|
|||||||
![]() | |||||||
arantos | Vedic or Veda infinitive mood not to like ![]() ![]() | ||||||
![]() | |||||||
arantos | See a-rata-. ![]() | ||||||
![]() | |||||||
arantuka | m. Name of a tīrtha- ![]() ![]() | ||||||
![]() | |||||||
antarantaḥstha | mfn. containing a semivowel, ![]() ![]() | ||||||
![]() | |||||||
avacarantikā | f. (diminutive of pr. p. f. ntī-) stepping down from (ablative) ![]() ![]() | ||||||
![]() | |||||||
caranta | m. Name of a man ![]() ![]() | ||||||
![]() | |||||||
jaranta | m. an old man ![]() ![]() | ||||||
![]() | |||||||
jaranta | m. a buffalo ![]() ![]() | ||||||
![]() | |||||||
jarantaka | m. a father-in-law ![]() ![]() | ||||||
![]() | |||||||
kākaranti | m. plural Name of a warrior-tribe, gaRa dāmany-ādi-. ![]() | ||||||
![]() | |||||||
kākarantīya | m. a prince of the kāka-ranti-s ![]() ![]() ![]() | ||||||
![]() | |||||||
karantha | m. plural Name of a people ![]() ![]() | ||||||
![]() | |||||||
prātaranta | mfn. ending in the morning, ![]() ![]() | ||||||
![]() | |||||||
taranta | m. the ocean ![]() ![]() | ||||||
![]() | |||||||
taranta | m. a hard shower ![]() ![]() | ||||||
![]() | |||||||
taranta | m. a frog ![]() ![]() | ||||||
![]() | |||||||
taranta | m. Name of a man (with the patronymic vaidadaśvi-) ![]() ![]() ![]() | ||||||
![]() | |||||||
taranta | ntuka- See column 1. ![]() | ||||||
![]() | |||||||
tarantī | f. a boat, ship ![]() ![]() | ||||||
![]() | |||||||
tarantuka | n. Name of a tīrtha- ![]() ![]() ![]() |
![]() | |
akhilikā | अखिलिका (वनस्पतिवि.) Momordaica Charantia (Mar. कारली.) |
![]() | |
aṅgārakaḥ | अङ्गारकः कम् [अङ्गार स्वार्थे कन्] 1 Charcoal. -2 Mars; ˚विरुद्धस्य प्रक्षीणस्य बृहस्पतेः Mk.9.33; ˚चारः course of Mars, See chapter 6 of Bṛhat Saṁhitā. -3 Tuesday (˚दिनम्, ˚वासरः). -4 N. of a prince of Sauvīra. -5 N. of two plants कुरण्टक and भृङ्गराज, Eclipta (or Verbesina) Prostrata (Mar. माका) and white or yellow Amaranth (Mar. कोरांटी). -कम् [अल्पार्थे कन्] 1 A small spark. -2 A medicated oil in which turmeric, Dūrvā, Mañji- ṣṭhā and other substances have been boiled. -Comp. -मणिः [अङ्गारकस्य प्रियः मणिः शाक. त.] a coral (प्रवाल) (तस्य च रक्तवर्णत्वात् तत्प्रियत्वम्; माणिक्यं भास्करे देयं चन्द्रे मुक्तां प्रदापयेत् । प्रवालं च कुजे दद्यात्...). |
![]() | |
antara | अन्तर a. [अन्तं राति ददाति, रा-क] 1 Being in the inside, interior, inward, internal (opp. बाह्य); योन्तरो यमयति Śat. Br.; ˚र आत्मा Tait. Up.; कश्चनान्तरो धर्मः S. D. अन्तरापणवीथ्यश्च नानापण्योपशोभिताः अनुगच्छन्तु Rām.7.64.3. -2 Near, proximate (आसन्न); कृष्वा युजश्चिदन्तरम् Rv.1. 1.9. -3 Related, intimate, dear, closely connected (आत्मीय) (opp. पर); तदेतत्प्रेयः पुत्रात् ...... प्रेयो$न्यस्मात्सर्व- स्मादन्तरतरं यदयमात्मा Śat. Br.; अयमत्यन्तरो मम Bharata. -4 Similar (also अन्तरतम) (of sounds and words); स्थाने$न्तरतमः P.I.1.5; हकारस्य घकारोन्तरतमः Śabdak.; सर्वस्य पदस्य स्थाने शब्दतो$र्थतश्चान्तरतमे द्वे शब्दस्वरूपे भवतः P. VIII.1.1. Com. -5 (a) Different from, other than (with abl.); यो$प्सु तिष्ठन्नद्भ्यो$न्तरः Bṛi. Ār. Up.; आत्मा स्वभावो$न्तरो$न्यो यस्य स आत्मान्तरः अन्यस्वभावः व्यवसायिनो$न्तरम् P.VI.2.166 Sk. ततो$न्तराणि सत्त्वानि स्वादते स महाबलः Rām.7. 62.5. (b) The other; उदधेरन्तरं पारम् Rām. -6 Exterior, outer, situated outside, or to be worn outside (अन्तरं बहिर्योगोपसंव्यानयोः P.I.1.36) (In this sense it is declined optionally like सर्व in nom. pl. and abl. and loc. sing.) अन्तरे-रा वा गृहाः बाह्या इत्यर्थः (चण्डालादिगृहाः); अन्तरे-रा वा शाटकाः परिधानीया इत्यर्थः Sk.; so अन्तरायां पुरि, अन्तरायै नगर्यै, नमो$न्तरस्मै अमेधसाम् Vop. -रम् 1 (a) The interior, inside; ततान्तरं सान्तरवारिशीकरैः Ki.4.29,5.5; जालान्तरगते भानौ Ms.8.132; विमानान्तरलम्बिनीनाम् R.13.33; Mk.8.5, Ku. 7.62; अपि वनान्तरं श्रयति V.4.24; लीयन्ते मुकुलान्तरेषु Ratn. 1.26, Ki.3.58; अन्तरात् from inside, from out of; प्राकारपरिखान्तरान्निर्ययुः Rām.; अन्तरे in, into; वन˚, कानन˚, प्रविश्यान्तरे &c. (b) Hence, the interior of any thing, contents; purport, tenor; अत्रान्तरं ब्रह्मविदो विदित्वा Śvet. Up. (c) A hole, an opening; तस्य बाणान्तरेभ्यस्तु बहु सुस्राव शोणितम्. -2 Soul, heart; mind; सततमसुतरं वर्णयन्त्यन्तरम् Ki.5.18 the inmost or secret nature (lit. middle space or region); लब्धप्रतिष्ठान्तरैः भृत्यैः Mu.3.13 having entered the heart; सदृशं पुरुषान्तरविदो महेन्द्रस्य V.3. -3 The Supreme Soul. -4 Interval, intermediate time or space, distance; रम्यान्तरः Ś.4.11; किंचिदन्तरमगमम् Dk.6; अल्प- कुचान्तरा V.4.49; क्रोशान्तरेण पथि स्थिताः H.4 at the distance of; बृहद् भुजान्तरम् R.3.54; अन्तरे oft. translated by between, betwixt; गीतान्तरेषु Ku.3.38 in the intervals of singing; मरणजीवितयोरन्तरे वर्ते betwixt life and death; अस्त्रयोगान्तरेषु Rām.; तन्मुहूर्तकं बाष्पसलिलान्तरेषु प्रेक्षे तावदार्यपुत्रम् U.3 in the intervals of weeping; बाष्पविश्रामो$प्यन्तरे कर्तव्य एव U.4 at intervals; स्मर्तव्योस्मि कथान्तरेषु भवता Mk.7.7 in the course of conversation; कालान्तरावर्तिशुभाशुभानि H.1 v. l. See कालान्तरम्; सरस्वतीदृषद्वत्योर्यदन्तरम् Ms.2.17,22; द्यावापृथिव्यो- रिदमन्तरं हि व्याप्तं त्वयैकेन Bg.11.2; न मृणालसूत्रं रचितं स्तनान्तरे Ś.6.18 between the breasts; Bg.5.27; अस्य खलु ते बाणपथवर्तिनः कृष्णसारस्यान्तरे तपस्विन उपस्थिताः Ś.1; तदन्तरे सा विरराज धेनुः R.2.2;12.29. (b) Intervention (व्यवधान) oft. in the sense of 'through'; मेघान्तरालक्ष्यमि- वेन्दुबिम्बम् R.13.38 through the clouds; वस्त्रं अन्तरं व्यवधायकं यस्य स वस्त्रान्तरः P.VI.2.166 Sk.; महानद्यन्तरं यत्र तद्देशान्त- रमुच्यते; जालान्तरप्रेषितदृष्टिः R.7.9 peeping through a window; विटपान्तरेण अवलोकयामि Ś.1; क्षणमपि विलम्बमन्तरीकर्तु- मक्षमा K.36 to allow to come between or intervene; कियच्चिरं वा मैघान्तरेण पूर्णिमाचन्द्रस्य दर्शनम् U.3. -5 Room, place, space in general; मृणालसूत्रान्तरमप्यलभ्यम् Ku.1.4; न ह्यविद्धं तयोर्गात्रे बभूवाङ्गुलमन्तरम् Rām.; मूषिकैः कृते$न्तरे Y.1. 147; गुणाः कृतान्तराः K.4 finding or making room for themselves; न यस्य कस्यचिदन्तरं दातव्यम् K.266; देहि दर्शना- न्तरम् 84. room; पौरुषं श्रय शोकस्य नान्तरं दातुमर्हसि Rām. do not give way to sorrow; तस्यान्तरं मार्गते Mk.7.2 waits till it finds room; अन्तरं अन्तरम् Mk.2 make way, make way. -6 Access, entrance, admission, footing; लेभेन्तरं चेतसि नोपदेशः R.6.66 found no admission into (was not impressed on) the mind; 17.75; लब्धान्तरा सावरणे$पि गेहे 16.7. -7 Period (of time), term; मासान्तरे देयम् Ak.; सप्तैते मनवः । स्वे स्वेन्तरे सर्वमिदमुत्पाद्यापुश्चराचरम् Ms.1.63, see मन्वन्तरम्; इति तौ विरहान्तरक्षमौ R.8.56 the term or period of separation; क्षणान्तरे -रात् within the period of a moment. -8 Opportunity, occasion, time; देवी चित्रलेखामव- लोकयन्ती तिष्ठति । तस्मिन्नन्तरे भर्तोपस्थितः M.1. अत्रान्तरे प्रणम्याग्रे समुपविष्टः; Pt.1 on that occasion, at that time; अस्मिन्नन्तरे Dk.164; केन पुनरुपायेन मरणनिर्वाणस्यान्तरं संभावयिष्ये Māl.6; कृतकृत्यता लब्धान्तरा भेत्स्यति Mu.2.22 getting an opportunity; 9; यावत्त्वामिन्द्रगुरवे निवेदयितुं अन्तरान्वेषी भवामि Ś.7. find a fit or opportune time; शक्तेनापि सता जनेन विदुषा कालान्तरप्रेक्षिणा वस्तव्यम् Pt.3.12; waiting for a suitable opportunity or time; सारणस्यान्तरं दृष्ट्वा शुको रावणमब्रवीत् Rām. -9 Difference (between two things), (with gen. or in comp.) शरीरस्य गुणानां च दूरमत्यन्तमन्तरम् H.1.46; उभयोः पश्यतान्तरम् H.1.64, नारीपुरुषतोयानामन्तरं महदन्तरम् 2.39; तव मम च समुद्रपल्वलयोरिवान्तरम् M.1; Bg.13.34; यदन्तरं सर्षपशैलराजयोर्यदन्तरं वायसवैनतेययोः Rām.; द्रुमसानुमतां किमन्तरम् R.8.9;18.15; rarely with instr.; त्वया समुद्रेण च महदन्तरम् H.2; स्वामिनि गुणान्तरज्ञे Pt.1.11; difference; सैव विशिनष्टि पुनः प्रधानपुरषान्तरं सूक्ष्मम् Sāṅ. K. -1 (Math.) Difference, remainder also subtraction, cf. योगोन्तरेणोनयुतो$र्धितस्तौ राशी स्मृतौ संक्रमणाख्यमेतत् ॥ Līlā. -11 (a) Different, another, other, changed, altered (manner, kind, way &c.); (Note:- that in this sense अन्तर always forms the latter part of a compound and its gender remains unaffected i. e. neuter, whatever be the gender of the noun forming the first part; कन्यान्तरम् (अन्या कन्या), राजान्तरम् (अन्यो राजा), गृहान्तरम् (अन्यद् गृहम्); in most cases it may be rendered by the English word 'another'.); इदमवस्थान्तरमारोपिता Ś.3 changed condition; K.154; Mu.5; शुभाशुभफलं सद्यो नृपाद्देवाद्भवान्तरे Pt.1.121; जननान्तरसौहृदानि &Sacute.5.2 friendships of another (former) existence; नैवं वारान्तरं विधास्यते H.3 I shall not do so again; आमोदान् हरिदन्तराणि नेतुम् Bv.1.15, so दिगन्तराणि; पक्षान्तरे in the other case; देश˚, राज˚, क्रिया˚ &c. (b) Various, different, manifold (used in pl.); लोको नियम्यत इवात्मदशान्तरेषु Ś.4.2; मन्निमित्तान्यवस्थान्तराण्यवर्णयत् Dk.118 various or different states; 16; sometimes used pleonastically with अन्यत् &c.; अन्यत्स्थानान्तरं गत्वा Pt.1. -12 Distance (in space); व्यामो बाह्वोः सकरयोस्ततयोस्ति- र्यगन्तरम् Ak.; प्रयातस्य कथंचिद् दूरमन्तरम् Ks.5.8. -13 Absence; तासामन्तरमासाद्य राक्षरीनां वराङ्गना Rām.; तस्यान्तरं च विदित्वा ibid. -14 Intermediate member, remove, step, gradation (of a generation &c.); एकान्तरम् Ms.1.13; द्वयेकान्तरासु जातानाम् 7; एकान्तरमामन्त्रितम् P.VIII.1.55; तत्स्रष्टुरेकान्तरम् Ś.7.27 separated by one remove, See एकान्तर also. -15 Peculiarity, peculiar or characteristic possession or property; a (peculiar) sort, variety, or kind; व्रीह्यन्तरेप्यणुः Trik.; मीनो राश्यन्तरे, वेणुर्नृपान्तरे ibid.; प्रासङ्गो युगान्तरम् cf. also प्रधानपुरुषान्तरं सूक्ष्मम् Sāṅ. K.37. &c. -16 Weakness, weak or vulnerable point; a failing, defect, or defective point; प्रहरेदन्तरे रिपुम्, Śabdak. सुजयः खलु तादृगन्तरे Ki.2.52; असहद्भिर्माममिमित्रैर्नित्यमन्तरदर्शिभिः Rām; परस्यान्तरदर्शिना ibid.; कीटकेनेवान्तरं मार्गयमाणेन प्राप्तं मया महदन्तरम् Mk.9; अथास्य द्वादशे वर्षे ददर्श कलिरन्तरम् Nala.7.2.; हनूमतो वेत्ति न राक्षसो$न्तरं न मारुतिस्तस्य च राक्षसो$न्तरम् Rām. -17 Surety, guarantee, security; तेन तव विरूपकरणे सुकृतमन्तरे धृतम् Pt.4 he has pledged his honour that he will not harm you; आत्मान- मन्तरे$र्पितवान् K.247; अन्तरे च तयोर्यः स्यात् Y.2.239; भुवः संज्ञान्तरयोः P.III.2.179; धनिकाधमर्णयोरन्तरे यस्तिष्ठति विश्वासार्थं स प्रतिभूः Sk. -18 Regard, reference, account; न चैतदिष्टं माता मे यदवोचन्मदन्तरम् Rām. with reference to me; त्वदन्तरेण ऋणमेतत्. -19 Excellence, as in गुणान्तरं व्रजति शिल्पमाधातुः M.1.6 (this meaning may be deduced from 11). -2 A garment (परिधान). -21 Purpose, object, (तादर्थ्य) तौ वृषाविव नर्दन्तौ बलिनौ वासितान्तरे Mb.1.12.41; (Malli. on R.16.82). -22 Concealment, hiding; पर्व- तान्तरितो रविः (this sense properly belongs to अन्तर्-इ q. v.). -23 Representative, substitution. क्षात्रमाचरतो मार्गमपि बन्धोस्त्वदन्तरे Mb.12.1.3. -24 Destitution, being without (विना) which belongs to अन्तरेण. (अन्तरमवकाशाव- धिपरिधानान्तर्धिभेदतादर्थ्ये । छिद्रात्मीर्यावेनाबहिरवसरमध्येन्तरात्मनि च Ak.) [cf. L. alter] -25 Space (अवकाश); प्रेक्षतामृषि- सङ्घानां बभूव न तदान्तरम् Rām.7.14.19. -26 Separation (वियोग); भार्यापत्योरन्तरम् Mb.5.35.43. -27 A move or skilful play in wrestling; अन्योन्यस्थान्तरप्रेप्सू प्रचक्राते$न्तरं प्रति Mb.9.57.11. -28 A moulding of the pedestal and the base; षडंशं चान्तरे कर्णे उत्तरांशं तदूर्ध्वके । Māna.13.121; cf. स्थानात्मीयान्यतादर्थ्यरन्ध्रान्तर्धिषु चान्तरम् । परिधाने$वधौ मध्ये$- न्तरात्मनि नपुंसके । Nm. -Comp. -अपत्या a pregnant woman. -चक्रम् a technical term in augury Bṛi. S. chap.86. -ज्ञ a. knowing the interior, prudent, wise, foreseeing; नान्तरज्ञाः श्रियो जातु प्रियैरासां न भूयते Ki.11.24 not knowing the difference. -तत् a. spreading havoc. -द a. cutting the interior or heart. -दिशा, अन्तरा दिक् intermediate region or quarter of the compass. -दृश् a. realizing the Supreme Soul (परमात्मानुसंधायिन्). -पु(पू)रुषः the internal man, soul (the deity that resides in man and witnesses all his deeds); तांस्तु देवाः प्रपश्यन्ति स्वस्यैवान्तरपूरुषः; Ms.8.85. -पूजा = अन्तर-पूजा. -प्रभवः [अन्तराभ्यां भिन्नवर्णमातापितृभ्यां प्रभवति] one of a mixed origin or caste. (अम्बष्ठ, क्षत्तृ, करण, इ.); अन्तरप्रभवाणां च धर्मान्नो वक्तुमर्हसि Ms.1.2. -प्रश्नः an inner question, one contained in and arising out of what has been previously mentioned. -शायिन् -स्थ, -स्थायिन् -स्थित a. 1 inward, internal, inherent; ˚स्थैर्गुणैः शुभ्रैर्लक्ष्यते नैव केन चित् Pt. 1.221. -2 interposed, intervening, separate. -3 seated in the heart, an epithet of जीव. |
![]() | |
abhaya | अभय a. [न. ब.] Free from fear or danger, secure, safe; वैराग्यमेवाभयम् Bh.3.35. -यः [न भयं यस्मात्] 1 An epithet of the Supreme Being, or knowledge concerning that being. -2 N. of Śiva. -3 One devoid of all worldly possessions. -4 One who fearlessly executes scriptural commandments. -5 N. of a Yoga (conjunture or time) favourable to a march or expedition. -6 A refugeoffering pose of the hand of an image; Māna.12. 12-21. See अभयमुद्रा. -या 1 N. of a plant (हरीतकी), Mar. हिरडा). -2 A form of the goddess Durgā. -यम् 1 Absence or removal of fear. -2 Security, safety, protection from fear or danger. मया तस्याभयं दत्तम् Pt.1; अभयस्य हि यो दाता Ms.8.33; Ś.2.17. -2 N. of a sacrificial hymn. -3 The root of a fragrant grass (वीरणमूलम्, उशीरम्). -Comp. -कृत् a. 1. not terrific, mild. -2. giving safety. -गिरिवासिन् m. one dwelling on the mountain of safety, N. of a class of Kātyāyana's pupils. -गिरिविहारः Buddhist monastery on the Abhayagiri. -डिण्डिमः 1 proclamation of assurance of safety. -2 a military or war-drum. -द, -दायिन्, -प्रद a. giving a guarantee or promise of safety; भयेष्वभयदः Rām.; ˚प्रद; ऐश्वर्यमभयप्रदः Ms.4.232. (-दः) an Arhat of the Jainas; N. of Viṣṇu. -दक्षिणा, -दानम्, -प्रदानम् giving a promise, assurance, or guarantee of safety or protection (from danger); सर्वप्रदानेष्वभयप्रदानम् (प्रधानम्) Pt.1.29; सर्वतः प्रतिगृह्णीयान्मध्वथाभयदक्षिणाम् Ms.4.247. -पत्रम् a written document or paper granting assurance of safety; cf. the modern 'safe-conduct'. -मुद्रा a variety of mudrā in Tantra literature. -याचना asking for protection; ˚अञ्जलिः; बध्यतामभययाचनाञ्जलिः R.11.78. -वचनम्, -वाच् f. an assurance or promise of safety. -सनि a. Ved. giving safety. |
![]() | |
abhīṣāh | अभीषाह् a. Overpowering; guaranteeing safety from enemies (परेभ्यो$भयदाता; अभीषहमाणः सपत्नान्, अभिभवति शत्रून् Nir.). f. (ट्) Great power. |
![]() | |
amalānakam | अमलानकम् Globe-amaranth. (Mar. मखमाल) |
![]() | |
amilātakam | अमिलातकम् Globe-amaranth. See अमलानकम्. |
![]() | |
amlāna | अम्लान a. 1 Not withered or faded (flowers &c.). -2 Clean, clear, bright (face); pure, unclouded; परार्थन्यायवादेषु काणो$प्यम्लानदर्शनः. -नः Globe-amaranth (Mar. आंबोली). -नम् A lotus. |
![]() | |
amlānin | अम्लानिन् Clear, clean. -नी A collection of globeamaranths. |
![]() | |
āpta | आप्त p. p. [आप्-क्त] 1 Got, obtained, gained; ˚कामः, शापः &c. -2 Reached, overtaken, equalled, engrossed; यदिदं सर्वं मृत्युनाप्तं सर्वं मृत्युनाभिपन्नं केन यजमानो मृत्योराप्तिमतिमुच्यते Bṛi. Up.3.1.3. -3 Reaching to, extending as far as. -4 Trustworthy, reliable, credible (as news &c.). -5 Trusty, confidential, faithful (person); कुमारभृत्याकुशलैरनुष्ठिते भिषग्भिराप्तैः R.3.12;5.39; आप्ताः सर्वेषु वर्णेषु Ms.8.63. -6 (a) Clever, skilful; प्राजकश्चेद्भवेदाप्तः Ms.8.294. (b) Apt, fit. -7 Full, complete, abundant; न सत्यं दानमानौ वा यज्ञो वाप्याप्तदक्षिणः Rām.2.3.35. यजेत राजा क्रतुभिर्विविधैराप्त- दक्षिणैः Ms.7.79. -8 True, exact. -9 Intimate, closely related, acquainted; कन्यायाः किल पूजयन्ति पितरो जामातुराप्तं जनम् U.4.17 relatives; Ms.5.11. -1 Appointed. -11 Generally received, commonly used; authentic. -12 Accused, prosecuted. -13 Reasonable, sensible. -14 Beneficial, useful; अधिष्ठितं हयज्ञेन सूतेनाप्तोपदेशिना Rām.6.9.1. -प्तः 1 A trustworthy, reliable, or fit person; credible person or source, guarantee; आप्तः यथार्थवक्ता T. S. -2 A relative, friend; निग्रहात्स्वसुराप्तानां वधाच्च धनदानुजः R.12.52; कथमाप्तवर्गो$यं भवत्याः M.5; Y.1.28, 2.71; Ms.2.19;8.64. -3 An Arhat. -प्ता A twisted lock of hair (जटा). -प्तम् 1 A quotient. -2 (In Math.) Equation of a degree. -Comp. -आगमः Proper knowledge परोक्षमाप्तागमात् सिद्धम् Sāṅ. K.6. -आधीन a. Dependent on trustworthy person. -उक्तिः f. 1 an augment. -2 an affix. -3 a word of received acceptation and established by usage only; see आप्तवाच् also. -काम a. 1 one who has obtained his desire; येनाक्रमन्त्यृषयो ह्याप्रकामाः Muṇḍa.3.1.6. -2 one who has renounced all worldly desires and attachments. (-मः) the Supreme Soul. -कारिन् a. doing things in a fit or confidential manner; अरक्षिता गृहे रुद्धाः पुरुषैराप्तकारिभिः Ms.9.12. m. a trusty, agent or confidential servant; तस्माद्गच्छन्तु पुरुषाः स्मारणायाप्तकारिणः Mb.3.239.17. -गर्भा a pregnant woman. -दक्षिण a. having proper or abundant gifts. -वचनम् 1 received text or authority, revelation. -2 the words of a credible or trustworthy person; R.11.42, इत्याप्तवचनाद्रामो विनेष्यन्वर्णविक्रियाम् 15.48. -वाक्यम् a true or correct sentence; आप्तवाक्यं शब्दः T. S. -वचनम् above. cf. आप्तश्रुतिराप्तवचनम् तु Sāṅ. K.5. -वाच् a. worthy of belief, regarded as authority, one whose words are credible and authoritative; पराति- संधानमधीयते यैर्विद्येति ते सन्तु किलाप्तवाचः Ś.5.25. f. 1 the advice of a friend or credible person. -2 the Vedas or Śruti; a word of authority (said to apply to Smṛitis, Ithihāsas and Purāṇas also, which are considered as authoritative evidence); आप्तवागनुमानाभ्यां साध्यं त्वा प्रति का कथा R.1.28. -श्रुतिः f. 1 the Vedas. -2 Smṛitis &c. आप्तश्रुतिराप्तवचनम् तु । Sāṅ. K.5. |
![]() | |
ūrdhva | ऊर्ध्व a. Erect, upright, above; ˚केश &c.; rising or tending upwards. -2 Raised, elevated, erected; हस्तः, ˚पादः &c. -3 High, superior, upper. -4 Not sitting (opp. आसीन). -5 Torn (as hair). -6 Thrown up. -र्ध्वम् Elevation, height. -र्ध्वम् -ind. 1 Upwards, aloft, above. अधश्चोर्ध्वं च प्रसृतम् Muṇḍ. Up.2.2.11; अधश्चोर्ध्वं प्रसृतास्तस्य शाखाः Bg.15.1. -2 In the sequel (= उपरिष्टात्). -3 In a high tone, aloud. -4 Afterwards, subsequent to (with abl.); शरीरभेदादूर्ध्वमुत्क्रम्य पुनः Ait. Up.4.6. ते त्र्यहादूर्ध्वमाख्याय Ku.6.93; ऊर्ध्वं संवत्सरात् Ms.9.77; Y.1.53; R.14.66; Bk.18.36; पितुरूर्ध्वम् Ms.9.14 after the father's death; अत ऊर्ध्वम् hence forward, hereafter. -Comp. -अङ्गुलि a. with uplifted finger. -अयन a. going upwards. (-नम्) motion above. -आवर्तः rearing of a horse. -आसितः the plant Momordica Charantia (कारवेल्ल; Mar. कारलें) -ईहः motion or tendency upwards. -कच, -केश a. 1 having the hair erect. -2 one whose hair is torn. -कचः 1 The descending node. -2 N. of Ketu. -केशी N. of a goddess; ऊर्ध्वकेशी विरूपाक्षी मांसशोणितभोजने Sandhyā. -कण्ठ a. with the neck upraised. (-ण्ठी) N. of a plant (महाशतावरी). -कर्ण a. with the ears pricked up or erect; निभृतोर्ध्वकर्णाः Ś.1.8. -कर्मन् n. -क्रिया 1 motion upwards. -2 action for attaining a high place. -m. N. of Viṣṇu. -कायः, -यम् the upper part of the body. -कृशन a. having the sharp qualities stirred up (Soma) effervescing (?); अयं बिभर्त्यूर्ध्वकृशनं मदम् Rv.1.144.2. -ग, -गामिन् a. 1 going upwards, ascended, rising; भुवा सहोष्माणममुञ्चदूर्ध्वगम् Ku.5.23. -2 being on high. -3 virtuous, pious. (-गः) 1 a kind of disease. -2 N. of of Viṣṇu; ˚पुरम् the city of Hariśchandra. -गत a. gone up, risen, ascended. -गति a. going upwards. (-तिः f.) -गमः, -गमनम् 1 ascent, elevation. -2 going to heaven. -3 going above (as life). -4 Fire. -चरण, -पाद a. having the feet upwards. (-णः) 1 A kind of ascetic or devotee. -2 a fabulous animal called Śarabha. (-पादम्) A kind of dance; Dk.2.8. -चित् a. Ved. collecting, piling or heaping up. -जानु, -ज्ञ, -ज्ञु a. [ऊर्ध्वमुच्चं जानु यस्य] 1 raising the knees, sitting on the hams; क्षणमयमनुभूय स्वप्नमूर्ध्वज्ञुरेव Śi.11.11. -2 long-shanked. -तालः A kind of time (ताल in music). -तिलकिन् a. having a sectarian mark on the forehead. -दंष्ट्र (ष्ट्रा) केश N. of Śiva (whose teeth and hair are erect). -दृश् m. A Crab. -दृष्टि, -नेत्र a. 1 looking upwards. -2 (fig.) aspiring, ambitious. (-ष्टिः f.) concentrating the sight on the spot between the eyebrows (in Yoga Phil.) -द्वारम् The gate opening into heaven. -देवः a superior deity, i. e. Viṣṇu. -देहः a funeral ceremony; ˚निमित्तार्थमहं दातुं जला- ञ्जलिम् Rām. -नभस् a. being above in the clouds. -पथः the upper region, the ether. -पातनम् causing to ascend, sublimation (as of mercury), -पात्रम् a sacrificial vessel; सौवर्णराजताब्जानामूर्ध्वपात्रग्रहाश्मनाम् Y.1.182. -पुण्ड्रः, -ण्ड्रकः a perpendicular sign of sandal on the forehead of a Brāhmaṇa. -पूरम् ind. full to the brim, full to overflowing; ˚रं पूर्यते Sk. -पृश्नि a. Ved. spotted above. (-श्निः) a sacrificial beast. -प्रमाणम् Height altitude. -बर्हिस् a. Ved. being above the sacrificial grass. -m. a kind of manes called सोमप. -बाहुः a devotee who constantly holds his arms above his head till they are fixed in that position. ऊर्ध्वबाहुर्विरौम्येष न च कश्चित् शृणोति माम् Mb. -बुध्न a. Ved. upsidedown, topsy-turvy; अर्वाग्विलश्चमस ऊर्ध्वबुध्नः Bṛi. Up. 2.2.3. -भागः 1 the upper part. -2 any part of a word coming after another part. -भाज् a. 1 being upwards. -2 enjoying the upper part. (-m.) the submarine fire. -मन्थिन् a. living in perpetual chastity, a Brahmachārin; वाताशना य ऋषयः श्रमणा ऊर्ध्व- मन्थिनः Bhāg.11.6.48. -मानम् an instrument for measuring altitudes; ऊर्ध्वमानं किलोन्मानं परिमाणं तु सर्वतः Mbh. on P.V.1.19. -मायु a. sending forth a loud noise. -मारुतम् pressure of the wind (of the body) upwards. -मुख a. having the mouth or opening upwards; cast or directed upwards; प्रबोधयत्यूर्ध्वमुखैर्मुयूखैः Ku.1.16; R.3.57. (-खम्) the upper part of the mouth. -मूल a. having the roots upwards. ऊर्ध्वमूलमधः शाखमश्वत्थं प्राहुरव्यम् । छन्दांसि यस्य पर्णानि यस्तं वेद स वेदवित् ॥ Bg.15.1.9. -मौहूर्तिक a. happening after a short time. -रेत, -रेतस् a. [ऊर्ध्वमूर्ध्वगं नाधः पतत् रेतो यस्य] one who lives in perpetual celibacy or abstains from sexual intercourse; यतीनामूर्ध्वरेतसाम् Mb.3.233.44. (-m.) 1 N. of Śiva. -2 Bhīṣma. -लिङ्गः, -लिङ्गिन् N. of Śiva. (Having the membrum virile above, i. e. chaste) -लोकः the upper world, heaven. -वक्त्रः (pl.) N. of a class of deities. -वर्त्मन् m. the atmosphere. -वातः, -वायुः the wind in the upper part of the body (उदान). -वालम् Yak-tail (चमरीपुच्छ); परिधायोर्ध्ववालं तु Mb.12.165.72. -वृत a. put on above, put over the head or shoulder (as the sacred thread of a Brāhmaṇa); कार्पासमुपवीतं स्याद्विप्रस्योर्ध्ववृतं त्रिवृत् Ms.2.44. -शायिन् a. sleeping with the face upwards (as a child). (-m.) N. of Śiva. -शोधनम् vomiting. -शोधनः Soap-nut tree and fruit, Sapindus Emarginatus (Mar. रिठा). -शोषम् ind. so as to dry (anything) above; यद्वोर्ध्वशोषं तृणवद् विशुल्कः Bk.3.14. -श्वासः expiration; a kind of asthma. -सानु a. rising higher and higher; surpassing; कनिक्रदत् पतयदूर्ध्वसानुः Rv.1.152.5. (-m., -n.) the top of a mountain. -स्थ a. being above, superior. -स्थितिः f. 1 the rearing of a horse. -2 a horse's back. -3 elevation, superiority. -स्रोतस् m. 1 an ascetic who abstains from sexual intercourse; cf. ऊर्ध्वरेतस्. -2 N. of a creation of beings whose stream of life or current of nutriment tends upwards. -3 a plant. ऊर्ध्व ūrdhva (र्द्ध rddha) कः kḥ ऊर्ध्व (र्द्ध) कः A kind of drum (Mar. तबला). |
![]() | |
kiṅkirātaḥ | किङ्किरातः 1 A parrot. -2 The (Indian) cuckoo. -3 Cupid. -4 The Aśoka tree. -5 A species of amaranth; हेमालङ्कारभाभिर्भरनमितशिखैः शेखरैः कैङ्किरातैः Ratn.1.1. |
![]() | |
kuraṭaḥ | कुरटः A shoemaker, a leather-seller. कुरण्टः kuraṇṭḥ कुरण्टकः kuraṇṭakḥ कुरण्टिका kuraṇṭikā कुरण्टः कुरण्टकः कुरण्टिका The yellow amaranth; Rām.4.1.8. |
![]() | |
kuraṇḍakaḥ | कुरण्डकः Yellow amaranth. |
![]() | |
kuralaḥ | कुरलः 1 An osprey. -2 A curl, a lock of hair. कुरवः (बः), कुरव (ब) कः A species of amaranth; [Barlaria Prionitis Linn] It is a handsome shrub. Kālidāsa describes the plant as कान्तामुखद्युति (cf. Ṛs. 6.18). Modern scientists describe it as a lipped flower referring to the form of its petals. कुरवका रवकारणतां ययुः R.9.29; Me.8; Ṛs.6.18. -वम् (बम्), -व(ब) कम् The flower of this tree; चूडापाशे नवकुरवकम् Me.67; प्रत्याख्यातविशेषकं कुरवकं श्यामावदातारुणम् M.3.5. |
![]() | |
kuruṇṭaḥ | कुरुण्टः A red species of amaranth. -ण्टी 1 A wooden doll or puppet. -2 The wife of a Brāhmaṇa or teacher. |
![]() | |
kuruṇṭakaḥ | कुरुण्टकः Yellow or white amaranth. |
![]() | |
pratibhūḥ | प्रतिभूः A bail, surety, guarantee; सौभाग्यलाभप्रतिभूः पदानाम् Vikr.1.9; Y.2.1,54; N.14.4; सहग्राहिणः प्रतिभुवः ...... अस्य कर्मच्छेदं वहेयुः Kau. A.2.7.25; यच्च प्रतिभ्वो विभवे$पि शक्ये न प्रार्थयन्ति स्म नराः परेभ्यः Bu. Ch.2.1; यदि मे प्रतिभूश्चतुर्षु राजन् भवसि त्वं न तपोवनं श्रयिष्ये Bu. Ch.5.34. |
![]() | |
magadhaḥ | मगधः 1 N. of a country, the southern part of Bihar; अस्ति मगधेषु पुष्पपुरी नाम नगरी Dk.1; अगाधसत्त्वो मगधप्रतिष्ठः R.6.21. -2 A bard, minstrel. -धाः (pl.) The people of Magadha, the Magadhas. -धा 1 The town of the Magadhas. -2 Long pepper. -Comp. -ईश्वरः 1 a king of the Magadhas. -2 N. of Parantapa; प्राक् संनिकर्षं मगधेश्वरस्य R.6.2. -3 N. of Jarāsandha. -उद्भवा long pepper; फलं बृहत्या मगधोद्भवानाम् Suśruta. -देशः the country of Magadha. -पुरी the city of Magadha. -लिपिः f. writing or character of the Magadhas. |
![]() | |
māriṣaḥ | मारिषः 1 A respectable, worthy or venerable man, (used in dramas in the voc. as a respectful mode of address by the Sūtradhāra to one of the principal actors; see U. 1; Māl.1.); शूरो मातामहः कच्चित् स्वस्त्यास्ते वा$थ मारिषः Bhāg.1.14.26. -2 Amaranthus Oleraceus (Mar. तांदुळजा). |
![]() | |
rāgaḥ | रागः [रञ्ज्-भावे घञ् नि˚ नलोपकुत्वे] 1 (a) Colouring, dyeing, tinging. (b) Colour, hue, dye; वचस्तत्र प्रयोक्तव्यं यत्रोक्तं लभते फलम् । स्थायीभवति चात्यन्तं रागः शुक्लपटे यथा ॥ Pt.1.33. -2 Red colour, redness; अधरः किसलयरागः Ś.1.21; Śi.8.15; Ki.16.46. -3 Red dye, red lac; रागेण बालारुणकोमलेन चूतप्रवालोष्ठमलंचकार Ku.3.3;5.11. -4 Love, passion, affection, amorous or sexual feeling; मलिने$पि रागपूर्णाम् Bv.1.1 (where it means 'redness' also); Śi.17.2; अथ भवन्तमन्तरेण कीदृशो$स्या दृष्टिरागः Ś.2; see चक्षूराग also; चरणयुगलादिव हृदयमविशद्रागः K.142. -5 Feeling, emotion, sympathy, interest. -6 Joy, pleasure. -7 Anger, wrath; निध्वनज्जवहारीभा भेजे रागरसात्तमः Śi. 19.34. -8 Loveliness, beauty. -9 A musical mode or order of sound; (there are six primary Rāgas; भैरवः कौशिकश्चैव हिन्दोलो दीपकस्तथा । श्रीरागो मेघरागश्च रागाः षडिति कीर्तिताः Bharata; other writers give different names. Each rāga has six rāgiṇīs regarded as its consorts, and their union gives rise to several musical modes). -1 Musical harmony, melody; तवास्मि गीतरागेण हारिणा प्रसभं हृतः Ś.1.5; अहो रागपरिवाहिणी गीतिः Ś.5. -11 Regret, sorrow. -12 Greediness, envy; 'रागस्तु मात्सर्ये लोहिता- दिषु' Medinī.; राजकामस्य मूढस्य रागोपहतचेतसः Mb.7.85. 54. -13 The quality called Rajas q. v. -14 Nasalization. -15 A process in the preparation of quicksilver. -16 A king, prince. -17 The sun. -18 The moon. -19 Inflammation. -2 Seasoning, condiment; Mb.4. -Comp. -अङ्गी, -आढ्या Rubia Munjiṣṭa (Mar. मञ्जिष्ठा). -अशनिः a Buddha or Jina. -आत्मक a. impassioned; रजो रागात्मकं विद्धि Bg.14.7. -आयातम्, -उद्रेकः excess of passion. -खाडव, -खाण्डव See रागषाडव; a kind of sweet rice preparation; रागखाण्डवभोज्यैश्च मत्ताः पतिषु शेरते Mb.7. 61.8 (com. रागखाण्डवं गुडोदनं पर्पटिकेति वैदर्भाः). -चूर्णः 1 Acasia Catechu or Khadira tree. -2 red lead. -3 lac. -4 red powder thrown by people over one another at the festival called holi. -5 the god of love. -छन्नः the god of love. -द्रव्यम् a colouring substance, a paint, dye. -दः cristal. -दालिः a kind of pulse (मसूर). -दृश् a ruby. -पट्टः a kind of precious stone. (-ट्टी) the chinese rose. -पुष्पः, -प्रसवः the red globe-amaranth. -बन्धः manifestation of feeling, interest created by a proper representation (of various emotions); भावो भावं नुदति विषयाद्रागबन्धः स एव M.2.9. -युज् m. a ruby. -रज्जुः the god of love. -लता N. of Rati, wife of Cupid. -लेखा a streak or mark of paint. -वर्धनः (in music) a kind of measure. -वृन्तः the god of love. -षाडवः a kind of sweetmeat. -सूत्रम् 1 any coloured thread. -2 a silk-thread. -3 the string of a balance. |
![]() | |
varṇaḥ | वर्णः [वर्ण्-अच् Uṇ.3.1] 1 A colour, hue; अन्तः- शुद्धस्त्वमपि भविता वर्णमात्रेण कृष्णः Me.51. -2 A paint, dye, paint-colour; see वर्ण् (1). -3 Colour, complexion, beauty; विविक्तवर्णाभरणा सुखश्रुतिः Ki.14.3; त्वय्यादातुं जलमवनते शार्ङ्गिणो वर्णचौरे Me.48; R.8.42. -4 Look, countenance; मध्यस्थवर्ण इव दृश्यते Madhyamavyāyoga 1; किं त्वं शङ्कितवर्ण इव Chārudatta 4; अवदातिका परशङ्कितवर्णेव दृश्यते Pratimā 1. -5 A class of men, tribe, caste (especially applied to the four principal castes, ब्राह्मण, क्षत्रिय, वैश्य and शूद्र); वर्णानामानुपूर्व्येण Vārt; न कश्चिद्वर्णानामपथमपकृष्टो$पि भजते Ś.5. 1; R.5.19. -6 A class, race, tribe, kind, species; as in सवर्णम् अक्षरम्; ब्रह्मणा पूर्वसृष्टं हि कर्मभिर्वर्णतां गतम् Mb.12. 188.1. -7 (a) A letter, character, sound; न मे वर्ण- विचारक्षमा दृष्टिः V.5; Ki.14.3. (b) A word, syllable; S. D.9. -8 Fame, glory, celebrity, renown; राजा प्रजा- रञ्जनलब्धवर्णः R.6.21. -9 A good quality, merit, virtue; त्रिवर्णा वर्णिता$स्माभिः किं भूयः श्रोतुमिच्छसि Bhāg.11.3.16. -1 Praise; स्वगुणोच्चगिरो मुनिव्रताः परवर्णग्रहणेष्वसाधवः Śi.16. 29. -11 Dress, decoration. -12 Outward appearance, form, figure. -13 A cloak, mantle. -14 A covering, lid. -15 The order or arrangement of a subject in a song (गीतक्रम); अभिध्यायन्वर्णरतिप्रमोदानतिदीर्घे जीविते को रमेत Kaṭh.1.28; उपात्तवर्णे चरिते पिनाकिनः Ku.5.56 'celebrated in song, made the subject of a song.' -16 The housings of an elephant. -17 A quality, property; जङ्गमानामसंख्येयाः स्थावराणां च जातयः । तेषां विविधवर्णानां कुतो वर्णविनिश्चयः ॥ Mb.12.188.9. -18 A religious observance. -19 An unknown quantity. -2 The number 'one'. -21 Application of perfumed unguents to the body. -22 Gold. -23 A musical mode. -र्णा Cajanus Indicus (Mar. तूर). -र्णम् 1 Saffron. -2 A coloured unguent or perfume. -Comp. -अङ्का a pen. -अधिपः a planet presiding over a caste or class. -अनुप्रासः alliteration. -अन्तरम् 1 another caste. ˚गमनम् the passing into another caste. -2 change of sound. -अपसदः an outcast. -अपेत a. devoid of any cast, outcast, degraded; वर्णा- प्रेतमविज्ञातं ...... कर्मभिः स्वैर्विभावयेत् Ms.1.57. -अवकृष्टः a Śūdra; अपि वर्णावकृष्टस्तु नारी वा धर्मकाङ्क्षिणी Mb.12.24.34. -अर्हः a kind of bean. -अवर a. inferior in caste. -आगमः the addition of a letter; भवेद्वर्णागमाद्धंसः Sk. -आत्मन् m. a word. -आश्रमाः the (four) castes and stages of life; वर्णाश्रमाणां गुरवे स वर्णी विचक्षणः प्रस्तुतमाचचक्षे R.5.19. ˚गुरुः N. of Śiva. ˚धर्मः the duties of caste and order. -उदकम् coloured water; वर्णोदकैः काञ्चनशृङ्गमुक्तै- स्तमायताक्ष्यः प्रणयादसिञ्चन् R.16.7. -कविः N. of a son of Kubera. -कूपिका an ink-stand. -क्रमः 1 the order of castes or colours. -2 alphabetical order or arrangement. -गत a. 1 coloured. -2 algebraical. -गुरुः a king, prince. -ग्रथणा a method (artificial) of writing verses. -चारकः a painter. -ज्येष्ठः a Brāhmaṇa. -तर्णकम्, -तर्णिका woollen cloth used as a mat. -तालः (in music) a kind of measure. -तूलिः, -तूलिका, -तूली f. a pencil, paint-brush. -द a. colouring. (-दम्) a kind of fragrant yellow wood. -दात्री turmeric. -दूतः a letter. -दूषक a. violating the distinctions of castes; यत्र त्वेते परिध्वंसा जायन्ते वर्णदूषकाः Ms.1.61. -धर्मः the peculiar duties of a caste. -नाथः the planetary regent of a caste. -पत्रम् a pallet. -परिचयः skill in song or music. -पातः the omission of a letter. -पात्रम् a paint-box. -पुष्पम् the flower of the globe-amaranth. -पुष्पकः the globeamaranth. -प्रकर्षः excellence of colour. -प्रसादनम् aloe-wood. -बुद्धिः the notion connected with particular letters or sounds. -भेदिनी millet. -मातृ f. a pen, pencil. -मातृका N. of Sarasvatī. -माला, -राशिः the alphabet. -रे(ले)खा, -लेखिका chalk. -वर्तिः, -वर्तिका f. 1 a paint-brush; फलकमादाय मणिसमुद्गकाद्वर्णवर्तिकामुद्धृत्य Dk.2.2. -2 a pencil. -वादिन् m. a panegyrist. -विक्रिया enmity against the castes. -विपर्ययः the substitution or change of letters; (भवेत्) सिंहो वर्णविपर्ययात् Sk. -विलासिनी turmeric. -विलोडकः 1 a house-breaker. -2 a plagiarist (lit. word-stealer). -वृत्तम् a metre regulated by the number of syllables it contains (opp. मात्रावृत्त). -व्यव- -स्थितिः f. the institution of caste, caste-system. -शिक्षा instruction in letters. -श्रेष्ठः a Brāhmaṇa; वर्णश्रेष्ठो द्विजः पूज्यः H.4.21. -संयोगः marriage between persons of the same caste. -संसर्गः confusion of castes, marriage with members of other castes; Ms.8.172. -संहारः an assemblage of different castes. -संकरः 1 confusion of castes through intermarriage; स्त्रीषु दुष्टासु वार्ष्णेय जायते वर्ण- संकरः Bg.1.41. -2 mixture or blending of colours; चित्रेषु वर्णसंकरः K. (where both senses are intended); Śi.14.37. -संघातः, -समाम्नायः the alphabet. -स्थानम् an organ of utterance. -हीन a. outcast. |
![]() | |
vājin | वाजिन् a. [वाज-अस्त्यर्थे इनि] 1 Swift, quick. -2 Strong. -3 Winged; having anything for wings; मुष्णं- स्तेज उपानीतस्तार्क्ष्येण स्तोत्रवाजिना Bhāg.4.7.19. -m. 1 A horse; न गर्दभा वाजिधुरं वहन्ति Mk.4.17; सत्यमतीत्य हरितो हरींश्च वर्तन्ते वाजिनः Ś.1; R.3.43;4.25,67; Śi.18.31. -2 An arrow. -3 A follower of the Vājasaneyin branch of the Yajurveda; एतावदित्याह च वाजिनां श्रुतिः A. Rām.7.5.21. -4 The sun; ऊर्ध्वपवित्रो वाजिनीव स्वमृतमस्मि T. Up.1.1. -5 N. of Indra, Bṛihaspati and other gods. -6 A bird; शूलव्यालसमाकीर्णां प्राणिवाजिनि- षेविताम् Mb.7.14.16. -7 The number 'seven'. -नी 1 A mare. -2 N. of Uṣas (dawn). -3 Food (Ved.). -Comp. -गन्धः Name of a tree, Physalis Flexuosa. (Mar. आसंध); Mātaṇga L.11.31. -दन्तः, -दन्तकः Adhatoda Vasika (Mar. अडूळसा). -पृष्ठः the globeamaranth. -भक्षः a chick-pea. (Mar. चणा, हरभरा). -भूः, -भूमिः a place abounding in horses. -भोजनः a kind of kidney-bean (Mar. मूग). -मेघः a horse-sacrifice. -योजकः a driver, groom. -राजः N. of Viṣṇu. -विष्ठा the Indian fig-tree (Mar. वड). -शाला a stable. |
![]() | |
suvarṇa | सुवर्ण a. [शोभनो वर्णो$स्य] 1 Of good or beautiful colour, brilliant in hue, bright, yellow, golden. -2 Of a good tribe or caste. -3 Of good fame, glorious, celebrated. -र्णः 1 A good colour. -2 A good tribe or caste. -3 A sort of sacrifice. -4 An epithet of Śiva. -5 The thorn-apple. -र्णा 1 One of the seven tongues of fire. -2 Black aloe-wood. -3 Turmeric. -4 Colocynth. -र्णम् 1 Gold. -2 A golden coin (-m. also); नन्वहं दशसुवर्णान् प्रयच्छामि Mk.2. -3 A weight of gold equal to 16 Māṣas or about 175 grains Troy (m. also). -4 Money, wealth, riches. -5 A sort of yellow sandalwood. -6 A kind of red chalk. -7 N. of a tree (नागकेशर). -Comp. -अक्षः N. of Śiva. -आख्यः 1 N. of a tree (नागकेशर). -2 the thorn-apple. -अभिषेकः sprinkling the bride and bridegroom with water into which a piece of gold has been dropped. -कदली a variety of plantain. -कर्तृ, -कार, -कृत् m. a goldsmith. -गणितम् a particular method of calculation in arithmetic. -गैरिकम् a kind of red-chalk. -चौरिका gold-stealing. -जीविकः N. of a tribe; (गान्धिकः शाङ्खिकश्चैव कांस्यको मणिकारकः । सुवर्णजीविकश्चैव पञ्चैते वणिजः स्मृताः ॥). -धेनुः a golden offering in the shape of a cow. -पालिका a kind of vessel made of gold. -पुष्पः the globe-amaranth. -पुष्पित a. abounding in gold; e. g. सुवर्णपुष्पितां पृथ्वीं विचिन्वन्ति त्रयो जनाः । शूरश्च कृतविद्यश्च यश्च जानाति सेवितुम् ॥ Pt.1.45. -पृष्ठ a. coated with gold, gilded. -बिन्दुः 1 N. of Viṣṇu. -2 a form of Śiva. -भाण्डम्, -भाण्डकम् a jewel-box. -माक्षिकम् a kind of mineral substance. -यूथी yellow jasmine. -रूप्यक a. abounding in gold and silver. -रेतस् m. an epithet of Śiva. -रोमन् m. a ram. -वणिज् m. N. of a mixed caste. -वर्णः N. of Viṣṇu. -वर्णा turmeric. -सानुः the Meru mountain having golden peaks; सुवर्णसानुप्रतिमान् प्रासादानुच्चतोरणान् Śiva B.1.55. -सिद्धः an adept who has acquired gold by magical means. -स्तेयम् stealing of gold (one of the five Mahāpātakas q. v.); अत ऊर्ध्वं प्रवक्ष्यामि सुवर्ण- स्तेयनिष्कृतिम् Ms.11.98. |
![]() | |
arantos | g. inf. to have no pleasure in. |
![]() | |
agniṃ | naro vi bharante gṛhe-gṛhe # RV.5.11.4b. |
![]() | |
agniṃ | bharantam (MS.KS. bharantā) asmayum # VS.11.13c; TS.4.1.2.1c; MS.2.7.2c: 75.4 (mss. asmayuḥ; Padap. asmayur); KS.16.1c; śB.6.3.2.3. |
![]() | |
agne | caranty ajarā idhānāḥ # RV.7.3.3b; SV.2.571b; JB.3.207b. |
![]() | |
agne | bharantu (MS.3.2.2 and 3.3.8, bharanta ?) cittibhiḥ # VS.12.31b; 17.53b; TS.4.2.3.1b; 6.3.2b; 5.2.2.2; 4.6.2; MS.2.7.10b: 87.9; 3.3.2: 17.3; 3.3.8: 40.14; KS.16.10b; 18.3b; 19.12; 21.8; śB.6.8.1.7; 9.2.3.7. |
![]() | |
atikrāmanto | duritā padāni (N. duritāni viśvā) # AVś.12.2.28c; N.6.12d (see Roth's Erl"auterungen zum Nirukta, p. 80). Cf. ati viśvāni, aty enaṃ, antar dadhānā, apaghnā no, apa bādhatāṃ, and taranto viśvā. |
![]() | |
ati | kṣaranti yāmabhiḥ # RV.5.66.5d. |
![]() | |
atrāṇy | asmai paḍbhiḥ saṃ bharanti # RV.10.79.2c. |
![]() | |
adha | kṣaranti sindhavo na sṛṣṭāḥ # RV.1.72.10c. |
![]() | |
adha | smā te pari caranty ajara # RV.1.127.9f. |
![]() | |
adhvaryavo | na dhītibhir bharanti # RV.1.153.1d. |
![]() | |
anamīvā | uṣasa ā carantu naḥ # RV.10.35.6a. |
![]() | |
animeṣaṃ | vidathābhisvaranti # RV.1.164.21b; AVś.9.9.22b; N.3.12b. |
![]() | |
aniṣṭayajñā | na taranti lokān # GB.1.5.25d. |
![]() | |
anu | yoniṃ devakṛtaṃ carantīḥ # RV.3.33.4b. |
![]() | |
antarāditye | manasā carantam # TA.3.11.6b. |
![]() | |
antarā | dyāvāpṛthivī saṃcaranti # AVś.3.15.2b; 6.55.1b. See prec. two. |
![]() | |
antarā | mitrāvaruṇā carantī # VS.29.6a; TS.5.1.11.2a; MS.3.16.2a: 184.8; KSA.6.2a. |
![]() | |
antarikṣe | divi ye caranti # AVś.11.10.8b. |
![]() | |
antaś | candram asi manasā carantam # TA.3.11.5b. |
![]() | |
antaḥ | samudre manasā carantam # TA.3.11.1c. |
![]() | |
annāvṛdhaṃ | prati caranty annaiḥ # RV.10.1.4b. |
![]() | |
anyakṣetre | aparuddhaṃ carantam # AVś.3.3.4b; AVP.2.74.4b. |
![]() | |
apa | pāpmānaṃ bharaṇīr bharantu # TB.3.1.2.11a,11d. |
![]() | |
apamluktaṃ | bahu kṛchrā carantam # RV.10.52.4b. |
![]() | |
apaśyāma | yuvatim ācarantīm # TA.6.12.1a. See apaśyaṃ yuvatiṃ. |
![]() | |
apāṃ | divyānāṃ sakhye carantam # RV.10.124.9b. |
![]() | |
apravrajam | ṛtvijāṃ saṃbharanti # GB.1.5.25b. |
![]() | |
apsaraso | raghaṭo yāś caranti # AVP.12.8.5c. |
![]() | |
abhi | kṣaranti juhvo ghṛtena # AVP.2.39.6a; Vait.24.1a. See upakṣaranti etc. |
![]() | |
abhi | kṣaranti dhārayā # RV.9.61.5b; SV.2.138b. |
![]() | |
abhi | tsaranti dhenubhiḥ # RV.8.2.6c. |
![]() | |
abhidrohaṃ | manuṣyāś carāmasi (AVś. caranti) # RV.7.89.5b; AVś.6.51.3b; TS.3.4.11.6b; MS.4.12.6b: 197.11; KS.23.12b. |
![]() | |
abhi | svaranti bahavo manīṣiṇaḥ # RV.9.85.3c. |
![]() | |
abhi | svarantu ye tava # RV.8.13.28a. |
![]() | |
abhī | dvā kim u trayaḥ karanti # RV.10.48.7b; N.3.10b. |
![]() | |
abhīmaṃ | yajñaṃ vi caranta pūrvīḥ # RV.3.4.5d. |
![]() | |
amītavarṇā | uṣasaś caranti # RV.4.51.9b. |
![]() | |
amuṣmiṃl | loka upa vaḥ kṣarantu # HG.2.12.10c. |
![]() | |
ayasmayaiḥ | pāśair aṅkino ye caranti # AVś.19.66.1b. |
![]() | |
ayā | iva pari caranti devāḥ # RV.10.116.9c. |
![]() | |
araṇyeṣu | jarbhurāṇā caranti # RV.1.163.11d; VS.29.22d; TS.4.6.7.4d; KSA.6.3d. |
![]() | |
asutṛpa | ukthaśāsaś caranti # RV.10.82.7d; VS.17.31d; TS.4.6.2.2d; MS.2.10.3d: 135.2; KS.18.1d; N.14.10d. |
![]() | |
asurāḥ | santaḥ svadhayā caranti # VS.2.30b; śB.2.4.2.15b; Aś.2.6.2b; śś.4.4.2b; Apś.1.8.7b; Kauś.88.1b; SMB.2.3.4b; JG.2.2b. Cf. apayantv asurāḥ. |
![]() | |
astaṃ | bharanty abravīt # RV.8.91.1c; AVP.4.26.1c; JB.1.220c. |
![]() | |
asme | rāranta marutaḥ sahasriṇam # RV.5.54.13d. |
![]() | |
asmai | rāṣṭrāya balim anye harantu # AVP.10.4.3c. |
![]() | |
ahar-ahar | aprayāvaṃ bharantaḥ # VS.11.75a; śB.6.6.3.8; 4.2. P: ahar-ahaḥ Kś.16.4.40; 6.4. See ahar-ahar balim, rātriṃ-rātrim apra-, rātrīṃ-rātrīm apra-, and viśvāhā te. |
![]() | |
ahar-ahar | niṣkṛtam ācarantī # RV.1.123.9d. |
![]() | |
ahar-ahar | balim it te harantaḥ # AVś.19.55.7a. See under ahar-ahar apra-. |
![]() | |
ahāni | pūrvīr uṣaso jaranta # RV.10.31.7d. |
![]() | |
ahiṃ | budhnyam (TS. -niyam) anu rīyamāṇāḥ (TS. saṃcarantīḥ) # VS.10.19d; TS.1.8.14.2b; śB.5.4.2.5. See next. |
![]() | |
ahorātre | apramādaṃ kṣaranti # AVś.12.1.49b; Kauś.98.2b. |
![]() | |
ā | ca parā ca pathibhiś carantam # RV.1.164.31b; 10.177.3b; AVś.9.10.11b; VS.37.17b; MS.4.9.6b: 126.3; śB.14.1.4.10; ā.2.1.6.8; TA.4.7.1b; 5.6.5; KA.2.102; JUB.3.37.1b,3; N.14.3b. |
![]() | |
ājyasya | kūlyā upa tān kṣarantu # HG.2.11.1c. Cf. medasaḥ kulyā, and ghṛtasya kulyā. |
![]() | |
ādityās | tvā harantu jāgatena chandasā # MS.1.2.8: 17.14. |
![]() | |
ādhyaś | cittam upa te bharantām # AVP.3.37.6b. |
![]() | |
āpa | imāṃ lokān anusaṃcaranti # Kauś.99.2d; 103.2d. |
![]() | |
āpaś | cid asmai ghṛtam it kṣaranti # AVś.7.18.2c. |
![]() | |
ārāc | carantu śapathā yutā itaḥ # AVP.7.8.6a. |
![]() | |
āsyai | brāhmaṇāḥ snapanīr (ApMB. snapanaṃ) harantu # AVś.14.1.39a; ApMB.1.1.7b. P: āsyai brāhmaṇāḥ Kauś.75.17. |
![]() | |
indrasyātmānaṃ | śatadhā carantam # TA.3.11.5d. |
![]() | |
indrasyātmānaṃ | daśadhā carantam # TA.3.11.1b. |
![]() | |
indrāya | somaṃ suṣutaṃ bharantaḥ (RV.10.30.13d, bharantīḥ) # RV.3.36.7b; 10.30.13d. |
![]() | |
indhānā | agniṃ svar (TS. suvar) ābharantaḥ # VS.15.49b; TS.4.7.13.3b; MS.2.12.4b: 147.6; KS.18.18b; śB.8.6.3.18. |
![]() | |
imā | diśo (AVP. viśo) abhi harantu te balim # AVś.19.45.4d; AVP.15.4.4d. |
![]() | |
imā | viśo abhi harantu te balim # see imā diśo etc. |
![]() | |
ime | ye nārvāṅ na paraś caranti # RV.10.71.9a; BDh.2.6.11.32a. |
![]() | |
iṣaṃ | varam aruṇyo varanta # RV.1.140.13d. |
![]() | |
iha | spaśaḥ pra carantīme asya # AVP.5.32.2a. See diva spaśaḥ. |
![]() | |
uto | jarantaṃ na jahāty ekam # TA.3.14.1b. |
![]() | |
ut | tvādityā vasavo bharantu # AVś.8.1.16c. |
![]() | |
upa | kṣaranti juhvo ghṛtena # TB.3.7.13.3a. See abhikṣaranti etc. |
![]() | |
upa | kṣaranti madhuno ghṛtasya # KS.40.13a. |
![]() | |
upa | kṣaranti sindhavo mayobhuvaḥ # RV.1.125.4a; TS.1.8.22.4a; MS.4.11.2a: 165.5; KS.11.5,12a. |
![]() | |
upajīkā | ud bharanti # AVś.2.3.4a; AVP.1.8.4a. |
![]() | |
upa | sindhavaḥ pradivi kṣaranti # RV.5.62.4d. |
![]() | |
ubhe | enaṃ dviṣṭo (AVP. dyuṣṭo) nabhasī carantam # AVś.5.18.5d; AVP.9.17.7d. |
![]() | |
urūcy | asmai ghṛtavad bharantī # RV.3.31.11c. |
![]() | |
usrā | jarante prati vastor aśvinā # RV.4.45.5b. |
![]() | |
ūdhar | na nagnā jarante # RV.8.2.12c. |
![]() | |
ūrjaṃ | pṛthivyā rasam ābharantaḥ # TB.1.2.1.2a; Apś.5.1.7a. |
![]() | |
ūrdhvaṃ | prajām udbharanty ud ūha # AVś.11.1.9d. P: ūrdhvaṃ prajām Kauś.61.24. |
![]() | |
ūrdhvaṃ | bharantam udakam # AVś.10.8.14a. |
![]() | |
ṛksāmābhyāṃ | yajuṣā saṃtarantaḥ (VS.KS.śBṃś. -bhyāṃ saṃtaranto yajurbhiḥ) # VS.4.1c; TS.1.2.3.3c; 3.1.1.4; KS.2.4c; 23.6; śB.3.1.1.12; Mś.2.1.1.6c. |
![]() | |
ṛtaṃ | satyam anu carantu homāḥ # AVP.7.6.2d. |
![]() | |
ṛtasya | panthāṃ na taranti duṣkṛtaḥ # RV.9.73.6d; AVP.6.11.3d. |
![]() | |
ṛtasya | yonā sam aranta nābhayaḥ # RV.9.73.1b. |
![]() | |
etā | ācaranti (Mś. ācarantīr) madhumad duhānāḥ # TB.3.7.4.14a; Apś.1.11.10a; Mś.1.1.3.7a. |
![]() | |
eṣa | rārantu te hṛdi # RV.3.42.8c; AVś.20.24.8c. |
![]() | |
ohabrahmāṇo | vi caranty u tve # RV.10.71.8d; N.13.13d. |
![]() | |
kaṇvā | ukthebhir jarante # RV.8.2.16c; AVś.20.18.1c; SV.1.157c; 2.69c. |
![]() | |
kāmapreṇeva | manasā carantā # RV.1.158.2d. |
![]() | |
kulapā | na vrājapatiṃ carantam # RV.10.179.2d; AVś.7.72.2d. |
![]() | |
kṛṣṇam | anyad dharitaḥ saṃ bharanti # RV.1.115.5d; AVś.20.123.2d; VS.33.38d; MS.4.14.4d: 220.10; TB.2.8.7.2d. |
![]() | |
kratuṃ | bharanti vṛṣabhāya saścate # RV.2.16.4b. |
![]() | |
kṣetrād | apaśyaṃ sanutaś carantam # RV.5.2.4a. |
![]() | |
garbhaṃ | dadhānām ṛtunā carantīm # AVP.6.10.1d. |
![]() | |
gavāṃ | na sargā uṣaso jarante # RV.4.51.8d. |
![]() | |
gāvo | martasya vi caranti yajvanaḥ # RV.6.28.4d; AVś.4.21.4d; KS.13.16d; TB.2.4.6.9d. |
![]() | |
girer | avacarantikā # AVś.5.13.9b; AVP.8.2.8b. See prec. |
![]() | |
guhā | carantaṃ sakhibhiḥ śivebhiḥ # RV.3.1.9c. |
![]() | |
guhā | carantī manuṣo na yoṣā # RV.1.167.3c. |
![]() | |
goṣuyudho | na niyavaṃ carantīḥ # RV.10.30.10b. |
![]() | |
ghṛṇā | varanta ātapaḥ # RV.5.73.5d. |
![]() | |
ghṛtaṃ | bharanty asthita # RV.2.5.6b. |
![]() | |
cakṣūṃṣīva | sūrye saṃ caranti # RV.5.1.4b. |
![]() | |
catasra | āśāḥ pra carantv agnaye # TS.5.7.8.2a (bis); TB.2.8.8.10a; Apś.16.25.2. |
![]() | |
caraty | ananuvratā # ApMB.2.19.1b,3b,5b; HG.2.10.7b. See yac cacārāna-, and vicaranty. |
![]() | |
jāyāṃ | jijñāse manasā carantīm # AVś.14.1.56b. |
![]() | |
jñātimukhā | ahutādaś caranti # AVś.18.2.28b. |
![]() | |
jyok | paśyema (RV.4.25.4b, -yāt) sūryam uccarantam # RV.4.25.4b; 10.59.6c; AVś.6.62.3d. |
![]() | |
jyotir | bharanta uṣaso vyuṣṭiṣu # RV.10.35.1b. |
![]() | |
jyotir | bharantīr uṣaso vyuṣṭiṣu # RV.10.35.5b. |
![]() | |
tataṃ | tantum anv eke taranti (TA. anusaṃcaranti) # AVś.6.122.2a; TA.2.6.2a. |
![]() | |
tatas | sadhry ā ca parā ca caranti # KA.1.101Cd. See yataḥ sadya. |
![]() | |
tat | te nyaktam iha saṃbharantaḥ # TB.1.2.1.2c,5c; Apś.5.1.7c; 2.4c. |
![]() | |
tat | satyaṃ yat te 'māvāsyāyāṃ ca paurṇamāsyāṃ ca viṣabaliṃ haranti sarva udarasarpiṇaḥ # ApMB.2.17.4 (ApG.7.18.8). |
![]() | |
tad | avyathī jarimāṇas taranti # RV.10.27.21d. |
![]() | |
tad | āharanti kavayaḥ purastāt # KS.1.2; 31.1. |
![]() | |
taṃ | te rathaṃ saṃ bharantu devāḥ # AVP.5.34.9c. |
![]() | |
tasmāt | te mātrāpi mithunībhavanti (śś. mithunaṃ caranti) # AB.7.13.13d; śś.15.17d. |
![]() | |
tasmai | baliṃ rāṣṭrabhṛto bharanti # AVś.10.8.15d. |
![]() | |
tasyāṃ | samudrā adhivikṣaranti # TB.2.4.6.11a. See tasyāḥ etc. |
![]() | |
tasyāḥ | samudrā adhi vi kṣaranti # RV.1.164.42a; AVś.9.10.21e; 13.1.42d; śś.18.22.7; N.11.41a. See tasyāṃ etc. |
![]() | |
tasyedaṃ | vihatam ābharantaḥ # TB.1.2.1.3c; Apś.5.1.7c. |
![]() | |
tā | apaśyaṃ sahagopāś carantīḥ # RV.10.27.8b; Vait.38.5b. |
![]() | |
tā | ā caranti samanā purastāt # RV.4.51.8a. |
![]() | |
tāś | cin nu na maranti # RV.1.191.12c. |
![]() | |
tāsām | arcīṃṣi pṛthag abhre caranti # AVś.11.5.13c. |
![]() | |
tās | te kṣarantu madhumad ghṛtaṃ payaḥ # RV.9.86.37c; SV.2.307c; JB.3.84; PB.13.1.5. |
![]() | |
tiṣṭhantam | agna uta vā carantam # RV.10.87.6b; AVś.8.3.5b. |
![]() | |
tīrthais | taranti pravato mahīr iti # AVś.18.4.7a. |
![]() | |
tubhyaṃ | kṣaranti divyā āpo vṛdhe # AVś.11.2.24d. |
![]() | |
tubhyaṃ | bharanti kṣitayo yaviṣṭha # RV.5.1.10a; MS.4.11.4a: 172.5; KS.7.16a; TB.2.4.7.9a. P: tubhyaṃ bharanti TB.3.12.1.1. |
![]() | |
turvītaye | vayyāya kṣarantīm # RV.4.19.6b. |
![]() | |
tuvikṣatrām | ajarantīm urūcīm # AVś.7.6.2c; VS.21.5c; TS.1.5.11.5c; MS.4.10.1c: 144.11; KS.30.4c,5c; Aś.2.1.29c; śś.2.2.14c. |
![]() | |
tṛtīyaṃ | yonim anu saṃcarantam # TS.3.1.8.3c; 4.2.8.3c; 9.5; TA.6.6.1c. See samānaṃ yonim etc. |
![]() | |
te | ācarantī samaneva yoṣā # RV.6.75.4a; AVP.15.10.4a; VS.29.41a; TS.4.6.6.2a; MS.3.16.3a: 185.16; KSA.6.1a; N.9.40a. P: te ācarantī Apś.20.16.7. |
![]() | |
te | brahmalokeṣu (TA. -loke tu) parāntakāle # TA.10.10.3c; MahānU.10.6c; MuṇḍU.3.2.6c; KaivU.3c. |
![]() | |
te | hi prajāyā abharanta vi śravaḥ # RV.10.92.10a. |
![]() | |
tvajjātās | tvayi caranti martyāḥ # AVś.12.1.15a. |
![]() | |
tvām | āpo anu sarvāś caranti # TA.3.14.2a. |
![]() | |
tvāṃ | pavitram ṛṣayo bharantaḥ (AVP. 'bharanta) # AVś.19.33.3c; AVP.11.13.3c; Kauś.2.1c. |
![]() | |
tveṣāso | agne arcayaś caranti # RV.4.6.10b. |
![]() | |
divaś | caranti pari sadyo antān # RV.5.47.4d. |
![]() | |
divaś | caranti bheṣajā # RV.10.59.9b. |
![]() | |
diva | spaśaḥ pra carantīdam asya # AVś.4.16.4c. See iha spaśaḥ. |
![]() | |
diśāṃ | gopā asya caranti jantavaḥ # AVP.13.5.6a. See viśāṃ gopā. |
![]() | |
devānāṃ | spaśa iha ye caranti # RV.10.10.8b; AVś.18.1.9b. |
![]() | |
devānāṃ | panthām anusaṃcaranti # AVś.18.3.4b. |
![]() | |
dyāvāpṛthivī | vi caranti tanyavaḥ # RV.5.63.2d; MS.4.14.12d: 234.11. |
![]() | |
drapsam | apaśyaṃ viṣuṇe carantam # RV.8.96.14a; AVś.20.137.8a. |
![]() | |
dve | samīcī bibhṛtaś carantam # RV.10.88.16a. |
![]() | |
dhenuṃ | carantīṃ prayutām agopām # RV.3.57.1b. |
![]() | |
dhvara | dhvarantaṃ yo asmān dhvarāt # MS.1.1.4: 2.16; 1.2.6: 15.11. P: dhvara dhvarantam MS.3.7.8: 86.13; 4.1.4: 6.9. See dhūrva. |
![]() | |
dhvāntaṃ | vātāgram anusaṃcarantau (PB. abhisaṃ-) # TS.1.7.7.2b; PB.1.7.5b; TB.2.7.16.1b; PG.3.14.6b; ApMB.2.21.17b. See dhvāntā vātā. |
![]() | |
dhvāntāt | prapitvād ud aranta garbhāḥ # RV.10.73.2d; śś.14.49.3. |
![]() | |
dhvāntā | vātā agnim (VārG. agram; Mś. text vātāgnim, read vātā agnim) abhi ye (Mś. omits ye) saṃ caranti (VārG. saṃpatanti) # Mś.7.1.2.30b; MG.1.13.4b; VārG.15.1b See dhvāntaṃ vātāgram. |
![]() | |
na | tad rakṣāṃsi na piśācāś caranti (VS. piśācās taranti) # RVKh.10.128.8a; VS.34.51a. See nainaṃ rakṣāṃsi. |
![]() | |
na | tvā taranti (AVP. -ntu) yā navāḥ # AVś.19.34.7b; AVP.11.3.7b. |
![]() | |
na | tvā taranty oṣadhayaḥ # AVś.19.44.6c; AVP.1.100.1c; 15.3.6c. |
![]() | |
na | tvā varante anyathā # RV.4.32.8a. |
![]() | |
na | parvatā na nadyo varanta vaḥ # RV.5.55.7a. |
![]() | |
nabhasvatīr | ā vāṃ carantu vṛṣṭayaḥ # RV.8.25.6c. |
![]() | |
namo | bharanta emasi # RV.1.1.7c; SV.1.14c; VS.3.22c; TS.1.5.6.2c; MS.1.5.3c: 69.4; KS.7.1c,8; śB.2.3.4.28c. |
![]() | |
na | yaṃ jaranti śarado na māsāḥ # RV.6.24.7a. |
![]() | |
na | yat te śocis tamasā varanta # RV.4.6.6c; TS.4.3.13.1c. |
![]() | |
na | yaṃ dudhrā varante na sthirā muraḥ # RV.8.66.2a; SV.2.38a. |
![]() | |
na | varante paribādho adevīḥ # RV.5.2.10d; TS.1.2.14.7d; JB.3.96d. |
![]() | |
navāś | caranti saritaḥ purāṇīḥ # AVś.12.2.41d. |
![]() | |
na | smā varante yuvatiṃ na śaryām # RV.10.178.3d; AB.4.20.31d; N.10.29d. |
![]() | |
nādrayaḥ | pari ṣanto varanta # RV.3.32.16b. |
![]() | |
nāvaś | caranti svasica iyānāḥ # VS.10.19b; TS.1.8.14.2d; śB.5.4.2.5. See nāvo viyanti. |
![]() | |
nāvo | viyanti susico na vāṇīḥ # MS.2.6.11d: 70.13; KS.15.7d. See nāvaś caranti. |
![]() | |
nāsmai | tṛṇaṃ nodakam ā bharanti # RV.10.102.10c. |
![]() | |
nāhā | na māsāḥ śarado varanta # RV.3.32.9d. |
![]() | |
nir | bhūd ukhachit sam aranta parva # RV.4.19.9d. |
![]() | |
nemā | āpo animiṣaṃ carantīḥ # RV.1.24.6c. |
![]() | |
pakvāḥ | pṛkṣo bharanta vām # RV.5.73.8d. |
![]() | |
panthāno | rājan diva ācaranti # TS.2.3.14.4b; MS.4.12.4b: 190.9; KS.10.13b. |
![]() | |
payo | hinvānā udabhir bharante # RV.1.104.4d. |
![]() | |
parāpuro | nipuro ye bharanti (Mś. haranti) # AVś.18.2.28c; VS.2.30c; śB.2.4.2.15c; Aś.2.6.2c; śś.4.4.2c; Apś.1.8.7c (ter); Mś.1.1.2.8c; SMB.2.3.4c; JG.2.2c. |
![]() | |
parā | harantu yad rapaḥ # AVP.9.7.13d. |
![]() | |
pari | tritantuṃ vicarantam utsam # RV.10.30.9d. |
![]() | |
paśyanti | dhīrāḥ pracaranti pākāḥ # TB.2.8.8.1d. |
![]() | |
paśyema | nu sūryam uccarantam # RV.6.52.5b; 10.59.4b. |
![]() | |
pitur | na jivrer vi vedo bharanta # RV.1.70.10b. |
![]() | |
piba | śuddham udakam ācarantī # RV.1.164.40d; AVś.7.73.11d; 9.10.20d; Kś.25.1.19d; Apś.9.5.4d; N.11.44d. |
![]() | |
puraś | caranti paśupā iva tmanā # RV.10.142.2d. |
![]() | |
purūṇi | babhro ni caranti mām ava # RV.9.107.19c; SV.1.516c; 2.272c; JB.3.67c; PB.12.9.3c. |
![]() | |
pūrvīś | cana prasitayas taranti tam # RV.7.32.13c; AVś.20.59.4c. |
![]() | |
pṛthak | satvāno bahudhā bharantām # AVP.2.73.3d. |
![]() | |
pra | cyautnāni devayanto bharante # RV.1.173.4b. |
![]() | |
prajāṃ | dhitsanto vṛṣaṇaś caranti # AVP.6.10.3b. |
![]() | |
pra | ṇaḥ saṅgebhyo adhiniścarantam # KS.30.8b. |
![]() | |
prati | viprāso matibhir jarante # RV.5.80.1d. |
![]() | |
pra | yad bharanta vahnayaḥ # RV.8.6.2b; SV.2.659b; AVś.20.138.2b. |
![]() | |
pra | yad vāṃ madhvo agriyaṃ bharanti # RV.7.92.2c. |
![]() | |
pra | raṇyāni raṇyavāco bharante # RV.3.55.7c. |
![]() | |
pra | vāṃ brahmāṇi kāravo bharante # RV.7.72.4b. |
![]() | |
prāṇam | aṅgebhyaḥ (AVP. -bhyas) pary ācarantam (Mś. aṅgebhyo 'dhi niścarantam) # AVś.2.34.5b; AVP.3.32.7b; TS.3.1.4.1b; Mś.1.8.3.3b. |
![]() | |
prāṇāpānābhyāṃ | balam āviśantī (SMB. āharantī; PG. ādadhānā; HG. āvahantī; ApMB.JG. ābharantī; MG.VārG. ābhajantī) # śG.2.2.1c; SMB.1.6.27c; PG.2.2.8c; HG.1.4.4c; ApMB.2.2.9c; MG.1.22.10c; JG.1.12c; VārG.5.7c. |
![]() | |
prāṇāpānāv | ajiraṃ saṃcarantau # TA.3.14.3b. |
![]() | |
bāḍhe | aśvinā tredhā kṣarantī # RV.1.181.7b. |
![]() | |
bṛhad | agnayaḥ samidhā jarante # RV.7.72.4d. |
![]() | |
bṛhadarkīṃ | yajamānāya svar ābharantīm # AVś.8.9.14d. See under prec. |
![]() | |
bhāmāsaḥ | śuce śucayaś caranti # RV.6.6.3b; TS.3.3.11.1b; JB.1.64b; śB.12.4.4.2b; Mś.5.1.2.17b. |
![]() | |
bhūmir | dveṣṭi carantam enam # AVP.1.70.2c. |
![]() | |
bhūmyā | antaṃ pary eke caranti # RV.10.114.10a. |
![]() | |
bhūriṃ | dve acarantī carantam # RV.1.185.2a; MS.4.14.7a: 224.11; TB.2.8.4.8a. P: bhūriṃ dve śś.6.11.7. |
![]() | |
madhu | kṣaranti # TA.10.15.1 (var. lect.); MahānU.13.1; 15.3. See next. |
![]() | |
madhu | kṣaranti tadrasam # TA.10.15.1. See prec. |
![]() | |
madhu | kṣaranti sindhavaḥ # RV.1.90.6b; VS.13.27b; TS.4.2.9.3b; MS.2.7.16b: 99.18; KS.39.3b; śB.14.9.3.11b; TA.10.10.2b; 49.1b; BṛhU.6.3.11b; MahānU.9.8b; 17.7b; Kauś.91.1b. |
![]() | |
madhu | bruvanto abhi saṃcaranti # RV.8.48.1d. |
![]() | |
madhvaḥ | kṣaranti dhītayaḥ # RV.8.50 (Vāl.2).4b. |
![]() | |
marīcīr | vā yā anusaṃcaranti # AVś.4.38.5b. |
![]() | |
mahaś | caranti bibhrataṃ vapūṃṣi # RV.3.57.3d. |
![]() | |
mahas | te sato vi caranty arcayaḥ # RV.1.36.3c. |
![]() | |
mā | te dṛśan sūryam uccarantam # RV.7.104.24d; AVś.8.4.24d. |
![]() | |
mādbhiḥ | śaradbhir duro varanta vaḥ # RV.2.24.5b. |
![]() | |
mā | naḥ pari khyad akṣarā carantī # RV.7.36.7c. |
![]() | |
mithasturā | vicarantī pāvake # RV.6.49.3c. |
![]() | |
mithuyā | carantam etc. # see mithucarantam. |
![]() | |
mithuś | carantam etc. # see mithucarantam. |
![]() | |
mithūcarantam | etc. # see mithucarantam. |
![]() | |
medasaḥ | kulyā (HG. kūlyā) upa tān (AG. upainān; SMB. abhi tān) sravantu (HG.ApMB. kṣarantu) # VS.35.20c; AG.2.4.13c; śG.3.13.3c; Kauś.45.14c; 84.1c; SMB.2.3.18c; HG.2.15.7c; ApMB.2.20.28c. See medaso ghṛtasya, and cf. under ājyasya kūlyā. |
![]() | |
yajñasyāyur | anu saṃ caranti (Aś. tarantu) # TS.1.5.10.4d; Aś.3.14.10d. Cf. yajñāyur. |
![]() | |
yataḥ | kṣaranti sindhavaḥ # KS.36.15b; TB.2.7.7.6b. |
![]() | |
yataḥ | pari jāra ivācarantī # RV.7.76.3c; PB.25.8.4c. |
![]() | |
yatra-yatra | carantam # AVP.1.43.4a. |
![]() | |
yad | oṣadhībhyaḥ saṃbharanti # AVP.15.17.5a. |
![]() | |
yad | brāhmaṇāḥ saṃbharanti # AVP.15.17.6a. |
![]() | |
yaṃ | tvā janāso abhi saṃcaranti # RV.10.4.2a. |
![]() | |
yaṃ | bāṇavantaṃ sudihaṃ saṃbharanti # AVP.5.36.6a. |
![]() | |
yasmāt | samudrā adhi vikṣaranti # AVś.13.3.2b. |
![]() | |
yasmin | devā manmani saṃcaranti # RV.10.12.8a; AVś.18.1.36a. |
![]() | |
yasmai | lokā ghṛtavantaḥ kṣaranti # AVś.4.35.5b. |
![]() | |
yasya | jīram adhvaryavaś caranti # RV.5.31.12d. |
![]() | |
yasya | dyāvo na vicaranti mānuṣā (SV. -ṣam) # RV.1.51.1c; SV.1.376c. |
![]() | |
yā | adharād ācaranti # AVP.1.29.2a; 1.36.2a; 15.19.3a. |
![]() | |
yā | uttarād ācaranti # AVP.1.36.4a; 15.19.5a. |
![]() | |
yāḥ | paścād ācaranti # AVP.1.36.3a; 15.19.4a. |
![]() | |
yāḥ | purastād ācaranti # AVP.1.29.1a; 1.36.1a; 7.13.2a; 15.19.2a. |
![]() | |
yāṃ | svastim agnir vāyus sūryaś (HG. vāyur ādityaś) candramā āpo 'nu saṃcaranti tāṃ svastim anu saṃcarāsau # ApMB.2.3.31; HG.1.6.3. |
![]() | |
yā | jarantā yuvaśā tākṛṇotana # RV.1.161.7b. |
![]() | |
yābhir | īśānā marutaś caranti # AVP.14.1.8c. See under ye adbhir īśānā etc. |
![]() | |
yāḥ | samudrād uccaranti # AVP.7.13.13a; 15.19.11a; 15.23.13a. |
![]() | |
yuvaṃ | cyavānam aśvinā jarantam # RV.1.117.13a. |
![]() | |
ye | adbhir īśānā marutaś caranti # AVś.4.27.4c. See yābhir īśānā etc., and ye 'dbhir etc. |
![]() | ||
kurabaka-aśoka-nāga-punnāga-campakāḥ | O kurabaka (red amaranth), aśoka, nāga, punnāga and campaka trees | SB 10.30.6 |
![]() | ||
kurabaka-aśoka-nāga-punnāga-campakāḥ | O kurabaka (red amaranth), aśoka, nāga, punnāga and campaka trees | SB 10.30.6 |
![]() | ||
kurabaka-aśoka-nāga-punnāga-campakāḥ | O kurabaka (red amaranth), aśoka, nāga, punnāga and campaka trees | SB 10.30.6 |
![]() | ||
kurabaka-aśoka-nāga-punnāga-campakāḥ | O kurabaka (red amaranth), aśoka, nāga, punnāga and campaka trees | SB 10.30.6 |
![]() | ||
narāntaka | Narāntaka | SB 9.10.18 |
![]() | ||
kurabaka-aśoka-nāga-punnāga-campakāḥ | O kurabaka (red amaranth), aśoka, nāga, punnāga and campaka trees | SB 10.30.6 |
![]() | ||
arantuka | noun (masculine) name of a Tīrtha (Monier-Williams, Sir M. (1988)) Frequency rank 26632/72933 | |
![]() | ||
acarant | adjective not eating Frequency rank 41820/72933 | |
![]() | ||
atvarant | adjective not hurrying Frequency rank 31626/72933 | |
![]() | ||
anācarant | adjective Frequency rank 31797/72933 | |
![]() | ||
anirharant | adjective not removing Frequency rank 42991/72933 | |
![]() | ||
anudāharant | adjective Frequency rank 43134/72933 | |
![]() | ||
avyāharant | adjective not talking Frequency rank 26775/72933 | |
![]() | ||
asmarant | adjective not remembering (Monier-Williams, Sir M. (1988)) Frequency rank 46041/72933 | |
![]() | ||
tarantuka | noun (neuter) name of a Tīrtha (Monier-Williams, Sir M. (1988)) Frequency rank 35319/72933 | |
![]() | ||
parantu | indeclinable but Frequency rank 36622/72933 | |
![]() | ||
sahacarant | adjective accompanying (Monier-Williams, Sir M. (1988)) attending (Monier-Williams, Sir M. (1988)) going with (Monier-Williams, Sir M. (1988)) Frequency rank 69644/72933 | |
![]() | ||
harantī | noun (feminine) [rel.] name of Devī Frequency rank 72338/72933 |
|