.11.1; 12.2.2--8; 4.2--6; Tā.10.67.2; BṛhU.6.3.8; MahānU.19.2; śś.13.12.8; Lś.1.7.8; Kś.25.11.29; 12.10; Mś.1.3.1.5; 1.6.1.40 (cf. Apś.2.12.7); --3.6.14; 7.1.3.31; śG.2.14.4; Kauś.72.27,28; PG.1.9.3,4; 11.3; 12.3; HG.1.7.18; 23.8; JG.1.3,23; BDh.3.9.4; Svidh.3.3.5. P: prajāpataye MG.1.10.11; 2.3.1,2; VārG.14.12; GDh.26.16; Svidh.1.2.5. Cf. svāhā prajāpataye.
prajāpatiḥ parameṣṭhī mano gandharvaḥ # MS.2.12.2: 145.8. P: prajāpatiḥ parameṣṭhī Mś.6.2.5.32. See prajāpatir viśvakarmā mano.
prajāpatim āvaha # TB.3.5.3.2.
prajāpatir manasi sārasvato vāci visṛṣṭāyām (Mś. adds svāhā) # KS.34.14; Mś.3.6.2. See prajāpatir vāci.
prajāpatir mayi parameṣṭhī dadhātu (AG. dadhātu svāhā; PG. dadhātu naḥ svāhā) # AG.2.4.14d; PG.3.3.6d; MG.2.8.6d.
prajāpatir me daivaḥ sadasyas tvaṃ mānuṣaḥ # śś.5.1.8.
prajāpatir viśvakarmā mano gandharvaḥ # VS.18.43; TS.3.4.7.1; KS.18.14; śB.9.4.1.12. See prajāpatiḥ parameṣṭhī mano.
prajāpatis tvā sādayatu divaḥ pṛṣṭhe jyotiṣmatīm # TS.4.4.6.1; KS.17.10; 39.1; Apś.17.4.4.
prajāpateḥ parameṣṭhinaḥ prāṇas sa te prāṇaṃ dadātu yayoḥ prāṇas tābhyāṃ vāṃ svāhā # KS.11.7. See next.
prajāpater viśvabhṛti tanvaṃ (Mś. tanvāṃ) hutam asi svāhā (Aś. omits svāhā) # Aś.3.11.11; Apś.9.6.3; Mś.3.2.5.
prajāpatau tvā manasi juhomi (Mś. adds svāhā) # TS.3.1.2.2; Apś.11.1.6; Mś.2.2.1.5.
prajābhya ābhya oṣadhībhyaḥ svāhā # AVP.3.31.1e--5e,6d--8d. Cf. next.
prajābhyaḥ svāhā # TS.7.1.19.3; 3.16.2; 5.12.2; KSA.1.10; 3.6; 5.3; TB.3.1.4.2. Cf. prajāyai svāhā.
prajām ā janayāvahai # AVś.14.2.71e. See under prajāḥ pra.
prajāṃ paśyantī sumanasyamānām (JG. -mānā svāhā) # HG.1.19.7e; JG.1.20e. See paśyantī prajāṃ.
prajāṃ pra janayāvahai # AG.1.7.6b; 1.13.4c; PG.1.6.3c. See under prajāḥ pra.
prajāyai manum asuvanta devāḥ # AVP.14.2.4c.
prajāyai svāhā # TB.3.1.4.12; 5.3. Cf. prajābhyaḥ svāhā.
prajāvatā vacasā vahnir āsā # RV.1.76.4a.
prajāvanto manavaḥ pūrva īṣire # AVś.19.26.2b; AVP.1.82.2b.
prajā vṛtās tāḥ prāṇena vṛtās tābhir vṛtābhir vartrībhir yasmād bhayād bibhemi tad vāraye svāhā # AG.3.11.1.
prajñāṃ te mayi juhomy asau svāhā # KBU.2.4.
prajñāyai (sc. svāhā) # BDh.3.9.4.
pra ṇo divaḥ padavīr gavyur arcan # RV.3.31.8c.
pra ṇo vocas tam iheha bravaḥ # AVś.7.2.1d; 5.5d.
pra ta āśavaḥ pavamāna dhījavaḥ # RV.9.86.1a.
pra ta āśvinīḥ pavamāna dhījuvaḥ (SV.JB.PB. dhenavaḥ) # RV.9.86.4a; SV.2.236a; JB.3.58; PB.12.7.1. P: pra ta āśvinīḥ pavamāna VHDh.8.57.
pra tan me voco dūḍabha svadhāvaḥ # RV.7.86.4c.
prati ketavaḥ prathamā adṛśran # RV.7.78.1a.
prati gāvaḥ samidhānaṃ budhanta # RV.7.9.4d.
pratigṛbhṇate svāhā # TB.3.1.4.11.
prati tiṣṭhordhvaḥ # AVś.4.12.6c.
prati te jihvā ghṛtam uc caraṇyet (MS.KS. caraṇyat; VS.śB. caraṇyat svāhā) # VS.8.24d; TS.1.4.45.2d; MS.1.3.39d: 45.8; KS.4.13d; śB.4.4.5.12d. See under anu vāṃ jihvā.
prati tvā diva (TB. divaḥ) skambhanir vettu (TB. Poona ed. vetu) # TS.1.1.6.1; TB.3.2.6.2.
prati tvā duhitar divaḥ # RV.7.81.3a.
prati dyutānām aruṣāso aśvāḥ # RV.7.75.6a.
prati priyaṃ yajataṃ januṣām avaḥ # RV.1.151.1d; TB.2.8.7.6d.
pratiravebhyaḥ svāhā # MS.4.9.9: 129.11. See next but one.
pratirūpāya svāhā # TS.7.3.18.1; KSA.3.8.
pratirebhyaḥ svāhā # TA.4.10.3; 5.8.8. See prec. but one.
prati vastor aha (AVś.6.31.3c, ahar) dyubhiḥ # RV.10.189.3c; AVś.6.31.3c; 20.48.6c; SV.2.728c; ArS.5.6c; VS.3.8c; KS.7.13c; śB.2.1.4.29c. See praty asya vaha.
prati śuṣyatu yaśo asya devāḥ # RV.7.104.11c; AVś.8.4.11c.
pratiśrutkāyai cakravākaḥ (TS.KSA. vāhasaḥ) # VS.24.32; TS.5.5.14.1; MS.3.14.13: 175.4; KSA.7.4.
prati ṣṭobhanti sindhavaḥ pavibhyaḥ # RV.1.168.8a.
pratiṣṭhāyai svāhā # śB.14.9.3.4; TB.3.1.5.11; 6.5,6,7; BṛhU.6.3.4.
pratīcī dig varuṇo 'dhipatiḥ pṛdākū rakṣitānnam (AVP. rakṣitā mitra) iṣavaḥ # AVś.3.27.3; AVP.3.24.3. Cf. AVś.12.3.57.
pratīcyāṃ tvā diśy ādityā devāḥ ṣaḍbhiś caiva pañcaviṃśair ahobhir abhiṣiñcantv etena ca tṛcenaitena ca yajuṣaitābhiś ca vyāhṛtibhiḥ svārājyāya # AB.8.19.1. Cf. prec.
pratīcyai diśe svāhā # AVP.6.13.6; VS.22.24; TS.7.1.15.1; MS.3.12.8: 163.5; KSA.1.6.
pratīdṛśyāyai svāhā # TB.3.1.6.1.
pratīpaṃ śāpaṃ nadyo vahanti # RV.10.28.4b.
pra te madāso madirāsa āśavaḥ # RV.9.86.2a.
pra te mahe vidathe śaṃsiṣaṃ harī # RV.10.96.1a; AVś.20.30.1a; AB.4.3.4; KB.25.7; TB.2.4.3.10; 3.7.9.6; Aś.6.2.6; Apś.14.2.13. P: pra te mahe Aś.6.4.10; śś.9.6.6; 18.4. Cf. BṛhD.7.154. Designated as sarvahari śś.11.14.10; as baru śś.11.14.26.
pratnaṃ pīyūṣaṃ pūrvyaṃ (JB.2.142, pūrvaṃ) yad ukthyam # SV.2.844a; JB.2.142; 3.285; PB.16.11.8. See divaḥ pīyūṣaṃ.
pratnā ṛṇvanti kāravaḥ # RV.9.10.6b; SV.2.474b.
pratyañco agne śaravaḥ patantu # AVP.2.30.4a.
praty asya vaha dyubhiḥ # TS.1.5.3.1c. See prati vastor.
pratvakṣaso mahinā dyaur ivoravaḥ # RV.5.57.4d.
pra tvā namobhir indavaḥ # RV.9.16.5a.
prathamebhyaḥ śaṅkhebhyaḥ svāhā # AVś.19.22.8.
pradakṣiṇid abhi gṛṇanti kāravaḥ # RV.2.43.1a.
pradātre svāhā # Aś.8.14.4.
pra dānudo divyo dānupinvaḥ # RV.9.97.23a.
pra duṣvapnyaṃ pra malaṃ vahantu # AVś.10.5.24c.
pra devam achā madhumanta indavaḥ # RV.9.68.1a; SV.1.563a.
pra devāḥ prota sūnṛtā # RV.10.141.2c; TS.1.7.10.2c; MS.1.11.4c: 164.9. See pra devīḥ, and pra pūṣā etc.
pra devīḥ prota sūnṛtā # AVś.3.20.3c. See under pra devāḥ.
pra dhenavaḥ sisrate vṛṣṇa ūdhnaḥ # RV.4.22.6b.
pra nimneneva sindhavaḥ # RV.9.17.1a.
pra nu yāman sudānavaḥ # RV.7.66.5b; SV.2.702b; JB.3.208b.
pra nu vocāma vidur asya devāḥ # RV.3.55.18b.
prapathe divaḥ prapathe pṛthivyāḥ # RV.10.17.6b; AVś.7.9.1b; MS.4.14.16b: 243.13; TB.2.8.5.4b.
pra parvatā anavanta pra gāvaḥ # RV.8.96.5c.
prapunvanta upa spṛśata prapunvadbhya svāhā # ApMB.2.18.38 (ApG.7.20.5). See prayunvanta.
pra pūṣā prota sūnṛtā # AVP.3.34.4c. See under pra devāḥ etc.
pra paurukutsaṃ trasadasyum āvaḥ # RV.7.19.3c; AVś.20.37.3c.
pra preṅkha īṅkhayāvahai śubhe kam # RV.7.88.3d.
praprothāya (TS.KSA. praprothate) svāhā # VS.22.7; TS.7.1.19.1; MS.3.12.3: 160.13; KSA.1.10.
prabuddhāya svāhā # VS.22.7; TS.7.1.19.2; MS.3.12.3: 160.16; KSA.1.10.
pra budhnyā va īrate (TS. budhniyā īrate vo) mahāṃsi # RV.7.56.14a; TS.4.3.13.6a; MS.4.10.5a: 154.14; KS.21.13a; Aś.2.18.4. P: pra budhnyā vaḥ śś.3.15.9.
prabudhyamānāya svāhā # TS.7.1.19.2; KSA.1.10.
pra bhānavaḥ sisrate (SV. sasrate) nākam acha # RV.5.1.1d; AVś.13.2.46d; SV.1.73d; 2.1096d; VS.15.24d; TS.4.4.4.2d; MS.2.13.7d: 155.15.
prabhotsyate svāhā # TS.7.1.19.2; KSA.1.10.
prabhos te (SV.JB. prabhoṣ ṭe) sutaḥ pari yanti (JB. paryanti) ketavaḥ # RV.9.86.5b; SV.2.238b; JB.3.58.
pra bhrātṛtvaṃ sudānavaḥ # RV.8.83.8a.
pra mā yantu brahmacāriṇaḥ svāhā # TA.7.4.2; TU.1.4.2.
pra mitrāso na dadhire svābhuvaḥ # RV.1.151.2b.
pramuktāya svāhā # TS.7.4.22.1; KSA.5.1.
pramukto varuṇasya pāśaḥ # KS.2.7. See under avahato etc.
pra me brūta bhāgadheyaṃ yathā vaḥ # RV.10.52.1c; śB.1.5.1.26c; Apś.24.13.3c.
pra yakṣanta śravasyavaḥ # RV.1.132.5c.
prayachate svāhā # TB.3.1.4.11.
prayajyavo maruto bhrājadṛṣṭayaḥ # RV.5.55.1a; KB.23.8; 25.9; ā.1.5.3.12; 18.23.3. P: prayajyavaḥ Aś.7.7.8; śś.10.8.15.
prayate svāhā # TS.7.1.13.1; KSA.1.4.
pra yat sindhavaḥ prasavaṃ yathāyan (TB. yad āyan) # RV.3.36.6a; TB.2.4.3.11a.
pra yad bharanta vahnayaḥ # RV.8.6.2b; SV.2.659b; AVś.20.138.2b.
pra yad vas triṣṭubham iṣam # RV.8.7.1a; AB.5.17.14; KB.26.10. Ps: pra yad vas triṣṭubham Aś.8.9.7; śś.10.9.17; pra yad vaḥ VHDh.5.425. Cf. BṛhD.6.47.
pra yad vahadhve marutaḥ parākāt # RV.10.77.6a.
pra yad vahethe mahinā rathasya # RV.1.180.9a.
prayājānūyājān sviṣṭakṛtam iḍām āśiṣa ā vṛñje svaḥ (TS. suvaḥ) # TS.7.3.11.2; KSA.3.1.
prayāsāya svāhā # TS.1.4.35.1; KSA.5.6; TB.3.9.11.2; TA.3.20.1. See prāyāsāya.
prayuje tvā svāhā # MG.1.10.11.
prayuje svāhā # MG.1.4.3; VārG.8.4. Cf. ākūtyai prayuje.
prayutā dveṣāṃsi (MS.KS. add svāhā) # MS.1.2.16: 27.1; KS.3.6; Apś.7.20.4; Mś.1.8.4.28. See prec.
prayutāyā svāhā # TS.7.2.20.1; KSA.2.10; TB.3.8.16.2.
prayunvanta upaspṛśata prayunvadbhyaḥ svāhā # HG.2.9.2. See prapunvanta.
pra ye divaḥ pṛthivyā na barhaṇā # RV.10.77.3a.
pra ye mitraṃ prāryamaṇaṃ durevāḥ # RV.10.89.9a.
prariktāya (comm. paririktāya) svāhā # TS.7.3.20.1. See paririktāya.
pra rudreṇa yayinā yanti sindhavaḥ # RV.10.92.5a.
pravatvantaḥ parvatā jīradānavaḥ # RV.5.54.9d.
pra varṣayanti taviṣāḥ sudānavaḥ # AVP.5.7.4c.
pra vāg devī dadātu naḥ svāhā (VSK.KS. omit svāhā) # VS.9.29c; VSK.10.5.6c; TS.1.7.10.2d; MS.1.11.4d: 164.9; KS.14.2c; śB.5.2.2.11c.
pra vāyavaḥ pānty agraṇītim # RV.2.11.14d.
praviṣṭā devāḥ salilāny āsan # AVś.10.8.40b.
pra vīyantāṃ striyo gāvaḥ # AVP.5.15.5a.
pra vo 'tra vasavaḥ sumnam aśyām # RV.3.57.2d.
pra vo dhiyo mandrayuvo vipanyuvaḥ # RV.9.86.17a; SV.2.503a.
pra vo bhriyanta indavaḥ # RV.1.14.4a.
pra vo marutas taviṣā udanyavaḥ # RV.5.54.2a; Aś.2.13.7.
pra vo vājā abhidyavaḥ # RV.3.27.1a; MS.1.6.1a: 84.14; JB.1.344; śB.1.4.1.7,8,9; TB.3.5.2.1a; Aś.1.2.7; 7.8.1; Mś.1.5.1.24; 6.1.3.3 (4). Ps: pra vo vājāḥ TS.2.5.7.2,3 (ter),4; Aś.4.13.7; śś.1.4.7; 12.10.3; pra vaḥ śB.1.4.3.2. Cf. BṛhD.4.103. Cf. ṛtava eva pra-vo-vājāḥ, and māsā devā abhidyavaḥ.
pra śardhāya mārutāya svabhānavaḥ # RV.5.54.1a; KB.22.1; Aś.2.11.14. P: pra śardhāya śś.10.2.9.
pra śukrāso vayojuvaḥ # RV.9.65.26a.
praṣṭayo yuktā anusaṃvahanti # AVś.10.8.8b.
pra sakṣaṇo divyaḥ kaṇvahotā # RV.5.41.4a.
prasavaś copayāmaś ca kāṭaś cārṇavaś ca dharṇasiś ca draviṇaṃ ca bhagaś cāntarikṣaṃ ca sindhuś ca samudraś ca sarasvāṃś ca viśvavyacāś ca te yaṃ dviṣmo yaś ca no dveṣṭi tam eṣāṃ jambhe dadhma svāhā # ApMB.1.10.7 (ApG.3.8.10).
prasavāya svāhā # VS.18.28; 22.32; MS.1.11.3: 163.17; 1.11.8: 169.20; 3.4.2: 46.18; 3.12.12: 164.1; KS.14.1,8; 40.4; śB.9.3.3.8; Mś.7.1.3.6.
prasādhanyai devyai svāhā # ApMB.2.8.7 (ApG.5.12.9,10); HG.1.2.18.
pra sunvata stuvataḥ śaṃsam āvaḥ # RV.1.33.7d.
pra sumedhā gātuvid viśvadevaḥ # RV.9.92.3a.
prastareṣṭhāḥ paridheyāś (VSK. paridhayaś) ca devāḥ # VS.2.18b; VSK.2.4.6b; KS.1.12b; śB.1.8.3.25. See next.
prastareṣṭhā barhiṣadaś ca devāḥ # TS.1.1.13.2b; MS.1.1.13b: 9.3; Kauś.6.9b. See prec.
prasthāvad rathavāhanam # AVś.3.17.3d; VS.12.71e; TS.4.2.5.6e; MS.2.7.12d: 91.18; KS.16.12d; śB.7.2.2.11; VāDh.2.34e.
prasthāvāno māpa sthātā samanyavaḥ # RV.8.20.1b; SV.1.401b.
pra hinvānāsa indavaḥ # RV.9.64.16a.
prāgruvo nabhanvo na vakvāḥ # RV.4.19.7a.
prācī juṣāṇā vetv ājyasya svāhā # TB.3.11.9.8; Apś.19.14.15. See next but one.
prācīṃ juṣāṇā prācy ājyasya vetu svāhā # Aś.5.13.14. See prec. but one.
prācī dig agnir adhipatir asito rakṣitādityā iṣavaḥ # AVś.3.27.1; AVP.3.24.1. Cf. Kauś.14.25; 50.13, and AVś.12.3.55.
prācīnam ūrdhvam adharāg apāg udag devāḥ pāntu yajamānam amṛtam ṛtāt (read amṛtaṃ mṛtāt ?) # KS.39.1.
prācyāṃ tvā diśi vasavo devāḥ ṣaḍbhiś caiva pañcaviṃśair ahobhir abhiṣiñcantv etena ca tṛcenaitena ca yajuṣaitābhiś ca vyāhṛtibhiḥ sāmrājyāya # AB.8.19.1. Cf. prec.
prācyai diśe svāhā # AVP.6.13.4; VS.22.24; TS.7.1.15.1; MS.3.12.7: 162.14; 3.12.8: 163.4; KSA.1.6.
prājāpatyānāṃ tāṃ tvāhaṃ mayi puṣṭikāmo juhomi svāhā # Kauś.106.6.
prājāpatyābhyāṃ svāhā # AVś.19.23.26.
prāṇa āyuṣi vatsyāvaḥ # HG.1.5.13.
prāṇaṃ yacha svāhā # AB.2.21.3; Aś.5.2.1.
prāṇate svāhā # TS.7.5.12.1; KSA.5.3.
prāṇaṃ te mayi juhomy asau svāhā # KBU.2.4.
prāṇaṃ dattāmuṣmai yeṣāṃ vaḥ prāṇaḥ svāhā # MS.2.3.4 (bis): 30.19,20.
prāṇaṃ dehy amuṣmai yasya te prāṇaḥ svāhā # MS.2.3.4 (ter): 30.18,21,22.
prāṇam amṛte (Mś. amṛte prāṇaṃ) juhomi svāhā # Aś.2.4.14; Mś.1.6.1.50.
prāṇaṃ me jinva (śś. jinva svāhā) # KB.12.4; śś.6.8.1.
prāṇasya tvā paraspāyai (MS. paraspāya; KA. paraspāṃ) cakṣuṣas tanuvaḥ (MS. tanvas; KA. tanvaṃ) pāhi # MS.4.9.10: 131.2; TA.4.11.3; KA.3.183. Ps: prāṇasya tvā paraspāyai TA.5.9.2; Apś.15.14.1; prāṇasya tvā Mś.4.4.13.
prāṇāpānābhyāṃ svāhā # GB.1.3.13 (bis); Kauś.72.42.
prāṇāpānābhyāṃ balam āviśantī (SMB. āharantī; PG. ādadhānā; HG. āvahantī; ApMB.JG. ābharantī; MG.VārG. ābhajantī) # śG.2.2.1c; SMB.1.6.27c; PG.2.2.8c; HG.1.4.4c; ApMB.2.2.9c; MG.1.22.10c; JG.1.12c; VārG.5.7c.
prāṇāpānau mṛtyor mā pātam (AVś.AVP. pātaṃ svāhā) # AVś.2.16.1; AVP.2.43.3; TS.3.1.7.1; TB.1.4.6.5; TA.4.1.1; 42.2; Apś.14.19.3. P: prāṇāpānau Vait.4.20; Kauś.54.12.
prāṇāya surādhase pūrṇamāsāya svāhā # TB.3.7.5.13; Apś.2.20.5. See pūrṇamāsāya surādhase.
prāṇāya svāhā # VS.22.23; 23.18; 39.3 (bis); TS.7.1.19.1; 4.21.1; MS.3.12.9: 163.7; 3.12.20: 166.8; KSA.1.10; 4.10; śB.13.2.8.2; 5.1.4; 14.3.2.17 (bis); 9.3.4; TB.3.8.18.3; 9.6.1; TA.4.5.1; 15.1; 10.33.1; 34.1; KA.2.79; Tā.10.69; Kś.20.4.32; 6.11; Apś.15.7.3; 17.4; 20.12.3; 17.10; Mś.9.2.4.11; BṛhU.6.3.4; MahānU.15.9; MU.6.9; BDh.2.7.12.3.
prāṇāyāntarikṣāya vayobhyo vāyave 'dhipataye svāhā # AVś.6.10.2.
prāṇāyāpānāyāyuṣe varcasa ojase tejase svastaye subhūtaye svāhā # AVś.19.45.6; AVP.15.4.6--10.
prāṇine svāhā # TS.7.5.12.1; KSA.5.3.
prāṇena me prāṇo dīkṣatāṃ svāhā # Apś.10.8.7. See prāṇo me prāṇena.
prāṇenānnam aśīya svāhā # PG.1.19.4.
prāṇo me prāṇena dīkṣatām (KB. once, dīkṣatāṃ svāhā) # KB.7.4 (bis); śś.5.4.1. See prāṇena me.
prāṇo vyāno 'pāno vaṣaṭ svāhā namaḥ # TS.7.3.12.1; KSA.3.2.
prātaryāvāṇaṃ madhuvāhanaṃ ratham # RV.10.41.2b.
prātaryāvāṇo devāḥ svasti saṃpārayantu # Apś.6.8.4.
prātar vastor (Aś.śG. prātarvastar) namaḥ svāhā # MS.1.8.7: 125.16; Aś.3.12.4; Apś.9.7.4; Mś.3.3.6 (8); śG.5.4.5. See divā vastos.
prādevīr māyāḥ sahate durevāḥ # RV.5.2.9c; AVś.8.3.24c; TS.1.2.14.7c; KS.2.15c; JB.3.96c.
prāyaṇāya svāhā # VS.22.7; TS.7.1.13.1; MS.3.12.3: 160.17; KSA.1.4; TB.3.8.17.1; Apś.20.6.2; 11.2.
prāyaścittyai svāhā # VS.39.12.
prāyāsāya svāhā # VS.39.11. See prayāsāya.
prāvādya duhitar divaḥ # RV.1.49.2d.
prāsacāya svāhā # TS.7.5.11.1; KSA.5.2.
prāsahād iti riṣṭir iti muktir iti mukṣīyamāṇaḥ sarvaṃ bhayaṃ nudasva svāhā # MG.1.13.15. Cf. next.
prāsāvīd devaḥ savitā jagat pṛthak # RV.1.157.1d; SV.2.1108d. Cf. next.
prāsāvīd devaḥ savitā bhuvanāni viśvā # AVP.14.2.8d. Cf. prec.
prāsmad eno vahantu pra duṣvapnyaṃ vahantu # AVś.16.1.11. Cf. prec.
priyā indrasya dhenavaḥ # RV.1.84.11c; AVś.20.109.2c; SV.2.356c; MS.4.12.4c: 190.3.
pruṣṇate svāhā # VS.22.26; TS.7.5.11.2; KSA.5.2.
pruṣvābhyaḥ svāhā # VS.22.26; KSA.4.2. See pṛṣvābhyaḥ.
pretādhipataye svāhā # ṣB.5.4; AdB.4.
preto muñcāmi (AG.śGṣMBṃG.JG.VārG. muñcātu; PG. muñcatu; ApMB. muñcāti) nāmutaḥ (śGṃG.JGṣMB. māmutaḥ; VārG. māmuta svāhā; PG. mā pateḥ;) # RV.10.85.25a; AVś.14.1.17d,18a; AG.1.7.13d (ter); śG.1.18.3d (ter); SMB.1.2.3d,4d; PG.1.6.2d; ApMB.1.4.5a; 5.7d (ApG.2.5.2); MG.1.11.12d; JG.1.21d; VārG.14.18d. See under ito mukṣīya.
preto yantv agruvaḥ # AVP.1.59.5a.
pred u harivaḥ śrutasya (SV. sutasya) # RV.8.2.13c; SV.2.1154c; TS.2.2.12.8c.
premāṃ vācaṃ vadiṣyāmi bahu vadiṣyantīṃ bahu patiṣyantīṃ bahu kariṣyantīṃ bahu saniṣyantīṃ bahor bhūyaḥ kariṣyantīṃ svar gachantīṃ svar vadiṣyantīṃ svaḥ patiṣyantīṃ svaḥ kariṣyantīṃ svaḥ saniṣyantīṃ svar imaṃ yajñaṃ vakṣyantīṃ svar māṃ yajamānaṃ vakṣyantīm # ā.5.1.5.4. See prec.
premāṃ devā devahūtim avantu devyā dhiyā # śś.8.20.1. P: premāṃ devāḥ śś.8.21.1; 23.1.
premāṃ devī devahūtim avatāṃ devyā dhiyā # śś.8.19.1.
premāṃ devo devahūtim avatu devyā dhiyā # śś.8.16.1. P: premāṃ devaḥ śś.8.17.1; 18.1; 22.1; 24.1; 25.1.
preraya śivatamāya paśvaḥ # RV.8.96.10b.
preravaḥ (read peravaḥ ?) stha # MS.4.9.7: 127.10. See peravaḥ.
preṣṭhaṃ vo atithim # RV.8.84.1a; SV.1.5a; 2.594a; JB.3.232a; PB.14.12.1. P: preṣṭhaṃ vaḥ Aś.4.13.7; 7.8.1; śś.12.11.18. Cf. BṛhD.6.98.
praiṣā yajñe nividaḥ svāhā # AVś.5.26.4a. Cf. praiṣā nivida.
prothate svāhā # VS.22.7; TS.7.1.19.1; MS.3.12.3: 160.13; KSA.1.10.
prothad aśvo na yavase 'viṣyan (TS. aviṣyan) # RV.7.3.2a; SV.2.570a; VS.15.62a; TS.4.4.3.3a; MS.2.8.14a: 118.9; KS.17.10a; JB.3.207; śB.8.7.3.12a. Ps: prothad aśvo na yavase Mś.6.2.3.17; prothad aśvaḥ Kś.17.12.26; Apś.17.3.9.
proṣiṣyate svāhā # TS.7.5.11.2; KSA.5.2.
proṣṭhapadebhyaḥ svāhā # TB.3.1.5.10,11.
pro sya vahniḥ pathyābhir asyān # RV.9.89.1a.
phalebhyaḥ svāhā # VS.22.28; TS.7.3.19.1; 20.1; MS.3.12.7: 163.2; KSA.3.9,10.
phalgunībhyāṃ svāhā # TB.3.1.4.9,10.
baddhāya svāhā # KSA.2.10. Read perhaps, bradhnāya etc.
babhrave svāhā # TS.7.3.18.1.
babhruḥ saumyaḥ # VS.29.58; TS.5.5.22.1; KSA.8.1. Cf. babhravaḥ.
barhiṣe tvā svāhā # TS.1.1.11.1; TB.3.3.6.2. See prec.
balaṃ mayi dhehi (AVś. me dāḥ svāhā; AVP.2.44.5, me dāt svāhā) # AVś.2.17.3; AVP.2.44.5; 2.45.5 (with svāhā); VS.19.9; TB.2.6.1.4. Cf. balaṃ dehi.
balāya svāhā # VS.22.8; MS.3.12.3: 160.17; TA.4.5.1.
balivardāya (KSA. -vandāya) svāhā # KSA.12.1; TB.3.8.20.5; Apś.20.21.6.
bahiḥ (text vahiḥ) prayutam ichati # AVP.6.14.6c.
bahir (AVP. text vahir) bāl iti sarvakam # AVś.1.3.6d--9d; AVP.1.4.5d.
bahiṣṭhebhir viharan yāsi tantum # MS.4.12.5a: 194.1. See vahiṣṭhebhir.
bahuḥ (text vahuḥ) kumāraḥ pratirūpaḥ pitṝṇām # AVP.10.4.10b.
bahurūpā vaiśvadevāḥ # VS.24.14; Apś.20.14.7; 15.3. See piśaṅgā vai-.
bahu ha vā ayam avarṣīd iti śruta rāvaṭ svāhā # MS.2.4.7: 44.2. See next.
bahu hāyam avṛṣād (KS. -ṣad) iti śrutar āvṛt (KS. śruta rāvat) svāhā # TS.2.4.7.2; KS.11.9. See prec.
bahor agna ulapasya svadhāvaḥ # RV.10.142.3b.
bahvīnāṃ (AVP. vahvīnāṃ) garbho apasām upasthāt # RV.1.95.4c; AVP.8.14.4c.
bādhasva dviṣo (MS. ripūn) rakṣaso amīvāḥ # RV.3.15.1b; VS.11.49b; TS.4.1.5.1b; MS.2.7.5b: 79.14; KS.16.4b; śB.6.4.4.21.
bāhuṃ (text vāhuṃ) vatsam upanayan # AVP.4.40.2a.
bāhubhyāṃ svāhā # TS.7.3.16.2; KSA.3.6.
bāhuvṛktaḥ śrutavit taryo vaḥ sacā # RV.5.44.12b.
bībhatsavaḥ śucikāmā hi devāḥ # Kauś.73.18a.
bībhatsā nāma sthāpaḥ svāhākṛtāḥ pṛthivīm āviśata # Apś.10.14.1.
bībhatsābhyo 'dbhyaḥ svāhā # Kś.25.11.26.
bṛhad gāyatravartani (JG. adds svāhā) # VS.11.8c; TS.3.1.10.1c; 4.1.1.3c; MS.2.7.1c: 74.11; KS.15.11c; śB.6.3.1.20c; Kauś.5.7c; JG.1.4c.
bṛhadvayase svāhā # MS.3.12.14: 164.9.
bṛhantaṃ mānaṃ varuṇa svadhāvaḥ # RV.7.88.5c; MS.4.14.9c: 229.8.
bṛhanto daivāḥ (VS. divyāḥ) # VS.24.10; MS.3.13.11: 170.10; Apś.20.14.6.
bṛhanto nāma te devāḥ # AVś.10.7.25a.
bṛhaspataya āṅgirasāya svāhā # Kauś.135.9. Cf. bṛhaspataye svāhā.
bṛhaspataye antarikṣasade rakṣoghne svāhā # AVP.2.54.5.
bṛhaspataye tvā viśvadevyāvate svāhā # VS.38.8; śB.14.2.2.10; TA.4.9.2; 5.7.11.
bṛhaspataye 'ṣṭākṣarāya chandase svāhā # MS.1.11.10: 173.5.
bṛhaspataye svāhā # VS.10.5; 22.6; TS.1.8.13.3; 7.1.14.1; 16.1; MS.2.6.11: 70.8; 3.12.2: 160.10; KS.15.7; 39.2; KSA.1.5,7; śB.5.3.5.8; 13.1.3.3; TB.3.1.4.6; 8.6.4; Tā.10.67.2; MahānU.19.2; Apś.16.29.2. Cf. bṛhaspataya āṅgirasāya.
bṛhaspatiṃ viśvān devāṃ ahaṃ huve # RV.8.10.2c. Cf. bṛhaspatiṃ vaḥ pra-.
bṛhaspatiṃ sahavāho vahanti # RV.7.97.6b; KS.17.18b.
bṛhaspatipurohitā devā devānāṃ devā devāḥ prathamajāḥ # KS.38.12; Apś.16.1.3.
bṛhaspatim ā vivāsanti devāḥ # AVP.5.2.8b; TS.2.3.14.6b.
bṛhaspatir ivāhaṃ balam # AVś.9.3.2c.
bṛhaspatir devahūtau cakāra # RV.6.73.2b; AVś.20.90.2b; KS.4.16b.
bṛhaspatir brahma brahmapatir brahmavarcasam asmin yajñe mayi dadhātu (TB. brahmapatir brahmāsmin yajñe yajamānāya dadātu) svāhā # śB.11.4.3.13; TB.2.5.7.4; Kś.5.13.1.
bṛhaspatir viśvakarmendro gandharvaḥ # MS.2.12.2: 145.7. P: bṛhaspatir viśvakarmā Mś.6.2.5.32.
bṛhaspatir vṛṣabho dhāyi devaḥ # RV.1.190.8b.
bṛhaspatis tvā prajāpataye jyotiṣmatīṃ (KS. jyotiṣmate jyotiṣmatīṃ) juhotu (KS. adds svāhā) # TS.3.3.10.1; KS.13.11,12.
bṛhaspatiḥ sa svāveśa ṛṣvaḥ # RV.7.97.7c; MS.4.14.4c: 220.1; KS.17.18c; TB.2.5.5.5c.
bṛhaspate yuvam indraś ca vasvaḥ # RV.7.97.10a; 98.7a; AVś.20.17.12a; 87.7a; GB.2.4.16; TB.2.5.6.3a; Aś.6.1.2; 9.9.14; Apś.22.7.11a. P: bṛhaspate yuvam indraś ca śś.9.3.4.
brahma kṣatram (TB.2.5.7.2, kṣatraṃ svāhā) # TB.2.5.7.2; 3.10.5.1. Cf. under brahma ca kṣatraṃ ca.
brahmaṇas pate suyamasya (MS. sū-) viśvahā # RV.2.24.15a; MS.4.12.1a: 178.9; 4.14.10: 231.1; TB.2.8.5.2a.
brahmaṇā śīraṃ vahati # AVP.8.9.8a.
brahmaṇe (sc. namaḥ, or svāhā) # AG.1.2.2; MG.2.12.16; GDh.26.16. Cf. under namo brahmaṇe.
brahmaṇe tvāhutādya mā mā hiṃsīḥ # Apś.3.20.7.
brahmaṇe brahmapuruṣebhyaḥ (sc. namaḥ, or svāhā) # AG.1.2.6; ViDh.67.19. Cf. brahmapuruṣebhyaḥ.
brahmaṇe rājā tam avanti devāḥ # RV.4.50.9d; AB.8.26.13.
brahmaṇe svayaṃbhuve svāhā # TA.3.6.1.
brahmaṇe svāhā # AVś.19.22.20; 23.29; 43.8; VS.39.13 (omitted in VSK.); AB.7.22.2,4; śB.14.9.3.6; TB.3.1.5.6; 12.2.4; Tā.10.67.2; MahānU.19.2; BṛhU.6.3.3. P: brahmaṇe Svidh.1.2.5.
brahma punar iṣṭaṃ pūrtaṃ dāt svāhā # AB.7.21.2.
brahma priyaṃ devahitaṃ yad asti # RV.5.42.2c.
brahmabhāga evāhaṃ bhūyāsaṃ pāpmabhāgā me dviṣantaḥ # SMB.2.4.14.
brahma yajñasya (TB. brahmayajñasya) tantavaḥ # AVP.8.9.6c; TB.2.4.7.11c.
brahmalokāya svāhā # TB.3.1.5.6.
brahmavarcasāya svāhā # TB.3.1.4.6; 5.10; 6.4.
brahmavarcasenānnādyena samedhaya (JG. adds svāhā) # AG.1.10.12d; HG.1.2.11d; JG.1.3c.
brahmahatyāyai svāhā # VS.39.13; TS.1.4.35.1; śB.13.3.5.3; TA.3.20.1; Mś.9.2.5.25. Cf. bhrūṇahatyāyai.
brahmā ko vaḥ saparyati # RV.8.7.20c. Cf. brahmā kas.
brahmāṇaṃ brahmavāhasam # RV.6.45.7a.
brahmādhiguptaḥ (PG. brahmābhi-) svārā kṣarāṇi (PG. surakṣitaḥ syāṃ) svāhā # AG.2.4.14d; PG.3.3.6d. See brahmābhigūrtaṃ.
brahmā somapurogavaḥ # VS.23.14d; śB.13.2.7.10.
brahmeme sapta sindhavaḥ # AVP.8.9.2b.
brāhmaṇam ahiṃsīr brahmahiṃsito 'si svāhā # AVP.3.16.3.
brāhmaṇān ṛtvijo devān yajñasya tapasā te savāham (KSA. 'sā aham) ā huve # TS.7.3.11.1; KSA.3.1.
brāhmaṇā havyavāhanīm # RVKh.10.127.7b.
bhakṣāya svāhā # śB.12.6.1.32.
bhakṣīmahi te prayatasya vasvaḥ # RV.7.98.6d; AVś.20.87.6d; MS.4.14.5d: 222.1; TB.2.8.2.6d.
bhaga eva bhagavāṃ astu devāḥ (AVś. devaḥ) # RV.7.41.5a; AVś.3.16.5a; AVP.4.31.5a; VS.34.38a; TB.2.5.5.1a; 8.9.8a; ApMB.1.14.5a (ApG.3.9.4). Cf. VHDh.5.497; Rvidh.2.25.11.
bhaga aitu purogavaḥ # AVP.8.11.2d.
bhagaṃ vṛṇānā vadhvaṃ vahanti # AVP.10.6.9a.
bhagasya hy anaḍvāhau # AVP.8.11.3a.
bhagāya svāhā # VS.10.5; TS.1.8.13.3; MS.2.6.11: 70.9; KS.15.7; śB.5.3.5.9; TB.3.1.4.10; PG.1.7.5.
bhagena devāḥ samaganmahi # AVP.10.6.10a.
bhago mā bhagenāvatu prāṇāyāpānāyāyuṣe varcasa ojase tejase svastaye subhūtaye svāhā # AVś.19.45.9; AVP.15.4.9.
bhaṅgo darbho yavaḥ sahaḥ # AVP.15.13.8c. See darbho bhaṅgo.
bhadraṃ karṇebhiḥ śṛṇuyāma devāḥ # RV.1.89.8a; SV.2.1224a; VS.25.21a; MS.4.14.2a: 217.11; KS.35.1a; TA.1.1.1a; 21.3a; Aś.5.19.5; 8.14.18; Apś.14.16.1a; MG.1.1.19; NṛpU.1.1a; 2.4a; Nṛū.1a. P: bhadraṃ karṇebhiḥ ā.1, Introd.; TA.1.32.2; śG.3.8.6; 5.5.11; PG.2.6 (crit. notes; see Speijer, Jātakarma, p. 21). Cf. BṛhD.3.122.
bhadrasya vidvāṃ avase huve vaḥ # RV.2.29.1d.
bhadrā amṛtabandhavaḥ # RV.10.72.5d.
bhadrā aśvā haritaḥ sūryasya # RV.1.115.3a; MS.4.10.2a: 147.3; TB.2.8.7.1a. P: bhadrā aśvāḥ MS.4.12.1: 177.13; 4.12.4: 190.11; 4.14.4: 220.8; Mś.5.1.9.5.
bhadrā nāma vahamānā uṣāsaḥ # RV.1.123.12d.
bhadrān naḥ śreyaḥ sam anaiṣṭa devāḥ # TS.5.7.2.4a,5; KS.13.15a; TB.2.4.8.7a; Aś.2.9.10a; Apś.6.30.8; Mś.1.6.4.25a; śG.3.8.3a; Kauś.74.19a; SMB.2.1.13a; PG.3.1.4a; JG.1.24a. Ps: bhadrān naḥ śreyaḥ GG.3.8.16; bhadrān naḥ KhG.3.3.13.
bhadrām akar devahūtiṃ no adya # RV.10.53.3d; TS.1.3.14.2d; MS.4.11.1d: 162.7. See mahīm akar.
bharadvājadhanvantaraye svāhā # śG.2.14.4.
bharase svāhā # TB.3.1.6.4.
bhargo ha nāmota yasya devāḥ # RV.10.61.14a.
bhalāya svāhā # SMB.2.5.17; GG.4.6.14. See phalāya.
bhallāya svāhā # SMB.2.5.18; GG.4.6.14. See phallāya.
bhavasya devasya patnyai svāhā # ApMB.2.18.22 (ApG.7.20.4); HG.2.8.7. Cf. prec.
bhavāya devāya svāhā # ApMB.2.18.14 (ApG.7.20.4); HG.2.8.6. Cf. bhavaṃ devaṃ.
bhavā varūthaṃ gṛṇate vibhāvaḥ # RV.1.58.9a.
bhaviṣyate svāhā # śB.14.9.3.5; TB.3.8.18.5; BṛhU.6.3.5; Apś.20.12.9.
bhasade svāhā # TS.7.3.16.2; KSA.3.6.
bhātvakṣaso aty aktur na sindhavaḥ # RV.1.143.3c.
bhānur arta tmanā divaḥ # RV.5.52.6c.
bhāyai dārvāhāram # VS.30.12; TB.3.4.1.8.
bhinattu skandhān pra śṛṇātūṣṇihāḥ # AVP.5.33.4c. See śṛṇātu grīvāḥ etc.
bhindhi viśvā apa dviṣaḥ # RV.8.45.40a; AVś.20.43.1a; SV.1.134a; 2.420a; JB.3.141a; PB.13.8.4; Aś.7.2.3; Vait.27.20. P: bhindhi viśvāḥ śś.12.1.4.
bhiyaṃ dadhānā hṛdayeṣu śatravaḥ # RV.10.84.7c. See bhiyo etc.
bhiyo dadhānā hṛdayeṣu śatravaḥ # AVś.4.31.7c; AVP.4.12.7c. See bhiyaṃ etc.
bhiṣaṅ no agna āvaha # Apś.16.11.11a.
bhiṣajau sviṣṭyai svāhā # KS.5.4. Cf. bheṣajaṃ sviṣṭyai.
bhīma ā vāvṛdhe (SV. vāvṛte) śavaḥ # RV.1.81.4b; SV.1.423b.
bhīmasya devasya patnyai svāhā # ApMB.2.18.28 (ApG.7.20.4); HG.2.8.7. Cf. prec.
bhīmāya devāya svāhā # ApMB.2.18.20 (ApG.7.20.4); HG.2.8.6. Cf. bhīmaṃ devaṃ.
bhīṣmo hi devaḥ sahasaḥ sahīyān # TB.3.12.3.3c.
bhujī suparṇo yajño gandharvaḥ # MS.2.12.2: 145.6. See bhujyuḥ etc.
bhujyuḥ suparṇo yajño gandharvaḥ # VS.18.42; TS.3.4.7.1; KS.18.14; śB.9.4.1.11. See bhujī etc.
bhuvaḥ # KS.7.13; 22.8; AB.5.32.5; 34.4,5; JB.1.364; KB.6.10; GB.1.1.18; śB.2.1.4.11--13; 11.1.6.3; 5.8.4,6; TB.1.1.5.2; JUB.1.1.4; 23.6; 4.28.2; Aś.1.12.32; 5.2.13; Vait.17.5; Kś.25.1.6; Apś.9.16.4; 14.32.7; 17.1.12; 20.15.10; 21.17.11; Mś.1.5.4.5; 6.2.1.10; --8.6.7; 9.2.3.24; GG.2.7.5; ApMB.2.14.12. Cf. oṃ bhuvaḥ.
bhuvaḥ prāṇo bhūyān bhūyo me bhūyāt svāhā # śś.2.10.2.
bhuvanapataye svāhā # VS.2.2; TS.2.6.6.3; MS.3.8.6: 103.7; KS.25.7 (bis); 35.8; JB.2.41; śB.1.3.3.17; Aś.3.13.15; Apś.9.13.6,7; Mś.3.1.32; Kauś.116.2.
bhuvanasya pataye (MS. pataye 'dhipataye) svāhā # VS.9.20; 18.28; 22.32; MS.1.11.3: 164.2; KS.14.1; śB.5.2.1.2. Fragment: pataye 'dhipataye Mś.6.2.5.26.
bhuvanāya svāhā # Kauś.116.2.
bhuvapataye svāhā # VS.2.2; śB.1.3.3.17. P: bhuvapataye Kś.25.2.7. See bhūpataye svāhā.
bhuvas tvam indra brahmaṇā (MS. -ṇo) mahān # RV.10.50.4a; TS.3.4.11.4a; MS.4.12.6a: 197.6; KS.23.12a; Aś.1.6.1; 4.11.6; 9.5.16. Ps: bhuvas tvam indra Mś.7.2.4.7; bhuvaḥ Apś.17.10.6.
bhuvaḥ svaḥ # MS.1.6.2: 87.3; 1.6.5 (quater): 94.11,13,15,19; Mś.1.5.4.13.
bhuvaḥ svāhā # MS.4.9.12: 134.3; JB.1.358 (bis); KB.6.12; ṣB.1.5.8; śB.14.9.3.7,12; BṛhU.6.3.7,12; ChU.4.17.5; Aś.1.11.13; śś.3.21.3; Lś.4.11.4; Mś.3.1.1; Kauś.5.13; 91.7; ApMB.1.10.10--13 (ApG.3.8.10); 2.12.11--14 (ApG.6.15.4); 2.22.22 (ApG.8.23.9); JG.1.3,4,12. See oṃ bhuvas svāhā, and cf. oṃ bhuvaḥ svadhā.
bhuvāṃ pataye svāhā # Kauś.116.2.
bhuvāya svāhā # Kauś.116.2.
bhuvo 'nnaṃ vāyave 'ntarikṣāya svāhā # TA.10.3.1; MahānU.7.2.
bhuvo yajurvedaṃ tvayi dadhāmy asau svāhā # śG.1.24.8. See next but one.
bhuvo yajūṃṣi tvayi juhomi svāhā # HG.2.3.9. See prec. but one.
bhuvo yajūṃṣi svāhā # JG.1.12.
bhuvo yajñasya rajasaś ca netā # RV.10.8.6a; VS.13.15a; 15.23a; TS.4.4.4.1a; MS.2.7.15a: 98.2; KS.16.15a; KB.12.7; śB.7.4.1.42; 13.4.1.13; TB.3.5.7.1a. Ps: bhuvo yajñasya MS.4.10.1: 141.1; 4.10.3: 149.9; KS.20.15; Aś.1.6.1; 2.10.11 (comm.); śś.1.8.5; 6.10.1; Kś.17.12.7; Apś.16.22.6; Mś.5.1.1.21; 5.1.3.8; 5.1.5.25; 6.1.7.6; bhuvaḥ TS.1.5.11.4; 4.1.11.1; TB.3.1.3.3; 12.3.4.
bhuvo yaśas tvayi juhomi svāhā # HG.1.24.2.
bhuvo vāyave cāntarikṣāya ca mahate ca svāhā # TA.10.4.1; MahānU.7.3.
bhuvo vāyave 'ntarikṣāya svāhā # TA.10.2.1; MahānU.7.1.
bhuvo vāyunāntarikṣeṇa sāmnāmuṃ mayi kāmaṃ ni yunajmi svāhā # ApMB.2.21.3 (ApG.8.22.7).
bhūḥ pṛthivy agninarcāmuṃ mayi kāmaṃ niyunajmi svāhā # ApMB.2.21.2 (ApG.8.22.7).
bhūta devā vṛtratūryeṣu śaṃbhuvaḥ (AVP. saṃbhuvaḥ) # RV.1.106.2b; AVP.4.28.2b.
bhūtaṃ bhavyaṃ bhaviṣyad vaṣaṭ svāhā namaḥ # TS.7.3.12.1; KSA.3.2. P: bhūtaṃ bhavyaṃ bhaviṣyat TB.3.8.17.3; Apś.20.11.8.
bhūtānāṃ pataye svāhā # VS.2.2; TS.2.6.6.3; MS.3.8.6: 103.7; KS.25.7 (bis); 35.8; JB.2.41; śB.1.3.3.17; Aś.3.13.15; Apś.9.13.6,7; Mś.3.1.32. Cf. VyāsaDh.3.32.
bhūtāya svāhā # KS.35.8; śB.14.9.3.5; BṛhU.6.3.5; TB.3.8.18.5; Apś.20.12.9.
bhūtyai tvā # KS.39.5; TA.4.3.3; 10.2; 5.3.7; 8.6; KA.2.141; Apś.15.11.1; 16.29.2. See bhūtyai tvā svāhā.
bhūtyai tvā svāhā # Mś.4.3.30; MG.1.10.11; VārG.14.12. See bhūtyai tvā.
bhūtyai svāhā # TB.3.1.4.5; Apś.9.13.6.
bhūpataye svāhā # VSK.2.1.3; TS.2.6.6.2; MS.3.8.6: 103.7; KS.25.7 (bis); 35.8; JB.2.41; Aś.3.13.15; Apś.9.13.6,7; 14.28.6; Mś.3.1.32. See bhuvapataye.
bhūmiṃ ca jyotiṣā saha (MS. svaḥ) # VS.11.53b; TS.4.1.5.2b; MS.2.7.5b: 80.3; KS.16.5b; śB.6.5.1.5.
bhūmir asi bhūtir nāma svāhā tvā devebhyaḥ pitṛbhyaḥ # Mś.7.2.6.5. See bhūtam asi bhavyaṃ.
bhūmyā antād atho divaḥ # AVP.9.10.2b.
bhūyāma te suṣṭutayaś ca vasvaḥ # RV.3.19.3d; TS.1.3.14.6d; MS.4.14.15d: 240.10.
bhūyiṣṭhāṃ te nama"uktiṃ vidhema (with, or without svāhā) # RV.1.189.1d; VS.5.36d; 7.43d; 40.16d; VSK.9.2.3d (omitting svāhā, whereas VS.7.43d has it); TS.1.1.14.3d; 4.43.1d; MS.1.2.13d: 22.7; KS.3.1d; 6.10d; śB.3.6.3.11d; 4.3.4.12d; TB.2.8.2.3d; TA.1.8.8d.
bhūyo-bhūyaḥ śvaḥ-śvaḥ # AVś.10.6.5e,6f,7g--9g,10h,11d,12f--17f.
bhūr agnaye ca pṛthivyai ca mahate ca svāhā # TA.10.4.1; MahānU.7.3.
bhūr agnaye pṛthivyai svāhā # TA.10.2.1; MahānU.7.1.
bhūr annam agnaye pṛthivyai svāhā # TA.10.3.1; MahānU.7.2.
bhūri tokāya tanayāya paśvaḥ # RV.6.1.12b; MS.4.13.6b: 207.13; KS.18.20b; TB.3.6.10.5b.
bhūr ṛgvedaṃ tvayi dadhāmy asau svāhā # śG.1.24.8. See next.
bhūr ṛcas tvayi juhomi svāhā # HG.2.3.9. See prec.
bhūr ṛcaḥ svāhā # JG.1.12 (bis).
bhūr bhagaṃ tvayi juhomi svāhā # HG.1.24.2.
bhūr bhuvaḥ # MS.1.6.1: 86.7; 1.6.5 (quater): 94.10,12,15,18; KS.7.13; 8.4 (bis); AB.8.7.6; KB.3.5; śB.2.1.4.14; JUB.4.28.4; śś.1.1.38; Mś.1.5.3.14.
bhūr bhuvaḥ suvaḥ (suvar, and suvaś) etc. # see in the alphabetic order of bhūr bhuvaḥ svaḥ (svar, and svaś) etc.
bhūr bhuvaḥ (JB.2.45,66,418 and 3.384, bhuva) svaḥ (TSṭBṭA.Apś.ApMBḥG. suvaḥ) # VS.3.5,37; 7.29; 8.53; 23.8; 36.3; VSK.2.3.3; TS.1.6.2.2; 5.5.5.3; 7.4.20.1; MS.1.6.5: 94.9; 1.8.5: 120.21; 1.8.6: 124.10; 1.8.7 (bis): 125.11,16; 3.4.7: 54.9; 3.12.19: 165.15; 4.9.2: 123.5; 4.9.13: 134.5; KS.6.7 (bis); 7.13; 8.4 (bis); KSA.4.9; AB.5.32.5; 34.4,5; 8.7.6; 13.2; 18.1; KB.27.6; JB.1.53,60,88 (bis),327,363; 2.45,66,418; 3.384; ṣB.1.6.7; śB.2.1.4.14,25--27; 4.1.1; 3.2.2.6; 4.6.9.24; 8.7.4.5; 12.4.1.8; 8.3.18; 13.2.6.8; TB.1.1.5.1; 2.5.7.2; 3.5.1.1; 7.6.3; 9.4.5; 10.5.1; ā.1.3.2.9; 5.1.4.9; 3.2.4; TA.2.11.1; 3.6.1; 4.4.1; 20.1; 21.1; 40.1 (ter); 7.5.1; 10.8.1; KA.1.208,214; 2.143; 3.208,229A; TU.1.5.1; MahānU.8.1; VaradapU.2; JUB.2.9.3,7; 3.17.2; 18.4,6; 4.5.5; 28.6; Aś.1.2.5; 12.33; 2.3.27; 5.13; 17.10; 3.12.4; śś.1.4.5; 2.13.2; 4.12.10; 10.21.15; 14.16.7; Lś.1.5.8; 2.4.6; 8.31; 4.1.4; 9.16; 10.29; 5.11.6; Kś.2.1.19; 4.9.16; 12.12; 7.4.16; 9.7.15; 20.5.16; Apś.2.15.1; 3.18.4; 5.12.1; 6.1.7; 10.7,11; 19.7; 9.7.1,3,4; 8.2; 13.6; 10.10.6; 15.17.6; 18.17; 19.11; 19.12.26; 21.12.5,9; 24.11.2; Mś.1.6.2.2; --4.5.9; 5.2.15.2; --8.6.7; śG.1.8.6; 13.5; 22.8; 24.8; 2.2.10; GG.1.1.11; PG.1.15.4; ApMB.2.11.9; 14.14 (ApG.6.14.2; 15.12); HG.1.3.4; 5.13; 6.11; 24.2; 26.8; 2.3.9; MG.1.9.23; JG.1.1; MDh.2.76; VHDh.3.58; BṛhPDh.2.54; 9.109; Karmap.2.1.5,7. P: bhūr bhuvaḥ Kś.4.9.1; 12.4.27. See oṃ bhūr etc., and the sequel.
bhūr bhuvaḥ suvaḥ puruṣaṃ tarpayāmi # BDh.2.5.9.5.
bhūr bhuvaḥ svaḥ (TA.4.42.2, suvaḥ) prapadye # TA.2.19.1; 4.42.2; śś.6.2.2.
bhūr bhuvaḥ suvar agnir om # MahānU.7.1. Cf. TA.10.2.1.
bhūr bhuvaḥ svar agnihotram # Mś.1.6.1.37 (bis). Cf. MS.1.8.5: 120.21.
bhūr bhuvaḥ suvar annaṃ candramase digbhyaḥ svāhā # TA.10.3.1; MahānU.7.2.
bhūr bhuvaḥ suvar annam om # TA.10.3.1; MahānU.7.2.
bhūr bhuvaḥ suvar āpa om # TA.10.22.1; MahānU.14.1.
bhūr bhuvaḥ svar indravantaḥ savitṛprasūtāḥ # Aś.5.2.13.
bhūr bhuvaḥ svar oṃ namaḥ # PrāṇāgU.1; śirasU.6.
bhūr bhuvaḥ svar (TAṭā.BDh. suvar) om # AB.5.31.4 (bis); 8.27.4; TA.10.2.1; 15.1; 27.1; 28.1; KA.2.55; Tā.10.35.1; 68.1; MahānU.13.1; 15.2; Aś.1.2.3; 2.3.16; 4.25; śś.4.6.9; Mś.5.2.15.10; 5.2.16.14; AG.1.14.4; SMB.1.6.30; 2.4.5,14; JG.1.2; BDh.2.7.12.2,5.
bhūr bhuvaḥ svar janat # MahāU.3. See oṃ bhūr etc.
bhūr bhuvaḥ svar bṛhaspatiprasūtaḥ # Aś.1.12.12; 13.7.
bhūr bhuvaḥ suvar mahar om # TA.10.4.1; MahānU.7.3. Cf. oṃ bhūr etc.
bhūr bhuvaḥ svar (TAṃahānU. suvar) mahar janas tapaḥ satyam # TA.10.28.1; MahānU.15.3; BṛhPDh.2.60; śaṅkhaDh.11. Designated as brahmahṛdayam BDh.2.4.7.8. See oṃ bhūr etc.
bhūr bhuvaḥ svar (TS. suvar) vaṣaṭ svāhā namaḥ # TS.7.3.12.1; KSA.3.2.
bhūr bhuvaḥ svar vākovākyam itihāsapurāṇam # śG.1.24.8.
bhūr bhuvaḥ svaś candramasaṃ ca diśaś ca māṃ ca # TB.3.10.2.1.
bhūr bhuvaḥ suvaś candramase ca nakṣatrebhyaś ca digbhyaś ca mahate ca svāhā # TA.10.4.1; MahānU.7.3.
bhūr bhuvaḥ suvaś candramase digbhyaḥ svāhā # TA.10.2.1; MahānU.7.1.
bhūr bhuvaḥ suvaś chanda om # TA.10.6.1; MahānU.7.5.
bhūr bhuvaḥ svas te dadāmi # MG.1.17.6. See next but one.
bhūr bhuvaḥ suvaḥ satyaṃ tapaḥ śraddhāyāṃ juhomi # ApDh.1.4.12.5.
bhūr bhuvaḥ svaḥ sarvaṃ tvayi dadhāmi (VārG. svas tvayi dadhāni) # śB.14.9.4.25; BṛhU.6.4.25; PG.1.16.4; VārG.2.4. See prec. but one.
bhūr bhuvaḥ svaḥ svāhā # MS.4.9.12: 134.4; JB.1.358; KB.6.12; śB.14.9.3.7,13; TB.3.11.2.4; 3.1; 4.2; 5.3; BṛhU.6.3.7,13; Aś.1.11.13; śś.3.19.3; 21.6; 6.3.8; 8.8.10; Lś.4.11.4; Mś.3.1.1; JG.1.3,4,12.
bhūr vāg bahu bahu me bhūyāt svāhā # śś.2.10.2.
bhūḥ (ApMB. bhū) svāhā # VS.20.12,23; MS.3.11.8: 151.15; 3.11.10: 157.14; 4.9.11: 132.12; 4.9.12: 134.3; KS.38.4,5; JB.1.358; KB.6.12; ṣB.1.5.8; śB.12.8.3.30; 14.9.3.7,11; TB.2.1.9.3; 6.5.8; 6.5; TA.4.10.5; 5.8.11; BṛhU.6.3.7,11; Aś.1.11.13; śś.3.21.2; Lś.4.11.4; Apś.9.8.4; 15.11.9; 19.10.7; Mś.3.1.1; 5.2.11.24; 9.2.3.24; Kauś.5.13; 91.6; ApMB.1.10.10--13 (ApG.3.8.10); 2.12.11--14 (ApG.6.15.4); 2.22.21 (ApG.8.23.9); JG.1.3,4,12; VārG.1.29; 14.12. See oṃ bhūs svāhā, and cf. oṃ bhūḥ svadhā.
bheṣajaṃ sviṣṭyai svāhā # Kauś.5.13. See bheṣajaṃ dur-, and cf. bhiṣajau sviṣṭyai.
bheṣajaṃ duriṣṭyai svāhā # TB.3.7.11.3; Apś.3.11.2. See bheṣajaṃ sviṣṭyai.
bheṣajāya svāhā # VS.39.12.
bheṣajebhyaḥ svāhā # TB.3.1.5.9.
bhojam aśvāḥ suṣṭhuvāho vahanti # RV.10.107.11a.
bhyasāt te śuṣmāt pṛthivī cid adrivaḥ # SV.1.371d. See rejate śuṣmāt.
bhraṣṭo 'thāpy abūbhuvaḥ # AVś.20.136.7b,8b.
bhrājanty agne samidhāna dīdivaḥ # ArS.4.1a.
bhrājase svāhā # TB.3.1.6.4.
bhrātaro ye ca te svāḥ # AVP.8.19.4b.
bhrātāro yac ca me svāḥ # AVś.10.3.8b.
bhrātṛvyakṣayaṇam asi bhrātṛvyacātanaṃ me dāḥ svāhā # AVś.2.18.1. P: bhrātṛvyakṣayaṇam Kauś.48.1. See prec.
bhrātṛvyajambhanam asi svāhā # AVP.2.46.5.
bhrātṛvyahā me 'si svāhā # TA.4.41.3,6.
bhrātṛvyā me sabandhavaḥ # AVś.10.3.9b.
bhrūṇahatyāṃ tilāḥ (Tā. tilāḥ śāntiṃ) śamayantu svāhā # Tā.10.64; MahānU.19.1d.
bhrūṇahatyāyai svāhā # KSA.5.6; TB.3.9.15.2 (bis); Apś.20.22.6. Cf. brahmahatyāyai.
bhrūbhyāṃ svāhā # TS.7.3.16.1; KSA.3.6.
maṃhiṣṭhasya prabhṛtasya svadhāvaḥ # RV.1.147.2b; VS.12.42b; TS.4.2.3.4b; MS.2.7.10b: 88.15; KS.16.10b; śB.6.8.2.9.
makṣū kanāyāḥ sakhyaṃ navagvāḥ # RV.10.61.10a.
makṣū cid yanto adrivaḥ # RV.8.61.4d.
makṣū na vahniḥ prajāyā upabdiḥ # RV.10.61.9a.
maghābhyaḥ svāhā # TB.3.1.4.8.
maghāsu hanyante gāvaḥ # AVś.14.1.13c; Kauś.75.5. See under aghāsu.
maghonāṃ viśveṣāṃ sudānavaḥ # RV.8.19.34c.
maghonām āyuḥ pratiran mahi śravaḥ # RV.9.80.2c.
maṅgalikebhyaḥ svāhā # AVś.19.23.28.
majjanvate svāhā # TS.7.5.12.2; KSA.5.3.
majjabhyaḥ svāhā # VS.39.10 (bis); TS.7.3.16.2; KSA.3.6.
maṇḍākako ha vaḥ pitā # HG.2.7.2b (bis). See manthākako.
maṇḍūky apsu śaṃ bhuvaḥ # AVś.18.3.60e. See next.
matsarā mādayiṣṇavaḥ # RV.1.14.4b.
mathnanto dāśā bhṛgavaḥ # RV.1.127.7c.
madhave svāhā # VS.22.31; MS.3.12.13: 164.5; Mś.1.7.2.7.
madhu kṣaranti sindhavaḥ # RV.1.90.6b; VS.13.27b; TS.4.2.9.3b; MS.2.7.16b: 99.18; KS.39.3b; śB.14.9.3.11b; TA.10.10.2b; 49.1b; BṛhU.6.3.11b; MahānU.9.8b; 17.7b; Kauś.91.1b.
madhujihvaḥ svāhutaḥ # RV.1.44.6b.
madhur ato mādhavaḥ pātv asmān # KS.22.14b. See next, and madhor ato.
madhu reto mādhavaḥ pātv asmān # MS.3.16.4b: 187.14; Aś.4.12.2b. See under prec.
madhoḥ kaśām ajanayanta devāḥ # AVś.9.1.5a.
madhoḥ pavanta ūrmayaḥ # SV.2.485b. See madhvaḥ etc.
madhoḥ pavasva dhārayā # SV.2.396b; JB.3.137b. See madhvaḥ etc.
madhoḥ pibatam aśvinā # VS.38.10d; MS.4.9.9: 129.6; śB.14.2.2.16; TA.4.9.2; 5.8.1; Lś.5.7.3. See madhvaḥ etc.
madhoḥ pibanti gauryaḥ # SV.1.409b. See madhvaḥ etc.
madhor ato mādhavaḥ pātv asmān # AVP.15.1.1b; TS.4.4.12.1b. See under madhur ato.
madhor madāya marutaḥ samanyavaḥ # RV.2.34.5d.
madhya ā rocane divaḥ # SV.1.368b. See triṣv ā.
madhya ārodhane divaḥ # RV.1.105.11b.
madhyāya svāhā # TS.7.2.20.1; KSA.2.10; TB.3.8.16.4.
madhye tasthur maho divaḥ # RV.1.105.10b.
madhye divaḥ svadhayā mādayante (RV.1.108.12b, mādayethe) # RV.1.108.12b; 10.15.14b; AVś.18.2.35b; VS.19.60b.
madhvaḥ pītvā sacevahi # RV.8.69.7c; AVś.20.92.4c.
madhva (AVś. -vaḥ) ścotanty abhito virapśam # RV.4.50.3d; 7.101.4d; AVś.20.88.3d.
madhvā saṃpṛktāḥ sāragheṇa dhenavaḥ # RV.8.4.8c; SV.2.956c.
manasaspata imaṃ deva yajñaṃ (KS. devayajñaṃ svāhā vāci) svāhā vāte dhāḥ # VS.2.21; 8.21; KS.1.12; 4.12; śB.1.9.2.28; 4.4.4.13. See next two, and manasaspate sudhātv.
manasaspata imaṃ no divi deveṣu yajñam, svāhā divi svāhā pṛthivyāṃ svāhāntarikṣe svāhā vāte dhāṃ svāhā # AVś.7.97.8. P: manasaspate Vait.4.13; Kauś.6.4. See under prec.
manasaspata imaṃ no deva deveṣu yajñaṃ svāhā vāci svāhā vāte dhāḥ # TS.1.1.13.3; 4.44.3. See under prec. but one.
manasaspate sudhātv imaṃ yajñaṃ divi deveṣu vāte dhāḥ svāhā # MS.1.1.13: 9.5; 1.3.38: 45.1; 4.1.14: 20.11. See under manasaspata imaṃ deva.
manasā kṛtaṃ manaḥ karoti manasa evedaṃ sarvaṃ yo mā kārayati tasmai svāhā # BDh.3.4.2.
manasā me mano dīkṣatāṃ svāhā # Apś.10.8.7. See next, and mano me manasā.
manase svāhā # VS.22.23; TS.7.3.15.1; MS.3.12.9: 163.8; KSA.3.5; śB.14.9.3.4; TB.3.8.11.1; 12.4.5; TA.4.5.1; 15.1; BṛhU.6.3.4.
manaso vā prayutī devaheḍanam # RV.10.37.12b; Tā.10.60b; Vait.23.12b; Mś.2.5.4.9b.
manas te mayi juhomy asau svāhā # KBU.2.4.
manasvine svāhā # TS.7.5.12.1; KSA.5.3.
manīṣiṇo manasā vibravīmi vaḥ # TB.2.8.9.7c.
manuṣyakṛtasyainaso 'vayajanam asi (TāṃahānU.Aś.BDh. asi svāhā) # VS.8.13; TS.3.2.5.7; PB.1.6.10; Tā.10.59; MahānU.18.1; Aś.6.12.3; śś.8.9.1; Apś.13.17.9; Mś.2.5.4.8; BDh.4.3.6. P: manuṣyakṛtasya Vait.23.12.
manojuvā svatavaḥ parvatena # RV.6.22.6b; AVś.20.36.6b.
manojuvo vṛṣaṇo yaṃ vahanti # RV.1.186.5d.
mano bhiyā me amater id adrivaḥ # RV.5.36.3b.
mano medhām agniṃ prayujaṃ svāhā # VS.11.66; TS.4.1.9.1; MS.2.7.7: 82.7; KS.16.7; śB.6.6.1.16.
mano hiraṇyam iṣavaḥ patatrī # AVP.15.11.3b.
manthākako ha vaḥ pitā # ApMB.2.16.8e. See maṇḍākako.
manthine svāhā # śB.12.6.1.26.
mandantu tvā maghavann indrendavaḥ # RV.8.4.4a; SV.2.1072a.
mandantu tvā mandino vāyav indavaḥ # RV.1.134.2a.
mandantu dhṛṣṇav indavaḥ # RV.8.45.14b.
mandrasya kaver divyasya vahneḥ # RV.6.39.1a.
mandrā (KS. mandrās) sthābhibhuvaḥ # KS.39.1; Apś.16.33.1.
mandrāḥ sujihvāḥ svaritāra āsabhiḥ # RV.1.166.11c.
manyave svāhā # Tā.10.62; MahānU.18.3.
manyunā kṛtaṃ manyuḥ karoti manyava evedaṃ sarvaṃ yo mā kārayati tasmai svāhā # BDh.3.4.2. Cf. manyur akārṣīn manyuḥ.
manyur indro (TB. bhago) manyur evāsa devaḥ # RV.10.83.2a; AVś.4.32.2a; AVP.4.32.2a; MS.4.12.3a: 186.6; TB.2.4.1.11a.
mama gāvo mamāśvāḥ # AVP.1.40.4a; Kauś.133.3a.
mama citte sacāvahai # AVP.1.98.3d; 2.77.1d; 3.29.4d.
mama madhyaṃdine divaḥ # RV.8.1.29b.
mama vaśeṣu hṛdayāni vaḥ kṛṇomi # AVś.3.8.6c; 6.94.2c. See mama vrate, mama hṛdaye, and mayi vrate.
mamaitor upa jīvantu me svāḥ # AVP.5.40.7d.
mamaiva san vaha havyāny agne # TB.1.2.1.20c; 2.5.8.7c; 3.7.7.10c; Apś.5.16.1e. See prec.
mayā gāvo gopatinā (AVP. gopatyā) sacadhvam # AVś.3.14.6a; AVP.2.13.3a. Cf. mayi gāvaḥ, and mayi tiṣṭhantu.
mayā brahmaṇā prathamānāśvaḥ # AVP.10.4.9c.
mayi gāvaḥ santu gopatau # Aś.3.11.6d. Cf. under mayā gāvo.
mayi te kāmadharaṇaṃ bhūyāt # VS.12.46; TS.4.2.4.1; MS.2.7.11: 89.6; KS.16.11; śB.7.1.1.8; TB.1.2.1.17. Cf. mayi vaḥ etc.
mayi dhṛtiḥ (JG. adds svāhā) # Lś.3.8.12; SMB.1.3.14; JG.1.22.
mayi prajāṃ prajāpatiḥ svāhā # SMB.2.4.7d.
mayi prāṇāṃs tvayi manasā juhomi svāhā # śB.14.9.4.23; BṛhU.6.4.23.
mayi ramaḥ (JG. adds svāhā) # Lś.3.8.12; SMB.1.3.14; JG.1.22.
mayi ramasva (JG. adds svāhā) # SMB.1.3.14; 7.11; GG.3.4.25; JG.1.22. See mayi ramadhvam.
mayi varco mayi śravaḥ # AVP.5.29.8a.
mayi saṃjñānam astu vaḥ # AVś.3.14.4d; AVP.2.13.2d.
mayi svadhṛtiḥ (JG. adds svāhā) # Lś.3.8.12; SMB.1.3.14; JG.1.22.
mayi svāhā # TA.1.31.6.
mayīndriyaṃ jyaiṣṭhyaṃ śraiṣṭhyam agnir dadhātu svāhā # JB.2.68. Cf. mayy agnis.
mayo no bhūtotibhir mayobhuvaḥ # RV.8.20.24c.
mayy āśīr (AVP.KS. mamāśīr) astu mayi (AVP.KS. mama) devahūtiḥ # RV.10.128.3b; AVś.5.3.5b; AVP.5.4.5b; TS.4.7.14.1b; KS.40.10b.
marīcayaḥ svāyaṃbhuvāḥ # TA.1.27.2a.
marutaḥ paryādhvaṃ svāhā # ApMB.2.13.7d.
marutām ojase svāhā # VS.10.23; TS.1.8.15.2; KS.15.8; śB.5.4.3.17. See marutāṃ balāya.
marutāṃ prāṇas te te prāṇaṃ dadatu yeṣāṃ prāṇas tebhyo vas svāhā # KS.11.7.
marutāṃ balāya svāhā # MS.2.6.12: 71.13; 4.4.6: 57.2. See marutām ojase.
maruto ahibhānavaḥ # RV.1.172.1c.
maruto devāḥ somasya matsan # śś.8.23.1.
maruto mā gaṇair avantu prāṇāyāpānāyāyuṣe varcasa ojase tejase svastaye subhūtaye svāhā # AVś.19.45.10; AVP.15.4.10.
maruto yajñavāhasaḥ # TS.1.8.3.1b; MS.1.10.2b: 141.10; KS.9.4b. See marutaś ca riśā-.
maruto yad dha vo divaḥ # RV.8.7.11a; TS.1.5.11.4a; 2.1.11.1; 3.14.4; MS.4.10.4a: 153.1; 4.11.2: 168.3; 4.11.4: 170.13; KS.8.17a; 9.19a; 21.13; Mś.5.1.6.43.
maruto vṛtrahaṃ śavaḥ # RV.6.48.21d.
marutvāṃ indra mīḍhvaḥ # RV.8.76.7a; AB.5.6.13; KB.23.6; Aś.8.8.2; śś.10.8.6.
marudbhiḥ pariśrīyasva # śB.14.1.3.27. Cf. svāhā marudbhiḥ.
marudbhyaḥ paścātsadbhyaḥ (AVP. -sadbhyo rakṣohabhyaḥ; KS. -sadbhyo rakṣohabhyas) svāhā # AVP.2.54.3; MS.2.6.3: 65.12; KS.15.2.
marudbhyaḥ saptākṣarāya chandase svāhā # MS.1.11.10: 173.5.
marudbhyaḥ svāhā # VS.22.28; MS.3.12.7: 163.1.
marjayantīr divaḥ śiśum # SV.2.220c. See marmṛjyante etc.
marto 'bhidāsati devāḥ # TB.3.7.6.23b; TA.2.5.2b; Apś.4.16.1b.
marmṛjānāsa āyavaḥ # RV.9.64.17a.
marmṛjmā te tanvaṃ bhūri kṛtvaḥ # RV.3.18.4d.
marmṛjyante apasyuvaḥ # RV.9.2.7b; 38.3b; SV.2.393b,629b; JB.3.137b.
marmṛjyante divaḥ śiśum # RV.9.33.5c. See marjayantīr etc.
marmṛjyante devayavaḥ # RV.8.103.7b; SV.2.934b.
malimlucāya (Apś. -mluce) svāhā # VS.22.30; MS.3.12.11: 163.17; KS.35.10; Apś.14.25.11.
maśakān yad aghāyavaḥ # Apś.21.12.3b.
mastiṣkād ūrdhvaḥ prairayat # AVś.10.2.26c.
mastiṣkāya svāhā # TS.7.3.16.1; KSA.3.6.
maha ichanti paṇayo nidhīn vaḥ # RV.10.108.2b.
mahate devāya svāhā # HG.2.8.6; ApMB.2.18.21 (ApG.7.20.4). Cf. mahāntaṃ devaṃ.
mahato devasya patnyai svāhā # HG.2.8.7; ApMB.2.18.29 (ApG.7.20.4). Cf. prec.
mahatkāṇḍāya svāhā # AVś.19.23.18.
mahat tad vaḥ kavayaś cāru nāma # RV.3.54.17a.
mahat svāhā # Kauś.91.13.
mahadbhūtādhipataye svāhā # ṣB.5.8; AdB.8.
mahaso-mahaso svaḥ # TA.1.1.2b; 21.1b.
maha (MS. mahaḥ; KS. mahas) stavāno adrivaḥ # RV.6.46.2b; AVś.20.98.2b; SV.2.160b; VS.27.38b; MS.2.13.9b: 159.2; KS.39.12b (bis); JB.2.12; Apś.17.8.7 (bis).
mahasvī mitravāho bhavaty utainena svā nandanty asmākam ayam iti tasmāt sarvo vṛṣṭe mahīyate 'dhipatir bhavati svānāṃ cānyeṣāṃ ca ya evaṃ veda # AVP.11.16.9.
mahāṃ ārodhanaṃ divaḥ # RV.4.8.2b; KS.12.15b; KB.26.13.
mahāgaṇebhyaḥ svāhā # AVś.19.22.17.
mahān ketur arṇavaḥ sūryasya # RV.7.63.2b.
mahāntam indra parvataṃ vi yad vaḥ # RV.5.32.1c; SV.1.315c; N.10.9c.
mahān vai bhadro bilvaḥ # AVś.20.136.13c,15a; śś.12.24.2.8a.
mahām induṃ mahīyuvaḥ # RV.9.65.1c; SV.2.254c; JB.3.61,231c.
mahām u raṇvaḥ śavasā vavakṣitha # RV.2.24.11b.
mahārājāya (sc. svāhā) # GG.4.7.41; Svidh.3.3.5.
mahi tveṣā amavanto vṛṣapsavaḥ # RV.8.20.7b.
mahi vo mahatām avaḥ # RV.8.47.1a; 67.4a; KS.11.12b. Ps: mahi vo mahatām śś.12.2.14; mahi Rvidh.2.33.1. Cf. BṛhD.6.83.
mahiṣāso māyinaś citrabhānavaḥ # RV.1.64.7a.
mahī devasya savituḥ pariṣṭutiḥ # RV.5.81.1d; VS.5.14d; 11.4d; 37.2d; VSK.5.5.1d (with svāhā); TS.1.2.13.1d; 4.1.1.2d; MS.1.2.9d: 18.14; 4.9.1d: 120.4; KS.2.10d; 15.11d; śB.3.5.3.12; 6.3.1.16; 14.1.2.8d; TA.4.2.1d; KA.1.1d; śvetU.2.4d.
mahe cana tvām adrivaḥ (SV. tvādri-) # RV.8.1.5a; SV.1.291a; śś.18.9.2; 10.2.
mahendram āvaha # TB.3.5.3.2. Cf. śś.1.5.3.
mahendrāya (sc. svāhā) # GG.4.7.11; Svidh.3.3.5.
maho divaḥ pṛthivyāś ca samrāṭ # RV.1.100.1b; TB.2.8.3.6b.
maho divaḥ sadane jāyamānaḥ # RV.7.36.3c.
mahobhyaḥ saṃmahobhyaḥ (Aś. saṃmahebhyaḥ) svāhā # Aś.3.1.14; Vait.18.6.
mahobhyaḥ svāhā # TS.7.4.14.1; KSA.4.3; Apś.20.11.18.
mahyaṃ ṣaḍ urvīr ghṛtam ā vahantu # AVś.9.2.11d.
mahyaṃ tvādur gārhapatyāya devāḥ # RV.10.85.36d; AVś.14.1.50d; SMB.1.2.16d; PG.1.6.3d; ApMB.1.3.3d; HG.1.20.1d; MG.1.10.15f; JG.1.21d; VārG.14.13d.
mahyaṃ devaḥ savitā vyaco dhāt # AVś.6.61.1d; KS.40.9d.
māṃsanvate svāhā # TS.7.5.12.2. See māṃsavate.
māṃsavate svāhā # KSA.5.3. See māṃsanvate.
māṃsāya svāhā # TS.7.3.16.2; KSA.3.6. See next.
māṃsebhyaḥ svāhā # VS.39.10 (bis). See prec.
māṃ havante pitaro na jantavaḥ # RV.10.48.1b.
karma devaheḍanaṃ turāsaḥ # RV.7.60.8d.
māgadhaḥ puṃścalī kitavaḥ klībo 'śūdrā abrāhmaṇās (VSK. puṃścalī klīvaḥ kitavo 'śūdrābrāhmaṇās) te prājāpatyāḥ # VS.30.22; VSK.34.22.
māghonaṃ dadhiṣe śavaḥ # RV.6.43.4b.
ca naḥ kiṃ canāmamat # AVś.6.57.3b; 10.5.23d; AVP.8.3.4d. See mā naḥ kiṃ cana, mo ca naḥ, and mo ṣu te. Cf. also tanvaḥ kiṃ, mā bher, and mā bhair.
jyāyasaḥ śaṃsam ā vṛkṣi devāḥ # RV.1.27.13d; Apś.24.13.3d.
māṃ catvāra āśavaḥ # RV.8.74.14a.
mātariśvane śatruhaṇe svāhā # AVP.7.20.9a.
te hāsiṣur asavaḥ śarīram # AVś.8.2.26d.
te hāsta tanvaḥ kiṃ caneha # AVś.18.2.24c.
tvā dabhan yātudhānā durevāḥ # RV.10.120.4d; AVś.20.107.7d. See mā tvā dabhan durevāsaḥ.
tvā prāpann aghāyavaḥ # śG.3.3.1d; ApMB.2.15.3d. See ā tvā etc.
tvā mūrā aviṣyavaḥ # RV.8.45.23a; AVś.20.22.2a; SV.2.82a.
tvā vṛkā aghāyavo vidan (TS. vṛkā aghāyavaḥ) # VS.4.34; TS.1.2.9.1e; MS.1.2.6d: 15.14; 3.7.8: 87.1; KS.2.7; śB.3.3.4.14.
mādbhiḥ śaradbhir duro varanta vaḥ # RV.2.24.5b.
mādhavāya svāhā # VS.22.31; MS.3.12.13: 164.5.
na ukṣantam uta mā na ukṣitam # RV.1.114.7b; VS.16.15b; TS.4.5.10.2b; Tā.10.52b; Mś.3.1.28b. See mā no vahantam.
naḥ kṣudhe mā rakṣasa ṛtāvaḥ # RV.7.8.19b.
no devā ahir vadhīt # AVś.6.56.1a; Kauś.139.8. P: mā no devāḥ Vait.29.10; Kauś.50.17.
no 'bhi srā matyaṃ devahetim # AVś.11.2.19a.
no vahantam uta mā no vakṣyataḥ # AVś.11.2.29b. See mā na ukṣantam.
no viśve devāḥ # Kauś.128.4c.
no hiṃsīd iha devāḥ kapotaḥ # RV.10.165.3d; MG.2.17.1d. See mā no devā iha.
māṃ devā dadhire havyavāham # RV.10.52.4a.
māpsavaḥ pari ṣadāma māduvaḥ # RV.7.4.6d.
māṃ prāṇo hāsīn mo apāno 'vahāya parā gāt # AVś.16.4.3.
mā hiṃsiṣṭam (AVP. -ṭaṃ svāhā) # AVś.5.9.8; AVP.6.12.1; TS.1.4.1.2; MS.1.1.13: 8.7; KS.37.15,16; śB.1.5.1.25; śś.1.6.11.
mā hiṃsīr adhigataṃ purastāt (Mś. adds svāhā) # Apś.7.6.5d; Mś.1.7.3.40d.
vayam etam avahāya parāgāma # KS.7.12e.
va (MS. vaḥ) stena īśata māghaśaṃsaḥ # RV.6.28.7c; AVś.4.21.7c; 7.75.1c; VS.1.1; TS.1.1.1.1; MS.1.1.1: 1.3; 4.1.1: 1.16; KS.1.1; śB.1.7.1.7; TB.2.8.8.12c; 3.2.1.5. See mā na stena.
vidviṣāvahai # TA.8.1.1; 9.1.1; 10.1.1; TU.2.1.1; 3.1.1; KU.6.9.
māsā devā abhidyavaḥ # GB.1.5.23b. Cf. pra vo vājā abhidyavaḥ.
māsebhyaḥ svāhā # VS.22.28; TS.7.1.15.1; MS.3.12.7: 162.15; KSA.1.6; TB.3.1.6.1.
so asmāṃ avahāya parā gāt # TS.5.7.9.1d. See under avahāya.
somyasya śaṃbhuvaḥ # RV.1.105.3c.
māhaṃ varco hāsiṣaṃ svāhā # MS.4.7.3: 96.10.
māhaṃ tejo hāsiṣam (MS. hāsiṣaṃ svāhā) # TS.3.3.1.1; MS.4.7.3: 96.7.
māham ojo hāsiṣam (MS. -ṣaṃ svāhā) # TS.3.3.1.2; MS.4.7.3: 96.8.
hiṃsiṣur vahatum uhyamānam (ApMB. ūhyamānām) # AVś.14.2.9f; ApMB.1.7.8d.
hiṃsīs tvam oṣadhīḥ śivāḥ # Mś.1.2.4.18c. See śaṃ no bhavantv āpa.
hvāḥ # VS.1.2,9; TS.1.1.3.1; 4.1; MS.1.1.5: 3.2; 4.1.5: 6.14; KS.1.3; 1.4; 31.2,3; śB.1.7.1.11; TB.3.2.3.2; 4.5.
mitadravaḥ sahasrasāḥ # TS.1.7.8.2a. P: mitadravaḥ Apś.18.4.21.
mitra iṣavaḥ # AVP.3.24.3.
mitraḥ kṣatraṃ kṣatrapatiḥ kṣatram asmin yajñe mayi (TB. yajamānāya) dadhātu (TB. dadātu) svāhā # śB.11.4.3.11; TB.2.5.7.4; Kś.5.13.1.
mitrakruvo yac chasane na gāvaḥ # RV.10.89.14c.
mitradheyāya svāhā # TB.3.1.5.1.
mitraṃ na yaṃ śimyā goṣu gavyavaḥ # RV.1.151.1a. Cf. BṛhD.4.17. See mitraṃ na īṃ.
mitraś ca tubhyaṃ varuṇaḥ sahasvaḥ # RV.3.14.4a.
mitraḥ śāśadre aryamā sudānavaḥ # RV.1.141.9b.
mitrasya vrate varuṇasya devāḥ # RV.10.36.13b; MS.4.14.11b: 232.8; TB.2.8.6.4b.
mitrāya navākṣarāya chandase svāhā # MS.1.11.10: 173.6.
mitrāya vā sadam ā jīradānavaḥ # RV.2.34.4b.
mitrāya svāhā # VS.22.6; TS.7.1.14.1; 16.1; MS.3.12.2: 160.10; KSA.1.5,7; śB.12.6.1.11; 13.1.3.3; TB.3.1.5.1; 8.6.5; Apś.9.9.14.
mitrāvaruṇanetrebhyo vā marunnetrebhyo vā devebhya uttarāsadbhyaḥ (VSK. uttara-) svāhā # VS.9.35; VSK.11.1.1; śB.5.2.4.5.
mitrāvaruṇābhyām uttarātsadbhyāṃ (KS. -sadbhyāṃ rakṣohabhyāṃ) svāhā # MS.2.6.3: 65.12; KS.15.2.
mitrāvaruṇau gacha svāhā # VS.6.21; TS.1.3.11.1; 6.4.1.2; MS.1.2.18: 28.1; 3.10.7: 138.14; KS.3.8; śB.3.8.4.14.
mitrāso na ye sudhitā ṛtāyavaḥ # RV.10.115.7c.
mitro 'si suśevaḥ # TS.1.8.16.2; MS.2.6.12: 71.16; KS.15.8; TB.1.7.10.3,4; Mś.9.1.4.18. See rudro 'si suśevaḥ.
mīḍhuṣe svāhā # HG.2.8.5; ApMB.2.18.11.
mīḍhuṣyai svāhā # HG.2.8.5; ApMB.2.18.12.
mukhavate svāhā # TS.7.5.12.1; KSA.5.3.
mukhāya svāhā # TS.7.3.16.1; KSA.3.6.
mugdhāya vainaṃśināya svāhā # VS.9.20; 18.28; śB.5.2.1.2.
muñcatu yajñaṃ (Apś. yajño) yajñapatim aṃhasaḥ svāhā # MS.4.8.9: 118.9; Apś.9.10.15. See under muñcemaṃ.
muñcantu tasmāt tvāṃ (AVP. tvā) devāḥ # AVś.8.2.27c; AVP.5.17.1c.
muñcemaṃ yajñaṃ muñca yajñapatim aṃhasaḥ svāhā # KS.35.4. See muñcatu yajñaṃ, next and next but two.
muñcemam asmād yakṣmād asmād āmayataḥ svāhā # AVP.2.49.1--5.
muñcemān amūn aṃhasaḥ svāhā # AVś.6.84.2c. See under prec. but two.
mude dadhe maruto jīradānavaḥ # RV.5.53.5b.
muhyantv eṣāṃ bāhavaḥ # AVś.11.9.13a.
mūrā amūra na vayaṃ cikitvaḥ # RV.10.4.4a; N.6.8.
mūrdhan yajñasya kāravaḥ # RV.9.17.6b.
mūrdhan yajñasya juṣātāṃ (read juṣatāṃ ?) svāhā # KS.38.6d; TB.2.6.8.4d.
mūrdhanvān yatra saubhravaḥ # ApMB.1.3.4c.
mūrdhā divo nābhir agniḥ pṛthivyāḥ # RV.1.59.2a; Aś.8.6.23. P: mūrdhā divaḥ śś.11.14.35.
mūrdhānaṃ gāvaḥ payasā camūṣu # RV.9.93.3c; SV.2.770c.
mūrdhānaṃ divo aratiṃ pṛthivyāḥ # RV.6.7.1a; SV.1.67a; 2.490a; VS.7.24a; 33.8a; TS.1.4.13.1a; 6.5.2.1; MS.1.3.15a: 36.2; KS.4.5a; 28.1; JB.2.328,390 (followed by the fragment aratiṃ pṛthivyāḥ); 3.177 (bis),178,179a (bis); KB.23.3; PB.14.2.1; śB.4.2.4.24a; 13.5.1.12; Aś.8.6.23; Apś.12.16.1. Ps: mūrdhānaṃ divaḥ MS.4.14.9: 229.9; PB.4.6.18; Kś.9.6.22; Mś.2.3.5.11; VHDh.8.26; mūrdhānam Aś.4.13.7; śś.10.6.20; 11.14.35. Cf. BṛhD.5.104.
mūrdhā bhūyāsaṃ svāhā # TS.2.4.5.2.
mūrdhne vaiyaśanāya svāhā # KS.14.1.
mūrdhne svāhā # VS.22.32; TS.7.3.16.1; KSA.3.6.
mūlāya svāhā # TB.3.1.5.3.
mūlebhyaḥ svāhā # VS.22.28; TS.7.3.19.1; 20.1; MS.3.12.7: 163.1; KSA.3.9,10; TB.3.8.17.4; Apś.20.11.14.
mṛgaśīrṣāya svāhā # TB.3.1.4.3.
mṛjanti tvā sam agruvaḥ # RV.9.66.9a.
mṛtyave svāhā # VS.39.13; KSA.5.8; śB.13.3.5.2; TB.3.9.15.1 (ter); TA.6.10.1; Tā.10.58 (bis); Apś.20.22.6; Mś.9.2.5.25; Kauś.135.9.
mṛtyur viśvānara(ḥ) svaḥ # AVP.12.10.2b.
mṛtyor adhiṣṭhānāya svāhā # JG.1.23.
mṛdhas te samrāḍ vahantu (read avahantu ?) sarvān # AVP.1.74.3a.
meghayantyai svāhā # TB.3.1.4.1.
meghāyate svāhā # TS.7.5.11.1; KSA.5.2.
meghāya svāhā # VS.22.26; TS.7.5.11.1; KSA.5.2.
meghāyitāya svāhā # KSA.5.2.
meghāyiṣyate svāhā # TS.7.5.11.1; KSA.5.2.
meghitāya svāhā # TS.7.5.11.1; KSA.5.2.
medasaḥ (VSK. medasa) svāhā # VS.28.11; VSK.39.10 (bis); MS.4.13.5: 205.2; TB.3.6.2.2. P: medasaḥ Aś.3.4.3. See medobhyaḥ.
medobhyaḥ svāhā # VS.39.10 (bis). See medasaḥ svāhā.
medyantu te vahnayo yebhir īyase # RV.2.37.3a; N.8.3a.
medhaṃ juṣanta vahnayaḥ # RV.1.3.9c; MS.4.10.3c: 150.13.
medhasātā saniṣyavaḥ # RV.7.94.6c; SV.2.152c; TS.1.7.8.2b.
medhāṃ te devaḥ savitā # AG.1.15.2a; ApMB.2.12.2a (ApG.6.15.1). See medhāṃ me etc.
medhāṃ me devaḥ savitā # PG.2.4.8a. See medhāṃ te etc.
medhāyai manase 'gnaye (MS.KS. agnaye) svāhā # VS.4.7; TS.1.2.2.1; 6.1.2.2; MS.1.2.2: 10.11; 3.6.4: 63.18; KS.2.2; 23.2; śB.3.1.4.7,13.
meha gātram avahā mā śarīram # TA.6.4.2b.
maindryaṃ jyaiṣṭhyaṃ śraiṣṭhyam agnir dadhātu svāhā # Kś.10.9.9. Cf. mā maindryaṃ.
maiṣo asmān avahāya parāgāt # KS.7.12d. See under avahāya.
modāya svāhā # KSA.1.5.
mo ṣu devā adaḥ svaḥ # RV.1.105.3a.
mo ṣū ṇa indrātra (TS. indra) pṛtsu devaiḥ (KS. devāḥ; TSṃS. deva) # RV.1.173.12a; VS.3.46a; TS.1.8.3.1a; MS.1.10.2a: 141.12; KS.9.4a; śB.2.5.2.28a. Ps: mo ṣū ṇa indra Apś.8.6.24; Mś.1.7.4.14; mo ṣū ṇaḥ Kś.5.5.12.
mo ṣū ṇo atra juhuranta devāḥ # RV.3.55.2a.
ya ādanvahutaṃ haviḥ # AVP.11.10.8d.
ya ādhrāya cakamānāya pitvaḥ # RV.10.117.2a.
ya āvabhūva (!) bhuvanāni viśvāḥ (!) # PB.12.13.32b. See under ya ābabhūva.
ya āvahad uśīnarāṇyā anaḥ # RV.10.59.10b.
ya āśvaśvā amavad vahante # RV.5.58.1c.
ya āsurā manuṣyā āttadhanvaḥ # Kauś.104.2a.
ya āhutim (JUB. -tīr) atyamanyanta devāḥ # AVś.10.8.35c; JUB.1.34.6c.
ya idam akas tasmai namas tasmai svāhā # TB.3.7.8.3; Apś.9.18.7.
ya indreṇa sarathaṃ yāti devaḥ (AVP. sarathaṃ saṃbabhūva) # AVś.3.21.3a; AVP.3.12.3a. See yenendrasya.
ya īṃ vahanta āśubhiḥ # RV.5.61.11a. Cf. BṛhD.5.70. See yadī vahanty.
ya īṃ vahāte mahiṣīm iṣirām # RV.5.37.3b.
ya īṃ vahāte ya īṃ vā vareyāt # RV.10.27.11d; Vait.38.6d.
ya udīcyāṃ diśi rohitapipīlikānāṃ rājā tasmai svāhā # Kauś.116.3.
ya u svayaṃ vahate so araṃ karat # RV.5.44.8d.
ya ūrdhvāyāṃ diśy aruṇapipīlikānāṃ rājā tasmai svāhā # Kauś.116.3.
ya ṛṣvaḥ śrāvayatsakhā # RV.8.46.12a.
ya etasya patho goptāras tebhyaḥ svāhā # TA.6.2.1.
ya etasya patho 'bhirakṣitāras tebhyaḥ svāhā # TA.6.2.1.
ya etasya patho rakṣitāras tebhyaḥ svāhā # TA.6.2.1.
ya etasyai diśaḥ parābhavann aghāyavaḥ # TA.6.9.1c.
ya eti pradiśaḥ sarvāḥ # ApMB.1.3.6a (ApG.2.4.15). See yad aiṣi.
ya otavo ye ca tantavaḥ # AVś.14.2.51b.
yaḥ pratīcyāṃ diśi rajatapipīlikānāṃ rājā tasmai svāhā # Kauś.116.3.
yaḥ prācyāṃ diśi śvetapipīlikānāṃ rājā tasmai svāhā # Kauś.116.3.
yaṃ yācamāno abhyaimi devāḥ # AVś.6.118.3b.
yaṃ viprā ukthavāhasaḥ # RV.8.12.13a.
yaṃ viśva id abhiharyanti devāḥ # RV.10.112.6d.
yaṃ viśve devāḥ smaram asiñcann apsv antaḥ # AVś.6.132.2a.
yaṃ śevadhim āvahāj jātavedāḥ # AVś.6.123.1b. See yam āvahāc.
yaṃ saṃjabhruḥ sūryāyā vivāhe # AVś.12.1.24b.
yakṣādhipataye svāhā # ṣB.5.6; AdB.6.
yac cābhidudrohānṛtam # AVś.7.89.3c; VS.6.17c; Lś.2.2.11c. See yac ca dudrohānṛtam, yad vābhidu-, and yad vāham.
yac cāsme duhitar divaḥ # RV.8.47.14b.
yac cāham eno vidvāṃsaś cāvidvāṃsaś cainaś cakṛma tasyāvayajanam asi svāhā # MahānU.18.1. See prec.
yac citram apna uṣaso vahanti # RV.1.113.20a.
yac chakṛt karoti tasmai svāhā # TS.7.1.19.3; KSA.1.10.
yajamānaḥ paśubhir dhruvaḥ # KS.35.7d.
yajiṣṭhaṃ havyavāhana # RV.1.36.10b; 44.5d. Cf. next, and yajiṣṭho havya-.
yajiṣṭhaṃ havyavāhanam # RV.8.19.21c. Cf. under prec.
yajiṣṭho havyavāhanaḥ # RV.7.15.6c. Cf. yajiṣṭhaṃ havya-.
yajurbhyaḥ svāhā # TS.7.5.11.2; KSA.5.2. P: yajurbhyaḥ BDh.3.9.4.
yajūṃṣi bhāgāṃś caturo vahanti # GB.1.5.24d.
yajūṃṣi yajñe samidhaḥ svāhā # AVś.5.26.1a; AVP.9.2.1a; GB.2.2.11. P: yajūṃṣi yajñe Vait.16.6; Kauś.23.1.
yajñaṃ yajñāya muñcatu svāhā # KS.35.4.
yajñaṃ yad yajñavāhasaḥ # AVś.6.114.2c. See yajñair vo.
yajñakṛto yajñakāmāḥ sudevāḥ # TS.3.2.8.3b.
yajñaṃ gacha svāhā # VS.6.21; TS.1.3.11.1; 6.4.1.3; MS.1.2.18: 28.2; 3.10.7: 139.1; KS.3.8; śB.3.8.5.1.
yajñaṃ tanvānā aditiḥ svāhā # see next but one.
yajñaṃ tanvānāditiḥ (AVP. tanvānā aditiḥ) svāhā # AVś.5.26.6b; AVP.9.2.3d.
yajñaṃ te tanavāvahai # RV.1.170.4d.
yajñaṃ naḥ pātu (TB. pāntu) rajasaḥ (TB. vasavaḥ) parasmāt (TB.Apś. purastāt) # MS.2.13.22d: 168.1; KS.40.12d; TB.3.1.2.7a; Apś.17.13.2d.
yajña pratitiṣṭha sumatau suśevāḥ # TB.2.5.8.12a; Apś.7.6.7a. See yajñaḥ praty u.
yajñam ā sobharīyavaḥ # RV.8.20.2d.
yajñaṃ pāhi vibhāvaso svāhā # TA.10.5.1; śG.5.1.8; MahānU.7.4.
yajñasya ketuṃ janayanta devāḥ # RV.6.7.2d; SV.2.492d.
yajñasya mātrāṃ vi mimīta u tvaḥ # RV.10.71.11d; N.1.8d.
yajñasya vo rathyaṃ viśpatiṃ viśām # RV.10.92.1a; AB.4.32.6; KB.19.9; 22.2. Ps: yajñasya vo rathyam Aś.7.4.12; yajñasya vaḥ śś.10.3.14. Cf. BṛhD.7.146.
yajñāya svāhā # TS.7.4.21.1; KSA.4.10; TB.3.1.6.7; 12.2.5.
yajñe divo nṛṣadane pṛthivyāḥ # RV.7.97.1a. P: yajñe divaḥ Aś.7.9.3; śś.12.12.13. Cf. BṛhD.6.25,26 (B).
yajñena yajñam ayajanta devāḥ # RV.1.164.50a; 10.90.16a; AVś.7.5.1a; VS.31.16a; TS.3.5.11.5a; MS.4.10.3a: 148.16; 4.14.2: 218.2; KS.15.12a; AB.1.16.35a; KB.8.2; śB.10.2.2.2; TA.3.12.7a; Aś.2.16.7; N.12.41a. P: yajñena yajñam śś.5.15.5; Vait.13.13; Mś.5.1.3.4.
yajñebhir yajñavāhasam # RV.8.12.20a.
yajñeṣu ya u cāyavaḥ # RV.3.24.4c.
yajñair vā yajñavāhasaḥ # RV.1.86.2a; TS.4.2.11.2a. Cf. yajñair vo.
yajñair vo yajñavāhasaḥ # TB.2.4.4.9c. See yajñaṃ yad, and cf. yajñair vā.
yajño ayaṃ svar idaṃ yajamānāya svāhā # AVś.5.26.12d. See yajño 'yaṃ.
yajño bhagaḥ savitā ye ca devāḥ # AVP.2.80.3c.
yajño 'yaṃ svar itaṃ yajamānāya dhehi svāhā # AVP.9.2.10b. See yajño ayaṃ.
yajño yajñena kalpatām (MS. kalpate; VS.22.33, kalpatāṃ svāhā) # VS.9.21; 18.29; 22.33; TS.1.7.9.2; 4.7.10.2; MS.1.11.3: 163.16; KS.14.1; 18.12; śB.5.2.1.4.
yataḥ kṣaranti sindhavaḥ # KS.36.15b; TB.2.7.7.6b.
yataḥ prajā akhidrā ajāyanta tasmai tvā prajāpataye vibhūdāvne jyotiṣmate jyotiṣmantaṃ juhomi (KS. vibhūdāvne juhomi svāhā) # TS.3.5.8.1; KS.29.5. See yena prajā.
yataḥ svaḥ samīhase # VS.36.21d.
yate svāhā # VS.22.8; TS.7.4.22.1; MS.3.12.3: 160.17; KS.1.4; 5.1.
yato yaviṣṭha jajñiṣe suśevaḥ # RV.7.7.3d.
yato vāto manojavāḥ # KS.36.15a; TB.2.7.7.6a; Apś.22.26.11.
yat te devā akṛṇvan bhāgadheyam # AVś.7.79.1a; Kauś.5.6. Ps: yat te devā akṛṇvan Kauś.59.19; yat te devāḥ Vait.1.16. See next.
yat te śikvaḥ parāvadhīt # Apś.7.9.9a. See yat tvā śikvaḥ.
yat te somādābhyaṃ nāma jāgṛvi tasmai te soma somāya svāhā # VS.7.2; TS.1.4.1.2; 3.3.3.2; MS.1.3.4: 31.11; KS.27.1; 30.6; śB.4.1.1.5. Ps: yat te somādābhyaṃ nāma jāgṛvi TS.3.3.4.2; 6.4.4.3; MS.4.5.7: 73.15; Apś.12.8.3; 11.11; yat te somādābhyam Mś.2.3.3.22; yat te Kś.9.4.28.
yat tvā śikvaḥ parāvadhīt # AVś.10.6.3a. P: yat tvā śikvaḥ Vait.10.3; Kauś.8.13. See yat te śikvaḥ.
yat paśavaḥ pra dhyāyata # SMB.2.2.8a; GG.3.10.19. P: yat paśavaḥ KhG.3.4.2.
yat pibati tasmai svāhā # VS.22.8; TS.7.1.19.3; MS.3.12.3: 161.6; KSA.1.10.
yat prajā anujīvanti sarvāḥ # KS.38.12e.
yatra gāvaḥ pibanti naḥ # RV.1.23.18b; AVś.1.4.3b; AVP.1.2.3b; AB.2.20.23b.
yatra devāḥ samagachanta viśve # RV.10.82.6b; VS.17.30b; TS.4.6.2.3b,3d.
yatra devāḥ samapaśyanta viśve # RV.10.82.5d; VS.17.29d; MS.2.10.3b: 134.14; 2.10.3d: 134.13; KS.18.1b,1d.
yatra devāḥ sahāgninā # VS.20.25d.
yatra nāvaprabhraṃśanam (AVP. nāvaḥ prabhr-) # AVś.19.39.8a; AVP.7.10.8a.
yatra pūrvavaho hitāḥ # ApMB.1.3.4b.
yatra pūrve sādhyāḥ santi devāḥ # RV.1.164.50d; 10.90.16d; AVś.7.5.1d; VS.31.16d; TS.3.5.11.5d; MS.4.10.3d: 149.1; KS.15.12d; AB.1.16.37d; śB.10.2.2.3; TA.3.12.7d; N.12.41d.
yatra yanty ṛtavo yatrārtavāḥ # AVś.10.7.5c.
yatra viśve kāravaḥ saṃnasanta # RV.9.92.5b.
yatra vo 'kṣā haritā arjunāḥ # AVP.12.7.8a. See yatra vaḥ preṅkhā.
yatra someśvaro devaḥ # RVKh.9.113.5c.
yatrādas tridivaṃ divaḥ # AVś.10.9.5b; AVP.14.6.6d.
yatrāvarodhanaṃ divaḥ # RV.9.113.8b.
yatredaṃ veśayāmi vaḥ # AVś.3.13.7d. P: yatredam Kauś.40.6. See yatremaṃ veśayāmasi.
yat savṛdbhiḥ sahābhuvaḥ # SV.1.90b.
yat sīṃ vāṃ pṛkṣo bhurajanta pakvāḥ # RV.4.43.5d.
yat sīm anu dvitā śavaḥ # RV.1.37.9c.
yat suparṇā vivakṣavaḥ # AVś.2.30.3a. Cf. AVP.2.17.5ab.
yat subhṛtaṃ yat svāhā # VSK.7.6.4d; 7.5d. See yāḥ suprītāḥ.
yat suṣuptaś ca jāgrataś cainaś cakṛma tasyāvayajanam asi svāhā # Tā.10.59; MahānU.18.1.
yat some-soma ābhavaḥ (SV. ābhuvaḥ) # RV.8.93.17c; SV.1.188c.
yat svapantaś ca jāgrataś cainaś cakṛma tasyāvayajanam asi (TāṃahānU.BDh. add svāhā) # PB.1.6.10; Tā.10.59; BDh.4.3.6; MahānU.18.1.
yathā gośarye asiṣaso adrivaḥ # RV.8.50 (Vāl.2).10c.
yathā tantrasya tantavaḥ # Kauś.6.34d.
yathā tvaṃ suśravaḥ suśravā asy evam ahaṃ suśravaḥ suśravā bhūyāsam # ApMB.2.5.1; VārG.5.27. See next three.
yathā tvaṃ (PG. tvam agne) suśravaḥ suśravā asy evaṃ māṃ suśravaḥ sauśravasaṃ kuru # AG.1.22.21; PG.2.4.2; MG.1.22.17. See prec. and next two.
yathā tvaṃ suśravaḥ suśravā deveṣv evam ahaṃ suśravaḥ suśravā brāhmaṇeṣu bhūyāsam # SMB.1.6.31. See prec. two and next.
yathā tvam agne suśravaḥ etc. # see yathā tvaṃ suśravaḥ suśravā asy evaṃ māṃ etc.
yathā dūto babhūtha havyavāhanaḥ # RV.8.23.6c.
yathā na vidviṣāmahe (AVP. -ṣāvahai) # AVP.2.9.3c; PG.2.10.22d. See mā vidviṣāmahe.
yathā naḥ sarva (MS. sarvā) ij janaḥ (VS. jana 'namīvaḥ) # RV.10.141.4c; AVś.3.20.6c; VS.33.86c; MS.1.3.15c: 36.7; 1.11.4c: 164.15; 2.2.6c: 20.7; 2.9.2c: 121.4; KS.10.12c; 14.2c. See next.
yathā naḥ suphalāsasi (AVś. suphalā bhuvaḥ) # RV.4.57.6d; AVś.3.17.8d; TA.6.6.2d.
yathānāma va īśmahe svāhā # AVś.4.38.7e.
yathānunmadito 'sasi (AVP. -madito bhuvaḥ) # AVś.6.111.2d,4d; AVP.5.17.7d.
yathābhicakra devāḥ # AVś.3.9.1c; AVP.2.64.3c; 3.7.2c.
yathā rudrasya sūnavaḥ # RV.8.20.17a.
yathāvaśaṃ tanvaṃ (AVś. -vaḥ) kalpayasva (AVś.VS. kalpayāti) # RV.10.15.14d; AVś.7.104.1d; 18.3.59d; VS.19.60d.
yathā viśvāḥ pṛtanāḥ saṃjayāsi # AVP.3.27.4a.
yathā vo devā varivaḥ karāṇi # RV.10.52.5b.
yathā ha tyad (TS.ApśḥG. tad) vasavo gauryaṃ cit # RV.4.12.6a; 10.126.8a; AVP.5.39.8a; TS.4.7.15.7a; MS.3.16.5a: 192.9; KS.2.15a; Apś.6.22.1a. Ps: yathā ha tad vasavo gauryam HG.1.8.3; yathā ha tyad vasavaḥ KS.9.19; śś.1.15.5; 8.8.9; yathā ha tyat (Apś. tat) MS.4.11.1: 161.11; Apś.9.12.10.
yathā havyaṃ vahasi jātavedaḥ # AVś.4.23.2a; AVP.4.33.3a.
yathemām amūr vyupāpatati bhāsv iti , evaṃ kṣatrasya mānuṣād vyupāpatata śatravaḥ # JB.3.248.
yatheyam indra mīḍhvaḥ # RV.10.85.25c; AVś.14.1.18c; ApMB.1.4.5c.
yad agne kavyavāhana # TS.2.6.12.4a; TB.2.6.16.2; Apś.19.3.11. See yo agniḥ kravya-.
yad agneḥ sendrasya saprajāpatikasya saṛṣikasya saṛṣirājanyasya sapitṛkasya sapitṛrājanyasya samanuṣyasya samanuṣyarājanyasya sākāśasya sātīkāśasya sānūkāśasya sapratīkāśasya sadevamanuṣyasya sagandharvāpsaraskasya sahāraṇyaiś ca paśubhir grāmyaiś ca yan ma ātmana ātmani vrataṃ tan me sarvavratam idam aham agne sarvavrato bhavāmi svāhā # AG.3.9.1. See yad brāhmaṇānāṃ.
yad aghriyata (KS. -yathās) tad ghṛtam (KS. adds abhavaḥ) # MS.2.3.4c: 31.2; 2.3.5c: 32.20; KS.11.7c. See yad adhriyata.
yad aṅga taviṣīyavaḥ # RV.8.7.2a.
yad aṅgirasām abhavaḥ sacābhūḥ # RV.10.70.9b.
yad atti tasmai svāhā # VS.22.8; TS.7.1.19.3; MS.3.12.3: 161.6; KSA.1.10.
yad adya devaḥ savitā suvāti # RV.7.40.1c.
yad adyā cit kṛṇavaḥ kas tvā pari # RV.1.54.5d.
yad adrayaḥ parvatāḥ sākam āśavaḥ # RV.10.94.1c; N.9.9c.
yad antarikṣasya yad divaḥ # KS.7.12a. Cf. prec.
yad annam admy anṛtena devāḥ # AVś.6.71.3a; AVP.2.28.3a; TA.2.6.2a.
yad ayātaṃ vahatuṃ sūryāyāḥ # TS.4.7.15.4a; MS.3.16.5a: 191.8; KS.22.15a.
yad aśvinā vahathaḥ sūrim ā varam # RV.1.119.3d.
yad asarpat (KS. -pas) tat sarpir abhavat (KS. -vaḥ; MS. omits abhavat) # TS.2.3.10.1b; MS.2.3.4b: 31.1; 2.3.5b: 32.19; KS.11.7b. P: yad asarpaḥ KS.11.8.
yad asāv amuto devāḥ # AVś.5.8.3a; AVP.7.18.3a.
yad ahaṃ dhanena prapaṇaṃś carāmi # ApMB.2.22.4a (ApG.8.23.5). See yad vo devāḥ, and yena dhanena.
yad ākṣiṣur divyam ajmam aśvāḥ # RV.1.163.10d; VS.29.21d; TS.4.6.7.4d; KSA.6.3d; N.4.13d.
yad āpītāso aṃśavaḥ # RV.8.9.19a; AVś.20.142.4a.
yadāram akrann ṛbhavaḥ pitṛbhyām # RV.4.33.2a.
yad āśavaḥ padyābhis titrato rajaḥ # RV.2.31.2c.
yad indra havyo bhuvaḥ # RV.8.1.28d.
yad īṃ sutāsa indavaḥ # RV.8.50 (Vāl.2).3a.
yad īṃ sūryaṃ na harito vahanti # RV.10.31.8d.
yadī mātaro janayanta vahnim # RV.3.31.2c; N.3.6c. Fragment: janayanta vahnim AB.6.18.5.
yad īm āśur vahati deva etaśaḥ # RV.7.66.14c.
yadī vājāya sudhyo vahanti # RV.4.21.8d.
yad ugram in maghavā viśvahāvet # RV.6.47.15b.
yad ūrdhvas tiṣṭhā (KS. -ṣṭhād) draviṇeha dhattāt # RV.3.8.1c; MS.4.13.1c: 199.3; KS.15.12c; AB.2.2.5; TB.3.6.1.1c; N.8.18c. P: yad ūrdhvaḥ Mś.5.2.8.9.
yad ejati jagati yac ca ceṣṭati nāmno (MahānU. nānyo) bhāgo yan nāmne (MahānU. yatnān me) svāhā # Tā.10.67.2; MahānU.19.2.
yad ejatha svabhānavaḥ # RV.8.20.4d.
yad etaśo vahati dhūrṣu yuktaḥ # RV.7.63.2d.
yad enam ete devāḥ prāpadyanta # śB.7.5.1.21c.
yad didyavaḥ pṛtanāsu prakrīḍān # RV.4.41.11c.
yad divaḥ # Apś.5.9.9; Mś.1.5.3.10. ūha of yat pṛthivyā anāmṛtam etc.
yad divā ca naktaṃ cainaś cakṛma tasyāvayajanam asi (TāṃahānU.BDh. add svāhā) # PB.1.6.10; Tā.10.59; MahānU.18.1; BDh.4.3.6.
yad dūre sann ihābhavaḥ (SV. -bhuvaḥ) # RV.3.9.2d; SV.1.53d; N.4.14d; Mś.3.8.1d.
yaddevatyaḥ somas taddevatyāḥ paśavaḥ # KS.34.16.
yad devā devaheḍanam (VSKṭA.2.3.1a, -lanam) # AVś.6.114.1a; VS.20.14a; VSK.22.1a; MS.3.11.10a: 157.1; 4.14.17a: 244.4; KS.38.5a; śB.12.9.2.2; TB.2.4.4.8a; 6.6.1a; 3.7.12.1a; TA.2.3.1a; 7.1; Vait.22.15; Apś.10.7.14; 14.30.1; 19.10.4; Mś.5.2.11.35; Kauś.67.19; BDh.3.7.10,16; GDh.27.6. P: yad devāḥ śB.10.5.4.17; Vait.30.22; Kś.19.5.13. Designated as kuṣmāṇḍāḥ or kūṣmāṇḍāḥ, q.v.; as devaheḍanam (sc. sūktam) Vait.23.12; Kauś.46.30; 60.7.
yad devāḥ śarma śaraṇam # RV.8.47.10a.
yad dyāva indra te śatam # RV.8.70.5a; AVś.20.81.1a; 92.20a; SV.1.278a; 2.212a; TS.2.4.14.3a; KS.12.15a; AB.5.1.18; JB.3.48a; KB.22.4; 25.6; PB.12.4.1; TA.1.7.5a; Aś.7.10.8; Vait.27.22; 33.9; 42.9; JUB.1.32.1a,2; N.13.2a. Ps: yad dyāva indra śś.10.4.9; yad dyāvaḥ śś.11.13.22; Rvidh.2.34.2.
yad dha te viśvā girayaś cid abhvāḥ # RV.1.63.1c.
yad yukto devagandharvaḥ # HG.1.24.6c.
yad rohitam ajanayanta devāḥ # AVś.13.3.12c,23d.
yad va eṣa karoti tad vaḥ kṛtam asat # Apś.20.3.1.
yad vāṃ kakṣīvāṃ uta yad vyaśvaḥ # RV.8.9.10a; AVś.20.140.5a.
yad vāco madhumat tasmai svāhā # MS.1.3.1: 30.3. See devi vāg.
yad vādo rocane divaḥ # RV.8.10.1b. Cf. yad vāsi rocane.
yad vā dhanaṃ vahator ājagāma # AVP.5.28.5c.
yad vā prasravaṇe divaḥ # RV.8.65.2a.
yad vā madhyaṃdine divaḥ # RV.8.27.19d.
yad vā marutvaḥ parame sadhasthe # RV.1.101.8a.
yad vāsi rocane divaḥ # RV.8.97.5a. Cf. yad vādo.
yad vā hara upanāhena devāḥ # AVP.5.28.9c.
yad vidvāṃsaś cāvidvāṃsaś cainaś cakṛma tasyāvayajanam asi (TāṃahānU.BDh. add svāhā) # PB.1.6.10; Tā.10.59; MahānU.18.1; BDh.4.3.6.
yad vo devāḥ prapaṇaṃ carāma # HG.1.15.1a. See under yad ahaṃ dhanena.
yaṃ te vahanti harito vahiṣṭhāḥ # AVś.13.2.6c,7c.
yaṃ te svadhāvan svadayanti dhenavaḥ # RV.8.49 (Vāl.1).5c. Cf. prec.
yaṃ tvā devā dadhire havyavāham # RV.10.46.10a.
yaṃ tvā pūrvam īḍito vadhryaśvaḥ # RV.10.69.4a.
yaṃ tvāhir iva bhogaiḥ # AVP.1.64.3c.
yaṃ devaṃ devāḥ prāṇāḥ puruṣaṃ parigṛhya jāgrati # JB.3.351c.
yaṃ devāḥ pitaro manuṣyāḥ # AVś.10.6.32a.
yaṃ devāḥ śarum asyatha # AVś.6.65.2b.
yaṃ devāḥ smaram asiñcann apsv antaḥ # AVś.6.132.1a.
yan navam ait (KS. ais) tan navanītam abhavat (KS. -vaḥ) # TS.2.3.10.1; 11.2; MS.2.3.4a: 31.1; 2.3.5a: 32.19; KS.11.7a. P: yan navam ait Mś.5.2.2.6.
yan manyur jāyām āvahat # AVś.11.8.1a; SaṃnyāsaU.3; KaṇṭhaśrutiU.5.
yan mūtraṃ karoti tasmai svāhā # VS.22.8. See yan mehati.
yan mehati tasmai svāhā # TS.7.1.19.3; MS.3.12.3: 161.7; KSA.1.10. See yan mūtraṃ.
yam agne kavyavāhana # VS.19.64a. See yam agne vāja-.
yamaṃ gāya bhaṅgyaśravaḥ (KSṃś. bhaṅga-) # KS.38.12a; TA.6.5.2a; Apś.16.6.4a; Mś.6.1.2.26a.
yam atra nādhīmas tasmai svāhā # TA.6.2.1.
yamanetrebhyo devebhyo dakṣiṇāsadbhyaḥ svāhā # VS.9.35; śB.5.2.4.5.
yam abadhnīta savitā suketaḥ (ApMB. suśevaḥ) # TS.1.1.10.2b; 3.5.6.2b; ApMB.1.5.17b. See yaj jagrantha.
yam abhyacuścutad agniṣ ṭac chundhatād iha punaḥ svāhā # Kś.25.11.32.
yamarājño (VSṃG. -rājyaṃ) gachatu ripravāhaḥ # RV.10.16.9b; AVś.12.2.8b; VS.35.19b; MG.2.1.8b.
yam aśvattham upatiṣṭhanta jāyavaḥ # RV.1.135.8b.
yamāya tvāṅgirasvate pitṛmate (MS. tvā pitṛmate 'ṅgirasvate) svāhā # VS.38.9; MS.4.9.8: 128.11; śB.14.2.2.11; TA.4.9.2; 5.7.11. Cf. yamāyāṅgirasvate and yamāyāṅgirasvate svāhā.
yamāya dakṣiṇātsade (KS. -sade rakṣoghne; AVP. dakṣiṇāsade rakṣoghne) svāhā # AVP.2.54.2; MS.2.6.3: 65.11; KS.15.2. Cf. yamāya savitre.
yamāya savitre varuṇāya bṛhaspataye duvasvate rakṣoghne svāhā # TS.1.8.7.2. Cf. yamāya dakṣiṇāt-.
yamāya svāhā # VS.39.13; ṣB.5.4; AdB.4; śB.12.6.1.21; TB.3.1.5.14.
yamāyāṅgirasvate pitṛmate svāhā (ApśṃśḥGṃG. svadhā namaḥ; BDh. svadhā namaḥ svāhā) # śś.4.4.1; Apś.1.8.4; Mś.11.9.1.7; HG.2.10.7; MG.2.9.13; BDh.2.8.14.7. Cf. under yamāya tvāṅgirasvate.
yamāyāṅgirasvate svāhā # JG.2.1. Cf. under yamāya tvāṅgirasvate.
yam āvahāc chevadhiṃ jātavedāḥ # AVP.2.60.4b; VS.18.59b; TS.5.7.7.1b; KS.40.13b; śB.9.5.1.46; Mś.2.5.5.21b. See yaṃ śevadhim.
yam āhur manava (MS. -vaḥ; KS. -vas) stīrṇabarhiṣam # VS.15.49d; MS.2.12.14c: 147.7; KS.18.18d; śB.8.6.3.18. See etaṃ yam.
yam uvāha śunaḥśepaḥ # AVP.11.10.7a.
yam erire bhṛgavo viśvavedasam # RV.1.143.4a. P: yam erire bhṛgavaḥ N.4.23.
yameṣṭam asi (KSṃS.2.6.8, add svāhā) # TS.1.8.14.2; MS.2.6.8: 69.1; 4.4.2: 51.18; KS.15.6; TB.1.7.8.6. See ameṣṭam asi.
yaṃ pāñcajanyaṃ bahavaḥ samindhate # TS.4.7.15.1b; MS.3.16.5b: 190.6; KS.22.15b. See pāñcajanyasya.
yayā kṛṇoti muhu kā (read muhukā) cid ṛṣvaḥ # RV.4.20.9b; KS.21.13b.
yayātaran daśa māso navagvāḥ # RV.5.45.11b.
yayā vajrivaḥ pariyāsy aṃhaḥ # RV.6.37.4c.
yayor anu pradivaḥ śruṣṭim āvaḥ # RV.3.50.2b.
yayor ha stome vidatheṣu devāḥ # RV.3.54.2c.
yavaḥ pakvaḥ paro (śś. patho) bilam # AVś.20.127.10b; śś.12.17.1.4b.
yavā ayavā ūmā abdaḥ (KS. yavā āyavā ūmā evā abdas) sagaraḥ sumekaḥ # MS.2.13.12: 162.6; KS.22.5. P: yavā ayavāḥ Mś.6.2.3.2. See yāvā ayāvā, and cf. śB.1.7.2.26.
yaviṣṭho havyavāhanaḥ # TB.2.4.8.6a.
yaśasaṃ mā devaḥ savitā kṛṇotu # AVś.6.58.1c.
yaśāṃsi devāḥ parame janitre # TB.2.5.1.2b.
yaśo jane 'sāni svāhā # TA.7.4.3; TU.1.4.3.
yaś cāsamā ajano didyuto divaḥ # RV.2.13.7c.
yaḥ śūraiḥ svaḥ sanitā # RV.1.129.2d; KB.23.6.
yas te deva varuṇa gāyatrachandāḥ pāśas taṃ ta etenāvayaje (Apś. adds svāhā) # TB.1.4.2.3; Apś.19.4.9 (with ūhas). See yas te rājan varuṇa gāyatra-.
yas te pṛthu stanayitnur ya ṛṣvaḥ # AVś.7.11.1a. P: yas te pṛthu stanayitnuḥ Kauś.38.8; 139.8.
yas te rātrau saṃvatsare mahimā saṃbabhūva yas te pṛthivyām agnau mahimā saṃbabhūva yas te nakṣatreṣu candramasi mahimā saṃbabhūva tasmai te mahimne prajāpataye devebhyaḥ svāhā # VS.23.4. Ps: yas te rātrau saṃvatsare mahimā saṃbabhūva śB.13.5.3.7; yas te rātrau Kś.20.7.26.
yas te 'han saṃvatsare mahimā saṃbabhūva yas te vāyāv (VSK. vāyā) antarikṣe mahimā saṃbabhūva yas te divi sūrye mahimā saṃbabhūva tasmai te mahimne prajāpataye svāhā devebhyaḥ # VS.23.2; VSK.25.2. Ps: yas te 'han saṃvatsare mahimā saṃbabhūva śB.13.5.2.23; yas te 'han Kś.20.7.16.
yas tvāyantaṃ vasunā prātaritvaḥ # RV.1.125.2c; N.5.19c.
yas tvā śṛṇavat suśravaḥ # AVś.11.4.19d.
yas tvā svaśvaḥ suhiraṇyo agne # RV.4.4.10a; TS.1.2.14.4a; MS.4.11.5a: 173.12; KS.6.11a; KB.8.2. P: yas tvā svaśvaḥ śś.5.7.4.
yasmā u devaḥ savitā jajāna # RV.10.31.4b.
yasminn enam abhyaṣiñcanta devāḥ # TB.3.1.2.11b.
yasmai cāhaṃ khanāmi vaḥ # RV.10.97.20b; VS.12.95b; TS.4.2.6.5b. See prec. but one.
yasmai devāḥ sadā balim # AVś.10.7.39c.
yasmai bhūtāni balim āvahanti # TA.1.31.1a.
yasmai mīyante svaravaḥ svarvide # AVś.4.24.4b; AVP.4.39.4b.
yasya te pūṣan sakhye vipanyavaḥ # RV.1.138.3a.
yasya te sapta sindhavaḥ # RV.8.69.12b; AVś.20.92.9b; MS.4.7.8b: 104.11; N.5.27b.
yasya trayastriṃśad devāḥ # AVś.10.7.13a,23a,27a.
yasya tvam avitā bhuvaḥ # RV.7.32.11b.
yasya bhānti ketavo yasya raśmayaḥ (TB. bhānti raśmayo yasya ketavaḥ) # MS.4.14.14a: 239.9; TB.3.1.1.1a.
yasya yoge duhitā jāyate divaḥ # RV.10.39.12c.
yasya śuṣkāt sindhavaḥ # RVKh.7.55.3c.
yasyāṃ mīyante svaravaḥ pṛthivyām # AVś.12.1.13c.
yasyāśvāsaḥ pradiśi yasya gāvaḥ # RV.2.12.7a; AVś.20.34.7a; AVP.12.14.7a.
yasyedam ā rajo yujaḥ (ā. omits yujaḥ; śś. -dam oja ārujaḥ) # AVś.6.33.1a; ArS.1.3a; ā.5.2.1.2a; śś.18.3.2a. P: yasyedam ā rajaḥ Kauś.23.17; 59.18. Designated as grīvāḥ ā.5.2.1.1; as graivaṃ tṛcam śś.18.3.1.
yasyendrasya sindhavaḥ saścati vratam # RV.1.101.3c.
yaḥ sūryāṃ vahati vandhurāyuḥ # RV.4.44.1c; AVś.20.143.1c.
yaḥ svajānāṃ (NīlarU. svajanān, var. lect. svajanānāṃ) nīlagrīvaḥ # AVP.8.7.9a; NīlarU.21a.
ākhyātā yāś cānākhyātā devasenā (HG. yā ākhyātā devasenā yāś cānākhyātā) upa spṛśata devasenābhya (HG. tābhyaḥ) svāhā # ApMB.2.18.41 (ApG.7.20.5); HG.2.9.4.
āvan (VārG. avāyan) yā avāharan # MG.1.10.8b; 22.3b; VārG.5.9b (corrupt).
īṃ vahanti sūryaṃ ghṛtācīḥ # RV.7.60.3b.
u conmādayiṣṇavaḥ # AVP.1.29.3b.
oṣadhīḥ pūrvā jātāḥ # RV.10.97.1a; VS.12.75a; KS.13.16a; śB.7.2.4.26; N.9.28a. Ps: yā oṣadhīḥ pūrvāḥ śś.9.28.7; yā oṣadhīḥ Kś.17.3.8; Rvidh.3.42.8. Cf. BṛhD.7.154. See under yā oṣadhayaḥ prathamajāḥ.
yāḥ kāś ca sindhuṃ pravahanti nadyaḥ # N.14.34b.
yāḥ parjanyo vahaty antarikṣe # AVP.14.2.1c.
yāḥ pṛṣṭīr yāś ca parśavaḥ # AVś.10.9.20b.
yāṃ āvaha uśato deva devān # VS.8.19a; śB.4.4.4.11. P: yāṃ āvahaḥ Kś.5.2.11. See yān āvaha.
yāṃ kalpayanti vahatau vadhūm iva # AVś.10.1.1a. P: yāṃ kalpayanti Kauś.39.7; Rvidh.4.6.3. Designated as kṛtyāsūkta Rvidh.4.8.4.
co nu navyā kṛṇavaḥ śaviṣṭha # RV.5.29.13c.
yāṃ janāḥ pratinandanti # PG.3.2.2a; ApMB.2.20.27a,29 (ApG.8.22.1); HG.2.17.2a; MG.2.8.4a. See yāṃ devāḥ etc.
ta iṣur yuvā nāma tasyai te vidhema tayā naḥ pāhi tasyai te svāhā # KS.40.3. See prec.
yātayajjano gṛṇate suśevaḥ # RV.3.59.5b; TB.2.8.7.6b.
yāti devaḥ pravatā yāty udvatā # RV.1.35.3a.
yātudhānajambhanam asi svāhā # AVP.2.46.2.
te agne paśuṣu pavamānā priyā tanūr yā pṛthivyāṃ yāgnau yā rathaṃtare yā gāyatre chandasi tāṃ ta etenāvāyaje svāhā # Apś.5.16.4. Cf. prec.
te agne 'psu pāvakā priyā tanūr yāntarikṣe yā vāyau yā vāmadevye yā traiṣṭubhe chandasi tāṃ ta etenāvayaje svāhā # Apś.5.16.4. Cf. prec. but one.
te agne yogavatī priyā tanūḥ svarśokhārādvākhāta tayeda pātram ārohati tasmai te namaḥ svāhā # Mś.8.23.21 (corrupt: read svarṣukhadvārākhyātā tayedaṃ pātram āroha ?).
te agne rudriyā tanūs tayā naḥ pāhi tasyās (MS.KS. tasyai) te svāhā # TS.1.2.11.2; MS.1.2.7: 17.6; KS.2.8. P: yā te agne rudriyā tanūḥ TS.6.2.2.7; KS.24.9; MS.3.7.10: 91.7; Apś.11.2.4; Mś.2.2.1.46.
te agne sūrye śuciḥ priyā tanūr yā divi yāditye yā bṛhati yā jāgate chandasi tāṃ ta etenāvayaje svāhā # Apś.5.16.4. Cf. prec.
te gharma divi śug yā jāgate chandasi yā saptadaśe stome yā havirdhāne tāṃ ta etad avayaje tasyai svāhā # KA.3.174. See under gharma yā te divi śug yā gāyatre.
te gharma divyā śug yā gāyatryāṃ havirdhāne sā ta āpyāyatāṃ niṣṭyāyatāṃ tasyai te svāhā # VS.38.18; śB.14.3.1.4. P: yā te gharma divyā śuk Kś.26.7.4. See under gharma yā te divi śug yā gāyatre.
te gharma pṛthivyāṃ śug yā gāyatre chandasi yā trivṛti stome yā sadasi tāṃ ta etenāvayaje tasyai svāhā # KA.3.176. See under gharma yā te pṛthivyāṃ śug yā jāgate.
te gharma pṛthivyāṃ śug yā jagatyāṃ sadasyā sā ta āpyāyatāṃ niṣṭyāyatāṃ tasyai te svāhā # VS.38.18; śB.14.3.1.8. See under gharma yā te pṛthivyāṃ śug yā jāgate.
te gharmāntarikṣe śug yā triṣṭubhy āgnīdhre sā ta āpyāyatāṃ niṣṭyāyatāṃ tasyai te svāhā # VS.38.18; śB.14.3.1.6. See under gharma yā te 'ntarikṣe śug yā traiṣṭubhe.
te gharmāntarikṣe śug yā traiṣṭubhe chandasi yā pañcadaśe stome yāgnīdhre tāṃ ta etad avayaje tasyai svāhā # KA.3.175. See under gharma yā te 'ntarikṣe śug yā traiṣṭubhe.
te patighny alakṣmī devaraghnī jāraghnīṃ taṃ karomy asau svāhā # śG.1.16.4. See under prec. but one.
dakṣiṇataḥ yā paścāt yottarataḥ yopariṣṭād vidyud āpatat taṃ ta etenāvayaje svāhā # TA.4.14.1.
devīḥ stheṣṭakāḥ suśevā upaśīvarīs tā mopaśedhvaṃ jāyā iva sadam it patim # MS.2.13.16: 164.12. P: yā devīḥ stheṣṭakāḥ suśevāḥ Mś.6.2.3.4. Quasi-metrical.
devy asīṣṭaka āyurdāḥ prāṇadā apānadā vyānadāś cakṣurdāḥ śrotradāḥ pṛthivyām antarikṣe divaḥ pṛṣṭha upaśīvarī sā mopaśeṣva jāyeva sadam it patim # MS.2.13.16: 164.10. P: yā devy asīṣṭaka āyurdāḥ Mś.6.2.3.4. Fragment: upaśīvarī Mś.6.2.3.4. See prec.
yān āvaha uśato deva devān # AVś.7.97.3a; TS.1.4.44.2a; MS.1.3.38a: 44.12; KS.4.12a. P: yān āvahaḥ Vait.4.13. See yāṃ āvaha.
yāni caināṃsi bahudhā (text vahudhā) duṣkṛtāni # AVP.8.15.4b.
nu śvetāv avo divaḥ # RV.8.40.8a.
yāṃ tvā devāḥ samadadhuḥ # AVP.9.11.4a.
yāṃ devāḥ prajāpatigṛhapataya ṛddhim arādhnuvaṃs tām ṛddhiṃ rātsyāmaḥ # AB.5.25.13; Aś.8.13.10.
yāṃ devāḥ pratinandanti (SMB. paśyanti) # AVś.3.10.2a; AVP.1.104.2a; SMB.2.2.17a. See yāṃ janāḥ.
purastād vidyud āpatat tāṃ ta etenāvayaje svāhā # TA.4.14.1. P: yā purastād vidyud āpatat Apś.15.17.2.
babhravo yāś ca śukrāḥ # AVś.8.7.1a. P: yā babhravaḥ Vait.30.6; Kauś.26.33.
yābhiḥ kaṇvasya sūnavaḥ # RV.1.45.5c.
yābhiḥ kuṣṭhaṃ nirāvahan # AVś.5.4.5d.
yāman-yāmann upayuktaṃ vahiṣṭham # AVś.4.23.3a; AVP.4.33.4a.
yāman rudrasya sūnavaḥ sudaṃsasaḥ # RV.1.85.1b.
yāṃ me dhiyaṃ maruta indra devāḥ # RV.10.64.12a.
rohanti punarṇavāḥ # AVś.8.7.8b.
yāvatīr āśā abhicakṣaṇā divaḥ # AVś.9.2.21b.
yāvatīr oṣadhīḥ sarvāḥ # TB.3.12.6.3a.
yāvatīr bhṛṅgā jatvaḥ kurūravaḥ # AVś.9.2.22a.
yāvatīr vīrudhaḥ sarvāḥ # TB.3.12.6.3a.
yāvatīs tārakāḥ sarvāḥ # TB.3.12.8.1a.
yāvatīḥ sikatāḥ sarvāḥ # TB.3.12.6.2a.
yāvad oṣaḥ śaro astvaḥ # AVP.3.40.3a.
yāvanto grāmyāḥ paśavaḥ # TB.3.12.6.4ab.
yāvanto devāḥ sam iṣā mādayantām # AVś.19.58.6d. See prec. but one.
yāvā ayāvā evā ūmāḥ sabdaḥ sagaraḥ sumekaḥ # TS.4.4.7.2. P: yāvā ayāvāḥ Apś.17.5.15. Fragment: sumekaḥ TS.5.3.11.3. See yavā ayavā, and cf. śB.1.7.2.26.
vājinn agneḥ pavamānā (Apś. agneḥ paśuṣu pav-) priyā tanūs tām āvaha # MS.1.6.2: 86.12; Apś.5.13.7. P: yā vājinn agneḥ Mś.1.5.4.1. See next but one.
vājinn agneḥ pāvakā (Apś. agner apsu pāv-) priyā tanūs tām āvaha # MS.1.6.2: 86.12; Apś.5.13.7. See next.
vājinn agneḥ priyā tanūḥ paśuṣu pavamānā (also tanūr apsu pāvakā, and tanūs sūrye śukrā śucimatī) tām āvaha tayā mā jinva # KS.7.13. See prec. two, and next.
vājinn agneḥ śuciḥ (Apś. agneḥ sūrye śu-) priyā tanūs tām āvaha # MS.1.6.2: 86.13; Apś.5.13.7. See prec.
yāv ārebhāte vahu (for bahu) sākam ugrau # AVP.4.37.4a. See next.
yāv itthā ślokam ā divaḥ # RV.1.92.17a; SV.2.1086a.
vā paścāt sadānvāḥ # AVP.1.36.1b.
vo devāḥ sūrye rucaḥ # VS.13.23a; 18.47a; TS.4.2.9.4a; 5.7.6.3a; MS.2.7.16a: 99.1; KS.16.16a; śB.7.4.2.21; 9.4.2.14; Mś.6.2.6.22. P: yā vo devāḥ KS.40.13.
yāś ca te hasta (MS. -tā) iṣavaḥ # AVP.14.4.3c; VS.16.9c; TS.4.5.1.3c; MS.2.9.2c: 121.19; KS.17.11c; NīlarU.13c.
sarasvatī viśobhagīnā tasyai svāhā # Apś.3.10.2. See next but three.
sarasvatī veśabhagīnā tasyai svāhā # Apś.3.10.2.
sarasvatī veśayamanī tasyai svāhā # MS.1.4.3: 51.7. P: yā sarasvatī veśayamanī MS.1.4.8: 56.14; Mś.1.3.5.12. See prec. but three.
yāsāṃ devā divi kṛṇvanti bhakṣam # AVś.1.33.3a; AVP.1.25.3a; 14.1.4a; TS.5.6.1.1a; MS.2.13.1a: 152.1; ApMB.1.2.4a (ApG.2.4.8). P: yāsāṃ devāḥ TB.2.8.9.3.
yāsām indra udājata vasu nāma rūpaṃ paśūnām uṣasaṃ dhāma paśyamānas tāsām ayaṃ yonir ayaṃ goṣṭha iha rayiḥ puṣṭiḥ svāhā # MS.4.2.11: 34.6. P: yāsām indra udājata Mś.9.5.6.19.
yāsāṃ prajāpatir udājatāyur nāma rūpaṃ paśūnām aparāhṇaṃ dhāma paśyamānas tāsām ayaṃ yonir ayaṃ goṣṭha iha rayiḥ puṣṭiḥ svāhā # MS.4.2.11: 34.12.
yāsāṃ bṛhaspatir udājateḍā nāma rūpaṃ paśūnāṃ saṃgavaṃ dhāma paśyamānas tāsām ayaṃ yonir ayaṃ goṣṭha iha rayiḥ puṣṭiḥ svāhā # MS.4.2.11: 34.8.
yāsāṃ maruta udājanta jyotir nāma rūpaṃ paśūnāṃ madhyaṃdinaṃ dhāma paśyamānās tāsām ayaṃ yonir ayaṃ goṣṭha iha rayiḥ puṣṭiḥ svāhā # MS.4.2.11: 34.10.
yās ta ūrjas tanvaḥ saṃbabhūvuḥ # AVś.12.1.12b.
yās te agne ghorās tanuvaḥ kṣuc ca tṛṣṇā cāsnuk cānāhutiś cāśanayā ca pipāsā ca sediś cāmatiś caitās te agne ghorās tanuvas tābhir amuṃ gacha yo 'smān dveṣṭi yaṃ ca vayaṃ dviṣmaḥ # TA.4.22.1. Cf. next.
yās te viśvāḥ samidhaḥ santy agne # TS.3.5.5.3a; Apś.13.10.2.
yās te śivās tanvaḥ kāma bhadrāḥ # AVś.9.2.25a. P: yās te śivāḥ Kauś.24.29.
yāsyāṃ patighnī tanūḥ prajāghnī paśughnī lakṣmighnī jāraghnīm asyai tāṃ kṛṇomi svāhā # ApMB.1.10.3--6. See under yā te patighnī tanūḥ.
yāsyai gṛhaghnī tanūs tām asyai nāśaya (JG. tām asyā apajahi) svāhā # PG.1.11.2; JG.1.22.
yāsyai ghorā tanūs tām ito nāśaya svāhā # HG.1.24.1.
yāsyai ninditā tanūs tām ito nāśaya svāhā # HG.1.24.1.
yāsyai patighnī tanūs tām asyai (HG. ito) nāśaya (JG. tām asyā apajahi) svāhā # PG.1.11.2; HG.1.24.1; JG.1.22. See yāsyāḥ etc.
yāsyai paśughnī tanūs tām asyai nāśaya (JG. tām asyā apajahi) svāhā # PG.1.11.2; JG.1.22. See yāsyā apaśavyā.
yāsyai prajāghnī tanūs tām asyai nāśaya (JG. tām asyā apajahi) svāhā # PG.1.11.2; JG.1.22. See yāsyā aputryā.
yāsyai yaśoghnī tanūs tām asyai nāśaya (JG. tām asyā apahata) svāhā # PG.1.11.2; JG.1.22.
yāḥ samudram abhy arcanti dhenavaḥ # AVP.14.2.1b.
yāḥ suprītāḥ suhutā yat svāhā # VS.7.15d; śB.4.2.1.33. See yat subhṛtaṃ.
yāhi sādhyā havir adantu devāḥ # VS.29.11d; TS.5.1.11.4d; MS.3.16.2d: 185.3; KSA.6.2d.
yuktāya svāhā # TS.7.4.22.1; KSA.5.1.
yuktā stha vahata # PB.1.2.5; TB.3.7.9.2; Lś.1.10.5; Apś.12.3.2.
yukṣvā hi devahūtamān # RV.8.75.1a; VS.13.37a; 33.4a; TS.2.6.11.1a; 4.2.9.5a; 5.5.3.1,2; KS.7.17a; 22.5a,6; MS.2.7.17a: 101.10; 4.11.6: 174.12; AB.5.1.4; KB.22.3; śB.7.5.1.33; śś.10.4.2; Apś.16.26.13; 17.10.11; 19.25.10; Mś.5.1.7.47. P: yukṣvā hi Aś.4.13.7; 7.10.4.
yujaṃ vajraṃ nṛṣadaneṣu kāravaḥ # RV.10.92.7d.
yuje svāhā # MG.1.4.3; VārG.8.4.
yujo yuktā abhi yat saṃvahanti # ā.2.3.8.2b,3b.
yuñjāthāṃ rāśivāhanau # AVP.8.11.3b.
yunaktu devaḥ savitā prajānan # AVś.5.26.2a; AVP.9.2.1c.
yuvaṃ sūryaṃ vividathur yuvaṃ svaḥ # RV.6.72.1c.
yuvaṃ hi sthaḥ svarpatī (SV.JB.PB. svaḥpatī) # RV.9.19.2a; SV.2.351a; JB.1.94; 2.96; PB.6.10.14.
yuvaṃ no atra varivaḥ kṛṇutam # KS.17.19c.
yuvāṃ havyābhy āyavaḥ # RV.1.139.3c.
yuvāṃ hi yantīndavaḥ # RV.4.47.2c; SV.2.979c.
yuvāṃ kṣemasya prasave mitajñavaḥ # RV.7.82.4b.
yuvābhyāṃ viśvāḥ pṛtanā jayema # RV.2.40.5d; MS.4.14.1d: 215.8; TB.2.8.1.6d.
yuvām id yutsu pṛtanāsu vahnayaḥ # RV.7.82.4a.
yuvāṃ mṛgeva vāraṇā mṛgaṇyavaḥ # RV.10.40.4a.
yuvo rajāṃsi suyamāso aśvāḥ # RV.1.180.1a. P: yuvo rajāṃsi Aś.4.15.2; śś.6.6.6. Cf. BṛhD.4.61.
yuṣmākaṃ nāvā vasavaḥ # RV.8.18.17b.
yuṣmākotī sudānavaḥ # RV.7.59.10c.
yūtheva paśvaḥ paśupā damūnāḥ # RV.6.19.3c. Cf. irya iva paśubhir.
yūpavraskā uta ye yūpavāhāḥ # RV.1.162.6a; VS.25.29a; TS.4.6.8.2a; MS.3.16.1a: 182.8; KSA.6.4a.
yūyaṃ hi ṣṭhā sudānavaḥ # RV.1.15.2c; 6.51.15a; 8.7.12a; 83.9a. P: yūyaṃ hi ṣṭha śś.10.5.4 (RV.6.51.15).
yūyaṃ gāvo medayathā kṛśaṃ cit # RV.6.28.6a; AVś.4.21.6a; TB.2.8.8.12a. P: yūyaṃ gāvaḥ śś.9.28.8.
yūyaṃ devāḥ pramatir yūyam ojaḥ # RV.2.29.2a.
yūyam asmān indraṃ vaḥ # KS.9.19b.
yūyaṃ martaṃ vipanyavaḥ # RV.5.61.15a.
yūyaṃ mahaḥ saṃvaraṇasya vasvaḥ # RV.10.77.6b.
ye agnā dadhire duvaḥ # RV.4.8.6c; KS.12.15c.
ye agravaḥ śaśamānāḥ pareyuḥ # AVś.18.2.47a.
ye añjiṣu ye vāśīṣu svabhānavaḥ # RV.5.53.4a.
ye atrayo aṅgiraso navagvāḥ # AVś.18.3.20a.
ye amī rocane divaḥ # MS.2.7.15a: 97.5. See ye cāmī, ye 'do, ye vādo, and ye vāmī.
ye arvāvatīndavaḥ # RV.8.53 (Vāl.5).3d.
ye aśramāsa uravo vahiṣṭhāḥ # RV.6.21.12c.
ye kakṣeṣv aghāyavaḥ # AVP.1.42.3c; VS.11.79c; TS.4.1.10.2c; MS.2.7.7c: 83.18; KS.16.7c.
ye kṛṣṇāḥ śitibāhavaḥ # AVś.5.23.5b; AVP.7.2.5b.
Dictionary of Sanskrit Search
"vah" has 7 results
prāgvahatīyaname given to taddhita affix. affixes prescribed in rules from P. IV. 4.1 to 76.
vahiatmanepada personal-ending of the first person ( उत्तमपुरुष) dual, substituted for the general ल् affix; confer, compare तिप्तसझि... महि़्ङ् P.III.4.78.
vyavaheitahaving an intervention by a dissimilar thing; separated by something coming between; confer, compare संयोगसंज्ञा व्यवहितानां मा भूत् Mahābhāṣya of Patañjali on the Sūtras of Pāṇini (Dr. Kielhorn's edition ). on I.1.8. Vart, 5.
taddhitaa term of the ancient prePaninian grammarians used by Panini just like सर्वनामन् or अव्यय without giving any specific definition of it. The term occurs in the Nirukta of Yaska and the Vajasaneyi-Pratisakhya ; confer, compare अथ तद्वितसमासेषु एकपर्वसु चानेकपर्वसु पूर्वे पूर्वमपरमपरं प्रविभज्य निर्ब्रूयात् । द्ण्डय्ः पुरुषः । दण्डमर्हतीति वा, दण्डेन संपद्यते इति वा Nirukta of Yāska.II.2; also confer, compare तिङ्कृत्तद्धितचतुथ्यसमासाः इाब्दमयम् Vaj Prati.I. 27. It is to be noted that the word तद्वित is used by the ancient grammarians in the sense of a word derived from a substantive ( प्रातिपादक ) by the application of suffixes like अ, यत् et cetera, and others, and not in the sense of words derived from roots by affixes like अन, ति et cetera, and others which were termed नामकरण, as possibly contrasted with the word ताद्धित used by Yaska in II. 5. Panini has used the word तद्धित not for words, but for the suffixes which are added to form such words at all places (e. g. in I. 1.38, IV.1.17, 76, VI.1.61 et cetera, and others). in fact, he has begun the enumeration of taddhita affixes with the rule तद्धिता: (P.IV.1. 76) by putting the term तद्धित for affixes such as ति, ष्यङ्, अण् et cetera, and others which are mentioned thereafter. In his rule कृत्तद्धितसमासाश्च and in the Varttika समासकृत्तद्धिताव्यय(I.4.1Vart. 41) which are similar to V.Pr.1. 27 quoted a reference to some preceding word, not necessarily on the same page. the word तद्धित appears to be actually used for words derived from nouns by secondary affixes, along with the word कृत् which also means words derived from roots, although commentators have explained there the terms कृत् and तद्धित for कृदन्त and तद्धितान्त. The term तद्वित is evidently echoed in the Sutra तस्मै हितम् which, although it is not the first Sutra there were possibly long lists of secondary nouns with the senses of secondary suffixes, and तद्धित was perhaps,the first sense given there. The number of taddhita suffixes mentioned by Panini is quite a large one; there are in fact 1110 rules given in the taddhita section covering almost two Adhyayas viz. from P. IV. 1.76 to the end of the fifth Adhyaya. The main sub-divisions of taddhita affixes mentioned by commentators are, Apatyadyarthaka (IV. 1.92 to 178), Raktadyarthaka (IV.2.1 to 91), Saisika {IV.2. 92 to IV.3.133), Pragdivyatiya (IV. 3 134 to 168), Pragvahatiya (IV.4.1 to IV.4.74), Pragghitiya (IV.4.75 to IV.4.109), Arhiya (V.1.1 to 71),Thanadhikarastha (V. 1.72 to V. 1.1.114), Bhavakarmarthaka (V. 1.115 to V.1.136), Pancamika (V. 2.1 to V. 2.93), Matvarthiya (V. 2.94 to V. 2. 140), Vibhaktisamjaaka (V. 3.1 to V. 3.26) and Svarthika (V. 3.27 to V. 4.160). The samasanta affixes (V.4.68 to V.4.160) can be included in the Svarthika affixes.
varṇasamāmnāyaa collection of letters or alphabet given traditionally. Although the Sanskrit alphabet has got everywhere the same cardinal letters id est, that is vowels अ, इ et cetera, and others, consonants क्, ख् etc : semivowels य्, र्, ल्, व, sibilants श् ष् स् ह् and a few additional phonetic units such as अनुस्वार, विसर्ग and others, still their number and order differ in the different traditional enumerations. Panini has not mentioned them actually but the fourteen Siva Sutras, on which he has based his work, mention only 9 vowels and 34 consonants, the long vowels being looked upon as varieties of the short ones. The Siksa of Panini mentions 63 or 64 letters, adding the letter ळ ( दुःस्पृष्ट ); confer, compare त्रिषष्टि: चतुःषष्टिर्वा वर्णाः शम्भुमते मताः Panini Siksa. St.3. The Rk Pratisakhya adds four (Visarga, Jihvamuliya, Upadhmaniya and Anusvara ) to the forty three given in the Siva Sutras and mentions 47. The Taittiriya Pratisakhya mentions 52 letters viz. 16 vowels, 25class consonants, 4 semivowels,six sibilants (श्, ष् , स्, ह् , क्, प् , ) and anusvara. The Vajasaneyi Pratisakhya mentions 65 letters 3 varieties of अ, इ, उ, ऋ and लृ, two varieties of ए, ऐ, ओ, औ, 25 class-consonants, four semivowels, four sibilants, and जिह्वामूलीय, उपध्मानीय, अनुस्वार, विसर्जनीय, नासिक्य and four यम letters; confer, compare एते पञ्चषष्टिवर्णा ब्रह्मराशिरात्मवाचः Vājasaneyi Prātiśākhya.VIII. 25. The Rk Tantra gives 57 letters viz. 14 vowels, 25 class consonants, 4 semivowels, 4 sibilants, Visarga,.Jihvamuliya, Upadhmaniya, Anunasika, 4_yamas and two Anusvaras. The Rk Tantra gives two different serial orders, the Uddesa (common) and the Upadesa (traditional). The common order or Uddesa gives the 14 vowels beginning with अ, then the 25 class consonants, then the four semivowels, the four sibilants and lastly the eight ayogavahas, viz. the visarjanya and others. The traditional order gives the diphthongs first, then long vowels ( अा, ऋ, लॄ, ई and ऊ ) then short vowels (ऋ, लृ, इ, उ, and lastly अ ), then semivowels, then the five fifth consonants, the five fourths, the five thirds, the five seconds, the five firsts, then the four sibilants and then the eight ayogavaha letters and two Ausvaras instead of one anuswara. Panini appears to have followed the traditional order with a few changes that are necessary for the technigue of his work.
śarvavarmāa reputed grammarian who is believed to have been a contemporary of the poet Gunadhya in the court of Satavahana. He wrote the Grammar rules which are named the Katantra Sutras which are mostly based on the Sutras of Panini. In the grammar treatise named 'the Katantra Sutra' written by Sarvavarman the Vedic section and all the intricacies and difficult elements are carefully and scrupulously omitted by him, with a view to making his grammar useful for beginners and students of average intelligence.
sarvavarmanspelt as शर्वबर्मन् also, the reputed author of the Katantra Vyakarana. He is believed to have been a contemporary of the poet Gunadbya at the Satavahana court, and to have revised and redacted the Katantra Sutras already existing for the benefit of his patron. With him began the Katantra school of grammar, the main contribution to which was made by दुर्गसिंहृ who wrote a scholarly gloss on the Katantra Sutras. For details see कातन्त्र,
Vedabase Search
591 results
vahadbhiḥ who were bearingCC Adi 3.66
vahāḥ which involveSB 11.3.7
vahāila flowedCC Madhya 12.134
vaham bringingSB 10.66.18
vahāmaḥ carry outSB 5.1.11
SB 5.1.14
vahāmaḥ carry out the orders ruling over the living entitiesSB 9.4.53-54
vahāmaḥ we are carryingSB 5.10.4
vahāmaḥ we carrySB 10.70.28
vahāmi carryBG 9.22
vahāmi offerSB 3.21.16
vahan carryingCC Madhya 23.27
SB 10.18.25
SB 10.74.27-28
SB 10.86.27-29
vahāñā carryingCC Madhya 6.8
vahantaḥ carryingSB 10.18.22
vahanti carrySB 10.18.21
SB 5.21.15
SB 6.3.13
vahanti carry onSB 1.13.42
vahanti do bearSB 1.13.41
vahantī havingCC Antya 1.161
vahanti observeSB 3.16.7
vahanti they carrySB 10.74.2
vahase you are carryingSB 10.1.34
vahasi you are carryingSB 5.2.11
vahāt which bringsSB 10.70.39
vahataḥ of Him who was carryingSB 10.30.31
vahatī bringingSB 3.9.9
vahati carriedSB 12.11.19
vahatu let Him bringSB 10.47.12
vahatu let it flowCC Adi 2.2
vahaye flowCC Antya 14.94
vahe are flowingCC Madhya 13.105
vahe blowingCC Madhya 1.159
vahe blowsCC Antya 19.81
vahe carriesCC Madhya 17.65
vahe dischargingCC Adi 17.45
vahe flowCC Antya 18.50
CC Antya 5.162
CC Antya 7.165
CC Madhya 13.109
CC Madhya 17.111
CC Madhya 21.108
vahe flowedCC Madhya 12.217
vahe flowingCC Adi 10.28
vahe flowsCC Adi 5.165
CC Antya 14.36
CC Antya 16.148
CC Antya 16.93
CC Antya 3.254
CC Madhya 18.77
CC Madhya 25.271
CC Madhya 3.36
vahe flowsCC Madhya 3.36
CC Madhya 3.37
CC Madhya 8.101
vahe I am acceptingSB 4.7.41
vahe there is a flowCC Adi 8.31
vahe were blowingCC Madhya 14.97
vaheya shall bearSB 4.21.43
vahi' being carried awayCC Madhya 21.146
vahi' carryingCC Madhya 1.146
CC Madhya 4.181
CC Madhya 7.40
vahi' carrying (it)CC Madhya 25.169
vahi' gela washed awayCC Madhya 20.12
vahi' gela washed awayCC Madhya 20.12
vahi' nibe will carryCC Madhya 17.19
vahi' nibe will carryCC Madhya 17.19
vahibe will carryCC Madhya 7.37
vahimu shall carryCC Madhya 25.170
vahite to carryCC Madhya 4.152
vahiyā carryingCC Antya 13.90
vahiyā calila began to floodCC Madhya 15.208
vahiyā calila began to floodCC Madhya 15.208
vahiyā calilā carriedCC Antya 13.94
vahiyā calilā carriedCC Antya 13.94
vahiyā phire carry here and thereCC Antya 18.30
vahiyā phire carry here and thereCC Antya 18.30
vahnau for the sacrificial fireSB 11.27.16-17
vahnau unto the fireSB 8.16.28
vahnayaḥ fierySB 7.10.60
vahnayaḥ firesSB 8.15.17
vahneḥ from the fireSB 10.58.27
SB 10.66.36
vahneḥ of fireSB 10.33.29
SB 10.70.37
SB 2.6.1
vahneḥ of VahniSB 9.23.16
vahni by forest firesSB 10.18.5
vahni fireSB 10.7.35-36
vahni of fireSB 4.5.2
vahni of the fireSB 12.4.10
vahni the fire-godSB 2.5.30
vahni-madhye within the fireSB 11.14.36-42
vahni-madhye within the fireSB 11.14.36-42
vahni-puram to the abode of the fire-godCC Madhya 9.211-212
vahni-puram to the abode of the fire-godCC Madhya 9.211-212
vahni-sphulińga-śikhayā by the sparks of fireSB 8.7.32
vahni-sphulińga-śikhayā by the sparks of fireSB 8.7.32
vahni-sphulińga-śikhayā by the sparks of fireSB 8.7.32
vahni-vat like fireSB 1.7.30
vahni-vat like fireSB 1.7.30
vahnibhiḥ and the VahnisSB 6.10.17-18
vahniḥ a fireSB 8.10.50
vahniḥ fireBG 3.38
SB 1.2.32
SB 10.17.23
SB 10.64.34
SB 11.13.7
SB 11.26.14
SB 12.3.47
vahniḥ fire or the controlling deity of fireSB 2.10.19
vahniḥ the fireSB 12.4.9
vahniḥ the fire-godCC Madhya 9.211-212
vahniḥ the fire-godCC Madhya 9.211-212
vahniḥ the god of fireSB 3.26.54
SB 3.26.63
vahniḥ VahniSB 9.23.16
SB 9.24.19
vahnim a fireSB 11.1.4
vahnim fireSB 10.67.3
SB 10.89.4
SB 3.17.9
SB 6.4.27-28
SB 7.9.47
SB 8.20.25-29
vahnim the fireCC Madhya 9.211-212
SB 4.23.22
SB 8.18.19
vahnim the fire-godSB 10.71.44-45
vahninā by fireSB 5.26.29
vahninā by the strong fire of appetiteSB 5.13.8
vahninā with fireSB 5.26.34
vahnitaḥ from the fireSB 10.26.11
vahnivat like a fireSB 7.15.34
kāya-abhyantara-vahninā because of the fire of hunger and thirst within the bodySB 5.14.19
abhyavahāra palatable dishesSB 9.6.45-46
abhyavahāra-artham so that they could eatSB 11.9.6
abhyavaharati he used to eatSB 5.9.9-10
abhyavaharati used to eatSB 5.9.11
abhyavahārāya for eatingSB 9.4.36
abhyavahṛtya taking lunchSB 10.14.46
abrahmaṇya-bhaya-āvahām causing fear to the kings who had no respect for brahminical cultureSB 9.16.17
ācārya-vyavahāra the dealings of Advaita ĀcāryaCC Adi 12.28
adhivahataḥ who were carrying the palanquinSB 5.10.2
sṛṣṭi-ādi-vyavahāra transactions in reference to the creation, maintenance and dissolutionCC Madhya 20.301
ajita-śastra-vahninā by the blazing fire of the Supreme Personality of Godhead's weaponSB 9.4.61
avahita-añjaliḥ with respect and folded handsSB 5.1.9
anuvahati carries outSB 12.6.67
anvaham day after daySB 1.12.31
anvaham day after daySB 1.16.17
anvaham day after daySB 4.21.31
anvaham constantlySB 6.14.38
anvaham dailySB 7.14.15
anvaham every day (from pratipat to trayodaśī)SB 8.16.57
anvaham dailySB 8.24.60
apavahati they give up the marriage or get a divorceSB 5.14.37
vyavahāra-arthaḥ for ordinary purposesSB 11.24.17
avahāsa-artham for jokingBG 11.41-42
abhyavahāra-artham so that they could eatSB 11.9.6
vyavahāra-artham for the purpose of ordinary dealingsSB 11.21.3
avahāsa-artham for the matter of jokingCC Madhya 19.199-200
asaṃvyavahitam without intervention by the illusory energySB 5.6.6
aspṛṣṭa-vahnim not even touched by fireSB 6.11.16
avahita-ātmā with great attentionSB 5.3.1
avahita-ātmanaḥ attentiveSB 5.4.19
āvaha you just undertakeSB 3.9.29
āvaha bringSB 3.18.26
āvaha just enjoySB 8.23.9
majjanam āvaha now come here, take Your bath and cleanse YourselfSB 10.11.18
āvaha carrySB 10.46.3
āvaha bringSB 10.57.38-39
bhaya-āvahaḥ dangerousBG 3.35
bhaya-āvahāḥ causing fearSB 3.17.3
bhaya-āvahāḥ producing fearSB 4.5.12
śrama-āvahāḥ a waste of time and laborSB 7.15.28
trāsam-āvahaḥ the cause of fearSB 9.11.17
mudā-āvahaḥ this action was very much pleasingSB 10.11.51
āvahaḥ bringingSB 10.37.25
āvahaḥ bringingSB 10.47.28
bhaya-āvahāḥ terrifyingSB 10.50.25-28
āvahāḥ bringingSB 10.73.32
āvahaḥ which bringsSB 10.84.36
āvahaḥ bringingSB 11.8.27
āvahaḥ bringingSB 11.8.37
āvahaḥ bringingSB 11.10.12
āvahaḥ which each bringSB 11.25.7
sukha-āvahaiḥ increasing the happinessSB 1.16.25
bhaya-āvaham the threatening principleSB 1.11.3
sukha-āvaham bringing happinessSB 3.12.18
sukha-āvaham bringing happinessSB 3.23.14-15
bhaya-āvaham fearfulSB 6.18.69
sarva-loka-sukha-āvaham by hearing of which everyone becomes happySB 8.24.2-3
pratyanīka-bhaya-āvaham the Lord's disc, which was extremely fearful to the enemies of the Lord and His devoteesSB 9.4.28
duḥkha-śoka-bhaya-āvaham which is the cause of all kinds of distress, lamentation and fearSB 9.13.10
abrahmaṇya-bhaya-āvahām causing fear to the kings who had no respect for brahminical cultureSB 9.16.17
sarva-kāla-sukha-āvaham where in all seasons it is pleasing to liveSB 10.11.35
āvahām givingSB 10.20.30-31
āvaham who broughtSB 10.67.28
āvaham bringingSB 10.88.21
āvahan made it possibleSB 1.13.14
āvahān which can bringSB 7.14.27-28
priyam āvahan just to please himSB 9.1.38-39
prītim āvahan creating a situation of love and affectionSB 10.9.4
āvahan invitingSB 10.11.8
āvahan bringingSB 10.28.9
āvahan bringingSB 10.65.17
sukha-āvahānām that which causes happinessSB 3.5.10
avahanane threshingSB 10.44.15
sukha-avahāni full of transcendental blissSB 10.2.29
avahāni bringingMM 26
āvahanti they can offerSB 8.22.20
avahāsa-artham for jokingBG 11.41-42
avahāsa-artham for the matter of jokingCC Madhya 19.199-200
avahāsam insultSB 4.15.24
avahat offeredSB 6.9.3
avahat tookSB 8.20.18
sukha-āvahe giving full happinessSB 9.10.51
sukha-āvahena which brings about happinessCC Madhya 24.125
vṛjina-avaheṣu which brings distressSB 6.3.33
āvaheyuḥ did lead toSB 7.15.28
avahi give protectionSB 9.4.61
avahita-añjaliḥ with respect and folded handsSB 5.1.9
avahita-ātmā with great attentionSB 5.3.1
avahita-ātmanaḥ attentiveSB 5.4.19
avahita completely restrainedSB 5.8.22
avahita-indriyaḥ fixed in mind, without deviationSB 8.5.25
avahitaḥ surcharged withSB 1.2.32
avahitaḥ properlySB 1.19.31
avahitaḥ perceivedSB 3.9.12
avahitaḥ attentivelySB 4.12.23
avahitaḥ with great attentionSB 4.23.31
avahitaḥ fully attentiveSB 4.24.74
avahitaḥ being attentiveSB 5.6.16
avahitaḥ being attentiveSB 6.4.18
avahitaḥ with great attentionSB 6.14.9
avahitāḥ with great attentionSB 8.6.18
avahitaḥ after full deliberationSB 8.20.1
avahitaḥ with great attentionSB 9.9.9
avahitaḥ with great attentionSB 10.13.3
avahitaḥ attentivelySB 10.39.56-57
avahitaḥ with great careSB 11.10.1
avahitaḥ concentratedSB 12.3.49
avahitaiḥ offeredSB 3.16.8
avahitam fixedSB 10.38.19
avyāvahārikaḥ nonmaterialSB 10.85.14
avyavahitā not separatedSB 3.29.11-12
avyavahitā uninterruptedCC Adi 4.206
avyavahitā uninterruptedCC Madhya 19.172
avyavahitaḥ without stoppingSB 4.12.17
avyavahitām uninterruptedSB 10.23.26
avyavahite unimpededSB 11.6.8
avyavahṛtam extraordinarily situatedSB 5.1.21
vyavahāra-bhakti ordinary behavior as well as devotional serviceCC Antya 4.168
bhāra-udvaha by carrying the great loadSB 8.6.34
bhaya-āvahaḥ dangerousBG 3.35
bhaya-āvaham the threatening principleSB 1.11.3
bhaya-āvahāḥ causing fearSB 3.17.3
bhaya-āvahāḥ producing fearSB 4.5.12
bhaya-āvaham fearfulSB 6.18.69
pratyanīka-bhaya-āvaham the Lord's disc, which was extremely fearful to the enemies of the Lord and His devoteesSB 9.4.28
duḥkha-śoka-bhaya-āvaham which is the cause of all kinds of distress, lamentation and fearSB 9.13.10
abrahmaṇya-bhaya-āvahām causing fear to the kings who had no respect for brahminical cultureSB 9.16.17
bhaya-āvahāḥ terrifyingSB 10.50.25-28
bhikṣā-vyavahāra accepting mealsCC Madhya 1.233
bhrātṛ-vyavahāra treating as brothersCC Madhya 16.220
bhṛgu-udvaha O glory of the family of BhṛguSB 1.8.15
bhṛgu-udvaha O most eminent of the descendants of BhṛguSB 12.6.42
bhṛgu-udvaham to the most eminent descendant of BhṛguSB 12.9.1
devahūtyām ca and from the womb of DevahūtiSB 8.1.5
cakṣvahe we findSB 7.5.49
dasyu-vyavahāra the activity of a plundererCC Madhya 19.24
devahotrasya of DevahotraSB 8.13.32
devahūḥ of the name DevahūSB 4.25.51
devahūti named DevahūtiSB 3.21.3
devahūtī DevahūtiSB 3.24.5
devahūtiḥ DevahūtiSB 3.12.56
devahūtiḥ uvāca Devahūti saidSB 3.23.10
devahūtiḥ DevahūtiSB 3.23.48
devahūtiḥ DevahūtiSB 3.23.51
devahūtiḥ DevahūtiSB 3.25.6
devahūtiḥ uvāca Devahūti saidSB 3.25.7
devahūtiḥ uvāca Devahūti saidSB 3.25.28
devahūtiḥ uvāca Devahūti saidSB 3.26.9
devahūtiḥ uvāca Devahūti saidSB 3.27.17
devahūtiḥ uvāca Devahūti saidSB 3.29.1-2
devahūtiḥ DevahūtiSB 3.33.1
devahūtiḥ uvāca Devahūti saidSB 3.33.2
devahūtiḥ named DevahūtiSB 4.1.1
devahūtim DevahūtiSB 4.1.10
devahūtyāḥ of DevahūtiSB 3.12.27
devahūtyāḥ of DevahūtiSB 3.22.21
devahūtyāḥ of DevahūtiSB 3.33.36
devahūtyāḥ of DevahūtiSB 12.12.13
devahūtyām in the womb of DevahūtiSB 2.7.3
devahūtyām in DevahūtiSB 3.21.32
devahūtyām ca and from the womb of DevahūtiSB 8.1.5
duḥkha-nivaham multiple miseriesSB 3.9.9
duḥkha-śoka-bhaya-āvaham which is the cause of all kinds of distress, lamentation and fearSB 9.13.10
duḥkha-nivahām which is the cause of all tribulationsSB 9.19.16
gandha-vahaḥ smelling odorSB 2.10.20
puṇya-gandha-vahaḥ which was full of fragranceSB summary
grāmya-vyavahāre in ordinary dealingsCC Madhya 20.100
vyavahita haile even when improperly utteredCC Antya 3.59
huta-vaha of fireCC Madhya 22.91
avahita-indriyaḥ fixed in mind, without deviationSB 8.5.25
jaḍa-vyavahāra material behaviorCC Madhya 12.180
jhāli vahe carried the bagsCC Antya 10.38
jhāli vahena carries the baggageCC Antya 13.99
sarva-jīva-nivaha of the total living entitiesSB 5.22.9
sarva-kāla-sukha-āvaham where in all seasons it is pleasing to liveSB 10.11.35
vyavahāra-kāraṇam object intended for use in material lifeSB 12.9.28-29
tāhāń karena vyavahāra He behaved in that wayCC Antya 8.92
kāya-abhyantara-vahninā because of the fire of hunger and thirst within the bodySB 5.14.19
kleśa-nivahāḥ hellishSB 4.13.46
kleśa-vahām full of miserable conditionsSB 4.21.32
kṛṇavāvahai let us talk for some timeSB 9.14.34
kṛta-udvahaḥ after being marriedSB 10.1.29
kuru-udvahaḥ Mahārāja YudhiṣṭhiraSB 1.14.2
kuru-udvaha O chief of the Kuru dynastySB 3.6.30
yadu-kuru-udvahau who are the best of the Yadu and Kuru dynasties respectivelySB 4.1.59
kuru-udvaha O best of the KurusSB 4.8.6
kuru-udvaha O great one among the KurusSB 4.12.52
kuru-udvaha O chief of the KurusSB 4.18.27
kuru-udvaha O best of the Kurus (Vidura)SB 4.24.9
kuru-udvaha O best of the Kuru dynasty, Mahārāja ParīkṣitSB 6.16.49
kuru-udvaha O best of the KurusSB 8.1.6
kuru-udvaha O King Parīkṣit, best of the KurusSB 8.7.1
kuru-udvaha O Mahārāja Parīkṣit, the best of the KurusSB 8.16.3
kuru-udvaha O Mahārāja ParīkṣitSB 8.17.7
kuru-udvaha O Mahārāja Parīkṣit, best protector of the Kuru dynastySB 10.5.19
kuru-udvaha O Mahārāja ParīkṣitSB 10.6.43
kuru-udvaha O hero of the Kuru dynastySB 10.15.49-50
kuru-udvaha O most eminent member of the Kuru dynastySB 10.33.17
kuru-udvaha O hero among the Kurus (Parīkṣit)SB 10.52.16-17
kuru-udvaha O protector of the KurusSB 10.54.53
kuru-udvaha O hero of the Kurus (King Parīkṣit)SB 10.59.17-19
kuru-udvaha O most heroic of the KurusSB 10.82.34
kuru-udvaha O most eminent of the KurusSB 10.87.7
kuru-udvaha O best of the KurusSB 11.2.1
kuru-udvaha O most eminent of the KurusSB 12.1.15-17
kuru-udvaha O best of the KurusSB 12.3.6
kurūdvaha O Mahārāja ParīkṣitSB 6.4.6
kurūdvaha O Mahārāja ParīkṣitSB 10.13.15
vyavahāra lāgi' for some material purposeCC Antya 9.68
sarva-loka-sukha-āvaham by hearing of which everyone becomes happySB 8.24.2-3
loka-vyavahāra behavior like ordinary menCC Madhya 16.239
mahāṃsaḥ pāvanaḥ vahniḥ Mahāṃsa, Pāvana and VahniSB 10.61.16
majjanam āvaha now come here, take Your bath and cleanse YourselfSB 10.11.18
vyavahāra-mārgaḥ phenomenonSB 5.10.21
mithaḥ vyavaharan transacting with each otherSB 5.14.35
mṛdu-vyavahāra having very gentle behaviorCC Antya 3.3
mudā-āvahaḥ this action was very much pleasingSB 10.11.51
vyavahāra-mūlam whose basis is etiquette aloneSB 5.12.4
vyavahāra-mūlam cause of material activitiesSB 5.12.8
nāndī-vyavahāra treatment of the introductionCC Antya 1.172
sarva-jīva-nivaha of the total living entitiesSB 5.22.9
kleśa-nivahāḥ hellishSB 4.13.46
sahaja-nivahāḥ like brothersCC Madhya 22.6
duḥkha-nivaham multiple miseriesSB 3.9.9
duḥkha-nivahām which is the cause of all tribulationsSB 9.19.16
prema-nivaham quantity of love of GodheadCC Adi 3.63
nivahāni which bestowSB 11.1.11-12
pātra vahi' bearing Your waterpotCC Madhya 17.11
mahāṃsaḥ pāvanaḥ vahniḥ Mahāṃsa, Pāvana and VahniSB 10.61.16
prabhura vyavahāra the dealings of Śrī Caitanya MahāprabhuCC Antya 1.61
prabhura vyavahāra the behavior of Śrī Caitanya MahāprabhuCC Antya 9.147
pratyanīka-bhaya-āvaham the Lord's disc, which was extremely fearful to the enemies of the Lord and His devoteesSB 9.4.28
pravahan constantly engaging inSB 4.12.18
pravahatām of those who performSB 4.9.11
pravahati leads toCC Madhya 8.206
prema-nivaham quantity of love of GodheadCC Adi 3.63
prītim āvahan creating a situation of love and affectionSB 10.9.4
priyā vahneḥ the wife of Agni, Svāhā (the word svāhā is uttered while offering oblations)Bs 5.24
priyam āvahan just to please himSB 9.1.38-39
puṇya-gandha-vahaḥ which was full of fragranceSB summary
puṣpa-vahām PuṣpabhadrāSB 12.9.30
vyavahita-rahitam without offenses or without being separatedCC Antya 3.60
rāja-vyavahāra the behavior of the KingCC Madhya 12.15
sādhura vyavahāra behavior of a devoteeCC Madhya 17.185
sahaja-nivahāḥ like brothersCC Madhya 22.6
sakhya-vyavahāra dealings just like those of a friendCC Antya 2.85
samavahāra by a mixture of bothSB 5.14.1
samavahāya abandoningSB 10.87.33
sańkoca vyavahāra dealings with great careCC Antya 3.44
sarala vyavahāra plain dealingsCC Madhya 14.146
sarva-jīva-nivaha of the total living entitiesSB 5.22.9
sarva-loka-sukha-āvaham by hearing of which everyone becomes happySB 8.24.2-3
sarva-kāla-sukha-āvaham where in all seasons it is pleasing to liveSB 10.11.35
ajita-śastra-vahninā by the blazing fire of the Supreme Personality of Godhead's weaponSB 9.4.61
sneha-vyavahāra very intimate behaviorCC Madhya 11.17
sneha-vyavahāra affectionate behaviorCC Madhya 12.176
vyavahāra-sneha love and affection because of a previous relationshipCC Madhya 25.213
duḥkha-śoka-bhaya-āvaham which is the cause of all kinds of distress, lamentation and fearSB 9.13.10
śrama-āvahāḥ a waste of time and laborSB 7.15.28
sṛṣṭi-ādi-vyavahāra transactions in reference to the creation, maintenance and dissolutionCC Madhya 20.301
sukha-āvahaiḥ increasing the happinessSB 1.16.25
sukha-āvahānām that which causes happinessSB 3.5.10
sukha-āvaham bringing happinessSB 3.12.18
sukha-āvaham bringing happinessSB 3.23.14-15
sarva-loka-sukha-āvaham by hearing of which everyone becomes happySB 8.24.2-3
sukha-āvahe giving full happinessSB 9.10.51
sukha-avahāni full of transcendental blissSB 10.2.29
sarva-kāla-sukha-āvaham where in all seasons it is pleasing to liveSB 10.11.35
sukha-āvahena which brings about happinessCC Madhya 24.125
svahnaḥ SvahnaSB 4.1.7
tāhāń karena vyavahāra He behaved in that wayCC Antya 8.92
trāsam-āvahaḥ the cause of fearSB 9.11.17
uda-vahāḥ the water-bearing riversSB 11.6.19
udavahan marriedSB 5.2.23
udāvahat He marriedSB 10.69.1-6
udāvahat marriedCC Adi 1.71
udāvahat marriedCC Madhya 20.170
bhṛgu-udvaha O glory of the family of BhṛguSB 1.8.15
kuru-udvaha O chief of the Kuru dynastySB 3.6.30
kuru-udvaha O best of the KurusSB 4.8.6
kuru-udvaha O great one among the KurusSB 4.12.52
kuru-udvaha O chief of the KurusSB 4.18.27
kuru-udvaha O best of the Kurus (Vidura)SB 4.24.9
kuru-udvaha O best of the Kuru dynasty, Mahārāja ParīkṣitSB 6.16.49
kuru-udvaha O best of the KurusSB 8.1.6
bhāra-udvaha by carrying the great loadSB 8.6.34
kuru-udvaha O King Parīkṣit, best of the KurusSB 8.7.1
kuru-udvaha O Mahārāja Parīkṣit, the best of the KurusSB 8.16.3
kuru-udvaha O Mahārāja ParīkṣitSB 8.17.7
kuru-udvaha O Mahārāja Parīkṣit, best protector of the Kuru dynastySB 10.5.19
kuru-udvaha O Mahārāja ParīkṣitSB 10.6.43
kuru-udvaha O hero of the Kuru dynastySB 10.15.49-50
kuru-udvaha O most eminent member of the Kuru dynastySB 10.33.17
udvaha take upSB 10.50.18
kuru-udvaha O hero among the Kurus (Parīkṣit)SB 10.52.16-17
udvaha take in marriageSB 10.52.41
kuru-udvaha O protector of the KurusSB 10.54.53
kuru-udvaha O hero of the Kurus (King Parīkṣit)SB 10.59.17-19
kuru-udvaha O most heroic of the KurusSB 10.82.34
kuru-udvaha O most eminent of the KurusSB 10.87.7
kuru-udvaha O best of the KurusSB 11.2.1
udvaha O most eminent heroSB 12.1.14
kuru-udvaha O most eminent of the KurusSB 12.1.15-17
kuru-udvaha O best of the KurusSB 12.3.6
bhṛgu-udvaha O most eminent of the descendants of BhṛguSB 12.6.42
kuru-udvahaḥ Mahārāja YudhiṣṭhiraSB 1.14.2
kṛta-udvahaḥ after being marriedSB 10.1.29
yadu-udvahaḥ the deliverer of the YadusSB 10.78.8
yadu-udvaham the most eminent of the YadusSB 10.62.28
bhṛgu-udvaham to the most eminent descendant of BhṛguSB 12.9.1
udvahan coming outSB 1.13.22
udvahan creatingSB 4.10.16
udvahan renderingSB 4.12.11
udvahan carrying outSB 4.23.37
udvahan possessingSB 4.28.39
udvahan carryingSB 4.29.33
udvahan takingSB 7.8.17
udvahan carrying highSB 10.18.26
udvahan concentrating onSB 11.15.19
udvahan carryingSB 12.11.18
udvahana for maintainingSB 3.30.7
udvahane at the time of the marriage ceremonySB 10.52.41
udvahanti they carrySB 5.17.3
udvahanti carrySB 10.87.28
udvahat assumingSB 10.13.61
udvahata marrySB 4.30.15
udvahataḥ who are lifting (by making grand plans for this arrangement)SB 7.9.43
udvahataḥ carrying onBs 5.17
udvahatām for those who are carryingSB 6.17.31
udvahatām for those who are bearingSB 11.21.4
udvahatāt may overflowSB 1.8.42
udvahati carriesSB 5.8.13
udvahati become united by means of the marriage of sons and daughtersSB 5.14.37
yadu-kuru-udvahau who are the best of the Yadu and Kuru dynasties respectivelySB 4.1.59
udvahe I shall carry awaySB 10.52.42
udvahema carry carefullySB 10.68.37
udvahema we carryCC Adi 5.141
udvahema we carryCC Madhya 20.306
udvahet one should marrySB 11.17.39
udvahiṣyāmi I shall supplySB 4.25.36
devahūtiḥ uvāca Devahūti saidSB 3.23.10
devahūtiḥ uvāca Devahūti saidSB 3.25.7
devahūtiḥ uvāca Devahūti saidSB 3.25.28
devahūtiḥ uvāca Devahūti saidSB 3.26.9
devahūtiḥ uvāca Devahūti saidSB 3.27.17
devahūtiḥ uvāca Devahūti saidSB 3.29.1-2
devahūtiḥ uvāca Devahūti saidSB 3.33.2
huta-vaha of fireCC Madhya 22.91
gandha-vahaḥ smelling odorSB 2.10.20
puṇya-gandha-vahaḥ which was full of fragranceSB summary
uda-vahāḥ the water-bearing riversSB 11.6.19
kleśa-vahām full of miserable conditionsSB 4.21.32
puṣpa-vahām PuṣpabhadrāSB 12.9.30
jhāli vahe carried the bagsCC Antya 10.38
jhāli vahena carries the baggageCC Antya 13.99
pātra vahi' bearing Your waterpotCC Madhya 17.11
priyā vahneḥ the wife of Agni, Svāhā (the word svāhā is uttered while offering oblations)Bs 5.24
veṇuja-vahni fire due to the bamboosSB 3.1.21
mahāṃsaḥ pāvanaḥ vahniḥ Mahāṃsa, Pāvana and VahniSB 10.61.16
aspṛṣṭa-vahnim not even touched by fireSB 6.11.16
kāya-abhyantara-vahninā because of the fire of hunger and thirst within the bodySB 5.14.19
ajita-śastra-vahninā by the blazing fire of the Supreme Personality of Godhead's weaponSB 9.4.61
vyavahāra-vartmasu in ordinary usageSB 12.4.31
veṇuja-vahni fire due to the bamboosSB 3.1.21
vidhi-vyavahāra regulative behaviorCC Madhya 17.182
vivahan sometimes marryingSB 5.13.13
vṛjina-avaheṣu which brings distressSB 6.3.33
vyavahāra-mārgaḥ phenomenonSB 5.10.21
vyavahāra-mūlam whose basis is etiquette aloneSB 5.12.4
vyavahāra-mūlam cause of material activitiesSB 5.12.8
vyavahāra-artham for the purpose of ordinary dealingsSB 11.21.3
vyavahāra-arthaḥ for ordinary purposesSB 11.24.17
vyavahāra-vartmasu in ordinary usageSB 12.4.31
vyavahāra-kāraṇam object intended for use in material lifeSB 12.9.28-29
vyavahāra the dealingsCC Adi 2.54
vyavahāra affairsCC Adi 3.96
vyavahāra behaviorCC Adi 4.130
vyavahāra the businessCC Adi 4.174
ācārya-vyavahāra the dealings of Advaita ĀcāryaCC Adi 12.28
vyavahāra treatmentCC Adi 17.299
vyavahāra behaviorCC Adi 17.306
vyavahāra behaviorCC Madhya 1.209
bhikṣā-vyavahāra accepting mealsCC Madhya 1.233
vyavahāra the behaviorCC Madhya 4.190
vyavahāra activitiesCC Madhya 5.23
vyavahāra the behaviorCC Madhya 5.55
vyavahāra the general termCC Madhya 6.91
vyavahāra social etiquetteCC Madhya 7.26
vyavahāra behaviorCC Madhya 7.120
vyavahāra the behaviorCC Madhya 7.133
vyavahāra behaviorCC Madhya 8.281
sneha-vyavahāra very intimate behaviorCC Madhya 11.17
rāja-vyavahāra the behavior of the KingCC Madhya 12.15
sneha-vyavahāra affectionate behaviorCC Madhya 12.176
jaḍa-vyavahāra material behaviorCC Madhya 12.180
sarala vyavahāra plain dealingsCC Madhya 14.146
bhrātṛ-vyavahāra treating as brothersCC Madhya 16.220
loka-vyavahāra behavior like ordinary menCC Madhya 16.239
vyavahāra activitiesCC Madhya 17.105
vidhi-vyavahāra regulative behaviorCC Madhya 17.182
sādhura vyavahāra behavior of a devoteeCC Madhya 17.185
vyavahāra arrangementsCC Madhya 19.12
dasyu-vyavahāra the activity of a plundererCC Madhya 19.24
vyavahāra behaviorCC Madhya 19.227
sṛṣṭi-ādi-vyavahāra transactions in reference to the creation, maintenance and dissolutionCC Madhya 20.301
vyavahāra businessCC Madhya 24.344
vyavahāra-sneha love and affection because of a previous relationshipCC Madhya 25.213
prabhura vyavahāra the dealings of Śrī Caitanya MahāprabhuCC Antya 1.61
nāndī-vyavahāra treatment of the introductionCC Antya 1.172
sakhya-vyavahāra dealings just like those of a friendCC Antya 2.85
vyavahāra activitiesCC Antya 2.136
mṛdu-vyavahāra having very gentle behaviorCC Antya 3.3
sańkoca vyavahāra dealings with great careCC Antya 3.44
vyavahāra-bhakti ordinary behavior as well as devotional serviceCC Antya 4.168
vyavahāra the etiquetteCC Antya 6.217
tāhāń karena vyavahāra He behaved in that wayCC Antya 8.92
vyavahāra good behaviorCC Antya 9.46
vyavahāra lāgi' for some material purposeCC Antya 9.68
prabhura vyavahāra the behavior of Śrī Caitanya MahāprabhuCC Antya 9.147
vyavahāra behaviorCC Antya 14.10
vyavahāra ordinary dealingsCC Antya 16.6
vyavahāra behaviorCC Antya 18.98
vyavahāra behaviorCC Antya 19.49
vyavahāraḥ business of the tongueSB 4.29.12
vyavahāraḥ the artificial designations (being fat or skinny, or belonging to the demigods or human beings)SB 5.11.7
vyavahāraḥ ordinary activitiesSB 11.25.6
vyāvahāraḥ businessNBS 62
vyavahāram mundane and social behaviorSB 5.11.1
vyavaharan tradingSB 5.14.26
mithaḥ vyavaharan transacting with each otherSB 5.14.35
vyavahārataḥ than the temporary usage or conventionSB 5.10.12
vyavahāre in general behaviorCC Madhya 12.44
vyavahāre in general dealingsCC Madhya 12.50
vyavahāre behaviorCC Madhya 12.125
vyavahāre in behaviorCC Madhya 16.261
grāmya-vyavahāre in ordinary dealingsCC Madhya 20.100
vyavahāre in ordinary dealingsCC Antya 4.159
vyavahāre behavesCC Antya 8.76
vyavaharet should behave externallySB 7.12.6
vyāvahārike in businessSB 12.2.3
vyavahāryamāṇam being utilizedSB 11.28.19
vyavahita standing at a distanceSB 1.9.36
vyavahita separatedSB 7.7.44
vyavahita separatedCC Antya 3.58
vyavahita haile even when improperly utteredCC Antya 3.59
vyavahita-rahitam without offenses or without being separatedCC Antya 3.60
vyavahitam blocked by obstaclesSB 10.61.21
vyavahṛtam in all ordinary transactionsSB 1.14.4
vyavahṛtaye for the sake of ordinary affairsSB 10.87.36
yadu-kuru-udvahau who are the best of the Yadu and Kuru dynasties respectivelySB 4.1.59
yadu-udvaham the most eminent of the YadusSB 10.62.28
yadu-udvahaḥ the deliverer of the YadusSB 10.78.8
242 results
vah noun (masculine) [gramm.] the root vah
Frequency rank 39139/72933
vah verb (class 4 parasmaipada) to be with child (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to bear (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to carry (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to convey (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to endure (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to forbear (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to forgive (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to marry to pardon (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to suffer (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to support i.e. rule the earth (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to transport (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to undergo (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 909/72933
vaha noun (masculine) a horse (Monier-Williams, Sir M. (1988))
a male river (Monier-Williams, Sir M. (1988))
a road (Monier-Williams, Sir M. (1988))
a weight or measure of four Droṇas (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the act of bearing or conveying (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the breathing of a cow (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the shoulder of an ox or any draught animal (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the shoulder-piece of a yoke (Monier-Williams, Sir M. (1988))
way (Monier-Williams, Sir M. (1988))
wind (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 15182/72933
vaha adjective bearing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
bearing (a name) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
bearing along (said of rivers) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
bringing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
carrying (Monier-Williams, Sir M. (1988))
causing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
conveying (Monier-Williams, Sir M. (1988))
effecting (Monier-Williams, Sir M. (1988))
exposing one's self to (heat etc.) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
flowing through or into or towards (Monier-Williams, Sir M. (1988))
producing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
transporting
Frequency rank 2605/72933
vahadgu indeclinable at the time when the oxen are yoked (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 64926/72933
vahana noun (neuter) a ship (Monier-Williams, Sir M. (1988))
a square chariot with a pole (Monier-Williams, Sir M. (1988))
boat (Monier-Williams, Sir M. (1988))
bringing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
carrying (Monier-Williams, Sir M. (1988))
conveying (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the act of bearing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the flowing (of water) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the undermost part of a column (Monier-Williams, Sir M. (1988))
vessel (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 9932/72933
vahana adjective bearing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
carrying (Monier-Williams, Sir M. (1988))
conveying (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 39140/72933
vahati noun (masculine) [gramm.] verb vah
Frequency rank 64925/72933
vaheḍaka noun (masculine) Terminalia Bellerica
Frequency rank 39142/72933
vaheṭaka noun (masculine) a kind of plant
Frequency rank 64928/72933
vahitra noun (neuter) a boat (Monier-Williams, Sir M. (1988))
a square chariot with a pole (Monier-Williams, Sir M. (1988))
vessel (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 64927/72933
vahmijihvā noun (feminine) Methonica superba
Frequency rank 64960/72933
vahni noun (masculine) a draught animal (Monier-Williams, Sir M. (1988))
a mystical name of the letter r (Monier-Williams, Sir M. (1988))
any animal that draws or bears along (Monier-Williams, Sir M. (1988))
any one who conveys or is borne along (Monier-Williams, Sir M. (1988))
fire (in general or "the god of fire") (Monier-Williams, Sir M. (1988))
horse (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a Daitya (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a son of Kukura (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a son of Kṛṣṇa (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a son of Turvasu (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of Soma (as "the flowing or streaming one") (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of the 8th Kalpa (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of the number "three" (Monier-Williams, Sir M. (1988))
Plumbago ceylanica Linn. (Monier-Williams, Sir M. (1988))
Poa Cynosuroides (Monier-Williams, Sir M. (1988))
particular fire (Monier-Williams, Sir M. (1988))
Semecarpus Anacardium (Monier-Williams, Sir M. (1988))
team (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the citron tree; Citrus medica Linn. (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the conveyer or bearer of oblations to the gods (esp. said of Agni) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the fire of digestion (Monier-Williams, Sir M. (1988))
[alchem.] one of the malas of mercury a kind of viḍa gold (Ḍhuṇḍhukanātha (2000), 47)
Frequency rank 364/72933
vahnibhūtika noun (neuter) silver
Frequency rank 64947/72933
vahnibīja noun (masculine neuter) a citron-tree (Monier-Williams, Sir M. (1988))
a name of the mystical syllable ram (repeated as the peculiar Mantra of fire in the Tantra system) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
gold (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 18415/72933
vahnicūḍā noun (feminine) a kind of substance
Frequency rank 64937/72933
vahnidamanī noun (feminine) Solanum Jacquini (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 64941/72933
vahnidīpikā noun (feminine)
Frequency rank 64942/72933
vahnidīpti noun (feminine) dīpti der Vedauung
Frequency rank 64943/72933
vahnijvāla noun (masculine) name of a hell (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 64938/72933
vahnijvālā noun (feminine) Grislea Tomentosa (Monier-Williams, Sir M. (1988))
a kind of alchemical preparation
Frequency rank 39143/72933
vahnijāra noun (masculine) name of an uparasa
Frequency rank 25322/72933
vahnijāyā noun (feminine) the wife of Vahni (called Svāhā) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 22197/72933
vahnikarkoṭī noun (feminine) a kind of karkoṭī (Ray, Rasārṇava)
Frequency rank 64931/72933
vahnikarī noun (feminine) Grislea Tomentosa (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 64930/72933
vahnikuṇḍa noun (neuter) a pit in the ground for receiving the sacred fire (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 64936/72933
vahnikā noun (feminine) fire (?) flame (?)
Frequency rank 30089/72933
vahnikāgra noun (neuter) coral
Frequency rank 64932/72933
vahnikānta noun (neuter) the bilious humour
Frequency rank 64933/72933
vahnikāntā noun (feminine) a kind of mantra
Frequency rank 64934/72933
vahnikāṣṭha noun (neuter) a kind of Agallochum used as incense (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 64935/72933
vahnikī noun (feminine) [rel.] name of a Śakti of Śiva
Frequency rank 64929/72933
vahnilohaka noun (neuter) bronze copper (Monier-Williams, Sir M. (1988))
white brass (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 39149/72933
vahnimant adjective containing fire (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 16092/72933
vahnimantha noun (masculine) the tree Premna Spinosa (the wood of which when rubbed produces fire) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 39145/72933
vahnimathana noun (masculine) agnimantha
Frequency rank 64949/72933
vahnimaṇi noun (masculine) sūryakānta
Frequency rank 64948/72933
vahnimitrā noun (feminine) mūṣā
Frequency rank 14425/72933
vahnimukha noun (masculine) a kind of viḍa a preparation of mercury
Frequency rank 30090/72933
vahnimāndya noun (neuter)
Frequency rank 25323/72933
vahnimārī noun (feminine) a kind of plant
Frequency rank 64950/72933
vahnimṛd noun (feminine) vahnimṛttikā
Frequency rank 30091/72933
vahnimṛtsnā noun (feminine) a kind of earth
Frequency rank 39146/72933
vahnimṛtsā noun (feminine) vahnimṛtsnā
Frequency rank 64952/72933
vahnimṛttikā noun (feminine) vahnimṛd
Frequency rank 64951/72933
vahninābhā noun (feminine) [rel.] name of a Śakti of Śiva
Frequency rank 64945/72933
vahnināman noun (masculine) lead-wort (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the marking-nut plant (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 64946/72933
vahninī noun (feminine) Nardostachys Jatamansi (Monier-Williams, Sir M. (1988))
[rel.] name of a Śakti of Śiva
Frequency rank 64944/72933
vahnipuṣpī noun (feminine) Grislea Tomentosa (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 39144/72933
vahnirasa noun (masculine) a particular mixture (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 39147/72933
vahniretas noun (masculine) name of Śiva (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 39148/72933
vahnirohiṇī noun (feminine) a kind of disease (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 64954/72933
vahniruci noun (feminine) name of a plant
Frequency rank 64953/72933
vahnisaṃjñaka noun (masculine)
Frequency rank 64958/72933
vahnisiddha noun (masculine) name of an alchemical preparation
Frequency rank 64959/72933
vahnisāra noun (neuter) eine Form der antardhauti
Frequency rank 39153/72933
vahnitama adjective bearing an oblation (to the gods) in the best manner (Monier-Williams, Sir M. (1988))
brightest (Monier-Williams, Sir M. (1988))
carrying or leading best (Monier-Williams, Sir M. (1988))
most luminous (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 64939/72933
vahnitīrtha noun (neuter) name of a Tīrtha
Frequency rank 64940/72933
vahnivadhū noun (feminine) the wife of Agni (Svāhā) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 39150/72933
vahniveśa noun (masculine) name of a physician (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 39151/72933
vahniśaṅkha noun (masculine) cumin-seed
Frequency rank 64955/72933
vahniśikha noun (neuter) Ehites Dichotoma (Monier-Williams, Sir M. (1988))
safflower (Monier-Williams, Sir M. (1988))
saffron (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 39152/72933
vahniśikhā noun (feminine) a flame (Monier-Williams, Sir M. (1988))
Commelina Salicifolia and other species (Monier-Williams, Sir M. (1988))
Grislea Tomentosa (Monier-Williams, Sir M. (1988))
Methonica Superba (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 22198/72933
vahniśodhana noun (masculine) a kind of plant
Frequency rank 64957/72933
vahniśīta adjective bahiḥśīta
Frequency rank 64956/72933
vahya noun (neuter) a portable bed (Monier-Williams, Sir M. (1988))
litter (Monier-Williams, Sir M. (1988))
palanquin (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 64961/72933
vahā noun (feminine) a river (Monier-Williams, Sir M. (1988))
stream in general (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 64924/72933
vahīnara noun (masculine) name of a son of Udayana
Frequency rank 39141/72933
ativah verb (class 1 parasmaipada) to carry over or across to pass by (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to pass (time) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 42210/72933
adhivah verb (class 4 parasmaipada)
Frequency rank 10842/72933
anabhyavahāra noun (masculine)
Frequency rank 31761/72933
anavahita adjective heedless (Monier-Williams, Sir M. (1988))
inattentive (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 31782/72933
anuvaha adjective transporting
Frequency rank 43303/72933
anuvaha noun (masculine) one of the seven tongues of fire (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 31983/72933
anuvyavah verb (class 2 parasmaipada)
Frequency rank 43329/72933
anvah verb (class 1 parasmaipada)
Frequency rank 32071/72933
anvaham indeclinable day after day (Monier-Williams, Sir M. (1988))
every day (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 5805/72933
apavah verb (class 1 parasmaipada) to carry off (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to deduct (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to give up (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 9112/72933
aprāptavyavahāra adjective a minor in law (Monier-Williams, Sir M. (1988))
not of years to engage in law or public business (Monier-Williams, Sir M. (1988))
under age (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 23092/72933
abhivah verb (class 1 parasmaipada) to convey or carry near to or towards (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to pass (time) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 11525/72933
abhivaha adjective
Frequency rank 44304/72933
abhyavaharaṇa noun (neuter) eating (Monier-Williams, Sir M. (1988))
taking food (Monier-Williams, Sir M. (1988))
throwing away or down (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 16456/72933
abhyavahāra noun (masculine) taking food (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 8225/72933
abhyavahāray verb (class 10 parasmaipada) to attack (as an enemy) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to cause to eat (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to cause to throw down (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to eat (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to take food (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 26566/72933
abhyavahārya noun (neuter) food (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 16457/72933
abhyavah verb (class 2 parasmaipada) to bring near (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to eat (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to take food (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to throw down into water (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 7779/72933
abhyavahṛti noun (feminine) Speiseaufnahme
Frequency rank 26567/72933
abhyāvah verb (class 1 parasmaipada) to bring towards (acc.) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to convey (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 44496/72933
avahant adjective not drawing (a cart etc.)
Frequency rank 45271/72933
avah noun (masculine) [gramm.] verb ava-hṛ
Frequency rank 45272/72933
avahati noun (feminine) destruction removal
Frequency rank 45273/72933
avahan verb (class 2 parasmaipada) to expel (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to fend off (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to hit (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to keep off (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to strike (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to thresh (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to throw down (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to Ved. to drive away (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 17607/72933
avahanana noun (neuter) the left lung (Monier-Williams, Sir M. (1988))
threshing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
winnowing (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 16492/72933
avahas verb (class 1 parasmaipada) to deride (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to laugh at (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 9545/72933
avahasana noun (neuter) deriding (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 32671/72933
avahasta noun (masculine) the back of the hand (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 45274/72933
avahā verb (class 3 parasmaipada) to leave (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to quit (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 15474/72933
avahāra noun (masculine) a marine monster (Monier-Williams, Sir M. (1988))
a tax (Monier-Williams, Sir M. (1988))
a thief (Monier-Williams, Sir M. (1988))
abandoning a sect or cast (?) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
apostasy (Monier-Williams, Sir M. (1988))
duty (?) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
inviting (Monier-Williams, Sir M. (1988))
summoning (Monier-Williams, Sir M. (1988))
suspension of arms (Monier-Williams, Sir M. (1988))
truce (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 9321/72933
avahāraka adjective one who stops fighting (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 45275/72933
avahāray verb (class 10 parasmaipada) to cause to pay taxes (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 26723/72933
avahārya adjective to be caused to be paid (as a sum) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to be caused to pay (as a person) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 45276/72933
avahāsa noun (masculine) derision (Monier-Williams, Sir M. (1988))
jest (Monier-Williams, Sir M. (1988))
joke (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 20783/72933
avahāsyatā noun (feminine) ridiculousness (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 45277/72933
avahita adjective attentive (Monier-Williams, Sir M. (1988))
concentrated confined within (Monier-Williams, Sir M. (1988))
fallen into (as into water or into a hole of the ground) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
placed into (Monier-Williams, Sir M. (1988))
plunged into (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 5971/72933
avahittha noun (feminine neuter) dissimulation (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 32672/72933
avah verb (class 1 parasmaipada) to move down (as the arms) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to put down or aside (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to take down (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 23230/72933
avahela noun (feminine neuter) disrespect (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 32673/72933
avahelana noun (neuter) disrespect (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 45278/72933
avahrāsay verb (class 10 parasmaipada) to make smaller to shorten
Frequency rank 45279/72933
avyavahāra noun (masculine)
Frequency rank 45554/72933
avyavahita adjective adjoining (Monier-Williams, Sir M. (1988))
contiguous (Monier-Williams, Sir M. (1988))
not separated (Monier-Williams, Sir M. (1988))
separated by the letter a (Monier-Williams, Sir M. (1988))
uninterrupted (as worship) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 14708/72933
avyāvahārika adjective
Frequency rank 45567/72933
vaha noun (masculine) name of a son of Vibhrāja (?)
Frequency rank 45695/72933
vahan noun (masculine) oleander
Frequency rank 45696/72933
vahana noun (masculine)
Frequency rank 45697/72933
vahantṛ noun (masculine)
Frequency rank 45698/72933
asaṃvyavahāra noun (masculine)
Frequency rank 26846/72933
asaṃvyavahāraka noun (masculine)
Frequency rank 45900/72933
asvahārya noun (masculine) name of a Ṛṣi
Frequency rank 46073/72933
āgāvaha noun (masculine) name of a man
Frequency rank 46237/72933
āvah verb (class 4 parasmaipada) to bear (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to bring (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to bring home (a bride) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to carry away (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to drive or lead near or towards (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to fetch (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to pay (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to procure (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to use (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 4108/72933
āvaha adjective bringing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
bringing to pass (Monier-Williams, Sir M. (1988))
producing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
what bears or conveys (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 1431/72933
āvaha noun (masculine) name of one of the seven winds or bands of air (that which is usually assigned to the bhuvarloka or atmospheric region between the bhūr-loka and svar-loka) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
one of the seven tongues of fire (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 14044/72933
āśāvaha noun (masculine) bringing hope (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a Vṛṣṇi (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of the sun (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 33201/72933
udāvah verb (class 1 parasmaipada) to carry or draw away (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to extol (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to lead away (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to marry (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to praise (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 10049/72933
udāvaha noun (masculine) name of one of the 7 winds said to cause the motion of the planets
Frequency rank 47293/72933
udvah verb (class 1 ātmanepada) to bear (a weight or burden) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to bear up (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to bring (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to draw out (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to elevate (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to govern (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to have (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to lead home (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to lead or carry out or up (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to lead to or near (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to lift up (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to marry (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to possess (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to rule (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to save (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to show (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to support (the earth) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to take or lead away (a bride from her parents' house) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to wear (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to wear (clothes etc.) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 4066/72933
udvaha adjective best (Monier-Williams, Sir M. (1988))
carrying away (Monier-Williams, Sir M. (1988))
carrying or leading up (Monier-Williams, Sir M. (1988))
continuing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
eminent (Monier-Williams, Sir M. (1988))
propagating (Monier-Williams, Sir M. (1988))
superior (Monier-Williams, Sir M. (1988))
taking up or away (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 6491/72933
udvaha noun (masculine) chief offspring (Monier-Williams, Sir M. (1988))
marriage (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a king (Monier-Williams, Sir M. (1988))
offspring (Monier-Williams, Sir M. (1988))
one of the seven tongues of fire (Monier-Williams, Sir M. (1988))
son (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the act of leading home (a bride) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the fourth of the seven winds or courses of air (viz. that which supports the Nakṣatras or lunar constellations and causes their revolution) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the vital air that conveys nourishment upwards (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 5027/72933
udvahana noun (neuter) being carried on (Monier-Williams, Sir M. (1988))
carrying (Monier-Williams, Sir M. (1988))
drawing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
driving (Monier-Williams, Sir M. (1988))
leading home (a bride) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
marriage (Monier-Williams, Sir M. (1988))
pediment (Monier-Williams, Sir M. (1988))
possessing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
riding (inst.) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
showing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the act of lifting or bringing up (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the lowest part of a pillar (Monier-Williams, Sir M. (1988))
wedding (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 14770/72933
udvahanaka noun (neuter) marriage
Frequency rank 47388/72933
upavah verb (class 1 parasmaipada) to adduce (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to bring near (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to bring or lead or convey near (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to procure (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 13410/72933
kṛmipūtivaha noun (masculine) name of one of the hells
Frequency rank 49971/72933
kṣīravahā noun (feminine) muṣalī
Frequency rank 50613/72933
gaṅgāvaha noun (masculine) another name of the Tīrtha Gaṅgāvāhaka
Frequency rank 50941/72933
gaṅgāvahakatīrthamāhātmyavarṇana noun (neuter) name of Skandapurāṇa, Revākhaṇḍa, 178
Frequency rank 50942/72933
gandharvahasta noun (masculine) the castor-oil tree (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 23859/72933
gandharvahastaka noun (masculine) Ricinus communis Linn.
Frequency rank 17855/72933
gandhavaha noun (masculine) the nose wind (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 11239/72933
jayāvahā noun (feminine) a kind of Croton (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 35122/72933
tuṣavahni noun (masculine)
Frequency rank 35445/72933
trivaha noun (masculine) die drei schöpferischen Handlungen (sṛṣṭi, sthiti, laya) (???)
Frequency rank 53984/72933
durāvaha adjective difficult to be brought or led towards (comp.) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 54635/72933
durudvaha adjective hard to bear (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 54647/72933
durvaha adjective hard to bear (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 24234/72933
devahavya noun (masculine) name of a ṣi (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 54965/72933
devahotra noun (masculine) name of the father of Yogīśvara (a partial incarnation [aṃśa] of Hari) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 28455/72933
devahūtī noun (feminine) name of a daughter of Manu Svayambhū and wife of Kardama
Frequency rank 21491/72933
devahūti noun (feminine) name of a daughter of Manu Svayambhū and wife of Kardama (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 11286/72933
devahrada noun (masculine) name of a sacred bathing-place (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 18002/72933
daivahata adjective ill-fated (Monier-Williams, Sir M. (1988))
stricken by destiny (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 55024/72933
daivahataka noun (neuter) a blow of destiny (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 55025/72933
dhanāvaha noun (masculine) name of Kubera (?)
Frequency rank 55299/72933
dhūrvaha noun (masculine) a draft animal
Frequency rank 19487/72933
nirvah verb (class 1 parasmaipada) to accomplish (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to attain one's object (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to be brought about (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to be fit or meet (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to be successful (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to bring about (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to carry off (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to flow out of (abl.) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to lead out of (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to live on or by (instr.) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to overcome obstacles (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to remove (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to save from (abl.) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to subsist (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to succeed (Monier-Williams, Sir M. (1988))
img/alchemy.bmp
Frequency rank 13600/72933
nirvahaṇa noun (neuter) completion (Monier-Williams, Sir M. (1988))
end (Monier-Williams, Sir M. (1988))
issue (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the catastrophe of a drama (Monier-Williams, Sir M. (1988))
img/alchemy.bmp
Frequency rank 24407/72933
nirvahitṛ noun (masculine) accomplisher (Monier-Williams, Sir M. (1988))
producer of (gen.) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 56310/72933
nirvivah verb (class 1 parasmaipada) to carry out (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to expel (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to export (Monier-Williams, Sir M. (1988))
img/alchemy.bmp
Frequency rank 4437/72933
nivah verb (class 1 parasmaipada) to carry (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to flow (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to lead down (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to lead or bring to (dat. or loc.) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to support (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 56366/72933
nivaha noun (masculine) heap (Monier-Williams, Sir M. (1988))
killing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
multitude (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of one of the 7 winds and of one of the 7 tongues of fire (?) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
quantity (Monier-Williams, Sir M. (1988))
slaughter (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 9629/72933
paṅgutvahāriṇī noun (feminine) Name einer Pflanze
Frequency rank 56866/72933
parāvaha noun (masculine) name of one of the 7 winds (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 19575/72933
parivah verb (class 1 parasmaipada) to carry about or round (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to drag about (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to flow around (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to lead home the nuptial train or the bride (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to marry (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to take to wife (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 28909/72933
parivaha noun (masculine) name of one of the 7 tongues of fire (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of one of the 7 winds (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 21676/72933
parisaṃvah verb (class 1 parasmaipada)
Frequency rank 57444/72933
pūyavaha noun (masculine) name of a hell
Frequency rank 58549/72933
prativaha adjective
Frequency rank 58915/72933
pratyavahāra noun (masculine) dissolution (Monier-Williams, Sir M. (1988))
drawing back (Monier-Williams, Sir M. (1988))
re-absorption (Monier-Williams, Sir M. (1988))
withdrawal (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 37260/72933
pratyavahāray verb (class 10 parasmaipada) to interrupt (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to suspend (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 59091/72933
pratyavah verb (class 1 parasmaipada) to diminish (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to lessen (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to shorten (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 37261/72933
pravaha noun (masculine) a reservoir into which water is carried (Monier-Williams, Sir M. (1988))
air (Monier-Williams, Sir M. (1988))
flowing or streaming forth (Monier-Williams, Sir M. (1988))
going forth (Monier-Williams, Sir M. (1988))
going from a town (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of one of the 7 tongues of fire (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of one of the 7 winds said to cause the motion of the planets (Monier-Williams, Sir M. (1988))
wind (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 11362/72933
pravah verb (class 1 ātmanepada) to bear (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to blow (as wind) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to carry forwards (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to carry off in flowing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to draw or drag on wards (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to drive onwards (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to exhibit (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to flow along (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to lead or bring to (acc.) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to rush (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to show (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to utter (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to wash away (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 12140/72933
pravahaṇa noun (neuter) a ship (Monier-Williams, Sir M. (1988))
creation (Monier-Williams, Sir M. (1988))
sending away i.e. giving (a girl) in marriage (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 8829/72933
pravahaṇa noun (masculine) name of a man
Frequency rank 59375/72933
pravahlikā noun (feminine)
Frequency rank 59376/72933
bhayāvahā noun (feminine) a kind of animal
Frequency rank 60569/72933
bhāravaha noun (masculine) a horse's canter (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 37801/72933
bhārodvaha noun (masculine) a lowest-carrier (Monier-Williams, Sir M. (1988))
porter (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 60681/72933
bhārodvahana noun (neuter) Gewichtheben
Frequency rank 60682/72933
bhṛgukulodvaha noun (masculine) name of Mārkaṇḍeya patr. of Paraśurāma (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 29481/72933
bhṛgūdvaha noun (masculine) name of Paraśurāma (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of Śaunaka (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 15107/72933
manovahā noun (feminine) the heartartery (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 38036/72933
mantravaha noun (masculine) name of Viṣṇu (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 61463/72933
mahāvahni noun (masculine) mercury a kind of alchemical preparation
Frequency rank 38154/72933
meghavahni noun (masculine) lightning (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 62545/72933
yathāvahni indeclinable [medic.] according to the strength of the digestion
Frequency rank 62885/72933
yathāvyavahāram indeclinable according to usage (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 62892/72933
yadukulodvaha noun (masculine) name of Kṛṣṇa (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 62910/72933
yugāvaha noun (masculine) name of Śiva
Frequency rank 38556/72933
yogavaha adjective bringing about (Monier-Williams, Sir M. (1988))
furthering (Monier-Williams, Sir M. (1988))
promoting (Monier-Williams, Sir M. (1988))
yogavāhin
Frequency rank 25156/72933
rathodvaha noun (masculine) next (Monier-Williams, Sir M. (1988))
a chariots-horse (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the Indian cuckoo (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 63378/72933
lokavyavahāra noun (masculine) course or proceedings of the world (Monier-Williams, Sir M. (1988))
usual or commonly current designation (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 29994/72933
vapāvahana noun (neuter)
Frequency rank 30051/72933
vivah verb (class 4 parasmaipada) to bear or carry off to lead away (the bride from her father's house) to marry to marry or form a matrimonial alliance together to remove to take in marriage img/alchemy.bmp
Frequency rank 11426/72933
vivaha noun (masculine) name of one of the seven tongues of fire (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of one of the seven winds (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 25436/72933
viśvahartṛ noun (masculine) [rel.] name of Śiva (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 66164/72933
viśvahārī noun (feminine) [rel.] name of a Śakti of Śiva
Frequency rank 66165/72933
vyapavah verb (class 4 parasmaipada)
Frequency rank 39768/72933
vyavah noun (masculine) [gramm.] verb vyavahṛ
Frequency rank 66867/72933
vyavahartṛ noun (masculine) a litigant (Monier-Williams, Sir M. (1988))
a Vaiśya (Monier-Williams, Sir M. (1988))
an associate (Monier-Williams, Sir M. (1988))
any one who institutes an action at law (Monier-Williams, Sir M. (1988))
conductor of any judicial procedure (Monier-Williams, Sir M. (1988))
judge (Monier-Williams, Sir M. (1988))
one engaged in litigation (Monier-Williams, Sir M. (1988))
partaker (Monier-Williams, Sir M. (1988))
plaintiff (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the manager of any business (Monier-Williams, Sir M. (1988))
umpire (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 39785/72933
vyavahartṛ adjective engaged in or occupied with (instr.) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
observing or following established usages (Monier-Williams, Sir M. (1988))
one who acts or transacts business (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 66868/72933
vyavahāra noun (masculine) (fig.) punishment (Monier-Williams, Sir M. (1988))
a contract (Monier-Williams, Sir M. (1988))
a sort of tree (Monier-Williams, Sir M. (1988))
a sword (Monier-Williams, Sir M. (1988))
action (Monier-Williams, Sir M. (1988))
action or practice of occupation or business with (Monier-Williams, Sir M. (1988))
activity (Monier-Williams, Sir M. (1988))
adherence to law or custom (Monier-Williams, Sir M. (1988))
administration of justice (Monier-Williams, Sir M. (1988))
affair (Monier-Williams, Sir M. (1988))
behaviour (Monier-Williams, Sir M. (1988))
commerce or intercourse with (saha or comp.) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
common practice (Monier-Williams, Sir M. (1988))
competency to manage one's own affairs (Monier-Williams, Sir M. (1988))
compulsory work (Monier-Williams, Sir M. (1988))
conduct (Monier-Williams, Sir M. (1988))
contest at law with (saha) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
custom (Monier-Williams, Sir M. (1988))
dealing in (comp.) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
designation (Monier-Williams, Sir M. (1988))
doing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
lawsuit (Monier-Williams, Sir M. (1988))
legal procedure (Monier-Williams, Sir M. (1988))
legal process (Monier-Williams, Sir M. (1988))
litigation (Monier-Williams, Sir M. (1988))
majority (in law) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
mathematical process (Monier-Williams, Sir M. (1988))
matter (Monier-Williams, Sir M. (1988))
mercantile transaction (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a chapter of the Agnipurāṇa (Monier-Williams, Sir M. (1988))
ordinary life (Monier-Williams, Sir M. (1988))
performing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
practice (Monier-Williams, Sir M. (1988))
practices of law and kingly government (Monier-Williams, Sir M. (1988))
propriety (Monier-Williams, Sir M. (1988))
speaking about (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the use of an expression (Monier-Williams, Sir M. (1988))
trade with (Monier-Williams, Sir M. (1988))
traffic (Monier-Williams, Sir M. (1988))
usage (Monier-Williams, Sir M. (1988))
with regard to (Monier-Williams, Sir M. (1988))
wont (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 1866/72933
vyavahārin adjective acting (Monier-Williams, Sir M. (1988))
customary (Monier-Williams, Sir M. (1988))
dealing with (Monier-Williams, Sir M. (1988))
fit or competent for legal proceedings or for affairs (Monier-Williams, Sir M. (1988))
practising (any business or trade) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
proceeding (Monier-Williams, Sir M. (1988))
relating to a legal process or action (Monier-Williams, Sir M. (1988))
transacting (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 14474/72933
vyavahārin noun (masculine) a man of business (Monier-Williams, Sir M. (1988))
merchant (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a Mohammedan sect (Monier-Williams, Sir M. (1988))
trader (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 30395/72933
vyavahāravant adjective having occupation (Monier-Williams, Sir M. (1988))
occupied with (comp.) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 66869/72933
vyavahārika adjective
Frequency rank 22340/72933
vyavahārya noun (neuter) a treasure (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 66870/72933
vyavahita adjective acted (Monier-Williams, Sir M. (1988))
concealed (Monier-Williams, Sir M. (1988))
covered (Monier-Williams, Sir M. (1988))
distant (Monier-Williams, Sir M. (1988))
disturbed (Monier-Williams, Sir M. (1988))
done (Monier-Williams, Sir M. (1988))
excelled (Monier-Williams, Sir M. (1988))
hostile (Monier-Williams, Sir M. (1988))
interrupted (Monier-Williams, Sir M. (1988))
not contiguous or immediately connected (Monier-Williams, Sir M. (1988))
obstructed (Monier-Williams, Sir M. (1988))
opposed (Monier-Williams, Sir M. (1988))
passed over (Monier-Williams, Sir M. (1988))
performed (Monier-Williams, Sir M. (1988))
placed apart or asunder (Monier-Williams, Sir M. (1988))
put to shame (Monier-Williams, Sir M. (1988))
remote (Monier-Williams, Sir M. (1988))
screened from view (Monier-Williams, Sir M. (1988))
separated (Monier-Williams, Sir M. (1988))
surpassed (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 39786/72933
vyavah verb (class 1 parasmaipada) to be active or busy to be intent upon to bet at to care for cherish (acc.) to carry on commerce to carry on legal proceedings to deal in to distinguish to employ make use of (acc.) to exchange to fight with to have intercourse with (instr. or loc.) to litigate to manage to meet (as foes) to obtain to play for (gen.) to recover to regain to roam or stroll about to trade to transpose to work
Frequency rank 9711/72933
vyavahṛti noun (feminine) action (Monier-Williams, Sir M. (1988))
business (Monier-Williams, Sir M. (1988))
commerce (Monier-Williams, Sir M. (1988))
conduct (Monier-Williams, Sir M. (1988))
intercourse (Monier-Williams, Sir M. (1988))
lawsuit (Monier-Williams, Sir M. (1988))
litigation (Monier-Williams, Sir M. (1988))
practice (Monier-Williams, Sir M. (1988))
rumour (Monier-Williams, Sir M. (1988))
speech (Monier-Williams, Sir M. (1988))
talk (Monier-Williams, Sir M. (1988))
trade (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 39787/72933
vyāvahārika adjective (in phil.) practical existence (opp. to pāramārthika) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
actual (Monier-Williams, Sir M. (1988))
affable (Monier-Williams, Sir M. (1988))
belonging to judicial procedure (Monier-Williams, Sir M. (1988))
current (Monier-Williams, Sir M. (1988))
judicial (Monier-Williams, Sir M. (1988))
legal (Monier-Williams, Sir M. (1988))
practical (Monier-Williams, Sir M. (1988))
real (as opp. to ideal) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
relating to common life or practice or action (Monier-Williams, Sir M. (1988))
sociable (Monier-Williams, Sir M. (1988))
usual (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 18501/72933
vyāvahārika noun (masculine) a counsellor (Monier-Williams, Sir M. (1988))
minister (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a Buddhist school (Monier-Williams, Sir M. (1988))
official (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 30406/72933
śilāvahā noun (feminine) name of a river (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 67641/72933
śivahasta noun (neuter) (? term. techn.)
Frequency rank 40042/72933
śrīvaha noun (masculine) name of a Nāga (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 68228/72933
satṛṇābhyavahārin adjective a kind of poet
Frequency rank 25684/72933
samavahā verb (class 3 ātmanepada)
Frequency rank 68986/72933
samavahāsyatā noun (feminine) ridiculousness
Frequency rank 68987/72933
samāvah verb (class 1 parasmaipada) to assemble to bear or bring together or near to collect to procure means of subsistence
Frequency rank 69059/72933
samāvaha adjective bringing about (Monier-Williams, Sir M. (1988))
causing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
effecting (Monier-Williams, Sir M. (1988))
producing (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 69060/72933
samudāvah verb (class 1 parasmaipada) to conduct home to draw along (said of horses) to draw or carry away to lead or conduct out to marry
Frequency rank 20216/72933
samudvah verb (class 1 parasmaipada) to bear to carry forth to display to endure to exhibit to lead away to lead home to lift out to lift up to marry to possess to raise to show to suffer to tolerate to wear
Frequency rank 18576/72933
samupavah verb (class 1 parasmaipada) to bear or carry along with to flow with to offer to present
Frequency rank 30779/72933
sarvadevahrada noun (masculine) name of a lake
Frequency rank 69459/72933
sarvahara noun (masculine) name of Viṣṇu name of Yama (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 30836/72933
sarvahāra noun (masculine)
Frequency rank 69502/72933
sarvahārin noun (masculine) name of an evil spirit (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 69503/72933
sarvahāriṇī noun (feminine) [rel.] name of a Śakti of Śiva
Frequency rank 69504/72933
sarvahita noun (neuter) pepper (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 69505/72933
saṃvah verb (class 1 parasmaipada) to collect
Frequency rank 16257/72933
saṃvaha noun (masculine) name of one of the 7 tongues of fire (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of the wind of the third of the 7 Mārgas or paths of the sky (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 25804/72933
saṃvahana noun (neuter) bearing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
carrying (Monier-Williams, Sir M. (1988))
driving (Monier-Williams, Sir M. (1988))
rubbing the person (Monier-Williams, Sir M. (1988))
shampooing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the moving along or passage (of clouds) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 40722/72933
saṃvivah verb (class 4 parasmaipada) reiben
Frequency rank 70104/72933
saṃvyavahāra noun (masculine)
Frequency rank 12723/72933
saṃvyavah verb (class 1 parasmaipada) to have intercourse or business with (instr.)
Frequency rank 40734/72933
suvahā noun (feminine) Name einer Pflanze
Frequency rank 9990/72933
suvaha noun (masculine) a particular wind (Monier-Williams, Sir M. (1988))
a Vīṇā or lute (Monier-Williams, Sir M. (1988))
Boswellia Thurifera (Monier-Williams, Sir M. (1988))
Cissus Pedata (Monier-Williams, Sir M. (1988))
Vitex Negundo (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 71245/72933
sruvahasta noun (masculine) name of Śiva (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 72008/72933
havyavaha noun (masculine) fire (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 41402/72933
havyavah noun (masculine) Agni, the god of fire ("bearing the oblation (to the gods)") (Monier-Williams, Sir M. (1988))
fire (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 15360/72933
hutavaha noun (masculine) Agni (Monier-Williams, Sir M. (1988))
fire (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 10254/72933
hutahavyavaha noun (masculine) name of a son of Dhara (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 31289/72933
 

annavahasrotas

the digestive system, channel that carries food from stomach to small intestine.

ārtavavahasrotas

(ārtav.vaha.śrotas) reproductive system in women.

gandharvahasta

Plant caster plant; Ricinus communis.

māṃsavahasrotas

muscular system.

medovahasrotas

adipose tissue system.

mūrva

Plant bowstring hemp, a controversial plant. several plants like Marsdenia tenacissima, M. volubilis; elephant creeper or Argyreia nervosa; Clematis triloba, Maerua arenaria, Bauhinia vahlii; Chenomorpha fragrans are considered as mūrva.

prāṇavahasrotas

(prāṇa.vaha.srotas) respiratory system.

purīṣavahasrotas

excretory system.

raktavahasrotas

haemopoietic system.

rasavahasrotas

cardio-vascular system or circulatory system.

samvahana

walking, carrying, bearing.

śukravahasrotas

reproductive system in men.

udakavahasrotas

body fluid system.

vahni

Go to citraka

vahni

fire.

vahnimantha

Go to agnimantha.

vahniveśa

Go to Agniveśa.

vyavahārāyurveda

medical jurisprudence.

yogavāhi

(yoga.vahi) human body that strikes balance, coalesce of traits, synergism.

Wordnet Search
"vah" has 177 results.

vah

akṣama, vyavahārāyogya   

yaḥ suyogyarītyā kāryaṃ kartuṃ na śaknoti।

tvaṃ vāraṃvāram akṣamaḥ manuṣyaḥ iva kāryaṃ kimarthaṃ karoṣi।

vah

apracalita, avyavahṛta, aprayukta   

yaḥ pracalitaḥ nāsti।

apracalitā veśabhūṣā kiṃmarthaṃ karoṣi।

vah

apamānaḥ, bhartsanā, nirbhartsanā, avajñā, avajñānam, paribhavaḥ, avalepaḥ, avahelā, avahelanam, anādaraḥ, parivādaḥ, anādarakriyā, apavādaḥ, avamānavākyam, tiraskāravākyam, tiraskāraḥ, tiraskriyā, paribhāvaḥ, parivādaḥ, vākpāruṣyam, paribhāṣaṇam, asūrkṣaṇam, avamānanā, rīḍhā, kṣepaḥ, nindā, durvacaḥ, dharṣaṇam, anāryam, khaloktiḥ, apamānakriyā, apamānavākyam, vimānanā   

sā uktiḥ ācāro vā yena kasyacit pratiṣṭhāyāḥ nyūnatā bhavati।

kasyāpi apamānaḥ na karaṇīyaḥ।

vah

janahitaiṣin, janahitecchu, janahitepsu, janopakāraśīla, janopakārī, lokopakārī, paropakāraśīla, sarvopakārī, viśvopakārī, sarvahitaiṣī, jagadupakārī, viśvamitra, jaganmitra, jagadvatsala, jagatsuhṛd   

yaḥ janānāṃ hitam upakāraṃ vā karoti।

śāsanaṃ janahitaiṣīṇi kāryāṇi aṅgīkurvati।

vah

eraṇḍaḥ, amaṅgalaḥ, amaṇḍaḥ, asāraḥ, āmaṇḍaḥ, āmaṇḍakaḥ, gandharvahastaḥ, cañcuḥ, nidhāpakaḥ, ruvuḥ, rūvukaḥ, varaṇḍāluḥ, vyaḍambakam, vyaḍambanam   

kṣupaviśeṣaḥ saḥ kṣupaḥ yasmāt tailaṃ prāpyate।

eraṇḍasya phalaṃ kaṇṭakayuktam asti।

vah

garvita, garvin, sagarva, garvara, garvavat, garvitacitta, sadarpa, darpavān, darpī, mānī, ahaṅkārī, ahaṃyu, sāhaṅkāra, ahamānī, pragalbha, uddhata, uddhatacitta, uddhatamanas, samuddhata, prauḍha, unnaddha, samunnaddha, sāṭopa, āṭopī, utsikta, unnataśiraska, unnatamanaska, samunnatacitta, ūrdhvadṛṣṭi, avalipta, darpaghmāta, sāvahela, pradhṛṣṭa   

yaḥ garvaṃ karoti।

rājeśaḥ garvitaḥ।

vah

nirābhimānin, anabhimānin, abhimānarahita, garvahīna, darpahīna, adaṃbhī, adarpī, nirahaṃkārī, ahaṃkārahīna, daṃbhahīna, nirahaṃkara, nirahaṃkṛta, ahaṃkārarahita, garvarahita, madaśūnya, amānin, aparuṣa, abhimānaśūnya   

yaḥ abhimānī nāsti।

santāḥ nirābhimāninaḥ santi।

vah

bāhya, bāhīka, bahistha, vahirvartin, bahirbhūta, bahirbhava   

bahiḥ vartate iti।

bhavatāṃ rugṇaḥ bāhye kakṣe asti।

vah

prayukta, prayojita, upayojita, vyavahṛta, vyavahārita, sevita, upasevita, bhukta, upabhukta, dhṛta, abhyasta   

yasya upayogaḥ kṛtaḥ।

miṣṭānnavikretā miṣṭānne prayuktānāṃ padārthānāṃ sūcim akarot।

vah

nauḥ, naukā, tarikā, taraṇiḥ, taraṇī, tariḥ, tarī, taraṇḍī, taraṇḍaḥ, pādālindā, utplavā, hoḍaḥ, vādhūḥ, vahitram, potaḥ, varvaṭaḥ, arṇavapotaḥ, utplavā, kaṇṭhālaḥ, karṣaḥ, karṣam   

nadyādi-santaraṇārtham kāṣṭhādibhiḥ vinirmitaḥ yānaviśeṣaḥ।

vidureṇa preṣitaḥ naraḥ manomārutagāminīṃ sarvavātasahāṃ yantrayuktāṃ nāvaṃ darśayāmāsa।

vah

vahitrayānam   

tat yānaṃ yad vahitrena gacchati।

saḥ vahitrayānena nagarīṃ gacchati

vah

vyavahāracatura   

yaḥ vyavahāre kuśalaḥ।

vyavahāracaturāḥ sarvān prasādya svakāryabhāgaṃ sādhayanti।

vah

vyavahārakuśalatā, vyavahārasādhutā   

vyavahāre kuśalasya bhāvaḥ।

tasya vyavahārakuśalatā asmākam atīva priyā।

vah

ṛkṇavahaḥ, ṛkṇavahī, ṛkṇavaham, yugyaḥ, yugyam, yugyā   

saḥ paśuḥ yaḥ yānādiṣu yujyate।

vṛṣabhaḥ iti ekaḥ ṛkṇavahaḥ asti।

vah

samudāyaḥ, saṅghaḥ, samūhaḥ, saṅghātaḥ, samavāyaḥ, sañcayaḥ, gaṇaḥ, gulmaḥ, gucchaḥ, gucchakaḥ, gutsaḥ, stavakaḥ, oghaḥ, vṛndaḥ, nivahaḥ, vyūhaḥ, sandohaḥ, visaraḥ, vrajaḥ, stomaḥ, nikaraḥ, vātaḥ, vāraḥ, saṃghātaḥ, samudayaḥ, cayaḥ, saṃhatiḥ, vṛndam, nikurambam, kadambakam, pūgaḥ, sannayaḥ, skandhaḥ, nicayaḥ, jālam, agram, pacalam, kāṇḍam, maṇḍalam, cakram, vistaraḥ, utkāraḥ, samuccayaḥ, ākaraḥ, prakaraḥ, saṃghaḥ, pracayaḥ, jātam   

ekasmin sthāne sthāpitāni sthitāni vā naikāni vastūni।

asmin samudāye naikāḥ mahilāḥ santi।

vah

dharmādhyakṣaḥ, dharmādhikārī, nyāyādhīśaḥ, nyāyādhipatiḥ, vicārakartā, vicārakaḥ, daṇḍanāyakaḥ, vyavahartā, akṣadarśakaḥ, ākṣapācikaḥ, stheyaḥ, ādhikaraṇikaḥ, nirṇetā, nirṇayakāraḥ   

dharmādhikaraṇam āśrayavicāryasthānatvenāstyasyeti।

yaḥ sarvaśāstraviśāradaḥ tathā ca samaḥ śatrau mitre ca saḥ kuśalaḥ dharmādhyakṣaḥ bhavati।

vah

saṃvahanīvanaspatiḥ   

sā vanaspatiḥ yasyāṃ saṃvahanītantram asti।

ko'pi haritavṛkṣaḥ saṃvahanīvanaspateḥ udāharaṇam asti।

vah

mahatvahīnatā   

mahattvahīnā avasthā bhāvo vā।

mahatvahīnatāyāḥ loke na kopi taṃ pṛcchati।

vah

saṃvahanītantra   

tāḥ vāhikāḥ ūtayaḥ vā yāḥ mānavavanaspatayoḥ rudhirādīn dravapadārthān vāhayati।

saṃvahanītantre saṃvahanī-ūtayaḥ prāpyante।

vah

prayogaḥ, upayogaḥ, prayojanam, prayuktiḥ, vyāpāraḥ, vyavahāraḥ, sevanam, upabhogaḥ, bhogaḥ, yogaḥ   

vastunaḥ upayojanakriyā।

yad upadiṣṭaṃ tasya prayogaḥ karaṇīyaḥ।

vah

vyavahāraḥ, vṛttiḥ, vṛttam, ācāraḥ, rītiḥ, caritram, caritam, ācaraṇam, gatiḥ, ceṣṭitam, sthitiḥ   

samāje anyaiḥ saha kṛtam ācaraṇam।

tasya vyavahāraḥ samyak nāsti।

vah

avahananam   

dhānyāt lomānāṃ dūrīkaraṇasya kriyā yā prāyaḥ yantreṇa vṛṣabhaiḥ vā kriyate।

saḥ vṛṣabhaiḥ dhānyasya avahananaṃ karoti।

vah

sāvadhānam, sākūtam, avadhānāt, avahitam, manaḥpraveśena, pramāda-vyatirekeṇa   

samyak avadhānena saha vinā kim api pramādāt vā।

kimapi kāryaṃ sāvadhānaṃ kuru।

vah

jalam, vāri, ambu, ambhaḥ, payaḥ, salilam, sarilam, udakam, udam, jaḍam, payas, toyam, pānīyam, āpaḥ, nīram, vāḥ, pāthas, kīlālam, annam, apaḥ, puṣkaram, arṇaḥ, peyam, salam, saṃvaram, śaṃvaram, saṃmbam, saṃvatsaram, saṃvavaraḥ, kṣīram, pāyam, kṣaram, kamalam, komalam, pīvā, amṛtam, jīvanam, jīvanīyam, bhuvanam, vanam, kabandham, kapandham, nāram, abhrapuṣpam, ghṛtam, kaṃ, pīppalam, kuśam, viṣam, kāṇḍam, savaram, saram, kṛpīṭam, candrorasam, sadanam, karvuram, vyoma, sambaḥ, saraḥ, irā, vājam, tāmarasa, kambalam, syandanam, sambalam, jalapītham, ṛtam, ūrjam, komalam, somam, andham, sarvatomukham, meghapuṣpam, ghanarasaḥ, vahnimārakaḥ, dahanārātiḥ, nīcagam, kulīnasam, kṛtsnam, kṛpīṭam, pāvanam, śaralakam, tṛṣāham, kṣodaḥ, kṣadmaḥ, nabhaḥ, madhuḥ, purīṣam, akṣaram, akṣitam, amba, aravindāni, sarṇīkam, sarpiḥ, ahiḥ, sahaḥ, sukṣema, sukham, surā, āyudhāni, āvayāḥ, induḥ, īm, ṛtasyayoniḥ, ojaḥ, kaśaḥ, komalam, komalam, kṣatram, kṣapaḥ, gabhīram, gambhanam, gahanam, janma, jalāṣam, jāmi, tugryā, tūyam, tṛptiḥ, tejaḥ, sadma, srotaḥ, svaḥ, svadhā, svargāḥ, svṛtikam, haviḥ, hema, dharuṇam, dhvasmanvatu, nāma, pavitram, pāthaḥ, akṣaram, pūrṇam, satīnam, sat, satyam, śavaḥ, śukram, śubham, śambaram, vūsam, vṛvūkam, vyomaḥ, bhaviṣyat, vapuḥ, varvuram, varhiḥ, bhūtam, bheṣajam, mahaḥ, mahat, mahaḥ, mahat, yaśaḥ, yahaḥ, yāduḥ, yoniḥ, rayiḥ, rasaḥ, rahasaḥ, retam   

sindhuhimavarṣādiṣu prāptaḥ dravarupo padārthaḥ yaḥ pāna-khāna-secanādyartham upayujyate।

jalaṃ jīvanasya ādhāram। /ajīrṇe jalam auṣadhaṃ jīrṇe balapradam। āhārakāle āyurjanakaṃ bhuktānnopari rātrau na peyam।

vah

asāvadhānataḥ, asāvadhānena, anavahitam, avadhānaṃ vinā, sapramādam, pramādāt, pramādataḥ, pramādyataḥ, pramattam, pramattavat, asamīkṣya, avimṛśya, nirapekṣam, anapekṣayā   

karmaphalasya asamyak pūrvacintanāt sahasā kṛtam।

asāvadhānataḥ vegena vāhanasaṃñcālanaṃ prāṇaghātī asti।

vah

kāmadevaḥ, kāmaḥ, madanaḥ, manmathaḥ, māraḥ, pradyumnaḥ, mīnaketanaḥ, kandarpaḥ, darpakaḥ, anaṅgaḥ, pañcaśaraḥ, smaraḥ, śambarāriḥ, manasijaḥ, kusumeṣuḥ, ananyajaḥ, ratināthaḥ, puṣpadhanvā, ratipatiḥ, makaradhvajaḥ, ātmabhūḥ, brahmasūḥ, viśvaketuḥ, kāmadaḥ, kāntaḥ, kāntimān, kāmagaḥ, kāmācāraḥ, kāmī, kāmukaḥ, kāmavarjanaḥ, rāmaḥ, ramaḥ, ramaṇaḥ, ratināthaḥ, ratipriyaḥ, rātrināthaḥ, ramākāntaḥ, ramamāṇaḥ, niśācaraḥ, nandakaḥ, nandanaḥ, nandī, nandayitā, ratisakhaḥ, mahādhanuḥ, bhrāmaṇaḥ, bhramaṇaḥ, bhramamāṇaḥ, bhrāntaḥ, bhrāmakaḥ, bhṛṅgaḥ, bhrāntacāraḥ, bhramāvahaḥ, mohanaḥ, mohakaḥ, mohaḥ, mātaṅgaḥ, bhṛṅganāyakaḥ, gāyanaḥ, gītijaḥ, nartakaḥ, khelakaḥ, unmattonmattakaḥ, vilāsaḥ, lobhavardhanaḥ, sundaraḥ, vilāsakodaṇḍaḥ   

kāmasya devatā।

kāmadevena śivasya krodhāgniḥ dṛṣṭaḥ।

vah

sphuliṅgaḥ, sphuliṅgakaḥ, visphuliṅgaḥ, agnilavaḥ, agnikaṇaḥ, vahnikaṇaḥ   

agneḥ kaṇikā।

sphuliṅgena vastre chedaḥ jātaḥ।

vah

agniḥ, pāvakaḥ, pāvanaḥ, tejaḥ, vahniḥ, jvalanaḥ, analaḥ, kṛśānuḥ, vāyusakhā, vāyusakhaḥ, dahanaḥ, śikhī, śikhāvān, kṛṣṇavartmā, araṇiḥ, ghāsiḥ, dāvaḥ, pacanaḥ, pācanaḥ, pācakaḥ, juhuvān, vāśiḥ, arciṣmān, prabhākaraḥ, chidiraḥ, śundhyuḥ, jaganuḥ, jāgṛviḥ, apāmpitaḥ, jalapittaḥ, apittam, himārātiḥ, phutkaraḥ, śukraḥ, āśaraḥ, samidhaḥ, citrabhānuḥ, jvālājihvā, kapilaḥ, vibhāvasuḥ, tamonud, śuciḥ, śukraḥ, damunaḥ, damīnaḥ, agiraḥ, hariḥ, kaviḥ   

tejaḥpadārthaviśeṣaḥ।

parvate dṛśyamānaḥ dhūmaḥ agneḥ sūcakaḥ।

vah

eraṇḍaḥ, amaṅgalaḥ, amaṇḍaḥ, asāraḥ, āmaṇḍaḥ, āmaṇḍakaḥ, gandharvahastaḥ, cañcuḥ, nidhāpakaḥ, ruvuḥ, rūvukaḥ, varaṇḍāluḥ, vyaḍambakam, vyaḍambanam   

eraṇḍasya kṣupāt prāptaṃ bījaṃ yasmāt tailaṃ tathā ca bheṣajaṃ prāpyate।

eraṇḍasya tailāt vaidyaḥ bheṣajaṃ nirmāti।

vah

snāyuḥ, snasā, peśī, śirā, māṃsapeśī, māṃsaśirā, māṃsarajju, vasnasā, vahīruḥ, sandhibandhanam, granthibandhanam   

śarīrasthā māṃsasya granthiḥ yena avayavānāṃ sañcalanaṃ bhavati।

ūtibhyaḥ peśī jāyate।

vah

lokācāraḥ, lokavyavahāraḥ   

janeṣu pracalitaḥ vyavahāraḥ।

śikṣāyāḥ abhāvāt naike vilakṣaṇāḥ lokācārāḥ pracalitāḥ āsan।

vah

gauravahīnatā, agauravatā, nistejatā   

gauravahīnasya avasthā bhāvo vā।

rāṣṭrasya gauravahīnatāyāḥ kāraṇaṃ vayam eva।

vah

parivahanasthalam, parivahanasthānakam   

yasmāt sthalāt śāsanadvārā pracalitasya vāhanānāṃ āvāgamanasya ārambhaḥ antaḥ ca bhavati।

parivahanasthale naikāḥ yātrigaṇāḥ santi।

vah

dharmasabhā, rājadvāram, vyavahāramaṇḍapaḥ, vicārasthānam, dharmādhikaraṇam, sadaḥ   

yogyāyogyaparikṣaṇārthe śāsananirmitaṃ vicārasthānam।

bhrātā dharmasabhām agacchat।

vah

vidhijñaḥ, adhivaktā, nyāyavādī, uttaravādī, vyavahārasacivaḥ, vyavahārapaṇḍitaḥ   

yaḥ vidhiviṣayasya parīkṣāyām uttīrṇaḥ tathā ca nyāyalaye kasya api pakṣaṃ pratipādayati।

asmin vivāde tena nagarasya sarvaśreṣṭhaḥ vidhijñaḥ niyuktaḥ।

vah

vayaskaḥ, prāptavyavahāraḥ, vyavahāraprāptaḥ, jātavyavahāraḥ, labdhavyavahāraḥ, vyavahārajñaḥ, vyavahārakṣamaḥ   

śaiśavaṃ tyaktvā pūrṇāvasthāyāṃ prāptaḥ।

saḥ vayaskaḥ bhūtvāpi bālakasadṛśān vyavahārān karoti।

vah

anubhavahīnatā   

anubhavahīnasya avasthā bhāvo vā।

anubhavahīnatāyāḥ kāraṇāt etad kāryaṃ samyak tayā na kartuṃ śaknomi।

vah

durvyavahāraḥ, anācaraṇam, kadācāraḥ, anācāraḥ, durācaraṇam, durācāraḥ, duṣṭācaraṇam, apakaraṇam, apacāraḥ, asadbhāvaḥ, asadvyavahāraḥ   

duṣṭam ācaraṇam।

kenāpi saha durvyavahāraḥ na kartavyaḥ।

vah

pravṛttiḥ, caritam, caryā, anuśīlanam, ācāraḥ, vyavahāraḥ, svabhāvaḥ, prakṛttiḥ, śīlaḥ, svarūpam, nisargaḥ   

saṃtatābhyāsād janitam ācaraṇam।

prātarutthānaṃ tasya pravṛttiḥ।

vah

dhanam, vittam, vibhavaḥ, arthaḥ, vaibhavam, sampattiḥ, draviṇam, dravyam, rāḥ, riktham, ṛktham, hiraṇyam, dyumnam, svāpateyam, bhogyam, ghasu, svāpateyam, vasu, dyumnam, kāñcanam, lakṣmīḥ, sampat, vṛddhiḥ, śrīḥ, vyavahāryam, raiḥ, bhogaḥ, svam, rekṇaḥ, vedaḥ, varivaḥ, śvātram, ratnam, rayiḥ, kṣatram, bhagaḥ, mīlum, gayaḥ, dyumnaḥ, indriyam, vasu, rāyaḥ, rādhaḥ, bhojanam, tanā, nṛmṇam, bandhuḥ, medhāḥ, yaśaḥ, brahma, śraṃvaḥ, vṛtram, vṛtam   

suvarṇarupyakādayaḥ।

sādhu kāryārthe eva dhanasya viyogaḥ karaṇīyaḥ।

vah

ananupekṣā, avadhānam, ādaraḥ, sammānam, ananyamanaskatā, avekṣaṇam, avahitatā   

upekṣāṃ vinā anyakathitasya bhāvasya manoniveśaḥ।

jyeṣṭhānāṃ vacaneṣu avadhānaṃ na dattvā saḥ svacchandam ācarati| / vṛddhopadeśasya ananupekṣā na karaṇīyā।

vah

putraḥ, putrakaḥ, sutaḥ, sūnu, tanayaḥ, nandanaḥ, ātmajaḥ, svajaḥ, ātmasambhavaḥ, aṅgajaḥ, śarīrajaḥ, tanujaḥ, tanūjaḥ, tanūjaniḥ, prasūtaḥ, dārakaḥ, kumāraḥ, udvahaḥ   

manuṣyāṇāṃ pumān apatyam।

lālayet pañcavarṣāṇi daśa varṣāṇi tāḍayet prāpte tu ṣoḍaśe varṣe putraṃ mitravadācaret।

vah

gauravahīna, garimāhīna   

yasmin gauravaḥ nāsti।

gauravahīnaṃ kāryaṃ na karaṇīyam।

vah

vāyuḥ, vātaḥ, anilaḥ, pavanaḥ, pavamānaḥ, prabhañjanaḥ, śvasanaḥ, sparśanaḥ, mātariśvā, sadāgatiḥ, pṛṣadaśvaḥ, gandhavahaḥ, gandhavāhaḥ, āśugaḥ, samīraḥ, mārutaḥ, marut, jagatprāṇaḥ, samīraṇaḥ, nabhasvān, ajagatprāṇaḥ, khaśvāsaḥ, vābaḥ, dhūlidhvajaḥ, phaṇipriyaḥ, vātiḥ, nabhaḥprāṇaḥ, bhogikāntaḥ, svakampanaḥ, akṣatiḥ, kampalakṣmā, śasīniḥ, āvakaḥ, hariḥ, vāsaḥ, sukhāśaḥ, mṛgavābanaḥ, sāraḥ, cañcalaḥ, vihagaḥ, prakampanaḥ, nabhaḥ, svaraḥ, niśvāsakaḥ, stanūnaḥ, pṛṣatāmpatiḥ, śīghraḥ   

viśvagamanavān viśvavyāpī tathā ca yasmin jīvāḥ śvasanti।

vāyuṃ vinā jīvanasya kalpanāpi aśakyā।

vah

jīrakaḥ, jīraḥ, jīrṇaḥ, dīpyaḥ, jīraṇaḥ, sugandham, sūkṣmapatraḥ, kṛṣṇasakhī, dūtā, suṣavī, ajājī, śvetaḥ, kaṇā, ajājīkā, vahniśikhaḥ, māgadhaḥ, dīpakaḥ   

vaṇigdravyaviśeṣaḥ asya guṇāḥ gandha-yuktatva-ruci-svara-kāritva-vāta-gulmadhmāna-atīsāragrahaṇī-krimināśitvādayaḥ।

mātā jīrakeṇa āmlasūpaṃ bhājayati।

vah

mahattvahīna   

yad mahattavapūrṇaṃ nāsti।

mahattvahīne kārye kālāpavyayaṃ mā kuru।

vah

sadvyavahārin   

yaḥ suṣṭhu vyavaharati।

sadvyavahārī manuṣyaḥ sarvaiḥ praśasyate।

vah

durvyavahārin   

yaḥ durvyavahāraṃ karoti।

durvyavahārī puruṣaḥ durvyavahārasya kāraṇāt nindārhaḥ bhavati।

vah

bhayaṅkara, bhairava, dāruṇa, bhīṣma, ghora, bhīma, bhayānaka, pratibhaya, bhayāvaha, raudra, bhīṣaṇa   

bhayajanakam।

mahiṣāsuraṃ hantuṃ devī mahākālī raudraṃ rūpam adhārayat।

vah

yātrikaḥ, pānthaḥ, atkaḥ, adhvagaḥ, adhvanīnaḥ, ahiḥ, āhiṇḍakaḥ, itvaraḥ, gamathaḥ, gāntuḥ, deśikaḥ, pathilaḥ, pādavikaḥ, prothaḥ, vahataḥ, vahatuḥ, samīraṇaḥ, adhvagacchan   

yaḥ yātrāṃ karoti।

nirave mārge dvau yātrikau coreṇa mṛṣṭau।

vah

uṣṭraḥ, śarabhaḥ, dīrghagrīvaḥ, dvikakud, kramelaḥ, kramelakaḥ, mahāṅāgaḥ, mayaḥ, baṇigvahaḥ   

paśuviśeṣaḥ saḥ paśuḥ yaḥ marusthale vāhanarupeṇa upayujyante।

uṣṭraḥ marusthalasya naukā।

vah

nirvah, pratipālanaṃ kṛ   

kasya api kāryasya uttaradāyitvaṃ svīkaraṇātmakaḥ vyāpāraḥ।

saḥ pituḥ vyavasāyaṃ sādhu nirvahati।

vah

yāpay, nirvah, nirvart   

kālakṣepaṇānukūlaḥ vyāpāraḥ।

madaraṭeresā tasyāḥ akhilaṃ jīvanaṃ janasevāyām ayāpayata।

vah

karkaḥ, kulīraḥ, karkaṭaḥ, karkaṭakaḥ, tiryyagyānaḥ, vahiścaraḥ, jalavilvaḥ, apatyaśatruḥ, bahukaḥ, ṣoḍaśāṅghriḥ, mṛtyusūtiḥ, paṅkavāsaḥ, kuracillaḥ   

jalajantuviśeṣaḥ tiryaggāmī jalanivāsī jantuḥ।

ekasmin jalāśaye karkaḥ vasati sma।

vah

jvālāmukhiparvataḥ, adrivahniḥ, jvalanaparvataḥ, jvālāmukhaḥ, āgneyagiriḥ, agniparvataḥ   

saḥ parvataḥ yasya śikharāt bhūgarbhasthaḥ dhūmaḥ rakṣā tathā ca dravaḥ bahiḥ āgacchati।

jvālāmukhīparvatāt naikānāṃ dvīpānāṃ nirmitiḥ abhavat।

vah

viyuj, avacchid, uddhṛ, ūn, apavah, vyavakalū   

vyavakalanānukūlaḥ vyāpāraḥ।

śāsanena pradeyam ṛṇaṃ viyujyate asmin varṣe।

vah

nadī, sarit, taraṅgiṇī, śaivalinī, taṭinī, dhunī, srotasvatī, dvīpavatī, sravantī, nimnagā, āpagā, srotasvinī, srotovahā, sāgaragāminī, apagā, nirjhariṇī, sarasvatī, samudragā, kūlaṅkaṣā, kūlavatī, śaivālinī, samudrakāntā, sāgaragā, rodhovatī, vāhinī   

jalasya saḥ pravāhaḥ yaḥ parvatāt ārabhya viśiṣṭamārgeṇa sāgaraṃ prati gacchati।

parvatapradeśe pāṣāṇasikatādiṣu nadī mārgam ākramati ।/ pāṇineḥ na nadī gaṅgā yamunā na nadī sthalī।

vah

agnisikhaḥ, agnisekharaḥ, ambaram, asṛk, kanakagauram, kaśmīrajanma, kāntam, kāveram, kāśmīram, kāśmīrajanmā, kāśmīrasambhavam, kucandanam, kusumātmaka, kesaravaram, goravaḥ, gauram, ghasram, ghusṛṇam, ghoraḥ, javā, jāguḍam, dīpakaḥ, dīpakam, nakulī, pāṭalam, piṇyākaḥ, piṇyākam, piśunam, pītakāveram, pītacandanam, pītikā, pītakam, pītanam, puṣparajaḥ, priyaṅgum, bālhikam, bāhlika, raktam, raktacandanam, raktasaṃjñam, raktāṅgam, rañjanaḥ, rudhiram, rohitam, lohitacandanam, vareṇyam, varṇam, varṇyam, vahniśikham, vahniśekharam, veram, śaṭham, śoṇitam, saṃkocam, saṃkocapiśunam, surārham, sūryasaṃjñam, saurabham, haricandanam   

puṣpe vartamānaḥ strīliṅgī avayavaviśeṣaḥ yaḥ keśa sadṛśaḥ asti।

agnisikhaḥ kṣapasya jananāṅgena sambadhitaḥ asti।

vah

aprayukta, abhukta, avyavahṛta, anupabhukta, aparāmṛṣṭa   

yad upabhuktaṃ nāsti।

tena aprayuktāni vastūni dīnebhyaḥ dāne dattāni।

vah

naukāṃ vah, naukāṃ preraya, naukāṃ saṃcālaya, naukāṃ pracodaya, naukāṃ praṇodaya   

naudaṇḍakaraṇakaḥ naukākarmakaḥ jalādhikaraṇakaḥ taraṇānukūlaḥ vyāpāraḥ।

nāvikaḥ naudaṇḍena naukāṃ vahati।

vah

avahas, upahas, parihas, vihas, has, avaman, kakh   

kasyacit doṣādikam uddiśya sahāsaṃ nindanānukūlaḥ vyāpāraḥ।

rāmaḥ nityaṃ anyān avahasati।

vah

vivāhaḥ, upayamaḥ, pariṇayaḥ, udvāhaḥ, upayāmaḥ, pāṇipīḍanam, dārakarmaḥ, karagrahaḥ, pāṇigrahaṇam, niveśaḥ, pāṇikaraṇam, saṃbandhaḥ, pāṇigrahaḥ, dārasambandhaḥ, udvahaḥ, dāropasaṃgrahaḥ, pāṇigrāhaḥ, parigrahaḥ, prodvāhaḥ, saṃgrahaḥ, samudvāhaḥ, pariṇītam, adhigamanam, udvahanam, udvāhanam, karārpaṇam, dārādhigamanam, niveśanam, patitvam, patitvanam, parigrahatvam, pariṇayanam, bāndhukyam, maithunam   

saḥ dhārmikaḥ sāmājikaḥ vā saṃskāraḥ yena strīpuruṣau parasparaṃ patipatnīrūpeṇa svīkurutaḥ।

sohanasya vivāhaḥ rādhayā saha jātaḥ।

vah

vṛttiḥ, vṛttam, ācāraḥ, rītiḥ, vyavahāraḥ, caritram, caritam, ācaraṇam, gatiḥ, ceṣṭitam, sthitiḥ   

jīvane vartanasya rītiḥ।

sādhoḥ ācārāt saḥ samāje pratiṣṭhām alabhata।

vah

adhaḥcaraḥ, apahārakaḥ, apahārikā, apahārakam, avahāraḥ, avāvan, avāvarī, ākhanikaḥ, ākhuḥ, āmoṣī, āmoṣi, kapāṭaghnaḥ, kapāṭaghnā, kapāṭaghnam, kambū, kalamaḥ, kavāṭaghnaḥ, kumbhīrakaḥ, kusumālaḥ, kharparaḥ, coraḥ, cauraḥ, corī, corakaḥ, caurī, caurikā, taḥ, takvān, taskaraḥ, tāyu, tṛpuḥ, dasmaḥ, dasmā, dasraḥ, drāvakaḥ, dhanaharaḥ, dhanahṛt, dhanahṛd, naktacāriḥ, naktacārī, nāgarakaḥ, parāskandī, parāskandi, parimoṣī, parimoṣiḥ, paṭaccaraḥ, pāṭṭacaraḥ, puraṃdaraḥ, pracuraḥ., pracurapuruṣaḥ, pratirodhakaḥ, pratirodhī, bandīkāraḥ, malimluḥ, malimluc, mallīkara, mācalaḥ, mīḍhuṣtamaḥ, mumuṣiṣuḥ, muṣkaḥ, mūṣakaḥ, moṣaḥ, moṣakaḥ, moṣṭā, rajanīcaraḥ, rātricaraḥ, rātryāṭaḥ, rikvān, ritakvān, ribhvān, rihāyaḥ, rerihāṇaḥ, laṭaḥ, luṇṭākaḥ, vaṭaraḥ, vanarguḥ, viloḍakaḥ, viloptā, stenaḥ, stainyaḥ, stāyuḥ, steyakṛt, steyakṛd, steyī, staunaḥ, styenaḥ, styainaḥ, srotasyaḥ, harikaḥ, hartā, hārakaḥ, hārītaḥ   

adatsya paradhanasya apahārakaḥ।

rakṣakaḥ corān daṇḍayati।

vah

niṣkāsaya, utsāraya, niḥsāraya, niras, nirdhū, niryāpaya, nirvad, nirvāsaya, uccāṭaya, samutpāṭaya, samudīraya, cālaya, samudvāsaya, avarudh, udākṛ, utkālaya, uddhū, tyājaya, nāśaya, vipravāsaya, vivāsaya, samākṣip, vyaparopaya, vyas, saṃcālaya, sañcālaya, nirvivah, nirhan, nirhṛ, dālaya, nistyaj, udas, utkliś, apacyu, avahan, aparudh, udaj, udvas, ji, niṣkṛ, parinirhan, parivṛj, prāmarjaya, vitathīkṛ, viropaya   

balāt sthānatyāgapreraṇānukūlaḥ vyāpāraḥ।

rājīvaḥ dvāri tiṣṭhantaṃ śvānaṃ nirakāsayat।

vah

saṃvah, vimṛś, sammṛj, parimṛj, upamṛj, mṛj, unmṛj, unnī, parāmṛś, parispṛś, parisaṃspṛś, mṛś, vimṛj, sammṛś, spṛś   

śarīre lālanena hastasparśanānukūlaḥ vyāpāraḥ।

mātā bālakasya pṛṣṭhaṃ saṃvahati।

vah

pakṣapātahīna, bhedabhāvahīna, niṣpakṣa   

pakṣapātarahitaḥ।

yasya pakṣapātahīnā dṛṣṭiḥ asti saḥ ucitaṃ nirṇayaṃ kartuṃ śakyate।

vah

vahanam, parivahanam, saṃvahanam   

kasmādapi ekasmāt sthānāt anyatsthāne apakarṣaṇam।

upaskarāṇāṃ vahanaṃ kartuṃ saḥ bhāravāhakāya āhvayati।

vah

vyāvahārika, vyavahārānurūpa   

vyavahārasambandhī।

saḥ vyāvahārikasya vyapadeśasya kṛte vidhijñaṃ miliṣyati।

vah

ci, vici, saṃci, sañci, ucci, samucci, upaci, apaci, avaci, samānī, saṃgrah, saṅgrah, samāhṛ, samādā, saṃbhṛ, sambhṛ, samākṣip, saṃnidhā, samupādā, piṇḍīkṛ, rāśīkṛ, ekatrīkṛ, parigrah, upasaṃhṛ, praci, samākṛ, samāvah, abhisamas, samūh, samīj, nici   

vikīrṇasya vastunaḥ ekatra sthāpanānukūlaḥ vyāpāraḥ।

kṛṣakaḥ vikīrṇān dhānyakaṇān cinoti।

vah

vaiśyaḥ, vaṇikaḥ, paṇikaḥ, vyavahartā, ūravyaḥ, ūrujaḥ, aryaḥ, bhūmisyṛk, viṭ, dvijaḥ, bhūmijīvī, vārtikaḥ   

hindūdharmaśāstrānusāreṇa cāturvarṇyavyavasthāyāṃ tṛtīyasya varṇasya vyaktiḥ yasya pramukhaṃ karma vyāpāraḥ asti।

cārudattaḥ vaiśyaḥ asti।

vah

vivah, pariṇī, upayam, niviś, parigrah, svīkṛ, nī, samudāvah, samudvah   

strīpuruṣāṇāṃ pariṇayanānukūlavyāpāraḥ।

śrīkṛṣṇaḥ rukmiṇīṃ vyavahat।

vah

saṅgrahaḥ, gaṇaḥ, saṃvaḥ, samavāyaḥ, nivahaḥ, cayaḥ, samūhaḥ, oghaḥ, samuccayaḥ, samāhāraḥ. samudāyaḥ, vṛndam, saṃkalaḥ, samavahāraḥ, samāhṛtiḥ   

kānicit vastūni ekasmin sthāne ekatra vā sthāpanasya kriyā bhāvaḥ vā।

kapilaḥ aitihāsikānāṃ vastūnāṃ saṅgrahaṃ karoti।

vah

prasru, sru, prasyand, prasyaṃda, niṣyand, niṣyaṃd, abhiṣyand, abhiṣyaṃd, kṣar, gal, sṛ, pravah, rī, dru   

rasasya bahiḥ apratihataṃ niḥsaraṇānukūlaḥ vyāpāraḥ।

tasya sphoṭāt pūyaṃ prasravate।

vah

bhakṣaṇam, nyāgaḥ, khadanam, khādanam, aśanam, nighasaḥ, valbhanam, abhyavahāraḥ, dagdhiḥ, jakṣaṇam, lehaḥ, pratyavasānam, ghasiḥ, āhāraḥ, psānam, avaṣvāṇam, viṣvāṇam, bhojanam, jemanam, adanam   

dravetaradravyagalādhaḥkaraṇam।

śaṇaśākam vṛthāmāṃsam karaṇe mathitaṃ dadhi tarjjanyā dantadhāvaśca sadyo gomāṃsabhakṣaṇam

[śa ka]

vah

bhojanam, jagdhaḥ, jemanam, lepaḥ, āhāraḥ, nighasaḥ, nyādaḥ, jamanam, vighasaḥ, abhyavahāraḥ, pratyavasānam, aśanam, svadanam, nigaraḥ   

adanasya kriyā।

bhojanāt anantaraṃ saḥ viśrāmārthe gataḥ।

vah

cālanam, saṃvahanam   

gamanaviṣayiṇī preraṇā।

vāhanasya cālanaṃ sāvadhānatayā kriyeta।

vah

prahelikā, pravalhikā, pravahlikā, pravalhiḥ, pravahlī, praheliḥ, praśnadūtī, pravahlīkā   

svarūpārthasya gopanaṃ yatra api ca tam arthaṃ jñātuṃ buddheḥ āyāsaḥ bhavati।

saḥ prahelikāṃ uttarayati।

vah

kāryavahanam   

kāryasya pracālanasya prakriyā।

ārakṣakaiḥ idānīṃ paryantaṃ tasmin viṣaye kimapi kāryavahanaṃ na kṛtam।

vah

avahan   

āhanananapūrvakaḥ cūrṇīkaraṇānukūlaḥ vyāpāraḥ।

tāḥ kṣetrād udbhūtān godhūmān avahanti।

vah

vahanavṛttiḥ   

vahanasya vṛttiḥ।

śramikaḥ ikṣoḥ vahanavṛttiḥ pañcaśatarupyakāṇi apekṣate।

vah

paṇanam, vyavahāraḥ, caraṇam   

dānasya svīkaraṇasya ca kriyā।

mitreṣu paraspareṣu paṇanaṃ svābhāvikam asti।

vah

klība, napuṃsaka, pauruṣahīna, puraṣatvahīna, vīryahīna, apauruṣa, apuruṣa, śaṇḍa, śukrahīna, vīryarahita   

yasmin striyaṃ bhoktuṃ śaktiḥ nāsti alpā vā asti।

klībaḥ puruṣaḥ prajanane asamarthaḥ asti।

vah

nirvāhaḥ, nirvahaṇam   

svakāryādīnām sampādanam।

idānīṃtane kāle saṃyukte parivāre janānāṃ nirvāhaḥ na śakyate।

vah

potabhaṅgaḥ, pravahaṇabhaṅgaḥ, yānabhaṅgaḥ, vahanabhaṅgaḥ, vahitrabhaṅgaḥ, viplavaḥ, nauvyasanam   

naukāyāḥ samāghātena nāśasya kriyā।

potabhaṅge naike janāḥ jalasamādhiḥ prāptavantāḥ।

vah

lokayānam, sarvayānam, vahitram   

yātrikān ekasthānād anyasthānaṃ netum upayujyamānaṃ bṛhat yānam।

lokayānaṃ relayānaṃ ca ete sāmānyajanānām atīva upayukte yātrāsādhane staḥ।

vah

sru, prasru, parisru, syand, prasyand, prasṛ, saṃsṛ, kṣar, vah, pravah, payasya   

dravapadārthasya ekasthānaviyogapūrvakānyasthānasaṃyogānukūlaḥ vyāpāraḥ।

nadī parvatāt prabhūya samudraṃ prati sravati।

vah

yuddhāvasānam, yuddhaviśrāmaḥ, yuddhanivṛttiḥ, avahāraḥ   

sā avasthā yasyāṃ dve athavā adhikāni rāṣṭrāṇi yuddhaṃ sthagayitvā śāntim icchanti।

ijarāila iti tathā ca pelesṭāina iti rāṣṭrayoḥ yuddhāvasānasya prayatnaḥ niṣphalaḥ jātaḥ।

vah

svaharaṇam, sarvasvadaṇḍaḥ, sarvasvāpahāraḥ   

adhikāriṇā sarvakāreṇa vā daṇḍarūpeṇa kasyacit aparādhinaḥ sampatteḥ grahaṇam।

lālāmahodayena svaharaṇasya daṇḍaḥ prāptaḥ।

vah

vicchid, vihan, anuvihan, ucchid, uparudh, upasaṃhṛ, parihā, pratibandh, pratyavahṛ, pratyūh, bhid, vyavadhā   

kramasya bhaṅgānukūlaḥ vyāpāraḥ।

sañcālanaṃ kurvāṇānāṃ sainikānāṃ kramaḥ vyacchinat।

vah

anuṣṭhānam, ācaraṇam, vidhānam, karaṇam, sampādanam, niṣpattiḥ, siddhiḥ, nirvāhaḥ, nirvahaṇam   

suyogyarītyā kāryasya samāpanam।

asya kāryasya anuṣṭhānaṃ samyakatayā jātam।

vah

aśvavāhaḥ, aśvavahaḥ, aśvāruḍhaḥ, aśvārohaḥ, aśvārohī, aśvasādaḥ, tauraṅgikaḥ, turaṅgī, aśvavāraḥ, turagī, turagārohaḥ   

yaḥ aśvam āruḍhaḥ asti।

gaṇatantradivasasya yātrāyāṃ pañcāśat aśvavāhāḥ āsan।

vah

ūnaya, apavah   

kasmāccana vastunaḥ tasya aṃśasya parihānānukūlaḥ vyāpāraḥ।

lekhāpālaḥ mama vetanāt pratiśataṃ viṃśatim ūnayati।

vah

niram, ram, ghaṭ, vyāpṛ, car, ceṣṭ, trand, pṛ, pracar, viṣ, vyavah   

ataṃdritaṃ kāryasamākulānukūlaḥ vyāpāraḥ।

racanā ādinaṃ miṣṭānnaṃ paktuṃ nyaramat।

vah

prabhāvahīnatā   

prabhāvahīnasya avasthā।

bheṣajasya prabhāvahīnatayā vyādhiḥ vardhitaḥ।

vah

vyatī, nirvah, yāpaya, kṣapaya   

samayavahanānukūlaḥ vyāpāraḥ।

saḥ śaiśavam atīva dāridrye vyatyait।

vah

vah, nī, bhṛ, hṛ   

bhāraṃ dhārayitvā tasya anyatra prāpaṇānukūlaḥ vyāpāraḥ।

bhāravāhaḥ bhāraṃ vahati।

vah

satvahīna, niḥsatva   

satvena rahitaḥ।

parimlānāni puṣpāṇi satvahīnāni jātāni।

vah

bhuj, ad, khād, aś, bhakṣaya, ghas, psā, āsvād, gṝ, carv, abhyavahṛ, āhṛ, upabhuj, upāś, cam, pratyavaso, jakṣ, gras, ākhād   

viśeṣataḥ manuṣyaiḥ pariveṣaṇasya bhojanasya bhakṣaṇānukūlaḥ vyāpāraḥ।

kathāsamāptyanantaraṃ bhaktāḥ paṅktau upaviśya bhuñjate।

vah

vaiśyaḥ, vaṇikaḥ, paṇikaḥ, vyavahartā, ūravyaḥ, ūrujaḥ, aryaḥ, bhūmisyṛk, viṭ, dvijaḥ, bhūmijīvī, vārtikaḥ   

hindūdharmaśāstrānusāreṇa cāturvarṇyavyavasthāyāṃ tṛtīyaḥ varṇaḥ yasya pramukhaṃ karma vyāpāraḥ asti।

viśatyāśu paśubhyaśca kṛṣyādānaruciḥ śuciḥ। vedādhyayanasampannaḥ sa vaiśya iti saṃjñitaḥ॥ [gāruḍe 46 adhyāyaḥ]

vah

parāvartyavyavahāraḥ, punarāvedanam, punarvicāraprārthanā   

nimnastarīya-nyāyalayasya nirṇayena asaṃtuṣṭe sati uccatara-nyāyālaye punarvicārārthe kriyamāṇā prārthanā।

asantuṣṭaḥ āsīt saḥ kalahanirṇaye ataḥ eva saḥ uccanyāyālaye samyak kalahanirṇayārthe parāvartyavyavahāraṃ kṛtavān।

vah

araṇī, śrīparṇam, agnimanthaḥ, kaṇikā, gaṇikārikā, jayā, araṇiḥ, tejomanthaḥ, havirmanthaḥ, jyotiṣkaḥ, pāvakaḥ, vahnimanthaḥ, mathanaḥ, agnimathanaḥ, tarkārī, vaijayantikā, araṇīketuḥ, śrīparṇī, karṇikā, nādeyī, vijayā, anantā, nadījā   

himālayeṣu vartamānaḥ vṛkṣaviśeṣaḥ yasya khādyaṃ phalaṃ bhavati evaṃ tasya bījamapi upayogāya vartate।

araṇī tu auṣadhavṛkṣaḥ bhavati।

vah

svāhā, agnāyī, hutabhukpriyā, dviṭhaḥ, analapriyā, vahnivadhūḥ   

agnibhāryā।

dharmagrantheṣu svāhā iti agnipatnī asti iti varṇanaṃ prāpyate।

vah

prābhikartā, vyavahārasacivaḥ, vyavahārapaṇḍitaḥ, parakāryasampādakaḥ, parakāryasādhakaḥ, pratipuruṣaḥ, pratihastaḥ   

yaḥ kasya api anyasya kṛte daṇḍānuśāsanasambandhi kāryaṃ karoti।

adya prābhikartā kāryālaye na āgataḥ।

vah

karavīraḥ, pratihāsaḥ, śataprāsaḥ, caṇḍātaḥ, hayamārakaḥ, pratīhāsaḥ, aśvaghnaḥ, hayāriḥ, aśvamārakaḥ, śītakumbhaḥ, turaṅgāriḥ, aśvahā, vīraḥ, hayamāraḥ, hayaghnaḥ, śatakundaḥ, aśvarodhakaḥ, vīrakaḥ, kundaḥ, śakundaḥ, śvetapuṣpakaḥ, aśvāntakaḥ, nakharāhvaḥ, aśvanāśanaḥ, sthalakumudaḥ, divyapuṣpaḥ, haripriyaḥ, gaurīpuṣpaḥ, siddhapuṣpaḥ   

ekaḥ madhyāmākāraḥ vṛkṣaḥ।

karavīre pītaraktaśuklāni puṣpāṇi bhavanti।

vah

dhātupuṣpikā, subhikṣā, agnijvālā, vahnipuṣpī, tāmrapuṣpī, dhāvanī, pārvatī, dhātakī, bahupuṣpikā, kusudā, sīdhupuṣpī, kuñjarā, madyavāsinī, gucchapuṣpī, sandhapuṣpī, rodhrapuṣpiṇī, tīvrajvālā, vahniśikhā, madyapuṣpā, dhātṛpuṣpī, dhātupuṣpī, dhātṛpuṣpikā, dhātrī, dhātupuṣpikā   

auṣadhopayogī vṛkṣaviśeṣaḥ।

dhātupuṣpikā unnatā sundarā ca bhavati।

vah

rāsanā, nākulī, surasā, sugandhā, gandhanākulī, nakuleṣṭā, bhujaṅgākṣī, chatrāhī, suvahā, rasyā, śreyasī, rasanā, rasā, sugandhimūlā, rasāḍhyā, atirasā, droṇagandhikā, sarpagandhā, palaṅkaṣā   

latāviśeṣaḥ।

rāsanā auṣadharūpeṇa upayujyate।

vah

ācar, vṛt, vyavah   

viśiṣṭarītyā kṛtyanukūlaḥ vyāpāraḥ।

saḥ mayā saha sādhu na ācarati।

vah

ucchiṣ, avaśiṣ, avaśeṣaya, pariśeṣ, pariśeṣaya, śiṣ, śeṣaya, apaśiṣ, atiśiṣ, parihā, atisṛj, avahā   

pariśeṣānukūlaḥ vyāpāraḥ।

ahaṃ bhavatāṃ kṛte apūpasya khaṇḍam ucchinaṣmi।

vah

nirguṇḍī, śephālikā, śephālī, nīlikā, malikā, suvahā, rajanīhāsā, niśipuṣpikā, sindhukaḥ, sindrakaḥ, sindrarāvaḥ, indrasuṣiraḥ, indrāṇikā, sindhuvāraḥ, indrasurasaḥ, nirguṇṭhī, indrāṇī, paulomī, śakrāṇī, kāsanāśinī, visundhakaḥ, sindhakam, surasaḥ, sindhuvāritaḥ, surasā, sindhuvārakaḥ   

ṣaḍ ārabhya dvāviṃśatiḥ pādonnataḥ nityaharitakṣupaḥ yasmin bhavati tuvaryāḥ iva pañcapatrāṇi evaṃ śākhāyāṃ laghūni romāṇi ca।

nirguṇḍyāḥ patramūlāni tu auṣadheṣu upayujyante।

vah

prabhāvahīna, prabhāvaśūnya   

yasya prabhāvaḥ nāsti।

uccapadasthaḥ adhikārī api avakāśād anantaraṃ prabhāvahīnaḥ bhavati।

vah

prabhāvahīna   

yaḥ prabhāvitaṃ kartum asamarthaḥ।

tasya prabhāvahīnaṃ kāvyaṃ śrutvā kenāpi karatālaṃ na kṛtam।

vah

vyavahāratvam   

vivādasya kāryavidhiḥ।

rameśena vyavahāratve arthavyayaḥ kṛtaḥ।

vah

bhāvahīna, bhāvanāhīna   

bhāvanayā virahitam।

etad bhāvahīnaṃ kāryam asti।

vah

parivahanam, apavāhanam   

ekasmāt sthānāt anyasmin sthānaṃ prati nayanam।

parivahanasya kṛte vāhakasya āvaśyakatā bhavati।

vah

upahāsāspada, upahāsya, hāsya, hāsyāspada, avahāsya, apahāsya   

upahāsasya yogyam।

te tasya upahāsāspadānāṃ pravṛttīnāṃ kṛte eva prasiddhaḥ।

vah

indrapuṣpā, indrapuṣpī, indrapuṣpikā, indupuṣpikā, amūlā, dīptaḥ, vahniśikhā, kalihārī, manojavā, vahnivaktrā, puṣpasaurabhā, viśalyā, vahnicakrā, halinī, puṣā, halī, vidyujjvālā   

bhāratasya dakṣiṇe vardhamānaḥ ekaḥ kṣupaḥ yaḥ oṣadhyāṃ prayujyate।

indrapuṣpāyāḥ patrāṇāṃ kaṇḍānā ca kaṣāyaṃ pīnasāya lābhadāyakaṃ bhavati।

vah

vyavahārāyogyaḥ, aprāptavayaskaḥ, ajātavyavahāraḥ, aprāptayauvanaḥ   

yaḥ prauḍhaḥ nāsti।

aprāptayauvanāḥ mataṃ dātuṃ na śaknuvanti।

vah

bhadradantikā, jayāvahā   

ekaḥ śūlāgraḥ vṛkṣaviśeṣaḥ।

bhadradantikāyāḥ mūlam oṣadhyāṃ prayujyate।

vah

udvahanam, udvahanī, unnayanī, utthāpanayantram   

tat yantraṃ yat bhavane janaṃ sāmagrīṃ vā ekasmāt aṭṭālakāt anyasmin aṭṭālakaṃ nayati।

vayam udvahanena caturtham aṭṭālakaṃ gatāḥ ।

vah

durvaha   

yat uddhartuṃ na śakyate।

durvaham upaskaraṃ bhāravāhakena vāhayatu।

vah

dagdha, saṃdagdha, sandagdha, pluṣṭa, vipluṣṭa, avabharjita, vahvidagdha   

yat jvalitam।

tasya dagdhaṃ mukhaṃ bhayaṅkaram asti।

vah

kuṭṭanakarma, avahananakarma   

avahananasya kāryam।

śīlā kuṭṭanena eva svasya jīvananirvāham akarot।

vah

abhiyuktaḥ, āropī, abhiśastaḥ, abhiśastakaḥ, abhyākhyātaḥ, vyavahārābhiśastaḥ, śodhyaḥ   

yasmin ko'pi abhiyogaḥ asti।

saḥ hatyāyāḥ abhiyuktam akṣāmyat।

vah

jaṭāmāṃsī, tapasvinī, jaṭā, māṃsī, jaṭilā, lomaśā, misī, naladam, vahninī, peṣī, kṛṣṇajaṭā, jaṭī, kirātinī, jaṭilā, bhṛtajaṭā, peśī, kravyādi, piśitā, piśī, peśinī, jaṭā, hiṃsā, māṃsinī, jaṭālā, naladā, meṣī, tāmasī, cakravartinī, mātā, amṛtajaṭā, jananī, jaṭāvatī, mṛgabhakṣyā, miṃsī, misiḥ, miṣikā, miṣiḥ   

auṣadhīyavanaspateḥ sugandhitaṃ mūlam।

jaṭāmāṃsyāḥ upayogaḥ vibhinneṣu auṣadheṣu bhavati।

vah

mārgaḥ, panthāḥ, ayanam, vartma, sṛtiḥ, padyā, vartaniḥ, śaraṇiḥ, paddhatī, vartaniḥ, adhvā, vīthiḥ, saraṇiḥ, paddhatiḥ, padaviḥ, padavī, padvā, pitsalam, pracaraḥ, prapathaḥ, mācaḥ, māthaḥ, māruṇḍaḥ, rantuḥ, vahaḥ, prapātha peṇḍaḥ, amaniḥ, itam, emā, evā, gantuḥ   

yena gatvā gantavyaṃ prāpyate।

vimānasyāpi viśiṣṭaḥ mārgaḥ asti।

vah

śivaharamaṇḍalam   

bhāratadeśasya bihārarājye vartamānaṃ maṇḍalam।

śivaharamaṇḍalasya mukhyālayaḥ śivaharanagare asti।

vah

śivaharanagaram   

bhāratadeśasya bihārarājye vartamānaṃ nagaram।

salamāyāḥ mātṛgṛhaṃ śivaharanagare asti।

vah

agniḥ, vaiśvānaraḥ, vītahotraḥ, agnihotraḥ, huraṇyaretāḥ, saptārci, vibhāvasuḥ, vṛṣākapiḥ, svāhāpatiḥ, svāhāprayaḥ, svāhābhuk, agnidevaḥ, agnidevatā, dhanañjayaḥ, jātavedaḥ, kṛpīṭayoniḥ, śociṣkeśaḥ, uṣarbudhaḥ, bṛhadbhānuḥ, hutabhuk, haviraśanaḥ, hutāśaḥ, hutāśanaḥ, havirbhuk, havyavāhanaḥ, havyāśanaḥ, kravyavāhanaḥ, tanunapāt, rohitāśvaḥ, āśuśukṣaṇiḥ, āśrayāśaḥ, āśayāśaḥ, āśrayabhuk, āśrayadhvaṃsī, pāvakaḥ, pāvanaḥ, tejaḥ, vahniḥ, jvalanaḥ, analaḥ, kṛśānuḥ, vāyusakhā, vāyusakhaḥ, dahanaḥ, śikhī, śikhāvān, kṛṣṇavartmā, araṇiḥ, ghāsiḥ, dāvaḥ, pacanaḥ, pācanaḥ, pācakaḥ, juhuvān, vāśiḥ, arciṣmān, prabhākaraḥ, chidiraḥ, śundhyuḥ, jaganuḥ, jāgṛviḥ, apāmpitaḥ, jalapittaḥ, apittam, himārātiḥ, phutkaraḥ, śukraḥ, āśaraḥ, samidhaḥ, citrabhānuḥ, jvālājihvā, kapilaḥ, vibhāvasuḥ, tamonud, śuciḥ, śukraḥ, damunaḥ, damīnaḥ, agiraḥ, hariḥ, bhuvaḥ   

devatāviśeṣaḥ-hindudharmānusāram agneḥ devatāsvarūpam।

agneḥ patnī svāhā।

vah

vahriḥ   

śrīkṛṣṇasya putraḥ।

vahreḥ varṇanaṃ purāṇeṣu asti।

vah

vahriḥ   

paurāṇikaḥ vānaraviśeṣaḥ।

vahriḥ rāmasenāyāṃ senāpatiḥ āsīt।

vah

yātāyātaḥ, vyavahāraḥ   

kasminnapi kāle sañcāravyavasthāyāṃ vartamānā kriyāyāḥ parimāṇam।

rātrau yātāyātaḥ vardhate।

vah

vāyuparivahanam   

udyogaviśeṣaḥ yaḥ yātriṇāṃ kṛte vimānayātrāyāḥ kṛte sulabhatāṃ pradadāti।

śyāmā vāyuparivāhanasya udyogasaṃsthāyāṃ kāryaṃ karoti।

vah

parivahanam   

yātriṇāṃ vastūni ekasmāt sthānāt anyasmin sthāne netuṃ yatra viśiṣṭāni upakaraṇāni vidyante tādṛśī sevā।

idānīntane kāle parivahanasya udyogaḥ api vardhamānaḥ asti।

vah

sadaḥ, dharmasabhā, rājadvāram, vyavahāramaṇḍapaḥ, vicārasthānam, dharmādhikaraṇam   

śāsakaḥ tathā ca amātyavargasya maṇḍalam, yad rājyasya praśāsanaṃ nirvahanti;

sadasi dharmam anusṛtya daṇḍavidhānaṃ kriyate

vah

devahūtiḥ   

kardamamuneḥ patnī kapilamuneḥ mātā ca।

devahūtiḥ svāyambhuvaśatarūpayoḥ putrī āsīt।

vah

bhāgam āvah   

kāryādiṣu sammelanānukūlaḥ vyāpāraḥ।

rāhulaḥ pratiyogitāyām asyāṃ bhāgam āvahati।

vah

rūḍha, nirūḍha, pracalita, vyāvahārika, ucita, niyata, pracala, sāmayika, niyama, dharmya, vaiyavahārika, sāṃketika, sāmayācārika, pratna, lokya, laukika   

loke lokeṣu vā pracalitaḥ.;

asya śabdasya rūḍhaḥ arthaḥ kaḥ।

vah

rudrajaṭā, raudrī, jaṭā, rudrā, saumyā, sugandhā, suvahā, ghanā, īśvarī, rudralatā, supatrā, sugandhapatrā, surabhiḥ, patravallī, jaṭāvallī, rudrāṇī, netrapuṣkarā, mahājaṭā, jaṭārudrā   

kṣupaviśeṣaḥ।

rudrajaṭāyāḥ parṇāni mayūraśikhāyāḥ parṇāni iva bhavanti।

vah

vahniḥ   

kṛṣṇasya putraḥ।

vahneḥ varṇanaṃ purāṇeṣu prāpyate।

vah

vahniḥ   

rāmasenāyāḥ vānaraḥ।

vahniḥ vīraḥ āsīt।

vah

karapṛṣṭham, avahastaḥ, hastapṛṣṭham   

hastasya pṛṣṭhabhāgaḥ।

tasya karapṛṣṭhe vraṇaḥ jātaḥ।

vah

avahāraḥ   

kañcit niścitaṃ samayaṃ yāvat yuddhaviśrāmasya kriyā।

mahābhāratasya yuddhasamaye avahāre aśvatthāmā draupadīputrān jaghāna।

vah

avahāraḥ, śastra-pātaḥ, yuddhāvasānam   

yuddharatānām ubhayayoḥ pakṣayoḥ madhye yuddhasya niyatasamaye virāmaviṣayakaḥ sasamayaḥ vicāraḥ।

avahāre satyapi śatrūṇā ākramaṇaṃ kṛtam।

vah

vahanīya, saṃhārya   

voḍhuṃ yogyam।

idaṃ vahanīyam upakaraṇam asti।

vah

avahitthā   

ākāragopanasya kriyā।

tasya avahitthā asaphalā jātā।

vah

avyavahāryya   

vyavahartum ayogyaḥ।

avyavahāryāṇi vastuni kṣeptavyāni।

vah

ācarita, vyavahṛta   

yasya ācaraṇaṃ kṛtam।

mahāpuruṣaiḥ ācaritaṃ kāryam asmābhiḥ anusartavyam।

vah

āvahaḥ, āvaham   

pṛthivyāḥ dvādaśayojanaṃ ūrdhvabhāge pravahamāṇaḥ vāyuḥ yatra vidyut dīpyate।

vāyoḥ saptasu stareṣu prathamaḥ staraḥ āvahaḥ।

vah

vāhya, suvahanīya   

yad ekasmāt sthānāt anyaṃ sthānaṃ prati sahajatayā netuṃ śakyate।

utsave vāhyānāṃ śaucālayānāṃ vyavasthā āsīt।

vah

jalaparivahanam   

kasyacana vastunaḥ jalamārgeṇa ekasmāt sthānāt anyatra nayanam।

eṣā udyogasaṃsthā jalaparivahanasya sevāṃ dadāti।

vah

vyavahāraḥ   

tādṛśam ācaraṇaṃ yasmin kasmaicit kāryasampādane sahāyyaṃ kṛtvā tatsthāne tasya puruṣasya sāhāyyena eva svahitasampādanam।

tasmai vyavahāraḥ na arocata।

vah

arthavyavahāraḥ   

arthena sambaddhaḥ vyavahāraḥ।

asmābhiḥ bhāratadeśasya arthavyavahāre vāṇijye ca sāmājikamūlyānāṃ pradhānatā bhavet।

vah

āvahaḥ   

saptavāyvāntargatavāyuviśeṣaḥ ।

āvahasya varṇanam purāṇajyetiṣe vartate

vah

āvahaḥ   

agneḥ saptajihvāsu ekā ।

āvahasya varṇanam purāṇe vartate

vah

udvahaḥ   

vāyuviśeṣaḥ ।

udvahaḥ saptavāyuṣu ekaḥ asti

vah

udvahaḥ   

agniviśeṣaḥ ।

udvahaḥ agneḥ saptāsu jihvāsu ekā asti

vah

udvahaḥ   

ekaḥ rājā ।

udvahasya varṇanaṃ mahābhārate vartate

vah

vyavahāradarpaṇaḥ   

kṛtiviśeṣaḥ ।

vyavahāradarpaṇaḥ iti nāmnā naikāḥ kṛtayaḥ santi

vah

kṛmipūyavahaḥ   

narakaviśeṣaḥ ।

kṛmipūyavahasya varṇanaṃ viṣṇupurāṇe vartate

vah

śilāvahaḥ   

ekaḥ janasamudāyaḥ ।

śilāvahāṇām ullekhaḥ rāmāyaṇe asti

vah

śilāvahā   

ekā nadī ।

śilāvahāyāḥ ullekhaḥ koṣe asti

vah

pravahaḥ   

saptāgnijivhāsu ekā ।

kośe pravahaḥ varṇitaḥ

vah

pravahaḥ   

grahagatikārakeṣu saptapavaneṣu ekaḥ ।

mahābhārate harivaṃśe pravahaḥ ullikhitaḥ dṛśyate

vah

balhiḥ, vahliḥ   

ādhunika-aphagāṇistānasya dakṣiṇaprānte sthitaḥ ekaḥ deśaḥ ।

uṇādisūtreṣu balhi-deśaḥ samullikhitaḥ

vah

kṛmipūyavahaḥ   

narakaviśeṣaḥ ।

kṛmipūyavahasya varṇanaṃ viṣṇupurāṇe vartate

vah

sadvahaḥ   

ekaḥ rājā ।

sadvahasya ullekhaḥ bauddhasāhitye asti

vah

vahniḥ   

kṣupanāmaviśeṣaḥ ।

naikeṣāṃ kṣupāṇāṃ nāma vahniḥ iti asti

vah

sarvahariḥ   

ekaṃ sūktam ।

sarvahareḥ ullekhaḥ ṛgvede asti

vah

saṃvahaḥ   

agninaḥ saptasu jivhāsu ekaḥ ।

saṃvahasya ullekhaḥ koṣe asti

vah

gandhavahaśmaśānam   

ekaṃ śmaśānam ।

gandhavahaśmaśānasya ullekhaḥ pañcadaṇḍacchattra-prabandhe vartate

vah

hariharadevahindūpatiḥ   

ekaḥ puruṣaḥ ।

hariharadevahindūpateḥ ullekhaḥ vivaraṇapustikāyām asti

vah

ūrjavahaḥ   

ekaḥ rājā ।

ūrjavahasya ullekhaḥ viṣṇupurāṇe asti

vah

udvahaḥ   

ekaḥ rājā ।

udvahasya ullekhaḥ mahābhārate asti

vah

jītavyavahārasūtram   

ekaḥ jainagranthaḥ ।

jītavyavahārasūtrasya ullekhaḥ koṣe asti

vah

devahūḥ   

ekaḥ puruṣaḥ ।

devahūḥ gargādigaṇe parigaṇitaḥ

vah

navahastaḥ   

ekaḥ lekhakaḥ ।

navahastasya ullekhaḥ vivaraṇapustikāyām asti

Parse Time: 2.618s Search Word: vah Input Encoding: IAST: vah